Globálna Európa: Európska únia stanovuje prioritné oblasti spolupráce s partnerskými krajinami a regiónmi na celom svete

Komisia prijala viacročné orientačné programy nástroja Globálna Európa, v ktorých sa stanovujú prioritné oblasti spolupráce s partnerskými krajinami a regiónmi na celom svete na roky 2021 – 2027. Súčasne vyčlenila finančné prostriedky na roky 2021 – 2024 (na úrovni krajiny) a na roky 2021 – 2027 (na regionálnej úrovni) v celkovej výške takmer 26,3 miliardy eur, ktoré túto spoluprácu podporia. Prijatie viacročných orientačných programov pre jednotlivé krajiny a regióny významne prispeje k opatreniam v oblasti klímy, sociálnemu začleneniu a ľudskému rozvoju, ako aj k riešeniu problematiky migrácie a núteného vysídľovania a k dosiahnutiu cieľov v oblasti rodovej rovnosti a biodiverzity.

Vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie Josep Borrell v tejto súvislosti uviedol: „Musíme naše slová pretaviť do činov. Investíciami v rámci programu Globálna Európa sa zabezpečí, aby EÚ plnila svoje politické priority a účinne riešila potreby našich partnerských krajín a regiónov – od udržateľného mieru, bezpečnosti a stability až po globálne výzvy, ako je boj proti ochoreniu COVID-19 a boj proti zmene klímy. EÚ je stále najväčším darcom rozvojovej a humanitárnej pomoci na svete. Budeme sa aj naďalej zasadzovať za spravodlivejšiu a prosperujúcejšiu budúcnosť na celom svete.“ 

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová uviedla: „Európska únia má dlhú históriu spolupráce založenej na spoločných cieľoch a hodnotách. Programovaním našej spolupráce na roky 2021 – 2027 sa na ďalších sedem rokov zaväzujeme bojovať proti nerovnostiam a podporovať inkluzívny, ekologický a udržateľný rozvoj. Mnohé z dohodnutých priorít prispejú k účinnému vykonávaniu stratégie Global Gateway tým, že zmobilizujú kľúčové zdroje na vytvorenie udržateľných a dôveryhodných prepojení, z ktorých majú prospech ľudia aj planéta, a zároveň budú riešiť najnaliehavejšie globálne výzvy. Som mimoriadne hrdá na to, že na programy súvisiace so vzdelávaním by sa na roky 2021 – 2027 malo vyčleniť 6 miliárd eur, čo predstavuje nárast zo 7 % na 13 % celkových výdavkov na našu vonkajšiu činnosť mimo nášho susedstva. Deťom a mládeži by sa mala poskytnúť skutočná príležitosť, aby naplno využili svoj potenciál a dosiahli lepšiu budúcnosť.“

Tím Európa, ktorý prináša výsledky

Priority boli vymedzené po konzultácii s príslušnými orgánmi partnerov a v rámci skutočného prístupu Tímu Európa spolu s členskými štátmi EÚ, európskymi finančnými inštitúciami, EIB a EBOR, ako aj Európskym parlamentom. Uskutočnili sa aj konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti vrátane organizácií pre ženy a mládež, miestnymi orgánmi, zástupcami zo súkromného sektora, OSN a inými podobne zmýšľajúcimi partnermi. Dohodnuté priority sú v súlade s Agendou 2030 OSN a cieľmi udržateľného rozvoja, ako aj s Parížskou dohodou a stratégiou EÚ Global Gateway.

V rámci iniciatív Tímu Európa, ktoré získajú značnú finančnú podporu, sa uskutoční niekoľko projektov v partnerských krajinách. Mnohé z nich prispejú k vykonávaniu stratégie Global Gateway. Tieto iniciatívy bude treba spoločne dohodnúť, navrhnúť, vykonávať a monitorovať v rámci prístupu Tím Európa.

Výsledok programovania – fakty a čísla

Prijaté programové dokumenty pre krajiny a regióny predstavujú sumu 26,336 miliardy eur:

Región

Rozpočtové prostriedky vyčlenené pre jednotlivé krajiny na roky 2021 – 2024 (v miliónoch eur)

Rozpočtové prostriedky vyčlenené pre jednotlivé regióny na roky 2021 – 2027 (v miliónoch eur)

Subsaharská Afrika

9 076

10 242

Ázia a Tichomorie

2 320

2 344

Severná a Južná Amerika a Karibik

1 074

1 280

 

 

 

SPOLU

 12 470

 13 866

Preskúmanie v polovici trvania, ktoré sa má dokončiť v roku 2024, bude podkladom pre rozhodnutie Komisie o rozpočtových prostriedkoch vyčlenených pre jednotlivé krajiny na roky 2025 – 2027.

