Komisia víta politickú dohodu, ktorú Európsky parlament a Rada dnes dosiahli pri akte o kybernetickej solidarite, ktorý Komisia navrhla v apríli 2023.

Aktom o kybernetickej solidarite sa posilní solidarita na úrovni EÚ, aby bolo možné lepšie odhaľovať kybernetické hrozby a incidenty, pripraviť sa a reagovať na ne. Prichádza v dôležitom momente v tejto oblasti, pretože panoráma kybernetických hrozieb v EÚ je naďalej poznačená geopolitickým dianím.

Akt o kybernetickej solidarite zahŕňa tri opatrenia:

Po prvé: vytvoriť európsky kybernetickobezpečnostný systém varovania, ktorý bude tvoriť sieť vnútroštátnych a cezhraničných kybernetických centier. Ich úlohou bude rýchlo odhaliť kybernetické hrozby a incidenty, na čo im budú slúžiť najmodernejšie nástroje a infraštruktúry, ako je umelá inteligencia a pokročilá analýza údajov. Táto infraštruktúra bude zabezpečovať situačnú informovanosť orgánov a iných príslušných subjektov, aby mohli na hrozby a incidenty účinne reagovať. V apríli 2023 sa vytvorili dve konzorciá členských štátov s úlohou realizovať spoločné obstarávanie a dostávať granty, aby mohli v rámci programu Digitálna Európa odštartovať a prevádzkovať pilotnú fázu takýchto nástrojov a infraštruktúr.

Po druhé: na základe aktu sa vytvára aj mechanizmus na riešenie kybernetickobezpečnostných núdzových situácií, pomocou ktorého sa zlepší pripravenosť a schopnosť reagovať na závažné a rozsiahle kybernetickobezpečnostné incidenty. Mechanizmus bude slúžiť na podporu v troch hlavných oblastiach:

1. Opatrenia na pripravenosť: koordinácia testovania pripravenosti subjektov pôsobiacich v kritických sektoroch (vrátane zdravotníctva či energetiky). Testovanie bude zamerané na možné zraniteľné miesta.
2. Nová rezerva EÚ na kybernetickú bezpečnosť: tvoriť ju budú služby reakcie na incidenty, ktoré budú zabezpečovať dôveryhodní poskytovatelia služieb pripravení na zásah v prípade závažného alebo rozsiahleho kybernetického incidentu na žiadosť členských štátov alebo inštitúcií, orgánov či agentúr Únie, alebo tretích krajín pridružených k tomuto opatreniu v rámci programu Digitálna Európa.
3. Finančná podpora na vzájomnú pomoc: na podporu členského štátu poskytujúceho technickú pomoc inému členskému štátu zasiahnutému závažným alebo rozsiahlym kybernetickobezpečnostným incidentom.

Po tretie: na základe návrhu sa vytvára aj európsky mechanizmus preskúmania kybernetických incidentov. Jeho účelom je skúmať a posudzovať závažné alebo rozsiahle kybernetické incidenty, ku ktorým došlo, aby bolo možné poskytovať odporúčania, ako zlepšiť stav kybernetickej bezpečnosti EÚ.

Európsky parlament a Rada takisto dosiahli dohodu pri zmene aktu o kybernetickej bezpečnosti. Otvára sa ňou možnosť zaviesť európske systémy certifikácie pre spravované bezpečnostné služby. Pomôže pri vytvorení rámca na etablovanie dôveryhodných poskytovateľov v rezerve EÚ na kybernetickú bezpečnosť zriadenej podľa aktu o kybernetickej solidarite.

Spravované bezpečnostné služby zohrávajú dôležitú úlohu pri prevencii kybernetických bezpečnostných incidentov a reagovaní na ne. Samotné sú však aj terčom aktérov s nekalými úmyslami, ktorí sa usilujú o prístup k citlivým prostrediam ich zákazníkov. Certifikácia takých služieb posilní kybernetickú bezpečnosť v celej Únii a podporí dôveru a transparentnosť v dodávateľskom reťazci. Má to zásadný význam pre podniky a prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry, ktorí pri obstarávaní služieb kybernetickej bezpečnosti budú mať k dispozícii jasné kritériá.

