Komisia víta, že Európsky parlament a Rada dosiahli politickú dohodu o návrhu Komisie na zriadenie Fondu na spravodlivú transformáciu (FST). Znamená to, že partneri sa dohodli na všetkých nástrojoch v oblasti politiky súdržnosti a teraz sa čaká na konečné schválenie právnych textov Európskym parlamentom a Radou.

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová vyhlásila: „Ekologická transformácia bude mať úspech len vtedy, ak z nej budú mať prospech všetci. Fond na spravodlivú transformáciu bude aktívne podporovať zmeny vedúce k prosperujúcemu a sociálne spravodlivému hospodárstvu, ktoré je klimaticky neutrálne. Fond na spravodlivú transformáciu je kľúčovým nástrojom na plnenie Európskej zelenej dohody. Je tiež ústredným prvkom poslania politiky súdržnosti, ktorým je zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo a zároveň sa napredovalo smerom k ekologickejšej a konkurencieschopnejšej Európe.“

Fond na spravodlivú transformáciu je nový nástroj s celkovým rozpočtom 17,5 mld. EUR, z ktorých 7,5 mld. EUR pochádza z viacročného finančného rámca (VFR) a 10 mld. EUR z nástroja NextGenerationEU. Fond na spravodlivú transformáciu je kľúčovým prvkom Európskej zelenej dohody a tvorí prvý pilier Mechanizmu spravodlivej transformácie. Jeho účelom je zmierniť sociálne a ekonomické náklady spojené s prechodom ku klimatickej neutralite prostredníctvom najrôznejších činností zameraných najmä na diverzifikáciu hospodárskej činnosti a pomoc ľuďom pri adaptácii na meniaci sa trh práce.

Hlavné prvky kompromisného návrhu zahŕňajú:

• rozpočtový záväzok na roky 2021 – 2023,
• dobrovoľné presuny prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskeho sociálneho fondu+ (ESF+) na doplnenie alokácie z FST, ktoré by nemali byť vyššie ako trojnásobok sumy podpory z FST,
• mierne rozšírenie rozsahu oprávnenosti, aby sa mohli zohľadniť sociálne aspekty prechodu, najmä tvorba a zachovanie pracovných miest, ako aj investície do inteligentnej a udržateľnej mobility a modernizácie siete diaľkového vykurovania, ak sa to považuje za potrebné na podporu transformácie miestnych hospodárstiev,
• vylúčenie financovania fosílnych palív,
• možnosť financovať investície do veľkých podnikov v „podporovaných oblastiach“ podľa usmernení o regionálnej štátnej pomoci, ak sú potrebné na odstránenie problémov spojených so zánikom pracovných miest v dôsledku prechodu,
• zapracovanie doložky o preskúmaní, podľa ktorej by Komisia mala do 30. júna 2025 preskúmať implementáciu FST z hľadiska dosiahnutia stanovených cieľov,
• mechanizmus ekologického odmeňovania spojený so znížením emisií skleníkových plynov, ktoré sa dosiahne v regiónoch využívajúcich podporu z FST, a podmienečný prístup k 50 % zdrojov FST,
• väčší dôraz na ciele EÚ v oblasti energetiky a klímy a na vykonávanie Parížskej dohody.

Ďalšie kroky

Európsky parlament, členské štáty EÚ v Rade a Komisia dosiahli 10. novembra 2020 politickú dohodu o budúcom dlhodobom rozpočte EÚ a nástroji NextGenerationEU. Ako ďalší krok je teraz naliehavo potrebné prijať balík o viacročnom finančnom rámci (VFR) a ratifikovať rozhodnutie o vlastných zdrojoch.

Po prijatí bude dlhodobý rozpočet EÚ spolu s iniciatívou NextGenerationEU, ktorá predstavuje dočasný nástroj na obnovu Európy, najväčším stimulačným balíkom, aký sa kedy financoval z rozpočtu EÚ. Po pandémii COVID-19 sa Európa prebuduje vďaka celkovej sume 1,8 bilióna EUR (v cenách z roku 2018). Bude to ekologickejšia, digitálnejšia a odolnejšia Európa.

Ako výsledok politických trialógov budú musieť krajiny EÚ v záujme uvoľnenia finančných prostriedkov z FST vypracovať svoje plány spravodlivej transformácie územia, v ktorých identifikujú oprávnené územia, kde má mať ekologická transformácia podľa očakávania najnegatívnejšie dôsledky. Vypracovanie plánov spravodlivej transformácie územia je základným predpokladom programovania a následného čerpania zdrojov z FST. Každý členský štát ich vypracuje v spolupráci s príslušnými internými partnermi a v dialógu s Komisiou a zabezpečí ich konzistentnosť so stratégiami pre inteligentnú špecializáciu a s národnými energetickými a klimatickými plánmi. Komisia tieto plány prijme spolu s programami, v prípade ktorých sa plánuje podpora z Fondu na spravodlivú transformáciu.

