Európska komisia schválila prvý balík strategických plánov SPP siedmich krajín: Dánska, Fínska, Francúzska, Írska, Poľska, Portugalska a Španielska. Ide o významný krok smerom k začatiu vykonávania novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) od 1. januára 2023. Nová SPP má určovať smer prechodu na udržateľné, odolné a moderné poľnohospodárstvo v Európe. V rámci zreformovanej politiky sa budú finančné prostriedky spravodlivejšie prideľovať malým a stredným rodinným poľnohospodárskym podnikom i mladým poľnohospodárom. Okrem toho budú poľnohospodári dostávať podporu aj na zavádzanie nových inovácií, od precízneho poľnohospodárstva až po agroekologické výrobné metódy. Nová SPP podporuje konkrétne činnosti v týchto a ďalších oblastiach, vďaka čomu sa môže stať základným faktorom potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych komunít v Európskej únii.

Nová SPP zahŕňa efektívnejší a účinnejší spôsob fungovania. Krajiny EÚ budú realizovať svoje národné strategické plány SPP a pritom kombinovať financovanie podpory príjmu, rozvoja vidieka a trhových opatrení. Každý členský štát si pri zostavovaní svojho strategického plánu SPP vybral zo širokej škály intervencií na úrovni EÚ, prispôsobil si ich a presne ich zameral na riešenie svojich konkrétnych potrieb a miestnych podmienok. Komisia posudzuje, či každý plán prispieva k dosahovaniu desiatich kľúčových cieľov SPP, ktoré sa týkajú spoločných environmentálnych, spoločenských a ekonomických výziev. Plány tak budú v súlade s právnymi predpismi EÚ a mali by prispievať k jej cieľom v oblasti klímy a životného prostredia vrátane dobrých životných podmienok zvierat, ako Komisia stanovila vo svojej stratégii Z farmy na stôl v stratégii biodiverzity.

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski v tejto súvislosti uviedol: „Posunuli sme sa o krok bližšie k vykonávaniu novej SPP počas nasledujúcich piatich rokov. Podarilo sa nám to v kľúčovom momente, keď začalo byť viac než jasné, aké dôležité je poskytovať silnú podporu nášmu odvetviu poľnohospodárstva. Poľnohospodári čelia náročnej situácii poznačenej jednak citeľným nárastom výrobných nákladov v dôsledku ruskej vojenskej agresii voči Ukrajine a jednak letným suchom. Poľnohospodárstvo je dlhodobá činnosť a európski poľnohospodári potrebujú jednoznačný právny a finančný rámec zameraný na budúcnosť. Nová SPP bude podporovať inteligentný, konkurencieschopný, odolný a diverzifikovaný poľnohospodársky sektor, vďaka čomu nám pomôže podporovať stabilné živobytie v poľnohospodárstve i dlhodobú potravinovú bezpečnosť. Rád by som vyzdvihol usilovnú prácu členských štátov na konečnej podobe ich plánov a pri podpore ich sektorov poľnohospodárstva. Komisia bude naďalej poskytovať usmernenie, ako čo najlepšie využívať všetky možnosti, ktoré SPP ponúka, v prospech našich poľnohospodárov, vidieckych komunít a všetkých občanov.“

V období 2023 – 2027 je na SPP vyčlenených 270 miliárd eur. Sedem plánov, ktoré aktuálne Komisia schválila, predstavuje rozpočet vo výške viac ako 120 miliárd eur vrátane 34 miliárd eur vyhradených výlučne na environmentálne a klimatické ciele, ako aj ekoschémy. Túto sumu možno využiť napríklad na podporu praktík prospešných pre pôdu a na zlepšenie hospodárenia s vodami či kvality trávnych porastov. Zo zdrojov SPP možno takisto podporovať zalesňovanie, prevenciu požiarov, obnovu a prispôsobenie lesov. Poľnohospodárov zapojených do ekoschém možno odmeniť napríklad za zákaz alebo obmedzenie používania pesticídov a obmedzovanie erózie pôdy. Pri obrábaní celkovo 86 % až 97 % využívaných poľnohospodárskych plôch v jednotlivých krajinách sa bude dbať na dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav. Nemalé finančné prostriedky budú plynúť aj na podporu rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby, pričom väčšina krajín sa usiluje zdvoj- alebo až strojnásobiť ekologicky obrábané poľnohospodárske plochy. Oblasti s prírodnými obmedzeniami, napríklad horské alebo pobrežné oblasti, budú naďalej profitovať z osobitného financovania na udržanie poľnohospodárskej činnosti.

