Európska stratégia v oblasti starostlivosti zameraná na opatrovateľov a prijímateľov starostlivosti

Európska komisia predstavuje európsku stratégiu v oblasti starostlivosti s cieľom zabezpečiť kvalitné, cenovo dostupné a prístupné služby starostlivosti v celej Európskej únii a zlepšiť situáciu prijímateľov starostlivosti, ako aj ľudí, ktorí sa o nich profesionálne alebo neformálne starajú. Túto stratégiu dopĺňajú dve odporúčania pre členské štáty. Jedno sa týka revízie barcelonských cieľov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a druhé prístupu k cenovo dostupnej vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti.                     

Vysokokvalitné, cenovo dostupné a prístupné služby starostlivosti a lepšie pracovné podmienky a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom pre opatrovateľov

Cenovo dostupné a prístupné služby starostlivosti vysokej kvality majú jasné výhody pre všetky vekové kategórie. Účasť na vzdelávaní v ranom detstve má pozitívny vplyv na vývoj dieťaťa a pomáha znižovať riziko sociálneho vylúčenia a chudoby, a to aj neskôr behom života. Dlhodobá starostlivosť umožňuje ľuďom, ktorí sú v dôsledku staroby, choroby a/alebo mentálneho alebo telesného postihnutia pri každodenných činnostiach odkázaní na pomoc druhých, zachovať si autonómiu a žiť dôstojný život. Pre mnohých ľudí však tieto služby stále nie sú cenovo dostupné, nie sú im k dispozícii alebo nemajú k nim prístup.

Investovať do starostlivosti je dôležité – tak možno v sektore starostlivosti, ktorý sa často vyznačuje náročnými pracovnými podmienkami a nízkymi mzdami, prilákať a udržať talentovaných pracovníkov, riešiť nedostatok pracovných síl a využiť hospodársky potenciál tohto sektora a jeho potenciál tvorby pracovných miest.

Investície do vysokokvalitnej starostlivosti znamenajú aj vyššiu účasť žien na trhu práce a zlepšenie rodovej rovnosti, najmä rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov. Ženy stále nesú hlavné bremeno opatrovateľských povinností: 90 % formálnej pracovnej sily v oblasti starostlivosti tvoria ženy a 7,7 milióna žien je z dôvodu opatrovateľských povinností mimo zamestnania.  

Na riešenie týchto problémov Komisia navrhuje konkrétne opatrenia na podporu členských štátov, aby tieto zlepšovali prístup k vysokokvalitným a cenovo dostupným službám starostlivosti, ako aj pracovné podmienky opatrovateľov a rovnováhu medzi ich pracovným a súkromným životom.

Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve

Komisia navrhuje, aby členské štáty v zaujme zvýšenia účasti žien na trhu práce zrevidovali ciele z roku 2002 v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, tiež označované ako „barcelonské ciele“. Podľa súčasných cieľov majú členské štáty poskytovať starostlivosť o deti pre 33 % detí vo veku do 3 rokov a pre 90 % detí vo veku od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky. Komisia navrhuje stanoviť nové ambiciózne, avšak realistické ciele, aby do roku 2030 bolo do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve zapojených aspoň:

  • 50 % detí mladších ako 3 roky a
  • 96 % detí vo veku od 3 rokov do veku začatia povinnej školskej dochádzky na prvom stupni základného vzdelávania, ako už bolo dohodnuté v rámci európskeho vzdelávacieho priestoru.

Komisia okrem iného tiež odporúča členským štátom, aby:

