Európska komisia štartuje dve nové priemyselné aliancie, ktorými sú: Aliancia pre procesory a polovodičové technológie a Európska aliancia pre priemyselné údaje, edge a cloud computing.

Tieto dve nové aliancie budú presadzovať novú generáciu mikročipov a technológií priemyselného cloud/edge computingu, pričom budú EÚ poskytovať podporu na posilnenie jej kritickej digitálnej infraštruktúry, produktov a služieb. Tieto aliancie budú združovať podniky, zástupcov členských štátov, akademickú obec a používateľov, ako aj výskumné a technologické organizácie.

Margrethe Vestagerová, výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek, v tejto súvislosti uviedla: „Technológie cloud a edge computingu majú obrovský hospodársky potenciál pre občanov, podniky a verejnú správu napríklad z hľadiska zvýšenej konkurencieschopnosti a uspokojovania potrieb špecifických pre konkrétne odvetvia. Mikročipy sú nevyhnutnou súčasťou každého v súčasnosti používaného zariadenia. Tieto malé komponenty prinášajú množstvo príležitostí na technologický pokrok, a to počnúc mobilnými telefónmi až po cestovné pasy. Podpora inovácií je preto v týchto kritických odvetviach kľúčová a môže pomôcť Európe napredovať spolu s podobne zmýšľajúcimi partnermi.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „Európa má všetky predpoklady na to, aby bola lídrom technologického pokroku. Obidve aliancie vypracujú ambiciózne technologické plány s cieľom vyvinúť novú generáciu technológií spracúvania údajov od polovodičov cloud computingu až po polovodiče edge a cutting-edge computingu, a tieto technológie v Európe zavádzať. Cieľom aliancie pre cloud a edge computing je vývoj európskych priemyselných cloudov, ktoré sú energeticky účinné a majú vysoký stupeň zabezpečenia, nie sú pod kontrolou orgánov tretích krajín a ku ktorým takéto orgány nemajú prístup. Aliancia pre polovodiče pretvorí globálne dodávateľské reťazce v odvetví polovodičov, pričom zabezpečí, aby Európa nadobudla kapacitu navrhovať a vyrábať najpokročilejšie čipy v rozmedzí 2 nm a menej.“

Priemyselná aliancia pre procesory a polovodičové technológie

Mikročipy vrátane procesorov sú kľúčovými technológiami, ktoré poháňajú všetky v súčasnosti používané elektronické zariadenia a stroje. Na čipoch je založená široká škála hospodárskych činností, pričom sú určujúcim prvkom ich energetickej účinnosti a úrovní bezpečnosti. Kapacity v oblasti vývoja procesorov a čipov majú zásadný význam pre budúcnosť najvyspelejších ekonomík súčasnosti. Priemyselná aliancia pre procesory a polovodičové technológie bude kľúčovým nástrojom ďalšieho priemyselného pokroku EÚ v tejto oblasti.

Vďaka nej dôjde k identifikácii a riešeniu aktuálnych prekážok, potrieb a závislostí v celom odvetví. Vymedzia sa technologické plány na zabezpečenie schopnosti Európy navrhovať a vyrábať najpokročilejšie čipy pri súčasnom znižovaní jej celkových strategických závislostí, a to zvýšením podielu na celosvetovej výrobe polovodičov na 20 % do roku 2030.

Na tento účel sa aliancia zameriava na vytvorenie kapacity v oblasti navrhovania a výroby tak, aby bolo možné vyrábať novú generáciu dôveryhodných procesorov a elektronických komponentov. Bude to znamenať posun Európy smerom k výrobnej kapacite uzlov v rozsahu 16 nanometrov (nm) až 10 nm s cieľom reagovať na súčasné potreby Európy, ako aj pod 5 až 2 nm a menej s ohľadom na budúce technologické potreby. Najpokročilejšie typy polovodičov sú výkonnejšie a majú potenciál výrazne znížiť energiu, ktorú používajú všetky zariadenia od telefónov až po dátové centrá.

Európska aliancia pre priemyselné údaje, edge a cloud computing

Ako sa zdôrazňuje v Európskej dátovej stratégii, objem vytvorených údajov sa výrazne zvyšuje a očakáva sa, že značný podiel údajov sa spracuje prostredníctvom edge computingu (80 % do roku 2025 v porovnaní s aktuálnym podielom len vo výške 20 %) bližšie k používateľom a tam, kde sa údaje vytvárajú. Tento posun predstavuje pre EÚ veľkú príležitosť na posilnenie vlastných kapacít cloud a edge computingu, a teda aj vlastnej technologickej suverenity. Vyžiada si vývoj a zavedenie úplne nových technológií spracúvania údajov vrátane edge computingu s odklonom od modelov plne centralizovanej infraštruktúry spracúvania údajov.

