Aktuality

Poznáme víťazov vedomostnej súťaže Mladý Európan 2021

23. júna 2021 sa uskutočnilo finále 16. ročníka vedomostnej súťaže Mladý Európan. Po minuloročnom finále, ktoré sa prvýkrát uskutočnilo dištančne online formou, sa tento rok, vzhľadom na priaznivejšiu pandemickú situáciu, zvolila hybridná forma podujatia, a to kombinácia prezenčnej a online formy. Súťažiaci a organizátori zvládli i tento formát súťažného finále bez problémov a my už dnes poznáme víťazov Mladého Európana 2021, ktorí si popri nových vedomostiach a skúsenostiach odniesli z finále aj zaujímavé vecné ceny.

„Tento rok sa nám podarilo čiastočne sa prinavrátiť k pôvodnej prezenčnej forme celoslovenského finále Mladého Európana, z čoho sa veľmi teším. No i tento rok sme boli s niektorými tímami spojení aj na diaľku - online formou. Všetko fungovalo tak, ako malo a môžem povedať, že máme za sebou ďalšie vydarené kolo tejto súťaže. Slovenskí mladí Európania opäť ukázali, že sú veľmi šikovní, vzdelaní, rozhľadení a digitálne zruční. Vždy sa veľmi teším, keď vidím, koľko máme na Slovensku mladých talentov, ktorí majú záujem dozvedieť sa čo najviac o Európe a aktívne sa aj zapájať do diania v EÚ. Verím, že im tento európsky náboj vydrží čo najdlhšie a budú ho môcť maximálne využiť vo svojom ďalšom štúdiu i v budúcom povolaní. Ďakujem všetkým nadaným súťažiacim za ich účasť, úsilie a prezentácie, zanieteným pedagógom za sprevádzanie a prípravu svojich študentov i všetkým partnerom súťaže za to, že sme všetci spolu mohli uskutočniť ďalší výborný ročník pre mnohých srdcu blízkej súťaže Mladý Európan,“ povedal Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Vo finále Mladého Európana sa tentokrát stretlo 13 súťažných tímov – víťazov regionálnych kôl - zo stredných škôl z celého Slovenska, ktorí si zmerali svoje sily vo vedomostiach z oblasti európskej histórie, geografie, zaujímavostí o EÚ či významných osobností EÚ a jej členských krajín. Súťaž sa každoročne zameriava na zvýšenie úrovne všeobecnej informovanosti študentov stredných škôl v SR o EÚ poskytnutím možnosti získať informácie a odpovede na otázky o inštitúciách, legislatíve, politikách, programoch EÚ a jednotlivých členských štátoch.

Víťazmi súťaže Mladý Európan 2021 sa stali:

miesto: Gymnázium Jozefa Lettricha, Martin
miesto: Gymnázium Boženy Slančíkovej Timravy, Lučenec
miesto: Gymnázium Javorová 16, Spišská Nová Ves

Záštitu nad súťažou tento rok prevzal podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič. Partnerom súťaže je Úrad vlády SR. Súťaž podporila aj Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Poďakovanie patrí aj zanieteným profesorom a profesorkám za prípravu študentov a spoluorganizáciu súťaže. Súťaž je určená študentom druhých, tretích a štvrtých ročníkov gymnázií a stredných odborných škôl z celého Slovenska. Organizuje ju Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spoločne s regionálnymi informačnými centrami Europe Direct.

Čítať ďalej...

Silnejší po pandémii: prvé ponaučenia do budúcnosti

Európska komisia predkladá oznámenie o prvých ponaučeniach z pandémie COVID-19 z uplynulých 18 mesiacov, ktoré tvoria základ zlepšených opatrení na úrovni EÚ i vnútroštátnej úrovni. Úsilie je zamerané na schopnosť lepšie predvídať a skoro zistiť riziká pre verejné zdravie, lepšie krízové plánovanie a rýchlejšie a účinnejšie spoločné reakcie na všetkých úrovniach.

Desať ponaučení ukazuje, čo treba vylepšiť a čo možno v budúcnosti robiť lepšie. Nie sú vyčerpávajúce, ale sú prvým náčrtom toho, na čo sa treba zamerať teraz v prospech všetkých Európanov:

