Komisia oznámila výsledky, ktoré priniesli výzvy na predkladanie návrhov v rámci Európskeho obranného fondu (EDF) z roku 2022. Na tento účel sú určené finančné prostriedky vo výške 832 miliónov eur na podporu 41 spoločných projektov výskumu a vývoja v oblasti obrany v celej EÚ.

Vybrané projekty pomôžu ďalej rozvíjať špičkové obranné spôsobilosti EÚ v kritických oblastiach, ako sú spôsobilosti pre boj na mori, na zemi a vo vzduchu, pre včasné varovanie založené na informáciách z vesmíru, ako aj spôsobilosti v oblasti kybernetiky. V oblasti námorných spôsobilostí možno uviesť projekt E-NACSOS, ktorý sa zameriava na novú normu spolupráce v oblasti protivzdušnej a protiraketovej obrany. V kategórii vzdušných spôsobilostí sa bude realizovať projekt REACTII s cieľom zlepšiť odolnosť a riadenie elektronického boja. Ďalším projektom z kozmickej domény je projekt ODIN'S EYE II, ktorý bude stavať na pokroku, ktorý sa dosiahol v systémoch včasného varovania pred raketami založených na informáciách z vesmíru. V tomto projekte sa združia priemyselné odvetvia zo 14 členských štátov EÚ a Nórska s cieľom zvýšiť európsku spôsobilosť v tejto sfére. Európsky obranný fond bude priamo prispievať aj na kybernetickú obranu, a to v troch osobitných výskumných a vývojových projektoch.

Fond po prvýkrát spustí technologickú výzvu v hodnote 25 miliónov eur v rámci programu EÚ pre inovácie v oblasti obrany (EUDIS). V rámci tejto technologickej výzvy budú tímy súťažiť, kto navrhne najlepšie riešenie, ako s využitím bezposádkových systémov odhaľovať skryté hrozby a ako umožniť bezpečnejšiu prácu vojenskému a civilnému personálu v prostredí konfliktov.

Vo vyhodnotení výziev z roku 2022 sa opätovne potvrdzuje, že Európsky obranný fond prispieva k strategickej autonómii EÚ a k vytvoreniu konkurencieschopnejšej a integrovanejšej európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne. Výsledky výziev z roku 2022 potvrdzujú silný záujem obranného priemyslu EÚ o všetky vypísané témy a jeho aktívnu účasť. Odvetvie prejavuje pevné odhodlanie plniť ambície stanovené v programe. Vybrané konzorciá spájajú 550 subjektov z celej EÚ a Nórska s výrazným podielom MSP, ktoré predstavujú 39 % všetkých subjektov.

Úspech druhého ročníka výziev v rámci Európskeho obranného fondu svedčí o tom, že tento program – vychádzajúci z dvoch predchádzajúcich programov (prípravná akcia pre výskum v oblasti obrany a Program rozvoja európskeho obranného priemyslu) – je vhodný na daný účel:

• veľmi atraktívny program vyvolávajúci veľký záujem zo strany priemyslu EÚ: rôzne konzorciá zahŕňajúce veľké priemyselné odvetvia, MSP, spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou a výskumno-technologické organizácie doručili 134 návrhov, ktoré pokrývajú všetky zverejnené výzvy a témy,
• široký geografický záber: na vybraných návrhoch sa zúčastňuje 550 právnych subjektov z 26 členských štátov EÚ a Nórska,
• široká spolupráca v rámci projektov: vybrané návrhy zahŕňajú v priemere 22 subjektov z 9 členských štátov EÚ a Nórska,
• výrazná účasť malých a stredných podnikov (MSP): MSP predstavujú viac ako 39 % všetkých subjektov zapojených do vybraných návrhov a čerpajú 20 % celkových požadovaných finančných prostriedkov EÚ,
• vyváženosť činností týkajúcich sa výskumu a rozvoja spôsobilostí: 317 miliónov eur je určených na financovanie 25 výskumných projektov a 514 miliónov eur je určených na financovanie 14 projektov rozvoja spôsobilostí,
• podpora prelomových technológií v oblasti obrany: na financovanie prevratných nápadov, ktoré prinesú inovácie potrebné na radikálnu zmenu koncepcií a vedenia obranných projektov, je vyčlenených 4,5 % rozpočtu,
• vyvážená podpora strategických obranných spôsobilostí a nových sľubných technologických riešení,
• súlad s ostatnými obrannými iniciatívami EÚ: prostredníctvom Strategického kompasu EÚ, priorít EÚ v oblasti spôsobilostí a stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), pričom 11 vybraných návrhov projektov zameraných na rozvoj súvisí s PESCO.

Komisia teraz vstúpi do fázy prípravy dohôd o grante s vybranými konzorciami. Dohody o grante sa podpíšu do konca roka, keď sa tento proces úspešne zavŕši a Komisia prijme rozhodnutie o udelení grantu.

