Európska komisia po prvýkrát na základe aktu o digitálnych trhoch určila šiestich strážcov prístupu: spoločnosti Alphabet, Amazon, Apple, ByteDance, Meta a Microsoft. Celkový počet určených základných platformových služieb, ktoré títo strážcovia prístupu poskytujú, je 22. Označení šiesti strážcovia prístupu musia teraz do šiestich mesiacov zabezpečiť, aby ich určené základné platformové služby spĺňali všetky povinnosti vyplývajúce z aktu o digitálnych trhoch.

Európska komisia môže na základe aktu o digitálnych trhoch označiť digitálne platformy za „strážcov prístupu“, ak zabezpečujú kľúčovú bránu medzi podnikmi a spotrebiteľmi v súvislosti so základnými platformovými službami. Predmetné rozhodnutie o určení strážcov prístupu je výsledkom 45-dňového preskúmania, ktoré vykonala Komisia po tom, ako spoločnosti Alphabet, Amazon, Apple, ByteDance, Meta, Microsoft a Samsung postúpili svoje oznámenia o svojom vlastnom možnom štatúte strážcu prístupu. Komisia konkrétne skonštatovala štatút strážcu prístupu, pokiaľ ide o tieto základné platformové služby:

Zároveň Komisia začala štyri preskúmania trhu na ďalšie posúdenie oznámení spoločností Microsoft a Apple, v ktorých tvrdia, že hoci dosahujú prahové hodnoty, niektoré ich základné platformové služby nemožno považovať za brány prístupu. Ide o:

• Microsoft: Bing, Edge a Microsoft Advertising
• Apple: iMessage

Pri vyšetrovaní na základe aktu o digitálnych trhoch ide o otázku, či spoločnosti dostatočne opodstatneným spôsobom vyvrátili domnienku, že predmetné služby treba určiť za brány prístupu. Vyšetrovanie by sa malo uzavrieť do maximálne piatich mesiacov.

Komisia navyše iniciovala aj preskúmanie trhu v snahe podrobnejšie posúdiť, či iPADOS spoločnosti Apple treba určiť za strážcu prístupu napriek tomu, že nedosahuje prahové hodnoty. Toto vyšetrovanie by sa podľa aktu o digitálnych trhoch by sa malo uzavrieť do maximálne 12 mesiacov.

Okrem toho Komisia dospela k záveru, že hoci Gmail, Outlook.com a Samsung Internet Browser dosahujú prahové hodnoty stanovené v akte o digitálnych trhoch, a teda ich možno zaradiť medzi strážcov trhu, Alphabet, Microsoft a Samsung poskytli dostatočne opodstatnené argumenty, že tieto služby nemožno zaradiť medzi brány prístupu, pokiaľ ide o predmetné základné platformové služby. Komisia sa preto rozhodla neoznačiť Gmail, Outlook.com a Samsung Internet Browser ako základné platformové služby. Spoločnosť Samsung teda nefiguruje medzi strážcami prístupu z hľadiska žiadnej zo základných platformových služieb.

Ďalšie kroky, ktoré musia podniknúť určení strážcovia prístupu

Určení strážcovia prístupu teraz musia do šiestich mesiacov splniť celý zoznam prikázaných a zakázaných činností aktu o digitálnych trhoch, a tak poskytnúť koncovým aj komerčným používateľom svojich služieb väčší výber a väčšiu voľnosť. Niektoré z povinností však budú platiť od momentu určenia za strážcu prístupu, napríklad povinnosť informovať Komisiu o všetkých zamýšľaných koncentráciách. Určené spoločnosti musia zaručiť a preukázať, že skutočne dodržiavajú predpisy. Na tento účel musia do šiestich mesiacov predložiť podrobnú správu o dodržiavaní predpisov, v ktorej rozvedú, ako spĺňajú každú povinnosť vyplývajúcu z aktu o digitálnych trhoch.

Komisia bude monitorovať reálne vykonávanie predmetných povinností a ich dodržiavanie. Ak si strážca prístupu nebude plniť povinnosti podľa aktu o digitálnych trhoch, Komisia môže uložiť pokuty až do výšky 10 % celosvetového obratu spoločnosti a až 20 % pri opakovanom porušení pravidiel. V prípade systematického porušovania pravidiel má Komisia právomoc prijať dodatočné nápravné opatrenia. Napríklad môže uložiť strážcovi prístupu povinnosť predať svoj podnik alebo jeho časti alebo mu môže zakázať nadobudnutie ďalších služieb, pri ktorých dochádza k systematickému porušovaniu pravidiel.