  • zabezpečili, aby služby starostlivosti o deti boli cenovo dostupné, prístupné a vysokokvalitné a aby boli dostupné v mestských, ako aj vo vidieckych alebo znevýhodnených oblastiach,
  • zaviedli právny nárok na vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, ktorý v ideálnom prípade bez časového odstupu priamo nadväzuje na ukončenie platenej rodinnej dovolenky, zaviedli cielené opatrenia, ktorými sa umožní a zvýši účasť detí zo znevýhodneného prostredia, so zdravotným postihnutím alebo s osobitnými potrebami na vzdelávaní a starostlivosti, s cieľom odstrániť rozdiely medzi týmito a ostatnými deťmi,
  • preskúmali počet hodín, ktoré deti strávia v zariadeniach starostlivosti o deti (tzv. časová intenzita), a zabezpečili, aby bola starostlivosť o deti k dispozícii počas obdobia, ktoré rodičom umožní zmysluplne sa zapojiť do platenej práce, ako aj
  • podporovali rovnomerné rozdelenie starostlivosti o deti medzi rodičmi prostredníctvom boja proti rodovým stereotypom a aby podporovali úpravu pracovného času, ktorá by zohľadňovala potreby rodiny.

Dlhodobá starostlivosť

Komisia odporúča, aby členské štáty vypracovali národné akčné plány na zlepšenie cenovej dostupnosti, prístupnosti a kvality starostlivosti v EÚ pre všetkých, napríklad tak, že:

  • zabezpečia včasnú, komplexnú a cenovo dostupnú dlhodobú starostlivosť, ktorá ľuďom, ktorí túto dlhodobú starostlivosť potrebujú, umožní dôstojnú životnú úroveň,
  • zvýšia ponuku a rozmanitosť profesionálnych služieb dlhodobej starostlivosti (domáca starostlivosť, komunitná starostlivosť a rezidenčná starostlivosť), odstránia územné rozdiely v prístupe k dlhodobej starostlivosti, zavedú dostupné digitálne riešenia v rámci poskytovania služieb starostlivosti a zabezpečia, aby služby a zariadenia dlhodobej starostlivosti boli prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím,
  • zaistia, aby boli pre poskytovateľov dlhodobej starostlivosti stanovené kritériá a normy, ktorými sa zabezpečí vysoká kvalita,
  • podporia neformálnych opatrovateľov, ktorými sú často ženy a príbuzní prijímateľov starostlivosti, a poskytnú im odbornú prípravu, poradenstvo, psychologickú i finančnú podporu a
  • mobilizujú primerané a udržateľné financovanie dlhodobej starostlivosti, pričom využijú aj finančné prostriedky EÚ.

Spravodlivé pracovné podmienky a odborná príprava pre opatrovateľský personál

S cieľom zlepšiť pracovné podmienky a prilákať viac pracovníkov – najmä mužov – do sektora starostlivosti sa členským štátom odporúča, aby:

  • podporovali kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg s cieľom zlepšiť mzdy a pracovné podmienky,
  • zabezpečili najvyššie normy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
  • navrhli ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu pre pracovníkov v oblasti starostlivosti,
  • bojovali proti rodovým stereotypom v oblasti starostlivosti a začali komunikačné kampane,
  • ratifikovali a vykonávali dohovor MOP č. 189 o pracovníkoch v domácnosti.

Komisia:

  • preskúma vytvorenie nového sektorového sociálneho dialógu v oblasti sociálnych služieb na úrovni EÚ,
  • podporí vytvorenie partnerstva v oblasti zručností v rámci Paktu o zručnostiach pre sektor dlhodobej starostlivosti,
  • bude financovať projekty a výskum s cieľom posúdiť sociálnu a hospodársku hodnotu práce a pracovných podmienok v sektore starostlivosti,
  • preskúma uplatňovanie noriem EÚ upravujúcich pracovné podmienky,
  • zmapuje súčasné podmienky prijímania pracovníkov dlhodobej starostlivosti z krajín mimo EÚ a ich práva a preskúma uskutočniteľnosť vytvorenia systémov na úrovni EÚ s cieľom prilákať pracovníkov v oblasti starostlivosti a
  • podporí príležitosti, ktoré majú pracovníci v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve v rámci programov Erasmus+.

