Európska zdravotná únia: Smerom k reforme farmaceutických právnych predpisov EÚ

Komisia v rámci procesu vytvárania nadčasového regulačného rámca odolného voči krízovým situáciám pre farmaceutický sektor otvorila verejnú konzultáciu o revízii farmaceutických právnych predpisov EÚ. Ide o posledný krok smerom k ambicióznej reforme oznámenej vo farmaceutickej stratégii pre Európu, ktorá bola prijatá v novembri 2020.

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová uviedla: „Dnes podnikáme dôležitý krok k reforme farmaceutických právnych predpisov EÚ, ktorá sa má uskutočniť do konca budúceho roka. Regulačný rámec pre lieky, ktorý je modernizovaný a vhodný na daný účel, je kľúčovým prvkom silnej európskej zdravotnej únie a má zásadný význam pre riešenie mnohých výziev, ktorým čelí toto odvetvieVyzývam všetkých zainteresovaných občanov a zainteresované strany, aby nám pomohli formovať pravidlá EÚ pre budúcnosť s cieľom reagovať na potreby pacientov a udržať si inovatívne a celosvetovo konkurencieschopné odvetvie.“

V konzultácii, ktorá bude trvať dvanásť týždňov (do 21. decembra), sa zhromaždia názory širokej verejnosti aj zainteresovaných strán s cieľom podporiť hodnotenie a posúdenie vplyvu revízie farmaceutických právnych predpisov EÚ. Dnešný vývoj nadväzuje na verejnú konzultáciu, ktorá sa uskutočnila pri príprave samotnej stratégie.

Od prijatia stratégie Komisia pracuje na niekoľkých opatreniach v úzkej spolupráci s orgánmi členských štátov, Európskou agentúrou pre lieky a organizáciami zainteresovaných strán. Hlavným kľúčovým opatrením je revízia všeobecných farmaceutických právnych predpisov, ktorá je naplánovaná na koniec roka 2022 a ktorú podporuje aj prebiehajúca štúdia. Ďalšie hlavné opatrenia stratégie sa zameriavajú na hodnotenie zdravotníckej technológie, európsky priestor pre údaje týkajúce sa zdravia, právne predpisy o zriedkavých chorobách a liekoch pre deti a na posilnenie kontinuity a bezpečnosti dodávok liekov v EÚ.

Táto verejná konzultácia je zameraná najmä na:

  • účinnosť farmaceutických právnych predpisov EÚ,
  • neuspokojené liečebné potreby,
  • stimulovanie inovácií,
  • antimikrobiálnu rezistenciu,
  • nadčasovosť regulačného rámca pre nové výrobky,
  • lepší prístup k liekom,
  • konkurencieschopnosť európskych trhov na zabezpečenie cenovo dostupných liekov,
  • lieky s novou indikáciou,
  • bezpečnosť dodávok liekov,
  • kvalitu a výrobu liekov,
  • environmentálne výzvy.

Kontext

Posledné komplexné preskúmanie všeobecných farmaceutických právnych predpisov bolo predložené pred takmer 20 rokmi. Spoločnosť aj veda odvtedy prešli výraznými zmenami a objavili sa nové výzvy, ako sú antimikrobiálna rezistencia, environmentálne problémy a nedostatok liekov. V tejto súvislosti obsahuje farmaceutická stratégia prijatá v novembri 2020 ambiciózny program legislatívnych a nelegislatívnych opatrení, ktoré sa majú začať vykonávať v nadchádzajúcich rokoch, a štyri hlavné ciele:

  • zabezpečiť pacientom prístup k cenovo dostupným liekom a riešiť neuspokojené potreby týkajúce sa liečby(napr. v oblasti antimikrobiálnej rezistencie, rakoviny, zriedkavých chorôb),
  • podporovať konkurencieschopnosť, inovácie a udržateľnosť farmaceutického priemyslu EÚ a vývoj vysokokvalitných, bezpečných, účinných a ekologickejších liekov,
  • posilňovať mechanizmy pripravenosti a reakcie na krízy a riešiť bezpečnosť dodávok,
  • zabezpečiť, aby mala EÚ vo svete silný hlas, a to presadzovaním vysokej úrovne noriem kvality, účinnosti a bezpečnosti.