Komisia v kontexte ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine a prudkého nárastu cien komodít vyzvala členské štáty, aby v rámci svojich strategických plánov SPP využívali všetky možnosti na posilnenie odolnosti svojho poľnohospodárskeho sektora v snahe podporovať potravinovú bezpečnosť. Zahŕňa to znižovanie závislosti od priemyselných hnojív a rozširovanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov bez ohrozenia potravinárskej výroby, ako aj podporu udržateľných výrobných metód.

Jednou z najväčších výziev pre európske poľnohospodárstvo v nadchádzajúcich rokoch bude generačná obnova. Je nevyhnutná, ak má poľnohospodársky sektor zostať konkurencieschopný a ak sa má zvýšiť atraktívnosť vidieckych regiónov. V každom schválenom pláne na poprednom mieste figuruje osobitná podpora pre mladých poľnohospodárov – daných sedem krajín vyčlenilo priamo pre mladých poľnohospodárov vyše 3 miliardy eur. Z fondov na rozvoj vidieka sa podporia tisícky pracovných miest a miestnych podnikov vo vidieckych oblastiach. Prostriedky z týchto fondov budú takisto plynúť na zlepšenie prístupu k službám a infraštruktúre, napríklad k širokopásmovému pripojeniu. V súlade s dlhodobou víziou pre vidiecke oblasti EÚ budú potreby občanov, ktorí ich obývajú, predmetom aj iných nástrojov EÚ, ako je napríklad Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti či európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF).

Európska komisia schválila prvých sedem strategických plánov SPP a je plne odhodlaná rýchlo schváliť zostávajúcich 21 plánov, pričom zohľadní kvalitu a načasovanie reakcií na svoje pripomienky.

Súvislosti

Európska komisia predstavila svoj návrh reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) v roku 2018 a zaviedla v ňom nové spôsoby fungovania v snahe zmodernizovať a zjednodušiť politiku EÚ v oblasti poľnohospodárstva. Po rozsiahlych rokovaniach medzi Európskym parlamentom, Radou EÚ a Európskou komisiou sa podarilo dosiahnuť dohodu a nová SPP bola formálne prijatá 2. decembra 2021.

Lehota, ktorú spoluzákonodarcovia určili členským štátom na predloženie strategických plánov SPP, uplynula 1. januára 2022. Komisia po doručení plánov zaslala do 25. mája 2022 všetkým členským štátom listy s pripomienkami. Uverejnila ich na webovom sídle Europa spolu s reakciami všetkých členských štátov, v súlade so zásadou transparentnosti. Útvary Komisie potom rozvinuli štruktúrovaný dialóg s vnútroštátnymi orgánmi v snahe vyriešiť zostávajúce otázky a sfinalizovať revidované plány SPP. Na to, aby bolo možné plán schváliť, musí byť úplný a zlučiteľný s právnymi predpismi a zároveň dostatočne ambiciózny na to, aby sa dosiahli ciele SPP i záväzky EÚ v oblasti životného prostredia a klímy.

Ďalšie informácie

„V skratke: Zhrnutie strategických plánov SPP Dánska, Fínska, Francúzska, Írska, Poľska, Portugalska a Španielska

SPP 2023 – 2027

Strategické plány SPP

Listy s pripomienkami k strategickým plánom SPP

Stredné školy vo všetkých krajinách EÚ sa teraz môžu začať prihlasovať do každoročnej prekladateľskej súťaže Európskej komisie – Juvenes Translatores. Od 2. septembra 12.00 SEČ sa školy môžu online zaregistrovať, aby ich študenti mohli súťažiť so svojimi rovesníkmi z celej EÚ. Témou textov na preklad tento rok je „európska mládež“.

Johannes Hahn, komisár pre rozpočet a administratívu, v tejto súvislosti uviedol: „Touto súťažou chceme inšpirovať mladých ľudí, aby zvážili prekladateľskú kariéru, a podporiť výučbu cudzích jazykov. Rok 2022 je Európskym rokom mládeže. Súťaž spojí mladých ľudí z rôznych krajín, podnieti ich, aby rozvíjali svoju lásku k jazykom a pomôže im prekonať bariéry medzi ľuďmi a kultúrami. EÚ môže prekvitať len vtedy, ak dokážeme spolu komunikovať a porozumieť si – bez ohľadu na rozdiely medzi nami.“

Súťažiaci si budú môcť vybrať ktorékoľvek dva z 24 úradných jazykov EÚ (z 552 možných jazykových kombinácií).