Rýchlejšie odhaľovanie a účinnejšie reakcie si vyžadujú spoľahlivý globálny zdravotný dohľad a zlepšený systém zberu informácií o pandémiách v Európe. EÚ by mala prevziať vedúce postavenie pri vytváraní nového spoľahlivého globálneho systému dohľadu vychádzajúceho z porovnateľných údajov. Nový a vylepšený európsky systém zberu informácií o pandémiách začne fungovať v roku 2021.
Jednoznačnejšie a koordinovanejšie vedecké odporúčania by uľahčili prijímanie politických rozhodnutí i komunikáciu s verejnosťou. EÚ by do konca roka 2021 mala vymenovať hlavného epidemiológa EÚ a zaviesť zodpovedajúcu správnu štruktúru.
Predpokladom zlepšenej pripravenosti sú nepretržité investície, kontroly a preskúmania. Európska komisia by mala každoročne vypracovať správu o stave pripravenosti.
Núdzové nástroje sa musia dať použiť rýchlejšie a jednoduchšie. EÚ by mala zaviesť rámec na vyhlásenie núdzového pandemického stavu v EÚ a súbor nástrojov pre krízové situácie.
Koordinované opatrenia v Európe by sa mali stať reflexom. Európska zdravotná únia by sa rýchlo mala stať realitou – ešte do konca roka. Mala by sa posilniť koordinácia a pracovné metódy medzi inštitúciami.
Potrebujeme verejno-súkromné partnerstvá a silnejšie dodávateľské reťazce, ktoré zabezpečia tok kritického vybavenia a liekov. Úrad EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) by mal byť pripravený vykonávať svoju činnosť začiatkom roka 2022 a čo najskôr by sa mal zriadiť dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu v oblasti zdravia, ktorý by umožnil prelomové inovácie v oblasti liekov. Nástroj EÚ FAB by mal zaručiť stálu kapacitu EÚ vyrábať 500 – 700 miliónov dávok vakcín ročne, pričom polovica z nich by mala byť k dispozícii počas prvých šiestich mesiacov prípadnej pandémie.
Ak chceme rýchlejší, rozsiahlejší a účinnejší klinický výskum, potrebujeme celoeurópsku koncepciu. Mala by sa vytvoriť rozsiahla platforma EÚ pre multicentrické klinické skúšanie.
Schopnosť zvládať situáciu v pandémii závisí od nepretržitých a intenzívnejších investícií do systémov zdravotníctva. Členským štátom by sa mala dostať podpora, aby mohli posilniť celkovú odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti ako súčasť ich investícií zameraných na obnovu a odolnosť.
Prevencia pandémií, pripravenosť a reakcie na ne sú globálnou prioritou Európy. EÚ by mala naďalej zastávať vedúcu pozíciu v globálnej reakcii, predovšetkým v rámci nástroja COVAX, i pri posilnení celosvetovej zdravotnej bezpečnostnej architektúry. Na to by mala posilniť Svetovú zdravotnícku organizáciu. Mali by sa rozvinúť aj partnerstvá pripravenosti na pandémie.
Treba vyvinúť koordinovanejšiu a premyslenejšiu koncepciu boja proti nepodloženým tvrdeniam a dezinformácii.

Ďalšie kroky

Táto správa o prvých ponaučeniach z pandémie COVID-19 bude tvoriť podklad pre rokovania lídrov na júnovom zasadnutí Európskej rady. Predloží sa Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie. Konkrétne výsledky Komisia predstaví v druhej polovici roka 2021.

Vyjadrenia členov kolégia:

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila: „Komplexná reakcia EÚ na pandémiu je z hľadiska rozsahu bezprecedentná a zrealizovať sa nám ju podarilo v rekordne krátkom čase. Ukazuje to, aká dôležitá je spolupráca v Európe. Spolu sme dosiahli, čo by žiaden členský štát EÚ nebol mohol spraviť sám. Takisto sme sa pritom naučili, čo fungovalo dobre, a čo môžeme robiť lepšie v prípadnej budúcej pandémii. Získané ponaučenia teraz musíme premietnuť do konkrétnych zmien.“

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas doplnil: „Politika v oblasti zdravia na úrovni EÚ sa ešte len začala rozvíjať, a napriek tomu reakcia EÚ na pandémiu bola viac než dostatočná a zahrnula širokú škálu bezprecedentných iniciatív, ktoré sme navrhli a predložili v rekordne krátkom čase. Konali sme rýchlo, jednotne a s veľkými ambíciami, a to okrem iného aj vďaka nebývalej solidarite inštitúcií EÚ, ktoré zabezpečili jednotný postup EÚ. Toto je jedno veľké ponaučenie, z ktorého musíme vychádzať aj naďalej, pretože nemáme dôvod na spokojnú nečinnosť. Dnes určujeme konkrétne oblasti, o ktorých už vieme, že v nich môžeme a mali by sme urobiť viac, aby sme zabezpečili účinnejšie reakcie na zdravotné riziká v budúcnosti. Vnímajme krízu ako šancu podporiť európsku integráciu v oblastiach, kde je najviac potrebná.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová dodala: „Nebývalú krízu v oblasti verejného zdravia treba poňať ako príležitosť vyjsť z nej posilnení. Hlavnou lekciou krízy COVID-19 je, že potrebujeme premeniť ad hoc krízové riešenia na stále štruktúry, ktoré nám umožnia byť lepšie pripravení v budúcnosti. Potrebujeme čo najskôr mať fungujúcu európsku zdravotnú úniu. Nemôžeme stratiť ani sekundu, keď budeme čeliť ohrozeniam verejného zdravia alebo ďalšej pandémii. Núdzové opatrenia sa musia stať štrukturálnymi kapacitami. Solidarita, zodpovednosť, spoločné úsilie na úrovni EÚ pri hrozbách, ktoré sa nás týkajú všetkých rovnako, nám pomôžu prekonať túto aj nasledujúce krízy.“