Vyjadrenia členov kolégia:

Podpredsedníčka pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuicová v tejto súvislosti uviedla: „Demografická zmena znamená, že Európania žijú dlhšie, čo však vedie aj k zvýšenému dopytu po prístupnej a cenovo dostupnej kvalitnej dlhodobej starostlivosti. Na druhej strane potrebujú rodičia primeranú starostlivosť o svoje deti, ktorou sa zabezpečí, aby sa rodičia mohli plne zúčastňovať na trhu práce a aby deti mohli rozvíjali svoje kognitívne, jazykové, fyzické zručnosti a kompetencie. Pracovníci v oblasti starostlivosti zohrávajú kľúčovú úlohu v našej spoločnosti a ich práca v súčasnosti často nie je dostatočne ohodnotená. Európska stratégia v oblasti starostlivosti, ktorú dnes predkladáme, stanovuje, ako tieto výzvy účinne a efektívne riešiť. Je čas, aby sme sa starali o starostlivosť.“  

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit uviedol: „Stredobodom európskej stratégie v oblasti starostlivosti sú ľudia. EÚ uznáva hodnotu opatrovateľskej práce, ktorá sa musí odzrkadliť v lepších pracovných podmienkach a lepšom odmeňovaní. Osobám odkázaným na dlhodobú starostlivosť sa musí zaručiť prístup ku kvalitným a cenovo dostupným službám, aby mohli žiť dôstojný život. Verím, že táto stratégia zabezpečí profesionálnej i neformálnej starostlivosti rešpekt a investície, ktoré si zaslúži.“

Komisárka pre rovnosť Helena Dalliová ďalej uviedla: „Investície do starostlivosti sú investície do rodovej rovnosti a sociálnej spravodlivosti. Cieľom našej iniciatívy je zabezpečiť, aby každý, ktorý má opatrovateľské povinnosti, najmä ženy, mal skutočnú možnosť sa sám rozhodnúť, ako spojí svoj súkromný a pracovný život. Cenovo dostupná a prístupná kvalitná starostlivosť posilňuje postavenie osôb, ktorým sa starostlivosť poskytuje, vrátane detí, starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím, a umožňuje im v plnej miere využívať svoje práva. Investície do starostlivosti zaručujú rovnoprávnosť, dôstojnosť a sebaurčenie.“

Ďalšie kroky

O návrhoch Komisie na odporúčania Rady budú rokovať členské štáty na účely prijatia týchto návrhov Radou. Podľa návrhov Komisie by členské štáty mali Komisiu informovať o opatreniach, ktorými odporúčania vykonávajú, rok po prijatí daných odporúčaní. Ku každému odporúčaniu Komisia do piatich rokov uverejní podrobnú správu s cieľom poskytnúť prehľad o súčasnom stave vykonávania odporúčaní. Komisia bude takisto naďalej monitorovať vývoj politík počas európskeho semestra a podporovať reformy a investície prostredníctvom dostupných finančných prostriedkov EÚ.

Súvislosti

Európska stratégia v oblasti starostlivosti podporí vykonávanie zásad zakotvených v Európskom pilieri sociálnych práv, najmä zásad rodovej rovnosti, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, starostlivosti o deti a podpory detí a dlhodobej starostlivosti. V marci 2021 bola v rámci Akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv oznámená iniciatíva v oblasti dlhodobej starostlivosti a revízia barcelonských cieľov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v rannom detstve. Predsedníčka Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2021 oznámila európsku stratégiu v oblasti starostlivosti, ktorej cieľom je zabezpečiť najlepšiu možnú starostlivosť pre všetkých a umožniť opatrovateľom nájsť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Táto stratégia bola neskôr potvrdená v pracovnom programe Komisie na rok 2022.

Európska stratégia v oblasti starostlivosti prispeje aj k dosiahnutiu troch hlavných sociálnych cieľových hodnôt EÚ v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby do roku 2030, ktoré uvítali lídri EÚ na samite v Porte v máji 2021, ako aj Európska rada. Odporúčanie týkajúce sa barcelonských cieľov, ktoré je súčasťou stratégie EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025, vychádza z iných iniciatív EÚ, ako je napríklad odporúčanie o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstvestratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa a odporúčanie o Európskej záruke pre deti

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede – Európska stratégia v oblasti starostlivosti

Prehľad – Európska stratégia v oblasti starostlivosti zameraná na opatrovateľov a prijímateľov starostlivosti

Oznámenie o európskej stratégii v oblasti starostlivosti

Návrh odporúčania Rady o revízii barcelonských cieľov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve

Návrh odporúčania Rady o prístupe k cenovo dostupnej vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti

Správa o dlhodobej starostlivosti z roku 2021

Čítať ďalej...