Súvislosti

Fond na spravodlivú transformáciu je jedným z troch pilierov Mechanizmu spravodlivej transformácie, ktorý je súčasťou Európskej zelenej dohody s cieľom vytvoriť v Európe do roku 2050 klimaticky neutrálne hospodárstvo. Komisia navrhla Fond na spravodlivú transformáciu 14. januára 2020. Jeho rozpočet sa zvýšil v nadväznosti na návrhy Komisie týkajúce sa balíka na podporu obnovy z 27. mája 2020 a na júlovú dohodu Európskej rady. Ďalšími dvoma piliermi Mechanizmu spravodlivej transformácie sú špeciálna schéma na spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU a úverový nástroj pre verejný sektor, ktoré kombinujú grantovú podporu EÚ a úvery Európskej investičnej banky.

Viac informácií

Mechanizmus spravodlivej transformácie

Európska zelená dohoda

Plán obnovy

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a Next Generation EU

Platforma otvorených údajov pre oblasť súdržnosti

Súbor nástrojov pre prechod na udržateľnosť v rámci politiky súdržnosti

Európska komisia vyplatila 8,5 mld. eur piatim členským štátom v tretej tranži finančnej podpory z nástroja SURE. V rámci dnešných operácií dostalo Belgicko 2 mld. eur, Maďarsko 200 mil. eur, Portugalsko 3 mld. eur, Rumunsko 3 mld. eur a Slovensko 300 mil. eur.

Táto podpora vo forme úverov poskytnutých za výhodných podmienok pomôže týmto členským štátom pri riešení náhleho zvýšenia verejných výdavkov na zachovanie zamestnanosti. Rovnako im pomôže pokryť náklady priamo súvisiace s financovaním národných programov skráteného pracovného času a podobných opatrení, ktoré členské štáty zaviedli v reakcii na pandémiu koronavírusu, vrátane pre samostatne zárobkovo činné osoby.

Vďaka dnešnému vyplateniu dostalo od konca októbra do konca novembra 15 členských štátov v rámci nástroja EÚ SURE približne 40 mld. eur. Po dokončení všetkých úhrad z nástroja SURE dostane Belgicko 7,8 mld. eur, Maďarsko 504 mil. eur, Portugalsko 5,9 mld. eur, Rumunsko 4,1 mld. eur a Slovensko 631 mil. eur.

Prehľad doteraz vyplatených súm a rôznych splatností dlhopisov je k dispozícii online.

Dnešné vyplatenie nadväzuje na tretiu emisiu sociálnych dlhopisov v rámci nástroja EÚ SURE, pri ktorej dopyt viac ako 13-násobne prevýšil ponuku. Premietlo sa to do priaznivých cenových podmienok, čo znamená, že členské štáty dostanú viac z úverov, než budú musieť splatiť.

Nástroj SURE môže poskytnúť finančnú podporu až do výšky 100 mld. eur všetkým členským štátom. Komisia doteraz z nástroja SURE navrhla finančnú podporu v celkovej výške 90,3 mld. eur 18 členským štátom. Ďalšie úhrady sa uskutočnia v nasledujúcich mesiacoch po príslušných emisiách dlhopisov.

Členovia kolégia v tejto súvislosti uviedli:

Predsedníčka Ursula von der Leyenová: „Našou prioritou je chrániť životy ľudí, ako aj ich živobytie. EÚ postupne mobilizuje 100 mld. eur vo forme úverov pre krajiny EÚ s cieľom financovať režimy skráteného pracovného času. Takto zabezpečíme podporu pre naše spoločnosti a pomôžeme udržať zamestnanie pre ľudí. Ďalších päť členských štátov dnes dostáva finančné prostriedky z nástroja SURE – doteraz sme ich už podporili 15. V blízkej budúcnosti podporíme ďalšie krajiny.“

Eurokomisár Johannes Hahn, zodpovedný za rozpočet a administratívu, dodal: „Po tretej úspešnej emisii SURE sme v tomto roku poskytli 15 členským štátom približne 40 mld. eur, aby sme ich podporili pri zmierňovaní sociálnych dôsledkov súčasnej pandémie COVID-19. Táto podpora pomôže podnikom zachovať počty zamestnancov. Program SURE je dôkazom záväzku EÚ rýchlo poskytnúť členským štátom naliehavo potrebné finančné prostriedky na prekonanie tejto krízy. Označenie sociálnoinvestičné dlhopisy je zárukou pre investorov, že získané peniaze sa investujú do sociálnych a udržateľných projektov, čím sa spoja finančné transakcie s našimi politickými prioritami.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni uviedol: „Po minulotýždňovej tretej mimoriadne úspešnej emisii sociálnoinvestičných dlhopisov SURE dnes distribuujeme ďalších 8,5 mld. eur na pomoc pracovníkom a spoločnostiam v piatich členských štátoch. Sociálny dosah krízy spôsobenej ochorením COVID-19 by bol oveľa horší bez silných záchranných sietí európskych krajín, najmä režimov skráteného pracovného času. Som hrdý na to, že Európska komisia cez nástroj SURE aktívne podporuje tieto režimy a podobné opatrenia pre samostatne zárobkovo činné osoby, čím pomáha miliónom našich občanov prekonať tieto ťažké časy.“