V prípade subsaharskej Afriky, Ázie a Tichomoria, ako aj Severnej a Južnej Ameriky a karibských krajín a regiónov budú viacročné orientačné programy plniť všeobecné ciele politiky EÚ:

  • všetky viacročné orientačné programy zohľadňujú ciele zelenej dohody
  • viac ako 80 % viacročných orientačných programov zahŕňa digitálnu agendu
  • približne 70 % sa zaoberá udržateľným rastom a dôstojnými pracovnými miestami
  • viac ako polovica obsahuje tému migrácie
  • takmer 90 % sa zaoberá správou vecí verejných, mierom a bezpečnosťou
  • viac ako 90 % zahŕňa tému sociálneho začlenenia a ľudského rozvoja; 80 % viacročných orientačných programov sa zaoberá vzdelávaním
  • vo všetkých viacročných orientačných programoch je dôsledne zohľadnené rodové hľadisko

Všetky programové dokumenty pre jednotlivé krajiny a regióny budú doplnené o štyri tematické programy, ktoré už boli prijaté: ľudské práva a demokracia (1,5 miliardy eur); organizácie občianskej spoločnosti (1,5 miliardy eur); mier, stabilita a predchádzanie konfliktom (871 miliónov eur) a globálne výzvy (3,6 miliardy eur). Napokon, v tomto roku už bol prijatý viacročný orientačný program ERASMUS+, ktorý bude financovaný z prostriedkov vyčlenených na geografické programy mimo susedstva vo výške 1,79 miliardy eur.

Súvislosti

V rámci programovania nástoja Globálna Európa, ktoré sa oficiálne začalo v novembri 2020, sa riešia všeobecné priority Komisie, podporuje sa zelená, digitálna, inkluzívna a udržateľná obnova po pandémii COVID-19 a plne sa rešpektujú záväzky obsiahnuté v novom nástroji, najmä pokiaľ ide o opatrenia v oblasti klímy, sociálne začlenenie a ľudský rozvoj, migráciu a nútené vysídľovanie a rodovú rovnosť.

Viacročné orientačné programy pre jednotlivé krajiny a regióny prijíma Komisia po konzultácii s partnerskými krajinami/regionálnymi organizáciami, členskými štátmi EÚ a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami. V týchto dokumentoch sa stanovujú hlavné prioritné oblasti spolupráce, konkrétne ciele, očakávané výsledky, ako aj orientačná výška prostriedkov vyčlenených na spoluprácu EÚ s partnerskými krajinami a regiónmi, na ktoré sa vzťahuje nástroj Globálna Európa, t. j. so susedstvom, subsaharskou Afrikou, Áziou a Tichomorím a Severnou a Južnou Amerikou a Karibikom. Tieto viacročné orientačné programy sú teda dlhodobými plánmi vykonávania nástroja Globálna Európa v týchto krajinách a regiónoch.

Ďalšie informácie

Globálna Európa – programovanie | Medzinárodné partnerstvá (europa.eu)

Globálna Európa: Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa | Medzinárodné partnerstvá (europa.eu)

Global Gateway | Európska komisia (europa.eu)

Čítať ďalej...

Kódex policajnej spolupráce: V záujme zvýšenia bezpečnosti posilňujeme cezhraničnú policajnú spoluprácu

Komisia navrhuje kódex policajnej spolupráce EÚ s cieľom posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti presadzovania práva a poskytnúť príslušníkom polície EÚ modernejšie prostriedky na výmenu informácií. Keďže mnoho páchateľov pôsobí cezhranične, polícia v EÚ musí byť schopná rýchlo a efektívne spolupracovať. Kódex policajnej spolupráce, ktorý zahŕňa odporúčanie o operačnej policajnej spolupráci a nové pravidlá výmeny informácií, pomôže zlepšiť cezhraničné operácie, poskytne jasné stanovené kanály a časové rámce na výmenu informácií a posilní úlohu Europolu. Okrem toho revidované pravidlá o automatizovanej výmene určitých kategórií údajov pomôžu účinnejšie odhaliť spojitosti medzi trestnými činmi v celej EÚ. Pomôže to zaplniť medzery v informáciách, posilniť prevenciu, odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov v EÚ a takisto podporiť všeobecnú bezpečnosť v Európe. Komisia zároveň podáva aj správu o celkovom pokroku v rámci Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu.