Súvislosti

Ako sa kríza začala rozmáhať, EÚ vypracovala celý rad reakcií v oblasti politiky zdravia, napríklad spoločné postupovanie v oblasti vakcín na základe stratégie EÚ v oblasti vakcín, ako aj iniciatívy v mnohých ďalších oblastiach politiky. Iniciatíva zelených jazdných pruhov zaistila dodávky potravín a liekov na jednotnom trhu. Vďaka spoločnej koncepcii posudzovania miery infikovanosti v rôznych regiónoch bolo možné testovanie a karanténne opatrenia vykonávať citeľne jednotnejším spôsobom. Najnovším príkladom sú digitálne COVID preukazy EÚ, na ktorých sme sa dohodli a ktoré sme zrealizovali v rekordnom čase. Umožnia nám bezpečné oživenie cestovného ruchu počnúc týmto letom. EÚ zároveň rozhodným spôsobom zasahovala v snahe riešiť hospodárske dôsledky pandémie. Vychádzala pritom zo skúseností a opatrení predchádzajúcich výziev a kríz v hospodárskom a finančnom sektore.

Napriek úspechom vidíme aj ťažkosti, ktoré sme museli prekonať, predovšetkým pri rozšírení výrobných kapacít. Chýba nám stála integrovaná koncepcia výskumu, vývoja a výroby, čo spočiatku spomalilo dostupnosť vakcín. Hoci sa týmto problémom už zaoberáme, potrebujeme dlhodobejšie riešenia na zmiernenie budúcich zdravotných ohrození alebo kríz.

Ďalšie informácie

Oznámenie o prvých poučeniach z pandémie COVID-19

Webová stránka Európskej komisie týkajúca sa reakcie na koronavírus

Bezpečné a účinné vakcíny v EÚ

Digitálny COVID preukaz EÚ:

Čítať ďalej...

Komisia a odvetvie priemyslu investujú 22 miliárd eur do nových európskych partnerstiev pri hľadaní riešenia hlavných spoločenských výziev

Komisia spustila 11 nových európskych partnerstiev so zástupcami odvetvia priemyslu, ktorých cieľom je podporiť investície do výskumu a inovácií, riešiť hlavné výzvy v oblasti klímy a udržateľnosti a urobiť z Európy prvú klimaticky neutrálnu ekonomiku v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody. Partnerstvá budú zároveň prispievať k Európskemu digitálnemu desaťročiu – ambíciám EÚ v oblasti digitálnych technológií na najbližších desať rokov, ktoré je „dvojičkou“ zelenej a digitálnej transformácie. Na svoju činnosť získajú viac ako 8 miliárd eur z programu Horizont Európa – nového programu EÚ pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027. Celkové záväzky, vrátane záväzkov od súkromných partnerov a členských štátov, dosiahnu približne 22 miliárd eur.

Vďaka týmto finančným prostriedkom bude možné presadzovať celoplošné inovačné riešenia napr. zvládnuť emisie z energeticky náročných a ťažko dekarbonizovateľných odvetví, ako sú lodná doprava a výroba ocele, a zároveň vyvíjať a zavádzať vysokovýkonné batérie, udržateľné palivá, nástroje umelej inteligencie, dátové technológie, robotika a iné. Spojením úsilia, úsilia, zdrojov a investícií v rámci partnerstiev prinesie aj rozsiahle dlhodobé pozitívne vplyvy, zvýši európsku konkurencieschopnosť a technologickú suverenitu a vytvorí pracovné miesta a rast.