Viac informácií

Konzultácia

Farmaceutická stratégia pre Európu

Európska zdravotná únia

Čítať ďalej...

Podľa nového prieskumu Eurobarometra Európania výrazne podporujú vedu a techniku

Z nového prieskumu Eurobarometra o poznatkoch a postojoch európskych občanov k vede a technike vyplýva, že 9 z 10 občanov EÚ (86 %) si myslí, že celkový vplyv vedy a techniky je pozitívny. Očakávajú, že škála technológií, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú, bude mať pozitívny vplyv na náš spôsob života v nasledujúcich 20 rokoch: ide najmä o slnečnú energiu (92 %), vakcíny a boj proti infekčným chorobám (86 %) a umelú inteligenciu (61 %).

Výsledky okrem toho poukazujú na vysoký záujem o vedu a techniku (82 %) a zvedavosť občanov dozvedieť sa o nej viac na miestach, ako sú mestské úrady, múzeá a knižnice (54 %). V mnohých oblastiach sa v posledných rokoch zvýšil záujem občanov EÚ, ich očakávania i angažovanosť v oblasti vedy a techniky. V odpovedi na otázku, v ktorých oblastiach môže výskum a inovácia priniesť zmenu, respondenti najčastejšie uvádzajú zdravotnú a lekársku starostlivosť a boj proti zmene klímy. Tieto výsledky sú v súlade s rastúcim záujmom o nové lekárske objavy, ktorý sa od roku 2010 zvýšil z 82 % na 86 %.

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Mariya Gabrielová uviedla: „Veda a technika zásadne ovplyvňujú našu schopnosť reagovať na koronavírus, zmenu klímy, stratu biodiverzity a množstvo ďalších naliehavých výziev, a preto nás celkový pozitívny postoj k nim teší. Zároveň však musíme reagovať na obavy občanov z diskriminácie vo využívaní prínosov vedy a techniky, venovať väčšiu pozornosť rodovým rozmerom v obsahu výskumu a preskúmať, ako možno výskum a inovácie realizovať tak, aby do nich boli vo väčšej miere zapojení občania a ďalšie zainteresované strany.“

Prieskum Eurobarometra tiež odhaľuje výzvy v oblasti výskumu a inovácií. Mnohí občania EÚ si myslia, že veda a technika väčšinou pomáhajú zlepšovať život tým, ktorí už kvalitnejší život majú (57 %), a nevenujú dostatočnú pozornosť rozdielom medzi potrebami žien a mužov (23 %). Viac ako polovica si myslí, že výskumní pracovníci v Číne (58 %), USA (57 %) a Japonsku (54 %) sú vo vedeckých objavoch ďalej ako výskumní pracovníci v EÚ. Veľké rozdiely medzi rôznymi skupinami spoločnosti sú aj v úrovni vedeckých poznatkov.

Občania EÚ majú pozitívny názor na vedcov a ich typické vlastnosti, ako sú inteligencia (89 %), spoľahlivosť (68 %) a schopnosť spolupracovať (66 %). Viac ako dve tretiny Európanov (68 %) sa domnievajú, že vedci by mali zasahovať do politických diskusií, aby sa zabezpečilo, že sa pri rozhodovaní budú zohľadňovať vedecké dôkazy.

Väčšina občanov EÚ získava informácie o vývoji vedy a techniky v televízii (63 %), po nej nasledujú online sociálne siete a blogy (29 %) a online alebo tlačené periodiká (24 %). Prevažná väčšina (85 %) sa domnieva, že záujem mladých ľudí o vedu je nevyhnutný pre budúcu prosperitu. Okrem toho sa väčšina domnieva, že zapojením nevedeckých odborníkov do výskumu a inovácií sa zabezpečí, aby veda a technika reagovali na potreby a hodnoty spoločnosti (61 %).

Takmer tri štvrtiny (72 %) respondentov si myslia, že vlády by mali zabezpečiť, aby nové technológie boli prínosom pre všetkých, a viac ako tri štvrtiny (79 %) si myslí, že vlády by mali do boja proti zmene klímy povinne zapojiť súkromné podniky.