Prihlasovanie do súťaže prebieha v dvoch fázach. V prvej sa školy musia zaregistrovať do 12.00 SEČ 20. októbra 2022. Učitelia môžu vyplniť registračný formulár v ktoromkoľvek z 24 úradných jazykov EÚ.

Komisia následne pozve do druhej fázy 705 škôl, ktoré náhodne vybral počítač. Počet zúčastnených škôl z každej krajiny sa bude rovnať počtu kresiel, ktoré má daná krajina v Európskom parlamente.

Vybrané školy potom do súťaže nominujú najviac piatich študentov. Účastníci môžu mať akúkoľvek národnosť, no musia byť narodení v roku 2005.

Súťaž sa uskutoční online 24. novembra 2022 vo všetkých vybraných školách.

Víťazov (jedného za každú krajinu) vyhlásia začiatkom februára 2023. Na jar 2023 budú pozvaní na slávnostné odovzdávanie cien do Bruselu. Tam budú mať možnosť stretnúť sa s profesionálnymi prekladateľmi z Európskej komisie a dozvedieť sa viac o povolaní prekladateľa a o práci s jazykmi.

Súvislosti

Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre preklad organizuje súťaž Juvenes Translatores (v latinčine „mladí prekladatelia“) každoročne už od roku 2007. Cieľom je podporovať učenie sa jazykov na školách a umožniť mladým ľuďom vyskúšať si prekladateľskú prácu. Súťaž sa koná v rovnakom čase na všetkých vybraných školách v celej EÚ a zapojiť sa do nej môžu sedemnásťroční študenti stredných škôl.

Pre niektorých účastníkov bola inšpiráciou študovať jazyky na vysokej škole a stať sa profesionálnymi prekladateľmi. Zároveň je príležitosťou na vyzdvihnutie bohatej jazykovej rozmanitosti EÚ.

Ďalšie informácie

Internetová stránka Juvenes Translatores

Facebooková stránka Juvenes Translatores

Sledujte Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre preklad na Twitteri: @translatores

Európska komisia uverejnila výsledky indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) za rok 2022. Index sleduje pokrok členských štátov EÚ pri digitalizácii. Členské štáty počas pandémie COVID-19 vo svojom digitalizačnom úsilí napredovali, no stále sa im nepodarilo odstrániť medzery v digitálnych zručnostiach, digitálnej transformácii MSP a pri zavádzaní pokročilých sietí 5G. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti s prostriedkami vo výške približne 127 miliárd eur určenými na reformy a investície do digitálnej sféry prináša nebývalú príležitosť urýchliť digitálnu transformáciu. EÚ a jej členské štáty si nemôžu dovoliť premrhať ju.

Zo zistení vyplýva, že hoci väčšina členských štátov pri digitálnej transformácii dosahuje pokrok, úroveň zavádzania kľúčových digitálnych technológií (napríklad umelej inteligencie a veľkých dát) v podnikoch je však naďalej nízka. Treba zintenzívniť úsilie, aby sa zaručilo úplné zavedenie infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti (predovšetkým 5G), ktorá je predpokladom vysoko inovačných služieb a aplikácií. Ďalšou dôležitou oblasťou, kde členské štáty musia dosiahnuť lepšie výsledky, sú digitálne zručnosti.

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestagerová v tejto súvislosti uviedla: „Digitálna transformácia naberá na obrátkach. Väčšine členských štátov sa darí budovať odolnú digitálnu spoločnosť a hospodárstvo. Od začiatku pandémie sa usilovne snažíme podporovať členské štáty pri transformácii: či už prostredníctvom plánov podpory obnovy a odolnosti, rozpočtu EÚ alebo nedávno aj prostredníctvom štruktúrovaného dialógu o digitálnom vzdelávaní a zručnostiach. Potrebujeme totiž čo najlepšie využiť investície a reformy potrebné na dosiahnutie cieľov digitálneho desaťročia do roku 2030. Zmeny teda musíme realizovať už teraz.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „EÚ robí pokroky pri dosahovaní svojich digitálnych cieľov. V tejto snahe musíme pokračovať, ak chceme z Únie urobiť globálneho lídra medzi technologickými konkurentmi. DESI nám ukazuje, kde potrebujeme prácu zintenzívniť – napríklad pri digitalizácii nášho priemyslu vrátane MSP. Musíme zintenzívniť naše úsilie, aby sme zaručili, že každý MSP, podnik aj priemyselné odvetvie v EÚ bude mať k dispozícii tie najlepšie technológie i prístup k špičkovej infraštruktúre digitálnej pripojiteľnosti.“

