Komisia prijala oznámenie o cenách energie s cieľom reagovať na mimoriadne zvýšenie celosvetových cien energie, ktoré bude pravdepodobne trvať celú zimu, a pomôcť tak európskym občanom a podnikom. Oznámenie obsahuje súbor nástrojov, ktorými môžu EÚ a jej členské štáty zmierniť bezprostredný vplyv zvyšovania cien a posilniť odolnosť pred budúcimi otrasmi. Medzi krátkodobými vnútroštátnymi opatreniami sa uvádza núdzová podpora príjmu domácností, štátna pomoc pre podniky a cielené zníženie daní. Komisia zároveň podporí investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti; preskúma možné opatrenia týkajúce sa uskladňovania energie a nákupu zásob plynu a posúdi súčasný model trhu s elektrinou.

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová pri prezentácii súboru nástrojov uviedla: „Zvyšovanie svetových cien energie vyvoláva v EÚ vážne obavy. Keďže sa práve zotavujeme z pandémie a začíname obnovovať naše hospodárstvo, je dôležité chrániť zraniteľných spotrebiteľov a podporovať európske podniky. Komisia pomáha členským štátom zaviesť okamžité opatrenia, aby túto zimu znížili vplyv rastu cien na domácnosti a podniky. Zároveň prichádzame s ďalšími strednodobými opatreniami, ktoré majú zabezpečiť, aby bol náš energetický systém odolnejší a pružnejší, aby počas transformácie ustál akúkoľvek budúcu kolísavosť cien. Vnútorný trh s energiou nám posledných 20 rokov dobre slúžil – súčasná situácia je naozaj výnimočná. Musíme si však byť istí, že v budúcnosti bude nielen dobre slúžiť, ale aj dodržiavať Európsku zelenú dohodu, posilňovať našu energetickú nezávislosť a plniť naše klimatické ciele.“

Súbor krátkodobých a strednodobých opatrení

Súčasný nárast cien si vyžaduje rýchlu a koordinovanú reakciu. Platný právny rámec umožňuje EÚ a jej členským štátom prijať opatrenia, ktoré budú riešiť bezprostredný vplyv na spotrebiteľov a podniky.

Prioritou by mali byť cielené opatrenia, ktoré môžu rýchlo zmierniť dopad zvyšovania cien na zraniteľných spotrebiteľov a malé podniky. Tieto opatrenia by sa mali dať na jar, keď sa očakáva stabilizácia situácie, ľahko upraviť. Nemali by sa narušiť našu dlhodobú transformáciu a investície do čistejších zdrojov energie.

Okamžité opatrenia na ochranu spotrebiteľov a podnikov:

• Núdzová podpora príjmu poskytovaná energeticky chudobným spotrebiteľom, napríklad formou poukazov alebo čiastočných platieb účtov za energie, ktoré možno podporiť z príjmov systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii;
• Povolenie dočasných odkladov platieb účtov za energie;
• Ochranné opatrenia, aby sa zabránilo odpojeniu zo siete;
• Dočasné cielené zníženie daňových sadzieb pre zraniteľné domácnosti;
• Pomoc pre spoločnosti alebo priemyselné odvetvia v súlade s pravidlami štátnej pomoci v EÚ;
• Silnejší medzinárodný vplyv na energetiku s cieľom zabezpečiť transparentnosť, likviditu a flexibilitu medzinárodných trhov;
• Vyšetrenie možného protisúťažného správania na trhu s energiou a požiadavka na Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), aby ďalej zlepšoval monitorovanie vývoja na trhu s uhlíkom;
• Širší prístup k dohodám o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov a ich podpora sprievodnými opatreniami.

Najlepšou poistkou proti cenovým otrasom v budúcnosti je prechod na čistú energiu, ktorý treba urýchliť. EÚ bude naďalej rozvíjať efektívny energetický systém s vysokým podielom energie z obnoviteľných zdrojov. Zatiaľ čo pri celkovom zásobovaní energetickej siete a určovaní cien zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu lacnejšie obnoviteľné zdroje energie, v obdobiach zvýšeného dopytu sú stále žiadané aj iné zdroje energie vrátane plynu. V súčasnom trhovom modeli je to stále distribuovaný plyn, ktorý určuje celkovú cenu elektrickej energie, keďže všetci výrobcovia dostávajú rovnakú cenu za ten istý produkt pri vstupe do siete – elektrickú energiu. Panuje všeobecná zhoda v tom, že súčasný marginálny cenový model je najúčinnejší, no žiada sa ďalšia analýza. Kríza upriamila pozornosť aj na význam skladovania pre fungovanie trhu EÚ s plynom. EÚ má v súčasnosti skladovacie kapacity pre viac ako 20 % svojej ročnej spotreby plynu, ale nie všetky členské štáty majú skladovacie zariadenia a ich povinnosti takéto zariadenia využívať a udržiavať sa rôznia.