Komisia minulý týždeň navrhla posilniť dlhodobý rozpočet EÚ a vytvoriť Platformu strategických technológií pre Európu (STEP). Tento nový nástroj posilní Európsky obranný fond, na ktorý sa vyčlení ďalších 1,5 miliardy eur, a dodatočné finančné prostriedky sa poskytnú aj na iné existujúce programy EÚ. Navýšenie prostriedkov z Európskeho obranného fondu sa použije na akcie zamerané na špičkové a digitálne technológie, ktoré môžu výrazne zvýšiť parametre budúcich spôsobilostí v celej Únii. Cieľom je čo najviac uplatňovať inovácie a zavádzať nové výrobky a technológie obranného priemyslu. Tým sa ešte viac posilní inovačná kapacita európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne.

Súvislosti

K 24. novembru 2022 predložil európsky obranný priemysel 134 návrhov na spoločné vedecko-výskumné projekty v oblasti obrany. Nimi reagoval na výzvy na predkladanie návrhov v rámci Európskeho obranného fondu na rok 2022, v ktorých sa zohľadnili všetky tematické priority určené členskými štátmi s podporou Komisie.

Fond je kľúčovým nástrojom EÚ na podporu vedecko-výskumnej spolupráce v oblasti obrany v Európe. Nenahrádza úsilie členských štátov, ale podporuje spoluprácu medzi spoločnosťami všetkých veľkostí a výskumnými aktérmi v celej EÚ. Európsky obranný fond podporuje kolaboratívne projekty v oblasti obrany počas celého cyklu výskumu a vývoja so zameraním na projekty vedúce k najmodernejším a interoperabilným obranným technológiám a vybaveniu. Podporuje aj inovácie a stimuluje cezhraničnú účasť MSP. Projekty sa vyberajú formou výziev na predkladanie návrhov, ktoré sú vymedzené na základe spôsobilostných priorít EÚ, ktoré odsúhlasili členské štáty v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a osobitne v súvislosti s plánom rozvoja spôsobilostí. 

Fond má k dispozícii rozpočet 7,953 miliardy eur na obdobie 2021 – 2027. Toto finančné krytie je rozdelené na dva piliere: 

• suma 2,651 miliardy eur bude určená na financovanie kolaboratívneho obranného výskumu na riešenie vznikajúcich a budúcich bezpečnostných hrozieb a 
• 5,302 miliardy eur pôjde na spolufinancovanie kolaboratívnych projektov v oblasti rozvoja spôsobilostí.

Približne 4 % až 8 % z rozpočtu fondu je určených na vývoj alebo výskum prelomových technológií, ktoré majú potenciál vytvárať prevratné inovácie v odvetví obrany.

Prostriedky z Európskeho obranného fondu sa čerpajú prostredníctvom ročných pracovných programov, ktoré sú v kontexte viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027 štruktúrované podľa 17 stabilných tematických a horizontálnych kategórií činností a sú zamerané na:

• vznikajúce výzvy na formovanie viacrozmerného a holistického prístupu k modernému bojisku, ako sú napríklad zdravotnícka podpora v oblasti obrany, chemické, biologické, rádiologické a jadrové hrozby (CBRN), biotechnológie a ľudské faktory, informačná prevaha, pokročilé pasívne a aktívne snímače, kybernetický a kozmický priestor,
• podporné nástroje a nástroje v oblasti obrany, ktoré umožnia priniesť do fondu kľúčové technologické impulzy a sú relevantné pre všetky oblasti spôsobilostí, ako je digitálna transformácia, energetická odolnosť a environmentálna transformácia, materiály a komponenty, prelomové technológie a otvorené výzvy na inovatívne a na budúcnosť orientované obranné riešenia vrátane cielených výziev pre MSP,
• excelentnosť na bojisku s cieľom posilniť dopyt vyplývajúci z potreby spôsobilostí a podporiť ambiciózne obranné systémy, ako sú vzdušný boj, vzdušná a protiraketová obrana, pozemný boj, ochrana ozbrojených síl a mobilita, námorný boj, podmorská vojna a simulácia a výcvik.

Ďalšie informácie

Celkový prehľad a prehľad jednotlivých projektov k vybranému návrhu

Európsky obranný fond

Prehľad k pracovnému programu EDF na rok 2022

Videozáznam z informačného dňa EDF v roku 2022

Prehľady za rok 2021

Európska komisia navrhla nové pravidlá na zefektívnenie a zabezpečenie postupov pri zrážkovej dani v EÚ pre investorov, finančných sprostredkovateľov (napr. banky) a daňové správy členských štátov. Táto iniciatíva, ktorá je kľúčovým prvkom oznámenia o zdaňovaní podnikov v 21. storočí a akčného plánu Komisie v oblasti únie kapitálových trhov z roku 2020, podporí spravodlivejšie zdaňovanie, boj proti daňovým podvodom a cezhraničné investície v celej EÚ.