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Páchatelia by nemali mať možnosť uniknúť polícii tak, že jednoducho prejdú z jedného členského štátu do druhého. Dnes navrhujeme pravidlá, ktoré majú príslušníkom polície v celej EÚ pomôcť spolupracovať pri zadržiavaní páchateľov. Vďaka jasne určeným kanálom na výmenu informácií môže polícia rýchlo identifikovať podozrivé osoby a zhromaždiť informácie potrebné na vyšetrovanie.“

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová dodala: „Našimi dnešnými návrhmi sa vyriešia praktické cezhraničné problémy, ktorým policajné orgány v Európe každodenne čelia. Ako príklad si predstavme situáciu, že pri cezhraničnom prenasledovaní páchateľa musí polícia prekročiť vnútornú hranicu, aké pravidlá sa tu uplatňujú? V súčasnosti polícia podlieha rozdielnym a zložitým vnútroštátnym pravidlám, pričom dnešné návrhy vytvoria pre tieto pravidlá prehľadný európsky rámec. Polícia bude mať aj lepšie prostriedky na výmenu informácií potrebných na vyšetrovanie, aby nás vedela ochrániť pred čoraz sofistikovanejšími páchateľmi.“

Medzi navrhované opatrenia patrí:

  • Odporúčanie o operačnej policajnej spolupráci obsahujúce spoločné normy pre spoluprácu medzi príslušníkmi polície, ktorí sa zúčastňujú na spoločnej hliadkovej činnosti a pôsobia na území iného členského štátu. Je v ňom zahrnutý spoločný zoznam trestných činov, v prípade ktorých je možné cezhraničné prenasledovanie, a zabezpečené aplikácie na posielanie správ, aby mohli príslušníci polície pri vykonávaní operácií v iných krajinách EÚ komunikovať so svojimi kolegami. Policajné operácie a vyšetrovania trestných činov zostávajú v zodpovednosti členských štátov, tieto spoločné normy však uľahčia príslušníkom polície prácu v iných krajinách EÚ. Cieľom odporúčania je takisto podporiť spoločnú kultúru EÚ v oblasti polície prostredníctvom spoločnej odbornej prípravy vrátane jazykových kurzov alebo výmenných programov.
  • Nové pravidlá na výmenu informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov: Príslušníci polície v jednom členskom štáte by mali mať prístup k tým istým informáciám za rovnakých podmienok, ako majú ich kolegovia v inom členskom štáte. Členské štáty by mali zriadiť jednotné kontaktné miesto, ktoré by fungovalo nepretržite, malo by primerané personálne obsadenie a slúžilo by na výmenu informácií s ostatnými krajinami EÚ. Požadované informácie by sa mali sprístupniť do 8 hodín (v naliehavých prípadoch), avšak maximálne do 7 dní. Štandardným komunikačným kanálom by sa mala stať dôveryhodná sieťová aplikácia na zabezpečenú výmenu informácií (SIENA), ktorú spravuje Europol.
  • Revidované pravidlá automatizovanej výmeny údajov na účely policajnej spolupráce v prümskom rámci s cieľom zlepšiť, uľahčiť a urýchliť výmenu údajov a pomôcť identifikovať páchateľov trestnej činnosti. Súčasťou návrhu je doplnenie podôb tváre podozrivých a odsúdených páchateľov a policajných záznamov do automatizovanej výmeny údajov a zavedenie centrálneho smerovača, ku ktorému sa môžu pripojiť vnútroštátne databázy, čím sa nahradí množstvo prepojení medzi jednotlivými národnými databázami. Europol bude môcť takisto účinnejšie podporovať členské štáty tým, že bude údaje z krajín mimo EÚ porovnávať s údajmi v databázach členských štátov, čo pomôže identifikovať páchateľov známych v krajinách mimo EÚ.

Ďalšie kroky

Navrhovanú smernicu o výmene informácií a nariadenie o automatizovanej výmene údajov musia spoločne prijať Európsky parlament a Rada. Návrh odporúčania Rady o operačnej policajnej spolupráci prerokuje Rada a po konzultácii s Európskym parlamentom ho môže prijať. Odporúčanie by potom slúžilo ako základ pre všetky členské štáty na aktualizovanie existujúcich vnútroštátnych alebo dvojstranných dohôd.