Strednodobé opatrenia v prospech dekarbonizácie a odolnosti energetického systému:

• Vyššie investície do obnoviteľných zdrojov energie, obnovy a energetickej efektívnosti a bezodkladné spustenie aukcií energie z obnoviteľných zdrojov a povoľovacích procesov;
• Väčšia kapacita uskladňovania energie na podporu zvyšovania podielu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane batérií a vodíka;
• Požiadavka na európske regulačné orgány pre energetiku (ACER), aby preskúmali výhody a nevýhody súčasného modelu trhu s elektrickou energiou a navrhli Komisii náležité odporúčania;
• Prípadná revízia nariadenia o bezpečnosti dodávok s cieľom zabezpečiť lepšie využívanie a skladovanie plynu v Európe;
• Preskúmanie potenciálnych výhod dobrovoľného spoločného obstarávania zásob plynu členskými štátmi;
• Zriadenie nových cezhraničných regionálnych rizikových skupín pre plyn s cieľom analyzovať riziká a radiť členským štátom pri navrhovaní ich národných preventívnych a núdzových akčných plánov;
• Posilniť úlohu spotrebiteľov na trhu s energiou tým, že sa im umožní vybrať si a zmeniť dodávateľov, vyrábať vlastnú elektrickú energiu a pripojiť sa k energetickým komunitám.

Opatrenia stanovené v tomto súbore nástrojov umožnia včas reagovať na súčasný nárast cien energie, ktorý je dôsledkom výnimočnej celosvetovej situácie. Zároveň prispejú k cenovo dostupnej, spravodlivej a udržateľnej energetickej transformácii Európy a k zvýšeniu jej energetickej nezávislosti. Investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti nielen znížia závislosť od dovážaných fosílnych palív, ale prinesú aj dostupnejšie veľkoobchodné ceny energie, ktoré nebudú natoľko podliehať globálnym obmedzeniam dodávok. Najlepšou poistkou proti cenovým otrasom v budúcnosti je prechod na čistú energiu, ktorý treba aj v prospech klímy urýchliť.

Súvislosti

Podobne ako mnohé iné regióny sveta aj EÚ v súčasnosti zaznamenáva prudký nárast cien energií. Spôsobilo ho najmä zvýšenie celosvetového dopytu po energii, predovšetkým po plyne, keďže hospodárska obnova po vyvrcholení pandémie COVID-19 naberá obrátky. V roku 2021 sa v Európe výrazne zvýšila aj cena uhlíka, hoci v menšej miere ako cena plynu. Vplyv zvýšenia ceny plynu na cenu elektrickej energie je deväťkrát väčší ako vplyv zvýšenia ceny uhlíka.

Komisia konzultovala, ako primerane zareagovať na súčasnú situáciu, s mnohými partnermi vrátane poslancov Európskeho parlamentu a ministrov v Rade Európskej únie a oslovila aj priemyselné odvetvie a medzinárodných dodávateľov energie. Niekoľko členských štátov už oznámilo vnútroštátne opatrenia na zmiernenie zvyšovania cien, iné však žiadajú Komisiu o usmernenie, aké kroky môžu podniknúť. Niektorí medzinárodní partneri už naznačili, že plánujú zvýšiť dodávky energie do Európy.

Aktuálne bol predstavený súbor nástrojov, ktorý umožňuje koordinovane zareagovať tak, aby boli naši najviac ohrození občania chránení. Riešenia sú starostlivo navrhnuté, aby uspokojili krátkodobú potrebu znížiť náklady na energie pre domácnosti a podniky bez toho, aby to v strednodobom horizonte poškodilo vnútorný trh EÚ s energiou alebo zelenú transformáciu.