Pandémia COVID-19: Komisia vyzýva členské štáty, aby sa pripravili na jeseň a zimu

Komisia navrhuje konkrétne opatrenia na zabránenie prudkému nárastu prípadov ochorenia COVID-19 počas nadchádzajúcej jesennej a zimnej sezóny. Komisia naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli potrebné stratégie a štruktúry vrátane vakcinácie proti ochoreniu COVID-19 a dohľadu nad ním s cieľom rýchlo a udržateľne reagovať na jeho budúce šírenie. Opatrenia navrhované Komisiou sú zamerané najmä na zvýšenie zaočkovanosti vrátane upravených a nových vakcín a zabezpečenie dobrej ochrany pre všetkých občanov.

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „To, čo sme zažili v posledných dvoch rokoch, pripravilo EÚ na ďalšiu vlnu ochorenia COVID-19, ktorá sa očakáva počas tejto jesene a zimy. Naše opatrenia už vo veľkej miere určujú, aká bude budúcnosť pandémie a úroveň imunity, ktorú možno vybudovať u obyvateľstva. Členské štáty by mali pokračovať v koordinácii úsilia zameraného na pripravenosť v celej EÚ, kým príde ďalšia vlna a zavedú sa ďalšie očkovacie programy. Tým, že sa opatrenia prijmú už teraz, obmedzí sa tlak na systémy zdravotnej starostlivosti, zmierni sa narušenie hospodárstva a zredukujú sa výzvy pre spoločnosť.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová dodala: „Pandémia ešte stále neodišla. Musíme konať teraz a naše kroky musia byť spoločné, koordinované a udržateľné, aby sme pomohli zabrániť ďalšiemu prudkému nárastu závažných prípadov ochorenia COVID-19. Na to je nevyhnutné, aby všetky členské štáty mali zavedené spoľahlivé stratégie očkovania, vďaka ktorým budú pripravené na jeseň a zimu vrátane nasadenia novopovolených upravených posilňovacích vakcín. Najvyššou prioritou musí byť odstránenie nedostatkov v očkovaní. Je takisto nevyhnutné, aby sa zriadili odolné systémy dohľadu s cieľom monitorovať vývoj vírusu, aby sa v prípade potreby zaviedli stratégie na opätovné zavedenie účinných opatrení v oblasti verejného zdravia a aby sa posilnila kapacita systémov zdravotnej starostlivosti. Skrátka musíme byť pripravení čeliť ďalšej náročnej sezóne.“

Hlavné opatrenia v oblasti očkovania proti ochoreniu COVID-19

Komisia vyzýva členské štáty, aby predovšetkým:

  • zlepšili zaočkovanosť, pokiaľ ide o základnú očkovaciu schému a prvú posilňovaciu dávku medzi oprávnenými osobami. Má to osobitný význam pre skupiny obyvateľstva s vyšším rizikom vážnych následkov a pre krajiny s nižšou mierou zaočkovanosti;
  • uprednostnili podávanie dodatočnej posilňovacej dávky u špecifických skupín obyvateľstva, najmä u osôb vo veku 60 rokov a viac a iných oprávnených osôb v akomkoľvek veku, ktorým hrozí vážne ochorenie;
  • kombinovali očkovacie kampane proti ochoreniu COVID-19 a chrípke; zabezpečili, že očkovanie bude pravidelne sprevádzať aktualizovaná a jasná komunikácia, ktorá bude vychádzať z epidemiologického vývoja a poznatkov o správaní a vnímaní verejnosti;
  • zabezpečili, aby občanom boli poskytované jasné informácie o prínosoch očkovania.