Európska aliancia pre priemyselné údaje, edge a cloud computing podporí vznik prelomových technológií cloud a edge computingu, ktoré majú vysoký stupeň bezpečnosti, sú energeticky účinné, efektívne využívajú zdroje a sú plne interoperabilné, čím sa posilní dôvera používateľov cloud computingu vo všetkých odvetviach. Aliancia bude slúžiť osobitným potrebám občanov, podnikov a verejného sektora EÚ (a to aj na vojenské a bezpečnostné účely) pri spracúvaní vysoko citlivých údajov a zároveň zvýši konkurencieschopnosť priemyslu EÚ v oblasti technológií cloud a edge computingu.

Činnosť aliancie bude počas celej jej existencie rešpektovať tieto kľúčové zásady a normy:

• najprísnejšie normy z hľadiska interoperability a prenosnosti/reverzibility, otvorenosti a transparentnosti,
• najprísnejšie normy, pokiaľ ide o ochranu údajov, kybernetickú bezpečnosť a dátovú suverenitu,
• najnovšie poznatky, pokiaľ ide o energetickú účinnosť a udržateľnosť,
• súlad s najlepšími postupmi pre cloud v Európe, a to aj prostredníctvom dodržiavania príslušných noriem, kódexov správania a systémov certifikácie.

Účasť v alianciách

Tieto aliancie sú otvorené účasti všetkých verejných a súkromných subjektov, ktoré majú právneho zástupcu v Únii a vykonávajú relevantné činnosti, pokiaľ spĺňajú podmienky vymedzené v referenčnom rámci.

Vzhľadom na strategický význam činností v príslušných odvetviach podlieha členstvo v alianciách splneniu viacerých podmienok. Príslušné zainteresované strany musia spĺňať kritériá oprávnenosti týkajúce sa najmä bezpečnosti (vrátane kybernetickej bezpečnosti), bezpečnosti dodávok, ochrany duševného vlastníctva, ochrany údajov a prístupu k údajom, ako aj praktického prínosu pre alianciu. Musia podpísať vyhlásenia a vyplniť formulár žiadosti, ktorý posúdi Európska komisia.

Kontext

Európska aliancia pre priemyselné procesory a polovodičové technológie vychádza z ambícií Komisie posilniť európsku mikroelektroniku a hodnotové reťazce zabudovaných počítačových systémov, ako aj špičkové výrobné kapacity. V decembri 2020 sa členské štáty zaviazali spolupracovať na posilnení kapacít Európy v oblasti polovodičových technológií a ponúkať najlepší výkon aplikácií v širokom spektre odvetví. Signatármi tejto iniciatívy je v súčasnosti 22 členských štátov.

Európska aliancia pre priemyselné údaje, edge a cloud computing vychádza z politickej vôle, ktorú vyjadrilo všetkých 27 členských štátov v októbri 2020, a to podporiť vývoj novej generácie kapacít cloud a edge computingu pre verejný a súkromný sektor. Signatárske členské štáty sa vo svojom spoločnom vyhlásení zaviazali, že budú spolupracovať pri zavádzaní odolnej a konkurencieschopnej infraštruktúry a služieb cloud computingu v celej Európe.

Ďalšie informácie

Priemyselná aliancia pre procesory a polovodičové technológie

Spoločné vyhlásenie o procesoroch a polovodičových technológiách

Európska aliancia pre priemyselné údaje, edge a cloud computing

Európska priemyselná stratégia

Európska komisia prijala novú stratégiu lesného hospodárstva EÚ do roku 2030. Ide o hlavnú iniciatívu Európskej zelenej dohody, ktorá vychádza zo stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Stratégia lesného hospodárstva prispieva k balíku opatrení navrhnutých na zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030 a dosiahnutie klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050. Takisto pomáha EÚ splniť jej záväzok zintenzívniť odstraňovanie uhlíka prostredníctvom prirodzených záchytov v súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy. Keďže stratégia lesného hospodárstva sa všestranne zaoberá sociálnymi, hospodárskymi aj environmentálnymi aspektmi, jej cieľom je zabezpečiť multifunkčnosť lesov EÚ a zdôrazniť kľúčovú úlohu lesníkov.