Ide o týchto jedenásť partnerstiev:

Európske partnerstvo pre európsky cloud pre otvorenú vedu. Jeho cieľom je do roku 2030 zaviesť a skonsolidovať otvorené, dôveryhodné virtuálne prostredie, ktoré umožní 2 miliónom európskych výskumníkov uchovávať, zdieľať a opätovne využívať výskumné údaje naprieč hranicami a vednými disciplínami.
Európske partnerstvo pre umelú inteligenciu, dáta a robotiku. Snahou je ponúknuť Európe čo najviac výhod z umelej inteligencie (AI), dát a robotiky, preto bude toto partnerstvo podporovať inovácie, zavádzanie a využívanie týchto technológií v prospech občanov i podnikov.
Európske partnerstvo pre fotoniku (svetelné technológie). Cieľom je urýchliť fotonické inovácie, zabezpečiť technologickú suverenitu Európy, zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a podporiť prosperitu a tvorbu dlhodobých pracovných miest.
Európske partnerstvo pre ekologickú oceľ – výroba nízkouhlíkovej ocele. Pôjde o podporu EÚ v jej úsilí stať sa lídrom v transformácii oceliarskeho priemyslu na uhlíkovo neutrálny priemysel, ktorá bude katalyzátorom aj pre ďalšie strategické odvetvia.
Európske partnerstvo „Made in Europe“. Bude hnacou silou pri dosahovaní vedúceho postavenia Európy v oblasti udržateľnej výroby dodržiavaním zásad obehového hospodárstva (žiadny odpad a iné), digitálnej transformácie a klimaticky neutrálnej výroby.
Európske partnerstvo „Processes4Planet“. Zámerom je urobiť z európskeho spracovateľského odvetvia celosvetový príklad dosahovania cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 so silným dôrazom na nízkouhlíkové technológie, obehovosť vrátane centier obehového hospodárstva a konkurencieschopnosti.
Európske partnerstvo pre udržateľné zastavané prostredie zamerané na ľudí („Built4People“). Cieľom sú kvalitné, nízkouhlíkové, energeticky a zdrojovo efektívne zastavané prostredia ako napr. budovy, infraštruktúra a iné, ktoré podporia prechod k udržateľnosti.
Európske partnerstvo v oblasti cestnej dopravy s nulovými emisiami („2Zero“). Jeho cieľom je systematicky urýchliť rozvoj dopravy s nulovými emisiami a podporovať klimaticky neutrálny a ekologický systém cestnej dopravy.
Európske partnerstvo pre kooperatívnu, prepojenú a automatizovanú mobilitu. Zámerom je urýchliť zavádzanie inovačných, kooperatívnych, prepojených a automatizovaných technológií a služieb mobility.
Európske partnerstvo pre batérie: na ceste ku konkurencieschopnému európskemu hodnotovému reťazcu s batériami. Cieľom je podporiť rozvoj špičkového výskumného a inovačného ekosystému v oblasti batérií a podporovať vedúce postavenie európskeho priemyslu v dizajne a výrobe batérií pre ďalšiu generáciu fixných i mobilných aplikácií.
Európske partnerstvo v oblasti vodnej dopravy s nulovými emisiami. Cieľom je urobiť z Únie lídra v transformácii námornej a vnútrozemskej vodnej dopravy v snahe odstrániť všetky škodlivé environmentálne emisie (vrátane skleníkových plynov, látok znečisťujúcich vodu a ovzdušie) využitím inovačných technológií a možností prevádzky a túto transformáciu čo najviac urýchliť.

Komisia schválila memorandá o porozumení tak, aby mohli partnerstvá začať svoju činnosť už teraz. Slávnostné podpísanie memoránd o porozumení sa uskutoční 23. júna pri príležitosti Európskych dní výskumu a inovácií.

Vyjadrenia členov kolégia:

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestager v tejto súvislosti uviedla: „Spolupráca je kľúčom k prekonávaniu výziev spojených so zelenou a digitálnou transformáciou Európy. A digitálne technológie sú zasa jej hnacou silou prechodu na klimaticky neutrálne, obehové a odolnejšie hospodárstvo. V rámci jedenástich partnerstiev, ktoré dnes Komisia a zástupcovia priemyslu spoločne navrhli, sa akumulujú finančné zdroje vo výške približne 22 miliárd eur, vďaka ktorým budeme môcť spoločne získať spoľahlivú umelú inteligenciu, dáta, robotiku a mnohé iné technologické nástroje na dosiahnutie našich cieľov v oblasti životného prostredia a klímy pre čistejšiu a zdravšiu budúcnosť.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabriel dodáva: „Všetky tieto partnerstvá majú za cieľ spojiť výskumné a inovačné zdroje a zabezpečiť, aby sa výsledky výskumu preniesli do užitočných inovácií, ktoré budú slúžiť ľuďom. Program Horizont Európa je naším odhodlaním prekonať klimatickú krízu, prichádzať s udržateľnými riešeniami hlavných environmentálnych problémov a urýchliť udržateľnú obnovu. Ku prospechu všetkých Európanov.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton povedal: „Vďaka novým partnerstvám sa Európa dostane na čelo globálneho technologického rozvoja, budovania kľúčových priemyselných kapacít a urýchľovania zelenej a digitálnej transformácie, ktoré s tým nevyhnutne súvisia. To pomôže nasmerovať Európu k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050 a k obehovému hospodárstvu. Pri svojich činnostiach budú partnerstvá klásť dôraz aj na rozvoj digitálnych technológií potrebných na podporu vedúceho postavenia Európy v odvetví priemyslu.“