Ďalšie kroky

Komisárka Simsonová predstaví oznámenie a súbor nástrojov poslancom Európskeho parlamentu 14. októbra a ministrom energetiky 26. októbra. Európski lídri majú potom diskutovať o cenách energie na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady 21. – 22. októbra. Komisia poskytne toto oznámenie ako svoj príspevok k pokračujúcej diskusii tvorcov politík EÚ. Bude pokračovať vo výmene názorov na túto dôležitú tému s vnútroštátnymi orgánmi, priemyselným odvetvím, spotrebiteľskými skupinami a medzinárodnými partnermi a je pripravená odpovedať na akékoľvek ďalšie žiadosti členských štátov.

Ďalšie informácie

Oznámenie o cenách energie

Otázky a odpovede k oznámeniu o cenách energie

Prehľad o trhu s energiou a cenách energie v EÚ

Prehľad o súbore nástrojov

Webová stránka EÚ o cenách energie

Aktuálne prijaté podporné opatrenia pre sektor vinohradníctva a vinárstva zahŕňajú zvýšenie podpory pre nástroje na riadenie rizík, ako je poistenie úrody a vzájomné fondy, a predĺženie platnosti už zavedených opatrení flexibility do 15. októbra 2022. Pokiaľ ide o sektor ovocia a zeleniny, organizáciám výrobcov sa poskytne kompenzácia na podporu – ktorá sa zvyčajne vypočítava na základe hodnoty produkcie – tak, aby podpora neklesla pod 85 % minuloročnej úrovne.

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski v tejto súvislosti uviedol: „Extrémne poveternostné podmienky v tomto roku, ako boli jarné mrazy, záplavy a vlny horúčav, boli pre sektor vinohradníctva a vinárstva a sektor ovocia a zeleniny obzvlášť náročné. Tomu navyše predchádzal náročný rok 2020 poznamenaný krízou spôsobenou ochorením COVID-19. Tieto prepotrebné podporné opatrenia pomôžu výrobcom v celej EÚ v týchto ťažkých časoch popri ďalších opatreniach, ktoré už boli prijaté v roku 2020 a predĺžené v roku 2021.“

V sektore vína sa budú uplatňovať tieto mimoriadne opatrenia:

• Krajiny EÚ môžu aj naďalej kedykoľvek meniť svoje vnútroštátne podporné programy, pričom obvykle ich môžu meniť len dvakrát ročne (k 1. marcu a 30. júnu každého roka).
• Pokiaľ ide o propagačné a informačné činnosti, reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov, zelený zber a investície, možnosť poskytnúť vyšší príspevok z rozpočtu EÚ sa predlžuje do 15. októbra 2022.
• Príspevok z rozpočtu EÚ na poistenie úrody sa zvýšil zo 70 % na 80 %, a to až do 15. októbra 2022.
• Podpora EÚ na pokrytie nákladov na zriadenie vzájomných fondov sa zdvojnásobila, a to z: 10 %, 8 % a 4 % v prvom, druhom a treťom roku vykonávania na 20 %, 16 % a 8 %.
• Možnosti flexibility poskytnuté na opatrenia v rámci programu v sektore vinohradníctva a vinárstva sa predlžujú do 15. októbra 2022.

Pokiaľ ide o sektor ovocia a zeleniny, organizáciám výrobcov sa poskytne kompenzácia na podporu, ktorú im vypláca EÚ a ktorá sa zvyčajne vypočítava na základe hodnoty produkcie v danom roku, tak, aby podpora neklesla pod 85 % minuloročnej úrovne, aj keď je tohtoročná hodnota nižšia. Táto kompenzácia sa poskytne v prípade, že pokles produkcie súvisí s prírodnými katastrofami, poveternostnými udalosťami, chorobami rastlín alebo zamorením škodcami, je mimo kontroly organizácie výrobcov a predstavuje aspoň 35 % pokles oproti predchádzajúcemu roku. Okrem toho, ak výrobcovia preukážu, že prijali preventívne opatrenia proti príčine zníženia produkcie, na výpočet podpory sa použije rovnaká hodnota produkcie, aká sa použila v minulom roku.

Súvislosti

Vzhľadom na bezprecedentné výzvy spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19 bol v máji 2020 prijatý prvý balík opatrení. Tieto opatrenia boli doplnené druhým balíkom pre sektor vinohradníctva a vinárstva, ktorý bol prijatý v júli 2020.

V rámci balíka bol prijatý súbor opatrení v podobe vykonávacích aktov. V prípade delegovaných aktov ešte plynie dvojmesačná lehota na preskúmanie v Európskom parlamente a Rade.

Ďalšie informácie

Stredisko pre monitorovanie trhu s vínom

Stredisko pre monitorovanie trhu s ovocím a zeleninou