Súvislosti

Predmetný uverejnený prieskum Eurobarometra je doteraz najväčším prieskumom o vede a technike z hľadiska počtu účastníkov (37 103 respondentov) a krajín, ktoré sa zúčastnili na prieskume (38 krajín vrátane členských štátov EÚ, krajín zapojených do procesu rozširovania EÚ, štátov EZVO a Spojeného kráľovstva). Prieskum sa uskutočnil od 13. apríla do 10. mája 2021, a to najmä prostredníctvom osobných rozhovorov.

Zapojenie občanov, miestnych komunít a občianskej spoločnosti bude ústredným prvkom nového európskeho výskumného priestoru v záujme dosiahnutia výraznejšieho spoločenského dosahu a zvýšenej dôvery vo vedu.

Program Horizont Európa, nový program EÚ pre výskum a inováciu (2021 – 2027), posilní interakcie medzi vedou a spoločnosťou tým, že podporí spoločné vytváranie programov výskumu a inovácií a priamo zapojí občanov a občiansku spoločnosť do výskumu a inovácií. Toto zapojenie sa bude podporovať v rámci celého programu a prostredníctvom špecializovaných činností, pričom sa budú monitorovať príspevky občanov a uplatňovanie výskumu a inovácií v spoločnosti.

Celoeurópske prieskumy v oblasti vedy a techniky majú už 40-ročnú históriu. Predchádzajúce podobné štúdie Eurobarometra zahŕňali osobitný prieskum Eurobarometra 401 (2013), osobitné prieskumy Eurobarometra 340/341 (EB73.1) a osobitné prieskumy Eurobarometra 224/225 (EB63.1).

Viac informácií

Eurobarometer o vede a technike – správa, prezentácia, prehľady o jednotlivých krajinách a súbor údajov

Infografika

Nový európsky výskumný priestor

Horizont Európa

 

Čítať ďalej...

Komisia spúšťa novú aplikáciu Erasmus+ s integrovanou európskou študentskou kartou

Komisia spustila novú aplikáciu Erasmus+, ktorá predstavuje nový míľnik v digitalizácii programu Erasmus+. Nová aplikácia dostupná vo všetkých jazykoch EÚ poskytne každému študentovi digitálnu európsku študentskú kartu, ktorá platí v celej Európskej únii. Keďže budúcnosť je digitálna, študenti môžu vďaka tejto obnovenej aplikácii ušetriť viac papiera.

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Som rád, že rozhranie nášho najvýznamnejšieho programu pre mladých Erasmus+ sa im začína podobať. Je digitálnejšie, mobilnejšie a ešte viac orientované na príslušnú komunitu. Nová aplikácia spolu s európskou študentskou kartou, ktorú ponúka, je symbolom európskeho vzdelávacieho priestoru, ktorý presadzujeme.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabriel dodáva: „Papier je už oficiálne minulosťou. Nová aplikácia Erasmus+ bude študentom z programu Erasmus+ slúžiť ako miesto, na ktorom nájdu všetko potrebné. Mať všetky informácie na dosah ruky znamená menej stresu, viac flexibility a menej času stráveného administratívnym vybavovaním. Európska študentská karta, ktorá je dostupná cez aplikáciu, je dôležitým krokom k vytvoreniu ozajstného európskeho vzdelávacieho priestoru. Priestoru, v ktorom má každý študent svoje miesto a prístup k rovnakým službám a rovnakému uznaniu výsledkov svojho vzdelania.“

Vďaka novej aplikácii, ktorá funguje tak na zariadeniach so systémom Android, ako aj iOS, budú môcť študenti:

  • hľadať medzi partnermi svojej univerzity a vybrať si svoju destináciu;
  • podpísať zmluvu o štúdiu online;
  • zistiť podrobnosti o podujatiach vo vybranej destinácii, dozvedieť sa užitočné tipy a spojiť sa s ostatnými študentmi a
  • získať európsku študentskú kartu s prístupom k službám, múzeám, kultúrnym podujatiam a špeciálnym ponukám na hostiteľskej univerzite a v danej krajine.

Do siete Erasmus bez papiera, ktorá umožňuje bezpečnú výmenu údajov a jednoduchšiu identifikáciu zmlúv o štúdiu, je v súčasnosti zapojených viac ako 4 000 univerzít. Táto forma digitálnej spolupráce uľahčuje zavedenie a plošné uznávanie európskej študentskej karty.