Lesy sú hlavným spojencom v boji proti zmene klímy a strate biodiverzity. Zachytávajú uhlík a pomáhajú nám znižovať dosah zmeny klímy, napríklad chladením miest, ochranou pred rozsiahlymi záplavami a znižovaním vplyvu sucha. Bohužiaľ, európske lesy trpia mnohorakými tlakmi vrátane zmeny klímy.

Ochrana, obnova a udržateľné obhospodarovanie lesov

V stratégii lesného hospodárstva sa stanovuje vízia a konkrétne opatrenia na zvýšenie kvantity a kvality lesov v EÚ a posilnenie ich ochrany, obnovy a odolnosti. Navrhované opatrenia vďaka rozsiahlejším záchytom a zásobám zvýšia sekvestráciu uhlíka, čím prispejú k zmierneniu zmeny klímy. Stratégia sa zaväzuje k prísnej ochrane pralesov a pralesovitého porastu, k obnove zničených lesov a zabezpečeniu ich udržateľného obhospodarovania tak, aby sa zachovali dôležité ekosystémové služby, ktoré lesy poskytujú a od ktorých závisí naša spoločnosť.

Stratégia podporuje postupy obhospodarovania lesov, ktoré sú najšetrnejšie ku klíme a k biodiverzite, zdôrazňuje potrebu zachovať využívanie drevnej biomasy v medziach udržateľnosti a podporuje zdrojovo efektívne využívanie dreva v súlade so zásadou kaskádového využívania.

Zabezpečíme multifunkčnosť lesov v EÚ

V stratégii sa takisto predpokladá zavedenie režimov platieb vlastníkom a správcom lesov za poskytovanie alternatívnych ekosystémových služieb, napr. zachovaním častí ich lesov bez zásahov. Nová spoločná poľnohospodárska politika (SPP) bude okrem iného príležitosťou na cielenejšiu podporu našich lesníkov a udržateľného rozvoja lesov. Nová štruktúra správy lesov vytvorí inkluzívnejší priestor pre členské štáty, vlastníkov a správcov lesov, priemysel, akademickú obec a občiansku spoločnosť, aby diskutovali o budúcnosti lesov v EÚ a pomohli zachovať tieto cenné aktíva pre budúce generácie.

V stratégii lesného hospodárstva sa v neposlednom rade oznamuje právny návrh na zintenzívnenie monitorovania lesov, podávania správ a zberu údajov v EÚ. Harmonizovaný zber údajov v EÚ v kombinácii so strategickým plánovaním na úrovni členských štátov poskytne komplexný obraz o stave, vývoji a predpokladanom budúcom rozvoji lesov v EÚ. Je to mimoriadne dôležité na zabezpečenie toho, aby lesy mohli plniť svoje početné funkcie v oblasti klímy, biodiverzity a hospodárstva.

Stratégiu dopĺňa plán výsadby troch miliárd dodatočných stromov v celej Európe do roku 2030 pri plnom rešpektovaní ekologických zásad – musí sa vysadiť ten správny strom na správnom mieste a na správny účel.

Vyjadrenia členov kolégia:

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans uviedol: „Lesy sú domovom pre väčšinu biodiverzity, ktorú na Zemi nájdeme. Na to, aby bola naša voda čistá a pôda úrodná, potrebujeme zdravé lesy. Európske lesy sú ohrozené. Preto sa budeme usilovať o ich ochranu a obnovu, zlepšenie obhospodarovania lesov a podporu lesníkov a správcov lesov. Koniec koncov, všetci sme súčasťou prírody a to, čo robíme pre boj proti klimatickej kríze a kríze biodiverzity, robíme pre naše zdravie a budúcnosť.“

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski uviedol: „Lesy sú pľúcami Zeme: sú životne dôležité pre našu klímu, biodiverzitu, pôdu a kvalitu ovzdušia. Lesy sú zároveň pľúcami našej spoločnosti a hospodárstva: zabezpečujú živobytie vo vidieckych oblastiach, poskytujú základné výrobky pre našich občanov a vzhľadom na svoju povahu majú nesmiernu spoločenskú hodnotu. Nová stratégia lesného hospodárstva uznáva túto multifunkčnosť a ukazuje, ako môžu environmentálne ambície ísť ruka v ruke s hospodárskou prosperitou. Vďaka tejto stratégii a s podporou novej spoločnej poľnohospodárskej politiky budú môcť naše lesy a naši lesníci vdýchnuť život udržateľnej, prosperujúcej a klimaticky neutrálnej Európe.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Európske lesy sú cenným prírodným dedičstvom, ktoré nemožno považovať za samozrejmosť. Ochrana, obnova a budovanie odolnosti európskych lesov sú nevyhnutné nielen pre boj proti klimatickej kríze a kríze biodiverzity, ale aj pre zachovanie sociálno-ekonomických funkcií lesov. Z rozsiahleho zapojenia do verejných konzultácií vyplýva, že Európanom záleží na budúcnosti našich lesov. Musíme preto zmeniť spôsob, akým chránime, obhospodarujeme a pestujeme naše lesy, aby bol skutočným prínosom pre všetkých.“