V budúcnosti by svoje oznámenia podľa aktu o digitálnych trhoch mohli Komisii na základe samohodnotenia vzhľadom na príslušné prahové hodnoty postúpiť aj ďalšie spoločnosti. Komisia v tejto súvislosti priebežne vedie konštruktívnu diskusiu so všetkými relevantnými spoločnosťami.

Súvislosti

Akt o digitálnych trhoch má jednak zaistiť, aby strážcovia prístupu nemohli pre podniky a koncových používateľov stanoviť neférové podmienky, a jednak zabezpečiť otvorenosť dôležitých digitálnych služieb.

Komisia v decembri 2020 spolu s návrhom aktu o digitálnych službách predostrela aj návrh aktu o digitálnych trhoch s cieľom riešiť negatívne dôsledky vyplývajúce z určitého správania online platforiem, ktoré pôsobia ako digitálni „strážcovia prístupu“ k jednotnému trhu EÚ.

Akt o digitálnych trhoch je v účinnosti od novembra 2022 a uplatňuje sa od mája 2023. Má zaručiť spravodlivé, transparentné digitálne trhy otvorené hospodárskej súťaži. Reguluje strážcov prístupu, teda veľké online platformy, ktoré poskytujú dôležité brány prístupu medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi a ktorých postavenie im umožňuje komplikovať digitálne hospodárstvo.

Vychádza sa z predpokladu, že spoločnosti prevádzkujúce aspoň jednu z desiatich základných platformových služieb uvedených v akte o digitálnych trhoch sú strážcami prístupu, ak spĺňajú požiadavky uvedené ďalej. Ide o tieto základné platformové služby: online sprostredkovateľské služby (napr. obchody s aplikáciami), webové vyhľadávače, služby sociálnych sietí, určité služby odosielania rýchlych správ, služby platforiem na zdieľanie videí, virtuálni asistenti, webové prehliadače, služby cloud computingu, operačné systémy, online trhoviská a reklamné služby. Tá istá spoločnosť môže byť identifikovaná ako strážca prístupu pre viaceré základné platformové služby.

Existujú tri hlavné kvantitatívne kritériá, na základe ktorých vzniká domnienka, že spoločnosť je strážcom prístupu, ako je vymedzený v akt o digitálnych trhoch: i) keď spoločnosť v Európskom hospodárskom priestore dosiahne určitý ročný obrat a poskytuje základnú platformovú službu minimálne v troch členských štátoch EÚ;ii) keď spoločnosť poskytuje základné platformové služby vyše 45 miliónom aktívnym konečným spotrebiteľom mesačne, ktorí majú sídlo alebo sa nachádzajú v Únii a vyše 10 000 aktívnym komerčným používateľom so sídlom v EÚ ročne; a iii) keď spoločnosť spĺňala druhé kritérium počas uplynulých troch rokov.

Akt o digitálnych trhoch špecifikuje súbor povinností, ktoré strážcovia prístupu budú musieť dodržiavať. Takisto strážcom prístupu priamo zakazuje určité formy správania (zoznam prikázaných a zakázaných činností).

Okrem toho akt o digitálnych trhoch udeľuje Komisii právomoc vykonávať prešetrovanie trhu s cieľom: i) určiť spoločnosti, ktoré sú strážcami prístupu z kvalitatívnych dôvodov, ii) v prípade potreby aktualizovať povinnosti strážcov prístupu, iii) zostaviť nápravné opatrenia na riešenie systémového narúšania pravidiel aktu o digitálnych trhoch.

Ďalšie informácie

Verzia rozhodnutí, ktorá nemá dôverný charakter, bude prístupná na webovej stránke Komisie venovanej aktu o digitálnych trhoch po tom, ako sa vyriešia otázky dôvernosti.

Znenie z Úradného vestníka EÚ

Akt o digitálnych trhoch – otázky a odpovede 

Akt o digitálnych trhoch – informačný prehľad

Viac k téme strážcovia prístupu

Návrat vlka do regiónov EÚ, v ktorých už dlho chýba, vedie čoraz viac ku konfliktom s miestnymi poľnohospodárskymi a poľovníckymi komunitami, najmä tam, kde sa opatrenia na predchádzanie útokom na hospodárske zvieratá nevykonávajú vo veľkej miere.

