Komisia robí ďalší významný krok smerom k ochrane životného prostredia, ktorým je prijatie opatrení na obmedzenie mikroplastov zámerne pridávaných do výrobkov v rámci legislatívy EÚ týkajúcej sa chemikálií (REACH). Novými pravidlami sa zabráni uvoľneniu približne pol milióna ton mikroplastov do životného prostredia. Zakáže sa predaj mikroplastov ako takých, ako aj výrobkov, do ktorých boli mikroplasty pridané zámerne a z ktorých sa tieto mikroplasty pri používaní uvoľňujú. V riadne odôvodnených prípadoch sa uplatňujú výnimky a prechodné obdobia, aby sa dotknuté strany mohli novým pravidlám prispôsobiť.

V prijatom obmedzení sa používa široké vymedzenie mikroplastov – vzťahuje sa na všetky syntetické polymérne častice menšie ako päť milimetrov, ktoré sú organické, nerozpustné a odolné voči degradácii. Účelom je znížiť emisie úmyselne používaných mikroplastov z čo najväčšieho počtu výrobkov. Niektoré príklady bežných výrobkov patriacich do rozsahu pôsobnosti obmedzenia sú:

• granulovaný výplňový materiál používaný na umelých športových povrchoch – najväčší zdroj úmyselne používaných mikroplastov v životnom prostredí;
• kozmetika, pri ktorej sa mikroplasty používajú na viaceré účely, ako je olupovanie (plastové mikročastice) alebo získavanie špecifickej textúry, vône či farby;
• detergenty, zmäkčovače textílií, trblietavé častice, hnojivá, prípravky na ochranu rastlín, hračky, lieky, zdravotnícke pomôcky a mnohé ďalšie.

Výrobky používané v priemyselných lokalitách alebo neuvoľňujúce mikroplasty počas používania sú zo zákazu predaja vyňaté, ale ich výrobcovia budú musieť vypracovať pokyny, ako sa príslušné výrobky používajú a likvidujú, aby sa zabránilo emisiám mikroplastov.

Ďalšie kroky

Prvé opatrenia, napríklad zákaz voľných trblietavých častíc a plastových mikročastíc, sa začnú uplatňovať, keď obmedzenie nadobudne účinnosť o 20 dní. V ostatných prípadoch sa zákaz predaja bude uplatňovať po uplynutí dlhšieho obdobia, aby sa dotknutým zainteresovaným stranám poskytol čas na vývoj alternatív a prechod na ne.

Súvislosti

Komisia je odhodlaná bojovať proti znečisteniu mikroplastmi, ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode a novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo. V akčnom pláne nulového znečistenia Komisia stanovila cieľ znížiť do roku 2030 znečistenie mikroplastmi o 30 %.

V rámci tohto úsilia Komisia pracuje na znížení znečistenia mikroplastmi z rôznych zdrojov: plastový odpad, náhodné a neúmyselné úniky (napr. strata plastových peliet, degradácia pneumatík alebo uvoľňovanie z odevov), ako aj úmyselné použitie vo výrobkoch.

S cieľom riešiť znečistenie mikroplastmi a zároveň zabrániť riziku fragmentácie jednotného trhu Komisia požiadala Európsku chemickú agentúru (ECHA), aby posúdila riziko, ktoré predstavujú mikroplasty zámerne pridávané do výrobkov, a či sú potrebné ďalšie regulačné opatrenia na úrovni EÚ. ECHA dospela k záveru, že mikroplasty zámerne pridávané do určitých výrobkov sa uvoľňujú do životného prostredia nekontrolovaným spôsobom, a odporučila ich obmedzenie.

Na základe vedeckých dôkazov poskytnutých agentúrou ECHA Komisia vypracovala návrh obmedzenia v rámci nariadenia REACH, o ktorom krajiny EÚ hlasovali kladne a ktorý pred prijatím získal podporu Európskeho parlamentu a Rady.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede týkajúce sa obmedzenia zámerne pridávaných mikroplastov

Odkaz na prijaté obmedzenie

Európska chemická agentúra o mikroplastoch

Akčný plán nulového znečistenia

Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo

Z modernizačného fondu Európskej únie bolo vyplatených 2,4 miliardy eur na 31 projektov v siedmich prijímajúcich krajinách s cieľom pomôcť modernizovať ich energetické systémy, znížiť emisie skleníkových plynov v energetike, priemysle a doprave a zlepšiť energetickú účinnosť. Ide o doteraz najviac spoločne vyplatených prostriedkov a podporí sa nimi zelená transformácia Európy. Tieto investície pomáhajú uvedeným členským štátom znížiť závislosť od ruských fosílnych palív, splniť ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a prispieť k dlhodobému záväzku EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.