Súvislosti

Jedenásť partnerstiev, ku ktorým boli prijaté memorandá o porozumení, patrí k tzv. spoločne programovaným európskym partnerstvám – partnerstvám medzi Komisiou a väčšinou súkromnými, ale aj verejnými partnermi. Budú prebiehať v rokoch 2021 – 2030, takže svojimi výsledkami môžu pomôcť posledným výzvam na predkladanie návrhov v rámci programu Horizont Európa a následne svoju činnosť ukončiť.

Memorandum o porozumení je základom spolupráce v rámci partnerstva a stanovuje jeho ciele, záväzky oboch strán a štruktúru riadenia. Partnerstvá zároveň poskytujú Komisii podnety k relevantným témam, ktoré sa majú stať súčasťou pracovných činností programu Horizont Európa. Budú realizované najmä formou pracovných činností v rámci programu Horizont Európa a ich výziev na predkladanie návrhov. Súkromní partneri budú vyvíjať aj ďalšie činnosti, ktoré nie sú financované z programu Horizont Európa, ale sú zahrnuté do strategických výskumných a inovačných programov partnerstva a riešia otázky ako uvádzanie na trh, rozvoj zručností alebo regulačné aspekty.

Tieto „spoločne programované“ európske partnerstvá sú iné, no zároveň dopĺňajú komplexnejšie „inštitucionalizované“ európske partnerstvá, ktoré sú založené na legislatívnom návrhu Komisie a majú „špecializovanú realizačnú štruktúru“. Komisia vo februári tohto roka navrhla vytvoriť 10 nových „inštitucionalizovaných“ európskych partnerstiev medzi Európskou úniou, členskými štátmi a/alebo odvetvím priemyslu. S investíciami vo výške takmer 10 miliárd eur, ku ktorým partneri pridajú minimálne raz toľko, je urýchliť prechod na zelenú, klimaticky neutrálnu a digitálnu Európu a zvýšiť odolnosť a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

Viac informácií

Európske partnerstvá

Často kladené otázky – Európske partnerstvá

Prehľad

Infografika

Čítať ďalej...

Rozpočet EÚ na rok 2022: urýchlenie obnovy Európy a ďalší pokrok pri transformácii na zelenú, digitálnu a odolnú budúcnosť

Komisia navrhla rozpočet EÚ na rok 2022 vo výške 167,8 miliardy eur, ktorý má byť doplnený o približne 143,5 miliardy eur vo forme grantov v rámci nástroja NextGenerationEU. Synergie medzi rozpočtom a nástrojom umožnia zmobilizovať značné investície na podporu hospodárskej obnovy, zabezpečenie udržateľnosti a vytváranie pracovných miest. Rozpočet bude uprednostňovať zelené a digitálne výdavky, aby bola Európa odolnejšia a pripravená na budúcnosť.

Komisár Johannes Hahn, zodpovedný za rozpočet EÚ, uviedol: „Dnes navrhujeme bezprecedentnú úroveň finančnej podpory, ktorá má posilniť obnovu Európy po zdravotnej a ekonomickej kríze. Pomôžeme ľuďom, podnikom a regiónom, ktoré boli touto pandémiou postihnuté najviac. Budeme investovať do odolnosti Európy a jej modernizácie prostredníctvom zelenej a digitálnej transformácie. Našou hlavnou prioritou je vrátiť Európu späť do správnych koľají, urýchliť jej obnovu a pripraviť ju na budúcnosť.„

Návrh rozpočtu na rok 2022, posilnený nástrojom NextGenerationEU, usmerňuje finančné prostriedky tam, kde môžu pomôcť najviac, v súlade s najdôležitejšími potrebami na obnovu členských štátov EÚ a našich partnerov na celom svete.

Financovanie pomôže znovu vybudovať a modernizovať našu Úniu podporou zelenej a digitálnej transformácie, vytvárania pracovných miest a posilnenia úlohy Európy vo svete.