Predsedníčka von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Koncentrácia vlkov v niektorých európskych regiónoch sa stala skutočným nebezpečenstvom pre hospodárske zvieratá a potenciálne aj pre ľudí. Vyzývam miestne a vnútroštátne orgány, aby v prípade potreby prijali opatrenia. Súčasné právne predpisy EÚ im to umožňujú.“

Komisia začína novú fázu svojej práce na riešení výziev súvisiacich s návratom vlkov.

Komisia vyzýva miestne komunity, vedcov a všetky zainteresované strany, aby do 22. septembra 2023 predložili aktuálne údaje o populácii vlkov a ich vplyvoch. Žiadame ich, aby použili túto e-mailovú adresu (aktívnu od tohto popoludnia): Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..

Na základe zhromaždených údajov Komisia rozhodne o návrhu na prípadnú úpravu stavu ochrany vlka v rámci EÚ a na aktualizáciu právneho rámca s cieľom zaviesť v prípade potreby ďalšiu flexibilitu vzhľadom na vývoj tohto druhu.

Tým sa doplnia súčasné možnosti miestnych a vnútroštátnych orgánov podľa právnych predpisov EÚ, aby mohli v prípade potreby konať, a značné finančné prostriedky EÚ poskytnuté na tieto opatrenia, ako sa podrobne uvádza v spoločnom liste, ktorý v novembri 2021 zaslali komisár Sinkevičius a komisár Wojciechowski všetkým ministrom poľnohospodárstva a životného prostredia EÚ. Niektoré opatrenia sa ukázali ako účinné pri predchádzaní rizikám predátorstva alebo pri ich výraznom znižovaní, ak sa riadne vykonávajú a sú prispôsobené osobitnému kontextu, v ktorom sa uplatňujú.

Preskúmanie vedeckých údajov o vlkoch v EÚ Komisiou tvorí neoddeliteľnú súčasť hĺbkovej analýzy, ktorú Komisia vykonáva v reakcii na uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2022. V apríli 2023 začala Komisia zhromažďovať údaje od expertných skupín a kľúčových zainteresovaných strán, ako aj údaje nahlásené vnútroštátnymi orgánmi podľa existujúcich právnych predpisov EÚ a medzinárodných právnych predpisov. Tieto údaje však stále neposkytujú úplný obraz, ktorý by Komisii postačoval na navrhnutie ďalších opatrení, a Komisia aktuálne túto konzultáciu rozširuje.

Súvislosti

Komisia si uvedomuje, že návrat vlka do regiónov EÚ, v ktorých dlho chýba, môže viesť ku konfliktom s miestnymi poľnohospodárskymi a poľovníckymi komunitami, najmä tam, kde sa opatrenia na predchádzanie útokom na hospodárske zvieratá nevykonávajú vo veľkej miere.

Ako pôvodný druh je vlk neoddeliteľnou súčasťou európskeho prírodného dedičstva a zohráva dôležitú úlohu v jeho ekosystémoch. Podľa smernice o biotopoch má väčšina populácií vlka v Európe prísnu ochranu s možnosťou výnimky. Týmto režimom sa vykonávajú požiadavky podľa Medzinárodného Bernského dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť, ktorého zmluvnými stranami sú EÚ a členské štáty.

Platformy EÚ a regionálne platformy pre koexistenciu umožňujú zainteresovaným stranám podporovať spôsoby minimalizácie konfliktov medzi ľudskými záujmami a prítomnosťou veľkých mäsožravcov výmenou poznatkov a spoluprácou otvoreným, konštruktívnym a vzájomne úctivým spôsobom. Okrem toho podľa smernice o biotopoch sa členské štáty môžu za určitých podmienok odchýliť od zákazov prísneho režimu ochrany, a to aj s cieľom chrániť sociálno-ekonomické záujmy.

Viac informácií

Webová stránka o veľkých mäsožravcoch

Podľa nového prieskumu Eurobarometra považuje veľká väčšina Európanov (93 %) zmenu klímy za vážny svetový problém. Vyše polovica zastáva názor, že prechod na zelenú ekonomiku treba zrýchliť (58 %) vzhľadom na prípady prudkého nárastu cien energie a obavy o dodávky plynu po ruskej invázii na Ukrajinu. Pokiaľ ide o hospodárske hľadisko, 73 % Európanov súhlasí s tým, že náklady na odstránenie škôd spôsobených zmenou klímy sú oveľa vyššie než investície potrebné na zelenú transformáciu. Tri štvrtiny (75 %) Európanov súhlasia s tým, že prijatie opatrení v oblasti klímy povedie k inováciám.