Vďaka príjmom zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami sa ďalšie investície realizovali v Rumunsku (1,1 miliardy eur), Česku (1 miliarda eur), Bulharsku (197 miliónov eur), Poľsku (47 miliónov eur), Chorvátsku (88 miliónov eur), Lotyšsku (5 miliónov eur) a Litve (1 milión eur). Sumy, ktoré boli vyplatené, sú súčasťou celkových úhrad z modernizačného fondu od januára 2021 vo výške približne 7,5 miliardy eur, z ktorých bude profitovať 10 oprávnených členských štátov. Projekty, ktoré získali podporu, sa zameriavajú na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, modernizáciu energetických sietí a energetickú účinnosť.

K týmto projektom patria napríklad:

• modernizácia elektrizačnej distribučnej sústavy v Bulharsku, ktorá má urýchliť elektrifikáciu dopravy, zavádzanie uskladňovania, ako aj dekarbonizáciu a decentralizáciu spotreby a výroby energie;
• zavedenie fotovoltaiky a kapacít na uskladňovanie energie pre verejných poskytovateľov vodohospodárskych služieb v Chorvátsku;
• zvýšenie energetickej efektívnosti a úspor energie v nových budovách pre verejný sektor prostredníctvom programu ENERGov v Česku; 
• zavedenie elektrických vozidiel a príslušnej nabíjacej infraštruktúry v Lotyšsku;
• obnova bytových domov v Litve;
• podpora kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie na diaľkové vykurovanie v Poľsku;
• nové kapacity na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, diaľkové vykurovanie a plynárenská infraštruktúra, ktorá nahradí uhoľnú energiu v Rumunsku.

Ďalším termínom, do ktorého môžu prijímajúce krajiny predkladať investičné návrhy na prípadnú podporu z modernizačného fondu, je v prípade neprioritných návrhov 15. august 2023 a v prípade prioritných návrhov 12. september 2023.

Súvislosti

Modernizačný fond získava prostriedky z aukcií emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Účelom tohto fondu je podporovať desať krajín EÚ s nižšími príjmami pri ich prechode ku klimatickej neutralite. Prijímajúcimi krajinami sú Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.

Modernizačný fond podporuje investície do výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti, uskladňovania energie, modernizácie energetických sietí vrátane diaľkového vykurovania, potrubí a sústav, ako aj do spravodlivej transformácie v regiónoch závislých od uhlia. Prehľad predchádzajúcich vyplatených prostriedkov nájdete tu.

Fond dopĺňa iné európske nástroje, napríklad politiku súdržnosti a Fond na spravodlivú transformáciu. Disponuje nemalými prostriedkami, ktoré môžu prijímajúcim členským štátom pomôcť pri investíciách v súlade s plánom REPowerEU a balíkom Fit for 55. Za fungovanie fondu sú zodpovedné jeho prijímajúce krajiny v úzkej spolupráci s Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou (EIB).

Revidovaný systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) bol do právnych predpisov EÚ začlenený 10. mája 2023. Posilnený systém EU ETS rozširuje rozsah pôsobnosti modernizačného fondu a od roku 2024 poskytne finančnú podporu trom ďalším prijímajúcim členským štátom – Portugalsku, Grécku a Slovinsku.

Činnosti EIB v oblasti posudzovania investičného návrhu v rámci modernizačného fondu sú oddelené od štandardných operácií EIB v oblasti financovania a technickej pomoci, aby sa zabránilo prípadnému konfliktu záujmov pri vykonávaní činností, ktoré sú povinné v súlade so smernicou o ETS a s vykonávacím nariadením Komisie z 9. júla 2020.

Ďalšie informácie

Prijaté rozhodnutia o vyplatení 

Potvrdenia prioritných investícií 

Odporúčania investičného výboru modernizačného fondu 

Zoznam potvrdených a odporúčaných investičných návrhov 

Webové stránky modernizačného fondu 

Plníme ciele Európskej zelenej dohody

Komisia víta dosiahnutú predbežnú dohodu s Európskym parlamentom a Radou o posilnení smernice EÚ o energii z obnoviteľných zdrojov. Táto dohoda predstavuje ďalší krok, ktorým sa EÚ približuje k dokončeniu legislatívneho balíka „Fit for 55“ na splnenie Európskej zelenej dohody a cieľov plánu REPowerEU. Na jej základe sa zvyšuje záväzný cieľ EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 z aktuálnych 32 % na minimálne 42,5 %. Tým sa takmer zdvojnásobí súčasný podiel energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ. Okrem toho sa vyjednávači dohodli na ambícii EÚ dosiahnuť 45 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030.

Dohoda potvrdzuje odhodlanie EÚ získať energetickú nezávislosť vďaka rýchlejšiemu zavádzaniu doma vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj naplniť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030. Masívne rozšírenie a zrýchlenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti výroby elektriny, priemyslu, budov a dopravy časom zníži ceny energie i závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív.