Súvislosti

Európska komisia vydala 24. novembra v rámci nástroja EÚ SURE tretí sociálnoinvestičný dlhopis v celkovej hodnote 8,5 mld. eur. Emisia pozostávala z jedinej tranže so splatnosťou v júli 2035

a vyvolala na kapitálových trhoch veľký záujem. Prilákala vôbec najväčšiu knihu objednávok pre referenčnú emisiu s jednou tranžou a stala sa tak doteraz najväčšou 15-ročnou transakciou nadnárodného emitenta čo do objemu. Výhodné cenové podmienky, ktoré vyplynuli z vysokého záujmu investorov, sa prenášajú priamo na členské štáty prijímajúce úvery.

Dlhopisy, ktoré vydala EÚ v rámci nástroja SURE profitujú z označenia sociálnoinvestičné dlhopisy. Investori majú vďaka takýmto dlhopisom istotu, že mobilizované finančné prostriedky budú skutočne použité na sociálne účely.

Viac informácií

Nariadenie o nástroji SURE

Prehľad: SURE – Podpora členských štátov s cieľom chrániť pracovníkov a pracovné miesta

Otázky a odpovede: Komisia navrhla nástroj SURE

Reakcia na koronavírus

Rámec pre sociálnoinvestičné dlhopisy

Webová lokalita nástroja SURE

Webová lokalita o úverovej politike EÚ

EÚ prispeje sumou 183 mil. eur do trustu CRRT Medzinárodného menového fondu (Catastrophe Containment and Relief Trust) s cieľom odpustiť dlh 29 krajinám s nízkymi príjmami, čo im umožní zvýšiť ich sociálne, zdravotné a hospodárske výdavky v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19. Tento príspevok nad rámec iniciatívy na pozastavenie nákladov na dlhovú službu (DSSI – Debt Service Suspension Initiative), ktorý bol oznámený krátko po tom, ako samit G20 schválil spoločný rámec pre zaobchádzanie s dlhmi (Common Framework on Debt Treatments), je plne v súlade s návrhom predsedníčky Komisie von der Leyenovej na prijatie iniciatívy zameranej na globálnu obnovu, ktorá spája investície a odpustenie dlhov s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja.

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredseda Komisie Josep Borrell v tejto súvislosti uviedol: „Takýmto príspevkom EÚ kombinuje prísun finančných prostriedkov na rýchle zmiernenie rozpočtových obmedzení s cieľom podporiť okamžitú reakciu s udržateľným dlhodobejším plánom na pomoc partnerom pri zvládaní vážnej sociálno-ekonomickej búrky, ktorá ani zďaleka neskončila. EÚ stojí na čele celosvetového úsilia o odpustenie dlhu a jeho reštrukturalizáciu. Dúfame, že náš príspevok bude signálom pre ostatných, aby sa pripojili k tomuto globálnemu úsiliu.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni dodal: „Európa dnes významne prispieva k multilateralizmu a odpusteniu dlhov. EÚ ako člen skupiny G20 výrazne podporuje iniciatívu na pozastavenie nákladov na dlhovú službu a nový spoločný rámec pre zaobchádzanie s dlhmi. Tento príspevok k trustu MMF na odpustenie dlhov je ďalším dôkazom nášho pevného odhodlania pomôcť krajinám s nízkymi príjmami vyrovnať sa s ich dlhovým zaťažením.“

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová vyhlásila: „Komisia je odhodlaná naďalej podporovať svoje partnerské krajiny, aby napriek zúfalej finančnej situácii nezišli z cesty plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Úrovne dlhu boli vysoké už pred krízou a v mnohých krajinách sa teraz jednoducho stávajú neudržateľnými. Preto sme sa rozhodli odpustenie dlhu podporiť a prispieť sumou 183 mil. eur do tohto mechanizmu MFF.“