Komisia 1. septembra na základe odporúčania Európskej agentúry pre lieky povolila v EÚ upravené vakcíny proti variantu omikron od spoločností BioNTech Pfizer a Moderna. Medzi ďalšie opatrenia, ktoré by sa mali prijať v súvislosti so sprístupnením nových a upravených vakcín proti ochoreniu COVID-19, patria:

  • vypracovanie vnútroštátnych očkovacích stratégií, v rámci ktorých sa objasní, ktoré vakcíny vrátane nových a upravených vakcín by sa mali podávať ktorým skupinám obyvateľstva, a to aj vzhľadom na možný výskyt nových variantov, na základe usmernení, ktoré čoskoro vydajú Európska agentúra pre lieky a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb;  
  • zabezpečenie dostatočných logistických kapacít na podávanie vakcín hneď po dodaní nových a upravených vakcín.

Ďalšie opatrenia nad rámec očkovania

Dohľad nad respiračnými vírusmi, ako je chrípka, COVID-19 a iné, je nevyhnutný na to, aby sme lepšie pochopili, ako sa vírus šíri a vyvíja.

V závislosti od epidemiologickej situácie zostávajú nefarmaceutické opatrenia, ktorých cieľom je obmedziť šírenie vírusu (ako napríklad nosenie rúšok alebo obmedzenie počtu osôb na stretnutiach), kľúčovou súčasťou súboru nástrojov členských štátov. Je dôležité, aby boli všetky členské štáty pripravené opätovne zaviesť opatrenia v oblasti verejného zdravia založené na jasných prahových hodnotách. Všetky opatrenia, ktoré sa zavádzajú v školách, by mali byť prispôsobené vzdelávaciemu prostrediu a vekovej skupine a ich rozsah by mal byť minimálny, aby sa zabránilo akémukoľvek narušeniu vzdelávania.

V oznámení sa zdôrazňuje aj význam silných systémov zdravotníctva a kapacít vo všetkých členských štátoch. Musí sa zlepšiť pripravenosť systémov zdravotníctva na šírenie infekčných chorôb a iné druhy otrasov. Mali by sa prijať aj ďalšie opatrenia na podporu dobrého duševného zdravia zdravotníckych pracovníkov a celkového obyvateľstva.

Členské štáty sú takisto vyzvané, aby spoločne zhromažďovali aktuálne dôkazy o stavoch po prekonaní ochorenia COVID-19 a zlepšili odbornú prípravu pracovníkov v zdravotníctve s cieľom lepšie rozpoznať dlhodobý COVID, a to najmä v primárnej zdravotnej starostlivosti.

Okrem toho má zásadný význam aj pretrvávajúce úsilie o uľahčenie voľného pohybu v EÚ počas pandémie COVID-19 pre ľudí, ako aj pre tovar. V súvislosti s cestovaním z tretích krajín plánuje Komisia čoskoro navrhnúť revíziu príslušného odporúčania Rady s cieľom zohľadniť zmenenú epidemiologickú situáciu, zvýšenú mieru očkovania na celom svete a vývoj požiadaviek na vstup v členských štátoch.

Napokon je v záujme ukončenia pandémie naďalej nevyhnutné, aby sa úsilie v boji proti ochoreniu COVID-19 podporovalo globálne. EÚ bude naďalej spolupracovať s medzinárodnými partnermi na zabezpečení rýchleho vývoja, rozširovania a spravodlivej distribúcie vakcín na celom svete.

Súvislosti

Letná vlna ochorenia COVID-19, počas ktorej dominoval variant omikron BA.4 a BA.5, ukázala, že pandémia sa ešte neskončila a vírus sa v Európe i mimo nej šíri aj naďalej. Všetky členské štáty zrušili väčšinu obmedzení. Ich obyvatelia zažívajú únavu z pandémie, čo by mohlo viesť k zmenám v správaní.

To uľahčuje rýchly pohyb vírusu v EÚ a otvára dvere novým variantom, ktoré by mohli obísť imunitu, ľahšie sa šíriť alebo spôsobiť závažnejšie ochorenie. Je preto možné, že to, čo sme v reakcii na pandémiu za vysokú cenu dosiahli, by sa mohlo stratiť, ak by vírus nebol pod kontrolou a ak by sa nezabránilo ďalším infekciám.