Rozpočet odráža politické priority Európy, ktoré sú dôležité pre zabezpečenie udržateľnej obnovy. Na tento účel Komisia navrhuje prideliť finančné prostriedky takto:

118,4 miliardy eur vo forme grantov z NextGenerationEU v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) s cieľom zmierniť hospodársky a sociálny vplyv pandémie koronavírusu a dosiahnuť, aby boli hospodárstva a spoločnosti EÚ udržateľnejšie, odolnejšie a lepšie pripravené na výzvy a príležitosti zelenej a digitálnej transformácie.
53 miliárd eur na spoločnú poľnohospodársku politiku a 972 miliónov eur na Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond, pre európskych poľnohospodárov a rybárov, ale aj s cieľom posilniť odolnosť rybárstva a poľnohospodársko-potravinárskeho odvetvia a zaistiť potrebný priestor pre krízové riadenie. Ďalších 5,7 miliardy eur z NextGenerationEU by mohlo byť pridelených na Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka,
36,5 miliardy eur na regionálny rozvoj a súdržnosť, navýšených o 10,8 miliardy eur z NextGenerationEU v rámci REACT-EU na podporu reakcie na krízy a zotavenie z kríz.
14,8 miliardy eur na podporu našich partnerov a záujmov vo svete, z toho 12,5 miliardy eur v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa) a 1,6 miliardy eur na humanitárnu pomoc (HUMA).
13,1 miliardy eur na výskum a inovácie, z toho 12,2 miliardy eur na hlavný výskumný program Únie Horizont Európa. Na tento program by z nástroja NextGenerationEU mohlo byť pridelených ďalších 1,8 miliardy eur.
5,5 miliardy eur na Európske strategické investície, z toho 1,2 miliardy eur pre Program InvestEU na kľúčové priority (výskum a inovácia, súbežná zelená a digitálna transformácia, sektor zdravotníctva a strategické technológie), 2,8 miliardy eur na Nástroj na prepájanie Európy na zlepšenie cezhraničnej infraštruktúry a 1,2 miliardy eur na program Digitálna Európa na formovanie digitálnej budúcnosti Únie. Program InvestEU by mohol dostať dodatočnú sumu 1,8 miliardy eur z NextGenerationEU.
17,9 miliardy eur na investície do ľudí, sociálnej súdržnosti a hodnôt, z toho 13,3 miliardy eur na Európsky sociálny fond plus na podporu zamestnanosti, zručností a sociálneho začlenenia, 3,4 miliardy eur na vytvorenie príležitostí na vzdelávanie a mobilitu pre ľudí, 401 miliónov eur na podporu umelcov a tvorcov v celej Európe a 253 miliónov eur na podporu spravodlivosti, práv a hodnôt*;
2,1 miliardy eur na výdavky určené na vesmír, najmä na Vesmírny program Únie, ktorý spojí jej činnosť v tejto strategickej oblasti.
1,9 miliardy eur na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, z toho 708 miliónov eur na program LIFE na podporu zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovaniu sa tejto zmene a 1,2 miliardy eur na Fond na spravodlivú transformáciu s cieľom zabezpečiť, aby prechod na zelené hospodárstvo fungoval pre všetkých. Do Fondu na spravodlivú transformáciu by z NextGenerationEU mohlo byť pridelených ďalších 4,3 miliardy eur.
1,9 miliardy eur na ochranu našich hraníc, z toho 780 miliónov eur na Fond pre integrované riadenie hraníc (IBMF) a 758 miliónov eur na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex).
1,9 miliardy eur na podporu kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín pri plnení požiadaviek prístupového procesu Únie, najmä prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci (IPA III).
1,3 miliardy eur na výdavky súvisiace s migráciou, z toho 1,1 miliardy eur na podporu migrantov a žiadateľov o azyl v súlade s našimi hodnotami a prioritami.
1,2 miliardy eur na riešenie výziev v oblasti obrany a spoločnej bezpečnosti, z toho 950 miliónov eur na podporu rozvoja spôsobilostí a výskumu v rámci Európskeho obranného fondu (ERF), ako aj 232 miliónov eur na podporu vojenskej mobility.
905 miliónov eur na zabezpečenie fungovania jednotného trhu vrátane 584 miliónov eur na Program pre jednotný trh a takmer 200 miliónov eur na prácu v oblasti boja proti podvodom, daní a ciel.
789 miliónov eur na program EU4Health pre zabezpečenie celkovej zdravotnej reakcie na potreby ľudí, ako aj 95 miliónov eur na mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany (rescEU), aby bolo v prípade krízy možné rýchlo poskytnúť operačnú pomoc. Na kapacity RescEU by z NextGenerationEU mohlo byť pridelených ďalších 680 miliónov eur.
600 miliónov eur na bezpečnosť, z toho 227 miliónov eur na Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF), určený na boj proti terorizmu, radikalizácii, organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite.