Návrh Komisie Cesta k digitálnemu desaťročiu, na ktorom sa dohodli Európsky parlament a členské štáty EÚ, uľahčí užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi a EÚ v snahe o lepšie výsledky vo všetkých aspektoch, ktoré zachytáva DESI. Návrh je rámcom, pomocou ktorého členské štáty môžu prijímať spoločné záväzky a vytvoriť viacnárodné projekty, ktoré zvýšia ich kolektívnu silu a odolnosť v globálnom kontexte.

Na čele spomedzi krajín EÚ sa naďalej drží Fínsko, Dánsko, Holandsko a Švédsko. Ale aj tieto krajiny majú nedostatky v kľúčových oblastiach: miera zavádzania vyspelých digitálnych technológií (napr. umelá inteligencia a veľké dáta) zostáva na úrovni pod 30 %, čo je ďaleko od cieľovej hodnoty 75 % stanovenej v digitálnom desaťročí na obdobie do roku 2030. Je tu veľký nedostatok zručností, ktorý spomaľuje celkový pokrok a vedie k digitálnemu vylúčeniu.

Napriek tomu sme svedkami vzájomného vyrovnávania dosiahnutých výsledkov: EÚ naďalej zlepšuje svoju úroveň digitalizácie a členské štáty, ktoré štartovali z nižších úrovní postupne dobiehajú vedúce štáty, pretože rastú rýchlejšie. Predovšetkým Taliansko, Poľsko a Grécko v uplynulých piatich rokoch značne vylepšili svoje výsledky v DESI. Nepretržite realizujú investície s jasnejším politickým zameraním na digitálnu sféru, a to aj s pomocou financovania zo zdrojov EÚ.

Digitálne nástroje sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou každodenného života a fungovania spoločnosti, ľudia bez primeraných digitálnych zručností riskujú, že zaostanú. Len 54 % Európanov vo veku 16 – 74 rokov má aspoň základné digitálne zručnosti. Cieľom digitálneho desaťročia je 80 % do roku 2030. Hoci sa v rokoch 2020 – 2021 do pracovného trhu zapojilo 500 000 odborníkov na IKT, celkový počet 9 miliónov odborníkov na IKT v EÚ zďaleka zaostáva za cieľovým počtom 20 miliónov odborníkov do roku 2030. Nie je ich dosť na to, aby sme pokryli aktuálny nedostatok odborníkov v podnikoch. V priebehu roka 2020 vyše polovica podnikov EÚ (55 %) hlásila ťažkosti pri obsadzovaní miest odborníkov na IKT. Tieto nedostatky predstavujú závažnú prekážku pre obnovu a konkurencieschopnosť podnikov EÚ. Nedostatok špecializovaných zručností takisto spomaľuje EÚ pri dosahovaní cieľov Zelenej dohody. Preto treba zamerať veľké úsilie na rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností pracovníkov.

Pokiaľ ide o zavádzanie kľúčových technológií, podniky počas pandémie COVID-19 výrazne pridali vo využívaní digitálnych riešení. Využívanie cloud computingu napríklad dosiahlo 34 %. Naproti tomu umelú inteligenciu využíva len 8 % podnikov a veľké dáta len 14 % podnikov (cieľová hodnota je 75 % do roku 2030). Tieto kľúčové technológie majú obrovský potenciál pre zásadné inovácie a zvýšenie efektívnosti, predovšetkým pri MSP. Základnú úroveň digitalizácie však vykazuje len 55 % MSP v EÚ (cieľová hodnota do roku 2030 je najmenej 90 %). Znamená to, že takmer polovica MSP naďalej nemôže využívať príležitosti, ktoré ponúka digitálna sféra. Komisia zverejnila prieskum medzi podnikmi o dátovom hospodárstve.