Ďalšie informácie

Oznámenie

Informačný prehľad

Vyhlásenie komisárky Kyriakidesovej o povolení prvých posilňovacích vakcín prispôsobených variantom ochorenia COVID-19

Opatrenia v reakcii na koronavírus

Bezpečné vakcíny proti ochoreniu COVID-19

Čítať ďalej...

Spoločná poľnohospodárska politika na roky 2023 – 2027: Komisia schválila prvé strategické plány SPP

Európska komisia schválila prvý balík strategických plánov SPP siedmich krajín: Dánska, Fínska, Francúzska, Írska, Poľska, Portugalska a Španielska. Ide o významný krok smerom k začatiu vykonávania novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) od 1. januára 2023. Nová SPP má určovať smer prechodu na udržateľné, odolné a moderné poľnohospodárstvo v Európe. V rámci zreformovanej politiky sa budú finančné prostriedky spravodlivejšie prideľovať malým a stredným rodinným poľnohospodárskym podnikom i mladým poľnohospodárom. Okrem toho budú poľnohospodári dostávať podporu aj na zavádzanie nových inovácií, od precízneho poľnohospodárstva až po agroekologické výrobné metódy. Nová SPP podporuje konkrétne činnosti v týchto a ďalších oblastiach, vďaka čomu sa môže stať základným faktorom potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych komunít v Európskej únii.

Nová SPP zahŕňa efektívnejší a účinnejší spôsob fungovania. Krajiny EÚ budú realizovať svoje národné strategické plány SPP a pritom kombinovať financovanie podpory príjmu, rozvoja vidieka a trhových opatrení. Každý členský štát si pri zostavovaní svojho strategického plánu SPP vybral zo širokej škály intervencií na úrovni EÚ, prispôsobil si ich a presne ich zameral na riešenie svojich konkrétnych potrieb a miestnych podmienok. Komisia posudzuje, či každý plán prispieva k dosahovaniu desiatich kľúčových cieľov SPP, ktoré sa týkajú spoločných environmentálnych, spoločenských a ekonomických výziev. Plány tak budú v súlade s právnymi predpismi EÚ a mali by prispievať k jej cieľom v oblasti klímy a životného prostredia vrátane dobrých životných podmienok zvierat, ako Komisia stanovila vo svojej stratégii Z farmy na stôl v stratégii biodiverzity.

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski v tejto súvislosti uviedol: „Posunuli sme sa o krok bližšie k vykonávaniu novej SPP počas nasledujúcich piatich rokov. Podarilo sa nám to v kľúčovom momente, keď začalo byť viac než jasné, aké dôležité je poskytovať silnú podporu nášmu odvetviu poľnohospodárstva. Poľnohospodári čelia náročnej situácii poznačenej jednak citeľným nárastom výrobných nákladov v dôsledku ruskej vojenskej agresii voči Ukrajine a jednak letným suchom. Poľnohospodárstvo je dlhodobá činnosť a európski poľnohospodári potrebujú jednoznačný právny a finančný rámec zameraný na budúcnosť. Nová SPP bude podporovať inteligentný, konkurencieschopný, odolný a diverzifikovaný poľnohospodársky sektor, vďaka čomu nám pomôže podporovať stabilné živobytie v poľnohospodárstve i dlhodobú potravinovú bezpečnosť. Rád by som vyzdvihol usilovnú prácu členských štátov na konečnej podobe ich plánov a pri podpore ich sektorov poľnohospodárstva. Komisia bude naďalej poskytovať usmernenie, ako čo najlepšie využívať všetky možnosti, ktoré SPP ponúka, v prospech našich poľnohospodárov, vidieckych komunít a všetkých občanov.“