Návrh rozpočtu na rok 2022 je súčasťou dlhodobého rozpočtu Únie prijatého na konci roka 2020 a jeho cieľom je premeniť priority Únie na konkrétne ročné ciele. Významná časť finančných prostriedkov bude preto venovaná na boj proti zmene klímy v súlade s cieľom vynaložiť 30 % dlhodobého rozpočtu a nástroja obnovy NextGenerationEU na túto politickú prioritu.

Súvislosti

V návrhu rozpočtu EÚ na rok 2022 sú zahrnuté výdavky v rámci nástroja NextGenerationEU, ktoré budú financované prostredníctvom pôžičiek na kapitálových trhoch a výdavkov, na ktoré sa vzťahujú rozpočtové prostriedky v rámci dlhodobých rozpočtových stropov, ktoré sa financujú z vlastných zdrojov. Pri druhej kategórii výdavkov sú v návrhu rozpočtu pri každom programe uvedené dve sumy – záväzky a platby. „Záväzky“ sú prostriedky, ktoré možno dohodnúť v zmluvách v danom roku a „platby“ sú finančné prostriedky, ktoré sa skutočne vyplatia. Rozpočet EÚ na rok 2022 predstavuje 167,8 miliardy eur vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a viac ako 169,4 miliardy eur vo forme platieb. Všetky sumy sú v bežných cenách.

Skutočné platby z NextGenerationEU a potreby financovania, pri ktorých sa bude Európska komisia snažiť o trhové financovanie, môžu byť nižšie a budú založené na presných odhadoch, ktoré budú časom aktualizované. Komisia bude v nadchádzajúcich mesiacoch aj naďalej uverejňovať polročné plány financovania s informáciami o plánovaných objemoch emisií.

Nástroj NextGenerationEU s rozpočtom 807 miliárd eur v bežných cenách pomôže napraviť bezprostredné hospodárske a spoločenské škody spôsobené pandémiou koronavírusu a pripraviť EÚ na budúcnosť. Po skončení pandémie COVID-19 pomôže obnoviť EÚ tak, aby bola zelenšia, digitálnejšia, odolnejšia a lepšie pripravená čeliť súčasných aj budúcim výzvam. Kľúčovým prvkom NextGenerationEU je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti – nástroj na poskytovanie grantov a pôžičiek na podporu reforiem a investícií v členských štátoch EÚ. Zmluvy/záväzky v rámci NextGenerationEU možno uzatvárať do konca roka 2023, platby naviazané na pôžičky budú nasledovať do konca roka 2026.

Po schválení rozhodnutia o vlastných zdrojoch všetkými členskými štátmi EÚ teraz Komisia môže v rámci nástroja NextGenerationEU začať získavať zdroje na financovanie obnovy Európy.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede: návrh rozpočtu na rok 2022

Dokumenty

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a nástroj NextGenerationEU

Pôžičky EÚ na kapitálových trhoch

Čítať ďalej...

Komisia navrhuje dôveryhodnú a bezpečnú digitálnu identitu pre všetkých Európanov

Komisia dnes navrhla rámec pre európsku digitálnu identitu, ktorý bude dostupný pre všetkých občanov EÚ, všetky osoby s pobytom, ako aj podniky so sídlom v EÚ. Občania budú môcť jednoduchým kliknutím na telefón preukázať svoju totožnosť a zdieľať elektronické dokumenty z európskej peňaženky s digitálnou identitou. Budú mať prístup k online službám pomocou vnútroštátnej digitálnej identifikácie, ktorá bude uznávaná v celej Európe. Používanie európskych peňaženiek s digitálnou identitou, napríklad na preukázanie veku, budú musieť na žiadosť používateľa akceptovať aj veľmi veľké platformy. O použití európskej peňaženky s digitálnou identitou bude vždy rozhodovať používateľ.

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestagerová v tejto súvislosti uviedla: „Európska digitálna identita nám umožní bezpečným a transparentným spôsobom robiť v každom členskom štáte tie isté úkony, aké robíme doma. Či už ide o prenájom bytu či otvorenie bankového účtu mimo domovskej krajiny, tieto úkony nebudú predstavovať žiadne dodatočné náklady ani prekážky. O miere osobných informácií, ktoré sa budú zdieľať, a o tom, s kým a na aký účel sa budú zdieľať, budeme rozhodovať my sami. Je to pre nás všetkých jedinečná príležitosť lepšie precítiť, že žijeme v Európe a sme Európania.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „Občania EÚ očakávajú nielen vysokú úroveň bezpečnosti, ale aj pohodlie, a to bez ohľadu na to, pri akom úkone potrebujú úradnú identifikáciu – či už ide o komunikáciu s orgánmi vnútroštátnej správy pri podávaní daňového priznania alebo zápis na Európsku univerzitu. Európska peňaženka s digitálnou identitou im ponúka novú možnosť uchovávať údaje a používať ich pri všetkých typoch služieb, od kontroly na letisku až po prenájom auta. Ide o to, aby spotrebitelia mali možnosť voľby, a to na európskej úrovni. Vďaka tomuto návrhu, ktorý ponúka riešenie pre bezpečné a dôveryhodné identifikačné služby, budú môcť digitálnu identitu využívať aj európske spoločnosti. Či už veľké alebo malé, budú schopné ponúknuť širokú škálu nových služieb.“