Pojem „zrážková daň“ sa vzťahuje napríklad na situáciu, keď je investor so sídlom v jednom členskom štáte EÚ povinný platiť daň z úrokov alebo dividend získaných v inom členskom štáte. Takáto situácia sa často týka cezhraničných investorov. Mnohé členské štáty EÚ podpísali zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré zabraňujú dvojitému zdaneniu toho istého jednotlivca alebo spoločnosti. Tieto zmluvy umožňujú cezhraničnému investorovi požiadať o vrátenie prípadnej nadmernej dane zaplatenej v inom členskom štáte.

Problém spočíva v tom, že tieto postupy vracania sú často zdĺhavé, nákladné a komplikované, čo spôsobuje frustráciu investorov a odrádza od cezhraničného investovania v rámci EÚ a do EÚ. V súčasnosti sú postupy v oblasti zrážkovej dane uplatňované v jednotlivých členských štátoch veľmi odlišné. Investori si musia poradiť s viac než 450 rôznymi tlačivami v celej EÚ, z ktorých väčšina je dostupná len v úradnom jazyku daného štátu. Pri škandáloch Cum/Ex a Cum/Cum sa takisto ukázalo, ako možno zneužiť postupy vrátenia dane: straty daňových príjmov v dôsledku týchto praktík sa za roky 2000 – 2020 odhadujú na 150 miliárd eur.

Kľúčové opatrenia, ktoré boli aktuálne navrhnuté, uľahčia život investorom, finančným sprostredkovateľom a vnútroštátnym daňovým orgánom:

• Vďaka spoločnému digitálnemu potvrdeniu EÚ o daňovej rezidencii sa postupy úľavy pri zrážkovej dani zrýchlia a zefektívnia. Investori s diverzifikovaným portfóliom v EÚ budú napríklad potrebovať len jedno digitálne potvrdenie o daňovej rezidencii, aby mohli počas kalendárneho roka viackrát požiadať o vrátenie dane. Digitálne potvrdenie o daňovej rezidencii by sa malo vydať do jedného pracovného dňa od podania žiadosti. V súčasnosti sa vo väčšine členských štátov stále používajú postupy založené na papierových tlačivách.
• Dva zrýchlené postupy dopĺňajúce súčasný štandardný postup vrátenia dane: postup „úľavy na dani pri zdroji“ a systém „rýchleho vrátenia dane“, ktoré urýchlia a zharmonizujú postup úľav v celej EÚ. Členské štáty si budú môcť vybrať, ktorý z nich budú používať – a môžu si zvoliť aj ich kombináciu.
  • V rámci postupu „úľavy na dani pri zdroji“ je sadzba dane, ktorá sa uplatňuje v čase vyplatenia dividend alebo úrokov, priamo založená na platných pravidlách zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
  • V rámci postupu „rýchleho vrátenia dane“ sa počiatočná platba vykoná s prihliadnutím na sadzbu zrážkovej dane členského štátu, v ktorom sa dividendy alebo úroky vyplácajú, ale vrátenie preplatku na daniach sa uskutoční do 50 dní od dátumu tejto platby.

Odhaduje sa, že tieto štandardizované postupy by investorom ušetrili približne 5,17 miliardy eur ročne.

• Štandardizovaná oznamovacia povinnosť poskytne vnútroštátnym daňovým správam potrebné nástroje, aby mohli kontrolovať oprávnenosť na zníženú sadzbu a na odhaľovať možné zneužívanie pravidiel. Certifikovaní finanční sprostredkovatelia budú musieť vyplatenie dividend alebo úrokov oznámiť príslušnej daňovej správe, aby táto mohla transakciu vysledovať. Veľkí finanční sprostredkovatelia z EÚ budú mať povinnosť prihlásiť sa do národného registra certifikovaných finančných sprostredkovateľov. Tento register bude na dobrovoľnom základe otvorený aj pre finančných sprostredkovateľov z krajín mimo EÚ a menších finančných sprostredkovateľov z EÚ.  Daňovníci investujúci v EÚ prostredníctvom certifikovaných finančných sprostredkovateľov budú mať možnosť využívať zrýchlené postupy pri zrážkovej dani a budú sa môcť vyhnúť dvojitému zdaneniu dividend. Čím viac finančných sprostredkovateľov sa prihlási do registra, tým ľahšie budú daňové orgány spracúvať žiadosti o vrátenie dane bez ohľadu na použitý postup.

Ďalšie kroky

Tento návrh by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027 po tom, ako ho prijmú členské štáty.  

Súvislosti

Predmetný návrh je len jednou z iniciatív Komisie zameraných na zjednodušenie postupov pre podniky a na boj proti nekalým daňovým praktikám. Ministri financií prijali v decembri 2022 návrh Komisie na smernicu Rady o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v EÚ. V máji 2023 sa navyše dosiahla politická dohoda o nových pravidlách daňovej transparentnosti pre všetkých poskytovateľov služieb, ktorí uľahčujú transakcie s kryptoaktívami pre zákazníkov, ktorí sú rezidentmi v EÚ. Tento návrh je tiež kľúčovým prvkom akčného plánu Komisie v oblasti únie kapitálových trhov z roku 2020.

Ďalšie informácie

Právne texty