V období 2023 – 2027 je na SPP vyčlenených 270 miliárd eur. Sedem plánov, ktoré aktuálne Komisia schválila, predstavuje rozpočet vo výške viac ako 120 miliárd eur vrátane 34 miliárd eur vyhradených výlučne na environmentálne a klimatické ciele, ako aj ekoschémy. Túto sumu možno využiť napríklad na podporu praktík prospešných pre pôdu a na zlepšenie hospodárenia s vodami či kvality trávnych porastov. Zo zdrojov SPP možno takisto podporovať zalesňovanie, prevenciu požiarov, obnovu a prispôsobenie lesov. Poľnohospodárov zapojených do ekoschém možno odmeniť napríklad za zákaz alebo obmedzenie používania pesticídov a obmedzovanie erózie pôdy. Pri obrábaní celkovo 86 % až 97 % využívaných poľnohospodárskych plôch v jednotlivých krajinách sa bude dbať na dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav. Nemalé finančné prostriedky budú plynúť aj na podporu rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby, pričom väčšina krajín sa usiluje zdvoj- alebo až strojnásobiť ekologicky obrábané poľnohospodárske plochy. Oblasti s prírodnými obmedzeniami, napríklad horské alebo pobrežné oblasti, budú naďalej profitovať z osobitného financovania na udržanie poľnohospodárskej činnosti.

Komisia v kontexte ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine a prudkého nárastu cien komodít vyzvala členské štáty, aby v rámci svojich strategických plánov SPP využívali všetky možnosti na posilnenie odolnosti svojho poľnohospodárskeho sektora v snahe podporovať potravinovú bezpečnosť. Zahŕňa to znižovanie závislosti od priemyselných hnojív a rozširovanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov bez ohrozenia potravinárskej výroby, ako aj podporu udržateľných výrobných metód.

Jednou z najväčších výziev pre európske poľnohospodárstvo v nadchádzajúcich rokoch bude generačná obnova. Je nevyhnutná, ak má poľnohospodársky sektor zostať konkurencieschopný a ak sa má zvýšiť atraktívnosť vidieckych regiónov. V každom schválenom pláne na poprednom mieste figuruje osobitná podpora pre mladých poľnohospodárov – daných sedem krajín vyčlenilo priamo pre mladých poľnohospodárov vyše 3 miliardy eur. Z fondov na rozvoj vidieka sa podporia tisícky pracovných miest a miestnych podnikov vo vidieckych oblastiach. Prostriedky z týchto fondov budú takisto plynúť na zlepšenie prístupu k službám a infraštruktúre, napríklad k širokopásmovému pripojeniu. V súlade s dlhodobou víziou pre vidiecke oblasti EÚ budú potreby občanov, ktorí ich obývajú, predmetom aj iných nástrojov EÚ, ako je napríklad Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti či európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF).

Európska komisia schválila prvých sedem strategických plánov SPP a je plne odhodlaná rýchlo schváliť zostávajúcich 21 plánov, pričom zohľadní kvalitu a načasovanie reakcií na svoje pripomienky.

Súvislosti

Európska komisia predstavila svoj návrh reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) v roku 2018 a zaviedla v ňom nové spôsoby fungovania v snahe zmodernizovať a zjednodušiť politiku EÚ v oblasti poľnohospodárstva. Po rozsiahlych rokovaniach medzi Európskym parlamentom, Radou EÚ a Európskou komisiou sa podarilo dosiahnuť dohodu a nová SPP bola formálne prijatá 2. decembra 2021.

Lehota, ktorú spoluzákonodarcovia určili členským štátom na predloženie strategických plánov SPP, uplynula 1. januára 2022. Komisia po doručení plánov zaslala do 25. mája 2022 všetkým členským štátom listy s pripomienkami. Uverejnila ich na webovom sídle Europa spolu s reakciami všetkých členských štátov, v súlade so zásadou transparentnosti. Útvary Komisie potom rozvinuli štruktúrovaný dialóg s vnútroštátnymi orgánmi v snahe vyriešiť zostávajúce otázky a sfinalizovať revidované plány SPP. Na to, aby bolo možné plán schváliť, musí byť úplný a zlučiteľný s právnymi predpismi a zároveň dostatočne ambiciózny na to, aby sa dosiahli ciele SPP i záväzky EÚ v oblasti životného prostredia a klímy.

Ďalšie informácie

„V skratke: Zhrnutie strategických plánov SPP Dánska, Fínska, Francúzska, Írska, Poľska, Portugalska a Španielska

SPP 2023 – 2027

Strategické plány SPP

Listy s pripomienkami k strategickým plánom SPP

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login