Podpora pre zníženie emisií, obnoviteľné zdroje energie a energetickú efektívnosť

Takmer deväť z desiatich Európanov (88 %) súhlasí s tým, že emisie skleníkových plynov by sa mali znížiť na minimum, pričom zvyšné emisie by sa mali vykompenzovať tak, aby EÚ dosiahla klimatickú neutralitu do roku 2050. Bezmála deväť z desiatich Európanov (87 %) sa domnieva, že je dôležité, aby EÚ vytýčila ambiciózne ciele v snahe zvýšiť mieru využívania energie z obnoviteľných zdrojov, a podobný počet respondentov (85 %) zastáva názor, že je dôležité, aby EÚ podnikla kroky na zlepšenie energetickej efektívnosti, napríklad, aby podnecovala ľudí inštalovať na svojich príbytkoch izoláciu, solárne panely alebo kupovať elektrické vozidlá. Sedem z desiatich respondentov (70 %) sa domnieva, že zníženie dovozu fosílnych palív môže zvýšiť energetickú bezpečnosť a byť pre EÚ ekonomicky výhodné.

Občania sú odhodlaní vyvíjať individuálne úsilie a žiadajú štrukturálnu reformu

Veľká väčšina občanov EÚ vo svojom každodennom živote už podniká individuálne kroky na boj proti zmene klímy (93 %) a vedome prijíma udržateľné rozhodnutia. Pri otázke, kto by mal prevziať zodpovednosť za boj proti zmene klímy, však občania zdôraznili potrebu ďalších reforiem, ktoré by mali prebiehať spolu s individuálnym úsilím, pričom poukázali aj na zodpovednosť národných vlád (56 %), EÚ (56 %) a podnikov a priemyslu (53 %).

Hrozbu zmeny klímy európski občania pociťujú aj vo svojich každodenných životoch. V priemere sa vyše tretina Európanov cíti vystavená environmentálnym a klimatickým rizikám a hrozbám, pričom tento pocit má vyše polovica respondentov v siedmich členských krajinách, prevažne v južnej Európe, ale takisto v Poľsku a Maďarsku. 84 % Európanov sa zhoduje, že riešenie environmentálnych a klimatických problémov by malo byť prioritou pri zlepšovaní verejného zdravia. 63 % respondentov súhlasí s tvrdením, že príprava na dosahy zmeny klímy môže mať pozitívne dôsledky pre občanov EÚ.

Súvislosti

Na osobitnom prieskume Eurobarometra č. 538 o zmene klímy sa zúčastnilo 26 358 občanov EÚ z rôznych sociálnych a demografických skupín zo všetkých 27 členských štátov EÚ. Prieskum prebiehal od 10. mája do 15. júna 2023. Všetky rozhovory prebehli osobne, buď priamo v domácnostiach respondentov alebo prostredníctvom videotelefonátov.

Výsledky aktuálneho „štandardného prieskumu Eurobarometra – jar 2023“ uverejneného 10. júla sú v úplnom súlade s výsledkami tohto špecializovaného prieskumu zameraného na otázky zmeny klímy. Zo štandardného Eurobarometra vyplynulo, že prevažná väčšina občanov EÚ podporuje energetickú transformáciu, považuje životné prostredie a zmenu klímy a jednu z hlavných otázok, ktoré EÚ musí riešiť, a očakáva obrovské investície do obnoviteľných zdrojov energie.

Európska zelená dohoda je pre Európsku komisiu politickou najvyššou prioritou. Premení EÚ na modernú konkurencieschopnú zelenú ekonomiku efektívne využívajúcu zdroje, v ktorej sa na nikoho a na žiadne miesto nezabudne. V Európskom klimatickom predpise sa stanovil právne záväzný cieľ dosiahnuť klimatickú neutrálnosť do roku 2050. Takisto sa prostredníctvom tzv. balíka legislatívnych návrhov Fit for 55 zaviedol strednodobý cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov o minimálne 55 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Prijímanie tohto legislatívneho balíka už výrazne pokročilo. Aj nedávny pokrok pri právnom predpise o obnove prírody, pri nariadení o odlesňovaní, ako aj pri iniciatívach na propagáciu udržateľných výrobkov a zníženie miery odpadu z obalov Európskej únii pomôže zastaviť stratu biodiverzity a zaručí prechod na obehové hospodárstvo.

Ďalšie informácie 

Osobitný prieskum Eurobarometra o zmene klímy

Plníme prísľub Európskej zelenej dohody

Balík Fit for 55: vývoj situácie pri návrhoch Komisie

Európsky právny predpis v oblasti klímy