Súvislosti

V schengenskom priestore páchatelia nesmú mať možnosť uniknúť polícii tak, že sa jednoducho premiestnia z jedného členského štátu do druhého. Podľa hodnotenia hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti v EÚ, ktoré v roku 2021 vypracoval Europol, takmer 70 % zločineckých sietí pôsobí vo viac ako troch členských štátoch. Príslušníci polície musia byť schopní účinne a systematicky spolupracovať v rámci celej EÚ. V stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu z júla 2020 Komisia oznámila návrhy na posilnenie policajnej spolupráce s cieľom zabezpečiť lepšiu spoluprácu orgánov presadzovania práva v rámci celej EÚ v súlade s moderným súborom pravidiel.

Ako sa zdôrazňuje v stratégii EÚ v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti z apríla 2021, v boji proti všetkým formám závažnej a organizovanej trestnej činnosti je nevyhnutná dôsledná policajná spolupráca a bezproblémová výmena informácií. Predložený návrh kódexu policajnej spolupráce je splnením záväzku prijatom v tejto stratégii. Jednoduchšia policajná spolupráca pomôže posilniť prevenciu, odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov v EÚ. Ako sa zdôrazňuje v stratégii zameranej na plne funkčný a odolný schengenský priestor z júna 2021, je rovnako nevyhnutné zabezpečiť dobré fungovanie schengenského priestoru. Účinná policajná spolupráca je efektívny spôsob riešenia bezpečnostných hrozieb v schengenskom priestore, pričom zároveň prispeje k jeho udržaniu.

Komisia podáva aj správu o pokroku dosiahnutom za posledných 6 mesiacov v rámci stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu pri budovaní nadčasového bezpečnostného prostredia.

Ďalšie informácie

Návrh odporúčania Rady o operačnej policajnej spolupráci (pozri aj prílohu k návrhu a súhrnnú správu o konzultáciách so zainteresovanými stranami)

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o výmene informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov (pozri aj posúdenie vplyvu a jeho zhrnutie)

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o automatizovanej výmene údajov na účely policajnej spolupráce (pozri aj posúdenie vplyvu a jeho zhrnutie))

OZNAM: Kódex policajnej spolupráce: Otázky a odpovede

Prehľad: Posilnenie policajnej spolupráce v celej Európe

Čítať ďalej...

Globálny prístup Európy k spolupráci v oblasti výskumu a inovácií: strategický, otvorený a recipročný

Komisia prijala oznámenie o svojom globálnom prístupe k výskumu a inováciám – európsku stratégiu pre medzinárodnú spoluprácu v meniacom sa svete. EÚ tým zamýšľa prevziať vedúcu úlohu, pokiaľ ide o podporu medzinárodných partnerstiev v oblasti výskumu a inovácií, a priniesť inovatívne riešenia, ktoré zaistia, aby naše spoločnosti boli zelené, digitálne a zdravé.

Výskum na vysokej úrovni vyžaduje spoluprácu špičkových odborníkov z celého sveta. Pre EÚ je to strategická priorita. Medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a inovácií však prebieha v meniacom sa globálnom prostredí, kde rastie geopolitické napätie a sú spochybňované ľudské práva a základné hodnoty. Reakciou EÚ je ísť príkladom a podporovať multilateralizmus, otvorenosť a reciprocitu v rámci spolupráce s ostatnými časťami sveta. EÚ uľahčí globálne reakcie na globálne výzvy, akými sú zmena klímy alebo pandémie, pričom bude dodržiavať medzinárodné pravidlá a základné hodnoty EÚ a posilňovať svoju otvorenú strategickú autonómiu.

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek, Margrethe Vestagerová uviedla: „Otvorenosť bola odjakživa základným kameňom našej spolupráce s ostatnými časťami sveta. Naša reakcia na pandémiu poukázala na prínosy otvorenejšej vedy, zdieľania údajov a výsledkov v prospech ľudí v Európe a na celom svete. Táto stratégia nám pomôže vytvoriť globálny kritický objem činností v oblasti výskumu a inovácií, čo umožní nájsť riešenia na súčasné naliehavé globálne výzvy.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová vyhlásila: „Aby sme sa uistili, že táto otvorenosť funguje a že výskumní pracovníci môžu čo najjednoduchším spôsobom cezhranične spolupracovať, potrebujeme nielen podporu hlavných poskytovateľov finančných prostriedkov, akým je EÚ, ale takisto jasný rámec, ktorý vytvára rovnaké podmienky v oblastiach, akými sú etický a na ľudí zameraný výskum, spravodlivé zaobchádzanie s duševným vlastníctvom a vzájomný prístup k výskumným programom. Budeme aktívne spolupracovať s partnermi, ktorí zdieľajú tieto hodnoty a zásady.“

Prístup „Tím Európa“

Globálny prístup k výskumu a inováciám opätovne potvrdzuje záväzok Európy dosiahnuť takú úroveň globálnej otvorenosti, ktorá je potrebná na stimuláciu excelentnosti a združovanie zdrojov s cieľom dosiahnuť vedecký pokrok a rozvoj dynamických inovačných ekosystémov. Vzhľadom na tento cieľ bude EÚ spolupracovať s medzinárodnými partnermi na vytvorení spoločného chápania základných princípov a hodnôt v oblasti výskumu a inovácií, akými sú akademická sloboda, rodová rovnosť, etika výskumu, otvorená veda a tvorba politík založená na dôkazoch.