Ďalšie kroky

Dohodu zo včera teraz musí formálne schváliť Európsky parlament a Rada. Akt o kybernetickej solidarite po formálnom prijatí nadobudne účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku.

Na základe aktu o kybernetickej solidarite sa navýšia aj finančné prostriedky na opatrenia v záujme kybernetickej bezpečnosti v rámci programu Digitálna Európa na roky 2025 – 2027.

Súvislosti

Navrhovaný akt o kybernetickej solidarite je reakciou Komisie na výzvy členských štátov posilniť odolnosť EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Komisia ním aj plní svoj záväzok vyjadrený v spoločnom oznámení o kybernetickej obrane z roku 2022, v ktorom oznámila vypracovanie iniciatívy EÚ v oblasti kybernetickej solidarity. 

Popri akte o kybernetickej odolnosti a smernici NIS 2 je akt o kybernetickej solidarite jedným zo základných stavebných prvkov pri dosahovaní vytýčeného cieľa. Vychádza zo stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ z roku 2020 a zo Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu z roku 2020.  

Komisia okrem aktu o kybernetickej solidarite uverejnila aj návrh cielenej zmeny aktu o kybernetickej bezpečnosti, aby umožnila prijatie európskych systémov certifikácie pre spravované bezpečnostné služby.

Komisia takisto avizovala oznámenie o akadémii kybernetických zručností v snahe vykryť nedostatok talentov v oblasti kybernetickej bezpečnosti v rámci Európskeho roku zručností 2023. V akadémii sa spoja rozmanité existujúce iniciatívy zamerané na podporu kybernetických zručností. Sprístupní ich na online platforme, čím im zaručí väčšiu viditeľnosť. Zámerom pritom bude zvýšiť počet kvalifikovaných odborníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti v EÚ.

Ďalšie informácie

Webová stránka venovaná aktu o kybernetickej solidarite

Návrh aktu o kybernetickej solidarite

Prehľad: akt o kybernetickej solidarite

Európska komisia a vysoký predstaviteľ predstavili vôbec prvú stratégiu v oblasti európskeho obranného priemyslu na úrovni EÚ, pričom navrhli ambiciózny súbor nových opatrení zameraných na podporu konkurencieschopnosti a pripravenosti obranného priemyslu EÚ.

Rusko už dva roky vedie proti Ukrajine neodôvodnenú vojnu, v dôsledku čoho sa na náš kontinent opätovne vrátil konflikt vysokej intenzity. V stratégii európskeho obranného priemyslu sa stanovuje jasná a dlhodobá vízia, ktorá má obrannému priemyslu v Európskej únii pomôcť dosiahnuť stav pripravenosti. Prvým okamžitým, no zásadným krokom k realizácii tejto stratégie je predmetný Komisiou predložený legislatívny návrh európskeho programu investícií do obrany (EDIP), ako aj rámec opatrení na zabezpečenie včasnej dostupnosti a dodávok výrobkov obranného priemyslu.

V stratégii sa uvádzajú výzvy, ktorým v súčasnosti čelí európska obranná technologická a priemyselná základňa (EDTIP), ale aj príležitosti na využitie jej celkového potenciálu. Zároveň sa v nej vytyčuje smerovanie na nasledujúce desaťročie. Členské štáty musia v záujme zvýšenia pripravenosti európskeho obranného priemyslu investovať viac, lepšie, spoločne a do európskych podnikov. V snahe podporiť členské štáty pri dosahovaní týchto cieľov sa v stratégii európskeho obranného priemyslu uvádza súbor opatrení zameraných na:

• podporu efektívnejšieho zadefinovania požiadaviek členských štátov týkajúcich sa kolektívnej obrany. V tejto súvislosti sa bude vychádzať z existujúcich nástrojov a iniciatív, ako je plán rozvoja spôsobilostí (CDP), koordinované ročné hodnotenie obrany (CARD) či stála štruktúrovaná spolupráca (PESCO). Popritom sa bude podnecovať spolupráca členských štátov vo fáze obstarávania obranných spôsobilostí;
• zabezpečenie dostupnosti všetkých výrobkov obranného priemyslu prostredníctvom pružnejšej európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne, a to za akýchkoľvek okolností a v akomkoľvek časovom horizonte. Podporia sa investície členských štátov a európskeho obranného priemyslu do vývoja najmodernejších obranných technológií a spôsobilostí pripravených na budúcnosť a ich uvádzania na trh. Zároveň sa navrhujú opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby európska obranná technologická a priemyselná základňa mala k dispozícii potrebné prostriedky aj v krízových obdobiach, vďaka čomu sa zvýši bezpečnosť dodávok v rámci EÚ;
• zabezpečenie, aby sa z vnútroštátnych rozpočtov, ako aj z rozpočtu EÚ vynakladali potrebné prostriedky na adaptáciu európskeho obranného priemyslu na nový bezpečnostný kontext;
• začlenenie kultúry obrannej pripravenosti do všetkých politík, a to s výzvou na preskúmanie úverovej politiky Európskej investičnej banky, ku ktorému by malo dôjsť tento rok;
• rozvoj užších vzťahov s Ukrajinou prostredníctvom jej účasti na iniciatívach Únie, ktoré sú zamerané na podporu obranného priemyslu, a stimulovanie spolupráce medzi únijným a ukrajinským obranným priemyslom;
• spoluprácu s NATO a našimi strategickými, podobne zmýšľajúcimi medzinárodnými partnermi, ako aj na užšiu spoluprácu s Ukrajinou.

V stratégii sa stanovujú ukazovatele slúžiace na meranie pokroku členských štátov na ceste k priemyselnej pripravenosti. Členské štáty sa vyzývajú, aby:

• v duchu spolupráce obstarali do roku 2030 aspoň 40 % obranného vybavenia;
• zabezpečili, že hodnota vnútroúnijného obchodu v oblasti obrany bude do roku 2030 predstavovať aspoň 35 % hodnoty trhu EÚ v oblasti obrany;
• dosiahli stabilný pokrok smerujúci k tomu, aby do roku 2030 obstarali aspoň 50 % a do roku 2035 aspoň 60 % svojho rozpočtu určeného na verejné obstarávanie v oblasti obrany v rámci EÚ.

Európsky program investícií do obrany (EDIP) je nová legislatívna iniciatíva, ktorá bude zastrešovať rôzne opatrenia, počnúc krátkodobými núdzovými opatreniami prijatými v roku 2023, ktorých platnosť sa skončí v roku 2025, až po štruktúrovanejší a dlhodobejší prístup k dosiahnutiu pripravenosti obranného priemyslu. Zabezpečí sa tak kontinuita podpory určenej pre európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu, vďaka ktorej sa táto základňa rýchlo prispôsobí novej realite.

Program EDIP zahŕňa finančné aj regulačné aspekty. V záujme neustáleho zvyšovania konkurencieschopnosti európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne sa v rámci programu EDIP v rokoch 2025 – 2027 zmobilizujú únijné rozpočtové prostriedky v objeme 1,5 miliardy eur. V záujme ďalšieho stimulovania investícií v rámci európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne sa prostredníctvom finančnej podpory z programu EDIP významne rozšíri intervenčná logika nástroja EDIRPA (finančná podpora z rozpočtu EÚ slúžiaca na zjednodušenie spolupráce medzi členskými štátmi vo fáze obstarávania) a nástroja ASAP (finančná podpora pre obranný priemysel slúžiaca na zvýšenie ich výrobnej kapacity). V rámci programu EDIP sa bude podporovať aj industrializácia výrobkov v kontexte kooperatívnych akcií v oblasti výskumu a vývoja podporovaných z Európskeho obranného fondu. Rozpočet programu EDIP sa môže použiť aj na zriadenie fondu na urýchlenie transformácie dodávateľských reťazcov v oblasti obrany (FAST). Cieľom tohto nového fondu bude uľahčiť prístup k dlhovému a/alebo kapitálovému financovaniu pre MSP a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré sa zaoberajú industrializáciou obranných technológií a/alebo výrobou výrobkov obranného priemyslu. Vďaka rozpočtu programu EDIP sa takisto posilní spolupráca EÚ v oblasti obranného priemyslu s Ukrajinou a podporí rozvoj jej obrannej priemyselnej a technologickej základne. Program EDIP by na tento účel mohol čerpať dodatočné finančné prostriedky z neočakávaných ziskov pochádzajúcich z imobilizovaných ruských štátnych aktív (s výhradou rozhodnutia Rady týkajúceho sa návrhu vysokého predstaviteľa).