V súlade s akčným plánom digitálneho vzdelávania sa novým programom Erasmus+ na obdobie 2021 – 2027 podporuje rozvoj digitálnych zručností a prispieva k digitálnej transformácii európskych vzdelávacích systémov. Vďaka zvýšenému rozpočtu presahujúcemu 28 miliárd eur na sedemročné obdobie sa programom Erasmus+ podporí aj odolnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy v časoch pandémie.

Súvislosti

Od vzniku pôvodného programu Erasmus v roku 1987 využilo možnosť absolvovania výmenného pobytu v zahraničí 10 miliónov ľudí. Nový program Erasmus+ ponúka príležitosti na študijné pobyty v zahraničí, stáže, učňovskú prípravu a výmeny zamestnancov vo všetkých oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, a to pre všetky vekové kategórie.

Zo štúdie o vplyve programu Erasmus+ vo vysokoškolskom vzdelávaní uverejnenej v roku 2019 vyplýva, že program má pozitívny vplyv na profesijný, sociálny, vzdelávací aj osobnostný rast účastníkov. Viac ako 70 % študentov má po návrate z pobytu v zahraničí lepšiu predstavu o svojej budúcej kariére a môže si zmeniť študijný odbor tak, aby zodpovedal ich profesijným ambíciám. Vyše 90 % študentov, ktorí sa zapojili do programu Erasmus+, sa zároveň naučilo lepšie spolupracovať s ľuďmi z rôznych kultúr a nadobudlo pocit príslušnosti k Európe.

V tomto akademickom roku (2021 – 2022) sa očakáva, že vďaka programu Erasmus+ navštívi zahraničné univerzity 600 000 vysokoškolských študentov.

Predsedníčka Komisie von der Leyen vo svojom prejave k správe o stavu Únie navrhla vyhlásiť rok 2022 za rok mládeže.  Mladí ľudia musia mať možnosť ovplyvniť budúcnosť Európy.  Naša Únia potrebuje dušu a víziu, s ktorou sa dokážu stotožniť. 

Viac informácií

Aplikácia Erasmus+

Program Erasmus+ na roky 2021 – 2024

Akčný plán digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027

Tlačová správa – spustenie mobilnej aplikácie

Čítať ďalej...

EÚ avizuje ďalších 119,5 milióna eur na podporu demokracie a ľudských práv v roku 2021

Európska únia oznámila päť opatrení v hodnote 119,5 milióna eur, ktoré zabezpečia silnú európsku podporu pre demokraciu a ľudské práva na celom svete aj v roku 2021.

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová uviedla: „Pre udržateľný rozvoj a rovnaké príležitosti je nevyhnutná demokracia, čiže silné demokratické inštitúcie, sociálne začlenenie a participatívna spoločnosť. Touto sumou 119,5 milióna eur obnovujeme svoj záväzok ku globálnej demokracii. Som hrdá na to, že EÚ bude aj naďalej podporovať Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva a pomáhať posilňovať postavenie miestnych organizácií občianskej spoločnosti, aktivistov za demokraciu a obhajcov ľudských práv, mladých ľudí a žien na celom svete.

EÚ je plne odhodlaná chrániť a posilňovať postavenie jednotlivcov, budovať odolné, inkluzívne a demokratické spoločnosti a podporovať globálny systém pre ľudské práva a demokraciu. Nebude sa nečinne pozerať na úpadok demokracie a rastúcu mieru porušovania ľudských práv, nerovnosti, neznášanlivosti, predsudkov a diskriminácie.

Tieto ohlásené opatrenia zabezpečia podporu EÚ pre organizácie občianskej spoločnosti, aktivistov za demokraciu a obhajcov ľudských práv v 116 krajinách, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať ženám a mládeži. Pomôžu presadzovať politickú spoluprácu na najvyššej úrovni v záujme ochrany demokracie na celom svete.

Tieto prostriedky prispejú k plneniu akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024, ako aj plánov jednotlivých krajín v rámci akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť III. Zároveň odbremenia Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), ktorý veľmi potrebuje pomôcť.