V roku 2021 naďalej rástla miera gigabitovej pripojiteľnosti v Európe. Pripojiteľnosť vďaka optickému káblu dosiahla mieru 50 %, čo znamená, že celkové pokrytie sieťou s veľmi vysokou kapacitou dosiahlo 70 % (cieľová hodnota do roku 2030 je 100 %). Aj pokrytie sieťou 5G v osídlených oblastiach v EÚ minulý rok narástlo – na 66 %. Napriek tomu sa ešte stále nedokončilo prideľovanie frekvenčného spektra, ktoré je podmienkou pre komerčné spustenie 5G: v prevažnej väčšine členských štátov sa doteraz pridelilo len 56 % celkového harmonizovaného spektra 5G (výnimkou sú Estónsko a Poľsko). Okrem toho niektoré údaje o veľmi vysokej miere pokrytia v skutočnosti zachytávajú spoločné využívanie frekvencií 4G alebo nízkopásmového spektra 5G, ktoré ešte neumožňuje úplné zavedenie pokročilých aplikácií. Tieto medzery musíme odstrániť, ak chceme naplno využiť potenciál 5G a umožniť nové služby s vysokou hospodárskou a spoločenskou hodnotou, akými sú napríklad prepojená a automatizovaná mobilita, vyspelá výroba, inteligentné energetické systémy či elektronické zdravotníctvo. Okrem toho Komisia uverejnila štúdie o cenách pevného a mobilného širokopásmového pripojenia v Európe v roku 2021 a širokopásmovom pokrytí v Európe.

Online poskytovanie kľúčových verejných služieb je už vo väčšine členských štátov EÚ bežné. Ešte pred zavedením európskej peňaženky digitálnej identity má 25 členských štátov aspoň jeden systém elektronickej totožnosti, ale len 18 z nich má systém alebo viacero systémov elektronickej totožnosti oznámený v nariadení eIDAS, čo je predpokladom bezpečných cezhraničných digitálnych transakcií. Komisia uverejnila aj porovnávaciu správu o elektronickej verejnej správe za rok 2022. 

EÚ sprístupnila nemalé zdroje na podporu digitálnej transformácie. 127 miliárd EUR je vyčlenených na reformy a investície v digitálnej sfére v 25 národných plánoch obnovy a odolnosti, ktoré Rada doteraz schválila. Predstavujú bezprecedentnú príležitosť reformami a investíciami urýchliť digitalizáciu, zvýšiť odolnosť Únie a zmierniť externé závislosti. Členské štáty vyčlenili v priemere 26 % svojich prostriedkov v rámci mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na digitálnu transformáciu, čo je viac než povinný podiel 20 %. Rakúsko, Nemecko, Luxembursko, Írsko a Litva sa rozhodli do digitálnej sféry investovať viac než 30 % svojich prostriedkov z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Digitalizácia ako hlavná priorita, politická podpora a jednoznačná stratégia, spoľahlivé politiky a investície sú nevyhnutnou súčasťou zrýchlenia úsilia o digitálnu transformáciu a nasmerovania EÚ na dosiahnutie vízie vytýčenej v digitálnom desaťročí.

Súvislosti

Ročný index digitálnej ekonomiky a spoločnosti meria pokrok členských štátov EÚ smerom k digitálnej ekonomike a spoločnosti. Opiera sa pri tom o údaje Eurostatu, ako aj o špecializované štúdie a metódy zberu. Pomáha členským krajinám EÚ pri identifikovaní oblastí, ktoré si vyžadujú cielené investície a opatrenia. Takisto je kľúčovým nástrojom na analýzu digitálnych aspektov v rámci európskeho semestra.

V politickom programe Cesta k digitálnemu desaťročiu predstavenom v septembri 2021 (očakáva sa, že začne platiť do konca tohto roka) sa stanovil nový mechanizmus riadenia. Má ísť o cyklus spolupráce medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi v úsilí o spoločné dosahovanie zámerov, cieľov a zásad digitálneho desaťročia. Na monitorovanie cieľov digitálneho desaťročia sa v ňom určila správa DESI. Preto sú ukazovatele DESI v súčasnosti štruktúrované podľa štyroch základných bodov Digitálneho kompasu platného na obdobie do roku 2030.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede – Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 2022

Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti

Výsledky jednotlivých členských štátov

Metodické poznámky  

Štúdia PREDICT v oblasti IKT a vedy a vývoja z roku 2022