Pokiaľ ide o regulačné aspekty, program EDIP prináša nové riešenia. Sprístupní nový právny rámec, teda štruktúru európskeho zbrojného programu. Cieľom bude uľahčiť a rozšíriť spoluprácu členských štátov v oblasti obranného vybavenia, a to v úplnej komplementárnosti s rámcom stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO). Súčasťou programu je aj celoúnijný režim bezpečnosti dodávok obranného vybavenia, ktorý zabezpečí neustály prístup ku všetkým potrebným výrobkom obranného priemyslu v Európe a poskytne rámec na účinnú reakciu v prípade možných budúcich kríz v súvislosti s dodávkami výrobkov obranného priemyslu. Program EDIP navyše umožní spustiť európske obranné projekty spoločného záujmu s potenciálnou finančnou podporou EÚ. V programe sa napokon navrhuje vytvorenie riadiacej štruktúry (rady pre pripravenosť obranného priemyslu), na ktorej fungovaní sa budú členské štáty plnohodnotne podieľať a ktorej cieľom bude zabezpečiť celkovú konzistentnosť opatrení EÚ v oblasti obranného priemyslu.

Silnejší a pružnejší európsky obranný priemysel bude prínosom nielen pre členské štáty, ale v konečnom dôsledku najmä pre občanov EÚ. Bude prínosný aj pre kľúčových partnerov EÚ vrátane NATO a Ukrajiny.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Prehľad o systéme EDIS

Prehľad o programe EDIP

Návrh nariadenia o programe EDIP

Stratégia európskeho obranného priemyslu

Komisia víta predbežnú dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou o prvom dobrovoľnom rámci EÚ pre certifikáciu vysokokvalitného odstraňovania uhlíka. Tento certifikačný rámec podporí inovačné technológie odstraňovania uhlíka a uhlíkové poľnohospodárstvo, ktoré prispievajú k cieľom EÚ v oblasti klímy, životného prostredia a nulového znečistenia. Tento nový rámec pomôže EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu prostredníctvom certifikácie odstraňovania uhlíka a uhlíkového poľnohospodárstva s cieľom zabezpečiť, aby boli transparentné a dôveryhodné, čím sa zabráni environmentálne klamlivým vyhláseniam a vytvoria sa nové obchodné príležitosti. Predmetná dohoda stanovuje pravidlá certifikácie pre:

• Uhlíkové poľnohospodárstvo, ako je obnova lesov a pôdy a zabránenie emisiám pôdy, opätovné zavlažovanie rašelinísk, efektívnejšie využívanie hnojív a iné inovatívne poľnohospodárske postupy;
• Priemyselné odstraňovanie uhlíka, ako je bioenergia so zachytávaním a ukladaním uhlíka alebo priame zachytávanie a ukladanie uhlíka vo vzduchu;
• Viazanie uhlíka vo výrobkoch a materiáloch s dlhou životnosťou, ako sú stavebné materiály na báze dreva alebo biouhlie.

Predbežne dohodnutým nariadením sa zlepší schopnosť EÚ kvantifikovať, monitorovať a overovať pravosť všetkých týchto foriem odstraňovania uhlíka. Stanovujú sa v ňom najmä pravidlá uznávania systémov certifikácie, ktoré preukazujú súlad s rámcom EÚ, a osobitný súbor kritérií na zabezpečenie vysokej kvality odstraňovania uhlíka a transparentnosti a dôveryhodnosti procesu certifikácie.