Avizované opatrenia v skratke

Sumou 5 miliónov eur pre Alianciu na podporu demokracie sa podporí zber a analýza údajov a posilní sa spolupráca medzi EÚ a jej členskými štátmi v oblasti demokracie a ľudských práv. 

EÚ podporí Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), ktorý je pilierom OSN v oblasti ľudských práv, a to sumou 4,8 milióna eur do jeho rozpočtu na rok 2021. 

Približne 100,8 milióna eur sa použije na podporu miestnych organizácií občianskej spoločnosti, aktivistov za demokraciu a obhajcov ľudských práv v 116 partnerských krajinách. Tieto peniaze budú pochádzať z prostriedkov pridelených jednotlivým krajinám v rámci nového Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI) a budú ich spravovať delegácie EÚ.

Zo sumy 4 milióny eur z krízového nástroja EÚ pre ľudské práva sa bude naďalej poskytovať rýchla a dôverná podpora pre organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v prostredí, v ktorom panujú najnáročnejšie, najnebezpečnejšie a najmenej predvídateľné politické podmienky na svete, kde sú ľudské práva a základné slobody najzraniteľnejšie a najohrozenejšie.

Globálny kampus pre ľudské práva je jedinečná sieť stovky univerzít. Na školský rok 2021/2022 dostane 4,9 milióna eur. Globálny kampus založila EÚ s cieľom podporovať regionálnu a globálnu spoluprácu vo vzdelávaní v oblasti ľudských práv formou siedmich regionálnych magisterských programov.

Kontext

Týždeň demokracie 2021 sprevádzala séria podujatí v súvislosti s Medzinárodným dňom demokracie v rámci témy „Spolu sme silnejší: partnerstvami za podporu demokracie“.

Ochrana a podpora ľudských práv a demokracie – základných hodnôt Európskej únie – je kľúčovou prioritou vonkajšej činnosti EÚ a predpokladom udržateľného rozvoja a budovania inkluzívnejších, otvorenejších a odolnejších spoločností.

Z Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI) sa prideľuje finančné krytie vo výške 1,562 miliardy eur na obdobie 2021 – 2027, ktoré je určené na ľudské práva a demokraciu. Ide približne o 17 % viac, ako bol rozpočet jeho predchodcu, nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), na roky 2014 – 2020.

Pôsobiť sa bude v týchto oblastiach: i) prispievanie k pokroku v oblasti základných hodnôt demokracie; ii) právny štát; iii) univerzálnosť, nedeliteľnosť a vzájomná závislosť ľudských práv; iv) rešpektovanie ľudskej dôstojnosti; v) zásady nediskriminácie, rovnosti a solidarity; a vi) dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv.

Ďalšie informácie

Európska komisia a demokracia

Európska komisia a ľudské práva

Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024

Akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť III

Medzinárodný deň demokracie: Spoločné vyhlásenie vysokého predstaviteľa/podpredsedu Josepa Borrella a podpredsedníčky Dubravky Šuicovej

Čítať ďalej...

Štátna pomoc: Komisia schválila mapu regionálnej pomoci pre Slovensko na roky 2022 – 2027

Európska komisia schválila podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci mapu Slovenska na poskytovanie regionálnej pomoci od 1. januára 2022 do 31. decembra 2027. Slovenská mapa regionálnej pomoci je jednou z prvých máp schválených Komisiou v rámci revidovaných usmernení o regionálnej pomoci.

Revidované usmernenia o regionálnej pomoci, ktoré Komisia prijala 19. apríla 2021 a ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2022, umožňujú členským štátom pomáhať najviac znevýhodneným európskym regiónom „dobiehať“ vyspelejšie regióny, a vyrovnávať tak rozdiely v hospodárskej prosperite, príjmoch a nezamestnanosti – ciele v oblasti súdržnosti, ktoré sú jadrom politiky Únie. Poskytujú takisto členským štátom lepšie príležitosti podporiť regióny, ktoré čelia transformačným alebo štrukturálnym výzvam, ako je vyľudňovanie, v snahe prispieť v plnej miere k zelenej a digitálnej transformácii. V revidovaných usmerneniach o regionálnej pomoci sa zároveň zachovávajú silné záruky s cieľom zabrániť členským štátom využívať verejné prostriedky spôsobom, ktorý by mal za následok premiestňovanie pracovných miest z jedného členského štátu EÚ do druhého. Zachovanie záruk je nevyhnutné z hľadiska spravodlivej hospodárskej súťaže na jednotnom trhu.