Generálna riaditeľka MMF Kristalina Georgieva sa zúčastnila na virtuálnej Rady EÚ pre zahraničné veci s ministrami pre rozvoj s cieľom maximalizovať spoločné povedomie o zhoršujúcej sa dlhovej situácii v mnohých krajinách. Pri tejto príležitosti uviedla: „Som veľmi vďačná EÚ za veľkorysý príspevok do trustu CCRT vo výške 183 mil. eur. Pre trust ide o významný krok, ktorý najzraniteľnejším krajinám sveta pomôže poskytovať zdravotnú starostlivosť a hospodársku podporu ich obyvateľom počas prebiehajúcej pandémie. EÚ a MMF sú v oblasti financovania rozvoja silnými partnermi. Vyzývam ostatných, aby sa pripojili k EÚ a našim ďalším prispievateľom do trustu CCRT. Príspevky našich členských krajín sú nevyhnutné na to, aby fond mohol podporovať najzraniteľnejšie krajiny.“

EÚ je lídrom medzinárodných partnerstiev

Finančné prostriedky EÚ poskytované cez MFF a jeho trust CCRT zabezpečia odpustenie dlhu 29 najchudobnejším a najzraniteľnejším krajinám sveta.

Z trustu CCRT sa splatia dlhy vymedzených členských krajín s nízkymi príjmami voči MFF, ktoré zasiahli najvážnejšie prírodné katastrofy alebo ktoré odvracajú katastrofy v oblasti verejného zdravia, ako sú epidémie alebo globálne pandémie. Odpustenie dlhu im umožní použiť uvoľnené zdroje na pokrytie mimoriadnych rozpočtových výdavkov, ktoré vznikli v dôsledku katastrofy. Inak by ich museli použiť na dlhovú službu.

Skúsenosti z prvých dvoch šesťmesačných tranží pomoci CCRT ukázali, že krajiny boli vďaka odpusteniu dlhu schopné zvýšiť svoje predpokladané prioritné výdavky na rok 2020 približne o 1,2 percentuálneho bodu HDP; výdavky na zdravotníctvo a sociálnu ochranu zvýšili v priemere približne o 0,5 percentuálneho bodu.

Ďalším pozitívnym prínosom tejto krátkodobej podpory likvidity je, že prispeje aj k makroekonomickej stabilite krajín.

Vďaka tomuto príspevku vo výške 183 mil. eur sa EÚ stáva najväčším darcom trustu CCRT, ktorý doteraz získal viac ako 500 mil. USD vo forme grantov od darcovských krajín.

Súvislosti

Krajiny s nízkymi príjmami sa musia vysporiadať s veľkými krátkodobými potrebami likvidity, čo obmedzuje ich schopnosť nájsť potrebné finančné prostriedky na riešenie krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a vyvoláva obavy z plnohodnotnej krízy zahraničného dlhu.

EÚ ako globálny aktér môže pomôcť začleniť odpustenie dlhu do širšieho politického dialógu, stratégií a opatrení v oblasti financovania s cieľom podporiť tzv. obnovu k lepšiemu.

Krajiny oprávnené na pomoc z trustu CCRT sú krajiny oprávnené na zvýhodnené pôžičky z trustu MMF na znižovanie chudoby a posilňovanie rastu (PRGT), ktorých ročná úroveň hrubého národného dôchodku na obyvateľa je nižšia ako 1 175 USD. Pomoc z trustu CRRT využívajú zraniteľné krajiny, ktoré sú najviac postihnuté krízou spôsobenou ochorením COVID-19.

Patria k nim: Afganistan, Benin, Burkina Faso, Burundi, Čad, Džibutsko, Etiópia, Gambia, Guinea, Guinea-Bissau, Haiti, Jemen, Komory, Konžská demokratická republika, Libéria, Madagaskar, Malawi, Mali, Mozambik, Nepál, Niger, Rwanda, Sierra Leone, Stredoafrická republika, Svätý Tomáš a Princov ostrov, Šalamúnove ostrovy, Tanzánia, Tadžikistan a Togo.

Pridaná hodnota EÚ pre trust CCRT

• V 22 z 29 krajín prebiehajú programy rozpočtovej podpory EÚ. To znamená, že hospodárska stabilita a riadne hospodárenie s verejnými financiami boli jadrom dialógu EÚ s ich vládami. EÚ kladie mimoriadny dôraz na riadne účtovníctvo, monitorovanie a kontrolu výdavkov súvisiacich s ochorením COVID-19. Prebiehajúci dialóg EÚ s partnerskými krajinami v rámci programov rozpočtovej podpory posilňuje rámec CCRT a jeho monitorovacie kapacity.
• Tým, že sa súčasne prispieva k makroekonomickej stabilite krajín a plneniu priorít, dochádza aj k zníženiu transakčných nákladov.
• Rámec monitorovania zabezpečuje, aby sa uvoľnené zdroje použili na reakciu na krízu spôsobenú ochorením COVID-19.
• Politický dialóg s partnerskými krajinami zabezpečí, aby obnova po pandémii COVID-19 a dlhová situácia nezvyšovali emisie CO2 a nerovnosti.

Viac informácií

Globálna reakcia EÚ na COVID-19