Väčší podiel energie z obnoviteľných zdrojov na dekarbonizáciu hospodárstva

Podľa nových právnych predpisov budú povoľovacie postupy jednoduchšie a rýchlejšie. Energia z obnoviteľných zdrojov sa uzná ako prevažujúci verejný záujem a zároveň sa zachová vysoká úroveň ochrany životného prostredia. V oblastiach s veľkým potenciálom energie z obnoviteľných zdrojov a nízkou mierou environmentálnych rizík členské štáty zavedú vyhradené oblasti so zrýchlením zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a s mimoriadne krátkymi a jednoduchými povoľovacími postupmi. Predbežná dohoda takisto zahŕňa aspekt zintenzívnenia cezhraničnej spolupráce v otázke energie z obnoviteľných zdrojov.

Dohoda zahŕňa aj ciele a opatrenia na podporu zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov v rozmanitých sektoroch hospodárstva. Revidovaná smernica sprísňuje ročné cieľové hodnoty využívania obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie, ako aj pre energiu z obnoviteľných zdrojov v systémoch diaľkového vykurovania. Ako doplnok k právnym predpisom EÚ o budovách a na usmernenie členských štátov v ich vlastnom úsilí sa zavádza osobitná referenčná hodnota 49 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov na energetickej spotrebe energie budov do roku 2030.

Priemysel ako hlavné odvetvie spotreby energie je po prvýkrát zahrnuté do rozsahu pôsobnosti smernice o energii z obnoviteľných zdrojov. V dohode sa stanovujú orientačné cieľové hodnoty (1,6 % ročný nárast využívania energie z obnoviteľných zdrojov), ako aj záväzná cieľová hodnota pre priemysel: do roku 2030 dosiahnuť 42 % podiel obnoviteľného vodíka na celkovej spotrebe vodíka. Ďalej sa vďaka dohode posilňuje regulačný rámec využívania energie z obnoviteľných zdrojov v doprave (14,5 % zníženie intenzity skleníkových plynov alebo 29 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečne spotrebe energie). Súčasťou toho je aj kombinovaná čiastočná cieľová hodnota 5,5 % platná pre moderné biopalivá a obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu vrátane minimálnej úrovne 1 % pre obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu. Tieto cieľové hodnoty majú podporiť ambície EÚ pri zavádzaní obnoviteľného vodíka.

Dohoda takisto obsahuje ustanovenia na podporu integrácie energetického systému prostredníctvom elektrifikácie a využívania odpadového tepla, ako aj zlepšeného systému potvrdení o pôvode na zlepšenie informovanosti spotrebiteľov. 

Udržateľnejšie využívanie bioenergie v súlade s ambicióznymi cieľmi v oblasti klímy

Dohodou sa posilňujú kritériá udržateľnosti bioenergie v súlade s väčšími ambíciami Európskej zelenej dohody v oblasti klímy a biodiverzity. V budúcnosti sa tieto kritériá budú vzťahovať skôr na menšie zariadenia: prahová hodnota 20 MW podľa aktuálnej smernice sa zníži na 7,5 MW.  Dohoda obsahuje ustanovenia, ktoré majú zaručiť, že lesná biomasa sa nebude ťažiť v určitých oblastiach s mimoriadnym významom z hľadiska biodiverzity a ukladania uhlíka. Okrem toho sa v dohodnutých pravidlách stanovuje, že drevná biomasa sa bude musieť používať podľa svojej najvyššej hospodárskej a environmentálnej pridanej hodnoty (tzv. kaskádové využívanie biomasy). Zakáže sa poskytovať finančnú podporu na energiu vyrábanú z piliarskych a dyhárenských výrezov, priemyselnej guľatiny, pňov a koreňov. 

Ďalšie kroky

Predmetnú predbežnú dohodu teraz musí formálne prijať Európsky parlament a Rada. Po dokončení tohto postupu sa nový právny predpis uverejní v Úradnom vestníku Únie a nadobudne účinnosť.

Súvislosti

Európska zelená dohoda je dlhodobá stratégia rastu EÚ, ktorej cieľom je dosiahnuť do roku 2050 v Európe klimatickú neutralitu. Revízia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie je jedným z návrhov v rámci balíka „Fit for 55“, ktorý Komisia predstavila v júli 2021. Jeho účelom je pretvoriť politiku EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania tak, aby bolo možné znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 oproti úrovniam z roku 1990 minimálne o 55 %. Zrýchlenie a zintenzívnenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov do konca nasledujúceho desaťročia je základným predpokladom toho, aby sa Európa mohla do roku 2050 stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom a aby sa Európska zelená dohoda mohla stať realitou.

Zintenzívnenie našej vlastnej výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov je takisto kľúčovým pilierom plánu REPowerEU, ktorý je stratégiou EÚ, ako čo najskoršie ukončiť dovoz ruských fosílnych palív. V máji 2022 Komisia v rámci plánu REPowerEU navrhla ešte viac urýchliť zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov vrátane zvýšenia záväzného cieľa v tejto oblasti vytýčeného v balíku „Fit for 55“ v rámci právnych predpisov Európskej zelenej dohody.

Súvisiace odkazy

Smernica o energii z obnoviteľných zdrojov (europa.eu).