V mape regionálnej pomoci Slovenska sa vymedzujú slovenské regióny oprávnené na regionálnu investičnú pomoc. Takisto sa v nej stanovujú maximálne intenzity pomoci v oprávnených regiónoch. Intenzita pomoci je maximálna výška štátnej pomoci, ktorú možno poskytnúť na príjemcu, vyjadrená ako percentuálny podiel oprávnených investičných nákladov.

Podľa revidovaných usmernení o regionálnej pomoci pokrývajú regióny oprávnené na regionálnu investičnú pomoc 87,97 % obyvateľstva Slovenska. Tieto regióny patria medzi najviac znevýhodnené regióny v EÚ, s HDP na obyvateľa nižším ako 75 % priemeru EÚ. Všetky sú preto oprávnené na pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ (tzv. oblasti „a“) s týmito maximálnymi intenzitami pomoci pre veľké podniky v závislosti od HDP na obyvateľa v príslušných oblastiach „a“:

  • región Západné Slovensko s maximálnou intenzitou pomoci pre veľké podniky na úrovni 30 %,
  • región Stredné Slovensko s maximálnou intenzitou pomoci pre veľké podniky na úrovni 40 %,
  • región Východné Slovensko s maximálnou intenzitou pomoci pre veľké podniky na úrovni 50 %.

Vo všetkých týchto oblastiach sa maximálne intenzity pomoci môžu zvýšiť o 10 percentuálnych bodov v prípade investícií realizovaných strednými podnikmi a o 20 percentuálnych bodov v prípade investícií realizovaných malými podnikmi, pri ich počiatočných investíciách s oprávnenými nákladmi až do výšky 50 miliónov EUR.

Po zavedení budúceho plánu spravodlivej transformácie územia v súvislosti s nariadením o Fonde na spravodlivú transformáciu má Slovensko možnosť oznámiť Komisii zmenu mapy regionálnej pomoci, ktorá bola aktuálne schválená, s cieľom uplatniť možné zvýšenie maximálnej intenzity pomoci v budúcich oblastiach spravodlivej transformácie, ako sa uvádza v revidovaných usmerneniach o regionálnej pomoci pre oblasti „a“.

Kontext

Európa sa vždy vyznačovala výraznými regionálnymi rozdielmi v hospodárskej prosperite, príjmoch a nezamestnanosti. Cieľom regionálnej pomoci je podporovať hospodársky rozvoj v znevýhodnených oblastiach Európy a zároveň zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky členské štáty.

V usmerneniach o regionálnej pomoci Komisia stanovuje podmienky, na základe ktorých možno regionálnu pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, a zároveň stanovuje kritériá na identifikáciu oblastí, ktoré spĺňajú podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (oblasti „a“ a „c“). V prílohách k usmerneniam sa identifikujú najviac znevýhodnené regióny, tzv. oblasti „a“, medzi ktoré patria najvzdialenejšie regióny a regióny, ktorých HDP na obyvateľa je nižší alebo rovný 75 % priemeru EÚ, a vopred vymedzené oblasti „c“, ktoré predstavujú bývalé oblasti „a“ a riedko osídlené oblasti.

Členské štáty môžu určiť tzv. vopred nevymedzené oblasti „c“ až do maximálneho vopred vymedzeného pokrytia oblasti „c“ (pre ktoré sú k dispozícii aj číselné údaje v prílohách I a II k usmerneniam) a v súlade s určitými kritériami. Členské štáty musia svoj návrh máp regionálnej pomoci oznámiť Komisii na účely schválenia.

Znenie predmetného rozhodnutia, ktoré nemá dôverný charakter, bude k dispozícii pod číslom veci SA.64151 (v registri štátnej pomoci) na webovom sídle GR pre hospodársku súťaž. Nové rozhodnutia o štátnej pomoci uverejnené na internete a v úradnom vestníku sú uvedené v elektronickom týždenníku o hospodárskej súťaži Competition Weekly e-News.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login