Európsky rámec digitálnej identity

Podľa nového nariadenia ponúknu členské štáty občanom a podnikom digitálne peňaženky, vďaka ktorým bude možné prepojiť vnútroštátne digitálne identity s dokladmi o ďalších osobných atribútoch (napr. vodičský preukaz, diplomy, bankový účet). Tieto peňaženky môžu poskytovať subjekty verejného sektora alebo subjekty súkromného sektora za predpokladu, že sú uznané členskými štátmi.

Nové európske peňaženky s digitálnou identitou umožnia všetkým Európanom prístup k online službám bez toho, aby museli využívať súkromné identifikačné metódy alebo zbytočne zdieľať osobné údaje. Vďaka tomuto riešeniu budú mať Európania plnú kontrolu nad údajmi, ktoré zdieľajú.

Európska digitálna identita bude:

dostupná pre každého, kto ju bude chcieť použiť: všetci občania EÚ, osoby s pobytom či podniky so sídlom v Únii, ktoré by chceli využiť európsku digitálnu identitu, tak budú môcť urobiť,
široko použiteľná: európske peňaženky s digitálnou identitou budú široko použiteľné buď ako spôsob identifikácie používateľov alebo ako forma preukázania určitých osobných atribútov na účely prístupu k verejným a súkromným digitálnym službám v celej Únii,
poskytovať používateľom kontrolu nad svojimi údajmi: európska peňaženka s digitálnou identitou umožní ľuďom rozhodnúť sa, ktoré aspekty svojej identity, ktoré údaje a certifikáty budú zdieľať s tretími stranami, a o tomto zdieľaní mať prehľad. Tým, že používatelia budú mať túto peňaženku pod kontrolou, sa zabezpečí, že budú zdieľať len tie informácie, ktoré je nevyhnutné zdieľať.

V záujme čo najrýchlejšej realizácie tohto návrhu je k nemu pripojené odporúčanie. Komisia vyzýva členské štáty, aby do septembra 2022 vytvorili spoločný súbor nástrojov a bezodkladne začali potrebné prípravné práce. Tento súbor nástrojov by mal zahŕňať technickú architektúru, normy a usmernenia k najlepším postupom.

Ďalšie kroky

Súbežne s legislatívnym procesom bude Komisia spolupracovať s členskými štátmi a so súkromným sektorom na technických aspektoch európskej digitálnej identity. Prostredníctvom programu Digitálna Európa Komisia podporí vykonávanie rámca pre európsku digitálnu identitu. Mnohé členské štáty zahrnuli do svojich národných plánov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti projekty na vykonávanie riešení elektronickej verejnej správy vrátane európskej digitálnej identity.

Súvislosti

V digitálnom kompase Komisie na rok 2030 sa stanovuje niekoľko cieľov a míľnikov, ktoré bude možné dosiahnuť pomocou európskej digitálnej identity. Napríklad do roku 2030 by mali byť všetky kľúčové verejné služby dostupné online. Okrem toho budú mať všetci občania prístup k elektronickým zdravotným záznamom a 80 % občanov by malo používať riešenie na elektronickú identifikáciu.

Pri tejto iniciatíve Komisia vychádza z existujúceho cezhraničného právneho rámca pre dôveryhodné digitálne identity, iniciatívy v oblasti európskej elektronickej identifikácie a dôveryhodných služieb (nariadenie eIDAS). Tento rámec bol prijatý v roku 2014 a tvorí základ pre cezhraničnú elektronickú identifikáciu, autentifikáciu a certifikáciu webových sídiel v rámci EÚ. Súčasný systém už môže využívať približne 60 % Európanov.

Od členských štátov sa však nevyžaduje, aby vyvinuli elektronickú identifikáciu na vnútroštátnej úrovni a zabezpečili jej interoperabilitu s elektronickými identifikáciami v ostatných členských štátoch, čo vedie k veľkým rozdielom medzi jednotlivými krajinami. Súčasným návrhom sa budú tieto nedostatky riešiť tak, že sa zlepší účinnosť tohto rámca a rozšíria sa jeho prínosy na súkromný sektor a mobilné použitie.