Dohodnutými kritériami sa zabezpečí, aby odstraňovanie uhlíka bolo: správne kvantifikované; ukladať uhlík na dohodnuté dlhodobé obdobie (minimálne 35 rokov v prípade uhlíka uloženého vo výrobkoch); ísť nad rámec existujúcich postupov a neodmeňovať len status quo; a prispievať k širším cieľom udržateľnosti, napríklad poskytovaním pozitívnych vplyvov na biodiverzitu. Zriadi sa register EÚ s cieľom vytvoriť vysokú úroveň transparentnosti, pokiaľ ide o certifikované odstraňovanie uhlíka. Tento plán sa zavedie do 4 rokov. Medzitým sa môžu používať registre existujúcich systémov certifikácie. V nariadení sa stanovuje prioritizácia metodík certifikácie, ktoré by sa mali vypracovať. Na tomto základe bude Komisia s podporou expertnej skupiny pre odstraňovanie uhlíka pokračovať vo svojej práci na vývoji dôveryhodných a prispôsobených metodík certifikácie pre rôzne druhy činností odstraňovania uhlíka.

Certifikované odstraňovanie uhlíka môže byť základom nových hospodárskych príležitostí a možno ho peňažne vyjadriť prostredníctvom súkromných systémov a podpory verejného sektora, ako aj vytvárať obchodné výhody pre spotrebiteľov, ktorí chcú odmeňovať postupy šetrné k životnému prostrediu. Uhlíkové poľnohospodárstvo vytvorí nové obchodné modely pre poľnohospodárov a lesníkov a očakáva sa, že prinesie významné výhody pre biodiverzitu. V dohodnutom nariadení sa takisto podporuje používanie dlhodobých biologických stavebných výrobkov na udržanie viazanosti uhlíka počas niekoľkých desaťročí alebo dlhšie, čím sa stimulujú nové udržateľné stavebné techniky.

Pokiaľ ide o finančnú podporu technológií na odstraňovanie uhlíka, nariadením sa uvoľňuje inovatívne súkromné a verejné financovanie vrátane financovania vplyvu alebo verejnej podpory založenej na výsledkoch, pretože zariadenia na odstraňovanie uhlíka a uhlíkoví poľnohospodári môžu byť odmeňovaní na základe certifikovaného odstraňovania a zníženia emisií. Podporí aj Nový európsky Bauhaus uznaním kapacity ukladania uhlíka biomateriálmi a energeticky účinnými stavebnými materiálmi. Komisia bude pokračovať vo financovaní odstraňovania uhlíka prostredníctvom rôznych programov, ako je inovačný fond, spoločná poľnohospodárska politika, fond regionálneho rozvoja, program LIFE a program Horizont Európa (vrátane misie „Dohoda o pôde pre Európu“).

Ďalšie kroky

Európsky parlament a Rada teraz musia dohodu formálne schváliť. Po dokončení tohto postupu sa nové právne predpisy uverejnia v Úradnom vestníku Únie a nadobudnú účinnosť.

Súvislosti

Európsky právny predpis v oblasti klímy podpísaný v roku 2021 právne zaväzuje EÚ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou. To znamená dosiahnuť rovnováhu medzi emisiami skleníkových plynov a ich odstraňovaním do roku 2050. Nariadenie o rámci certifikácie odstraňovania uhlíka, ktoré pôvodne navrhla Komisia v novembri 2022, je preto kľúčové na dosiahnutie dlhodobého cieľa EÚ v oblasti klímy podľa Parížskej dohody a na to, aby sa Európska zelená dohoda stala skutočnosťou. Odstraňovanie uhlíka bude kľúčovým faktorom umožňujúcim dosiahnutie budúceho priebežného cieľa v oblasti klímy na rok 2040, ako to odporúča Komisia vo svojom oznámení a v priemyselnej stratégii riadenia uhlíka zo 6. februára.

Na základe oznámenia Komisie o udržateľnom kolobehu uhlíka prijatého v roku 2021 toto nariadenie prispieva k cieľu odstraňovania uhlíka do roku 2030 v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF). Podporuje aj činnosti zamerané na obnovu prírody v súlade s právnym predpisom o obnove prírody a postupmi obehového hospodárstva z akčného plánu pre obehové hospodárstvo.

Takisto pomôže spoločnostiam pri nahlasovaní ich klimatickej stopy v súlade so smernicou o sociálnej zodpovednosti podnikov a súvisiacimi štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti a zabezpečí väčšiu transparentnosť tvrdení verejných a súkromných organizácií o klimatickej neutralite.

Viac informácií

Návrh Komisiena certifikáciu odstraňovania
uhlíka
Európsku zelenú dohodu