Nová stratégia vychádza z dvoch hlavných cieľov, ktoré sú navzájom rovnomerne prepojené. V prvom rade je jej cieľom vytvoriť prostredie pre výskum a inovácie, ktoré je založené na pravidlách a hodnotách a je štandardne otvorené, umožniť výskumným pracovníkom a inovátorom po celom svete spolupracovať v rámci multilaterálnych partnerstiev a nájsť riešenia na globálne výzvy. V druhom rade má za cieľ zabezpečiť reciprocitu a rovnaké podmienky v rámci medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a inovácií. Globálna reakcia EÚ v boji proti pandémii koronavírusu navyše ukázala, okrem iného prostredníctvom multilaterálnych platforiem a projektov programu Horizont 2020, ako môžeme maximalizovať prístup k vedeckým poznatkom a k medzinárodnému hodnotovému reťazcu, keď spojíme sily.

Na dosiahnutie svojich cieľov podnikne EÚ niekoľko krokov. Bude napríklad podporovať výskumných pracovníkov a ich organizácie v záujme urýchlenia udržateľného a inkluzívneho rozvoja v krajinách s nízkymi a strednými príjmami okrem iného prostredníctvom ambicióznej „africkej iniciatívy“ v rámci programu Horizont Európa s cieľom posilniť spoluprácu s africkými krajinami. Komisia ďalej plánuje predložiť usmernenia týkajúce sa riešenia zahraničného zasahovania zameraného na výskumné organizácie a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v EÚ. Tieto usmernenia podporia organizácie EÚ pri ochrane akademickej slobody, integrity a inštitucionálnej autonómie.

Kľúčovým nástrojom vykonávania stratégie bude Horizont Európa, ďalší rámcový program EÚ pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027. S cieľom chrániť strategické aktíva, záujmy, autonómiu alebo bezpečnosť EÚ možno v rámci programu výnimočne a vždy v riadne odôvodnených prípadoch obmedziť účasť na činnostiach, pričom sa umožní, aby program zostal spravidla otvorený. Pridružením k programu Horizont Európa získajú krajiny mimo EÚ ďalšie príležitosti zúčastniť sa na celkovom programe, pričom pre nich budú platiť rovnaké podmienky ako pre členské štáty.

Kľúčom k úspešnému vykonávaniu stratégie bude úzka koordinácia a spolupráca medzi EÚ a jej členskými štátmi. Komisia podporí iniciatívy vychádzajúce z prístupu Tím Európa“, ktoré spájajú úsilie EÚ, členských štátov a európskych finančných inštitúcií. Dôležitým prvkom tohto prístupu budú synergie s inými programami EÚ, ako je Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa.

Súvislosti

V roku 2012 sa oznámením Komisie stanovila stratégia pre medzinárodnú kooperáciu v oblasti výskumu a inovácií. Slúžila na riadenie vedeckých a technologických vzťahov EÚ s krajinami mimo EÚ a položila základ medzinárodného programu Horizont 2020. Počas posledných troch rokov programu Horizont 2020 získala medzinárodná spolupráca značnú podporu prostredníctvom „vlajkových iniciatív medzinárodnej spolupráce“ vrátane viac ako tridsiatich ambicióznych iniciatív pre spoluprácu s niekoľkými krajinami mimo EÚ a regiónmi, ako sú Afrika, Kanada, Japonsko, Južná Kórea, Čína, India a iné.

Takmer po desiatich rokoch nahradil predchádzajúcu stratégiu nový globálny prístup k výskumu a inováciám s cieľom reagovať na súčasný výrazne odlišný globálny kontext a zosúladiť medzinárodnú spoluprácu EÚ s jej súčasnými prioritami.

Ďalšie informácie:

Oznámenie o globálnom prístupe k výskumu a inováciám

Otázky a odpovede Globálny prístup k výskumu a inováciám

Prehľad Globálny prístup k výskumu a inováciám

Medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a inovácií

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login