Súvislosti

Lesy sú hlavným spojencom v boji proti zmene klímy a strate biodiverzity, keďže fungujú ako záchyty uhlíka a zároveň majú schopnosť znižovať dosah zmeny klímy, napríklad chladením miest, ochranou pred rozsiahlymi záplavami a znižovaním vplyvu sucha. Predstavujú tiež cenné ekosystémy, ktoré sú domovom významnej časti európskej biodiverzity. Ich ekosystémové služby prispievajú k nášmu zdraviu a kvalite života regulovaním vody, poskytovaním potravín, liekov a materiálov, znižovaním a kontrolou rizika katastrof, stabilizáciou pôdy a kontrolou erózie, čistením ovzdušia a vody. Lesy sú miestom na rekreáciu, relaxáciu a učenie, ako aj súčasťou živobytia ľudí.

Ďalšie informácie

Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ do roku 2030

Otázky a odpovede o novej stratégii lesného hospodárstva EÚ do roku 2030

Prehľad o prírode a lesoch

Prehľad – 3 miliardy dodatočných stromov

Webové sídlo – 3 miliardy stromov

Európska zelená dohoda: Komisia navrhuje zosúladiť hospodárstvo a spoločnosť EÚ s klimatickými cieľmi

Európska komisia prijala balík návrhov, ktorých cieľom je pripraviť politiky EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania na zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Toto zníženie emisií v nasledujúcom desaťročí je zásadné preto, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete a aby sa Európska zelená dohoda naplnila. V týchto návrhoch Komisia predstavila legislatívne nástroje na dosiahnutie cieľov dohodnutých v európskom právnom predpise v oblasti klímy a na zásadnú premenu nášho hospodárstva a spoločnosti v záujme spravodlivej, zelenej a prosperujúcej budúcnosti.

Rozsiahly a vnútorne prepojený súbor návrhov

Aktuálne návrhy umožnia zrýchliť znižovanie emisií skleníkových plynov v nasledujúcom desaťročí. Tieto návrhu kombinujú: rozšírenie obchodovania s emisiami na nové odvetvia a sprísnenie súčasného systému EÚ na obchodovanie s emisiami, rozsiahlejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, vyššiu energetickú efektívnosť, rýchlejšie zavádzanie druhov nízkoemisnej dopravy a infraštruktúry a palív na ich podporu, zosúladenie daňových politík s cieľmi Európskej zelenej dohody, opatrenia na zabránenie úniku uhlíka a nástroje na zachovanie a rozšírenie našich prirodzených záchytov uhlíka.

• V rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) sa stanovuje cena uhlíka a každoročne sa znižuje strop emisií z určitých hospodárskych odvetví. Za posledných 16 rokov sa vďaka nemu úspešne znížili emisie z výroby elektriny a energeticky náročných priemyselných odvetví o 42,8 %. Komisia navrhuje znížiť celkový emisný strop ešte viac a zvýšiť ročnú mieru znižovania emisií. Takisto navrhuje, aby sa postupne zrušili bezodplatné emisné kvóty pre leteckú dopravu, aby došlo k zosúladeniu s globálnym systémom kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA) a aby sa do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) po prvý raz začlenili emisie z lodnej dopravy. Na riešenie nedostatočného znižovania emisií v cestnej doprave a budovách sa zriaďuje nový samostatný systém obchodovania s emisiami pre distribúciu palív do cestnej dopravy a budov. Komisia takisto navrhuje zvýšiť objem inovačných a modernizačných fondov.
• Ako doplnok k značným výdavkom na klímu z rozpočtu EÚ by členské štáty mali vynakladať všetky svoje príjmy z obchodovania s emisiami na projekty v oblasti klímy a energetiky. Vyhradená časť príjmov z nového systému pre cestnú dopravu a budovy by sa mala použiť na riešenie možného sociálneho vplyvu na zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy.
• V nariadení o spoločnom úsilí sa každému členskému štátu prideľujú ambicióznejšie ciele zníženia emisií z budov, cestnej a vnútroštátnej námornej dopravy, poľnohospodárstva, odpadového hospodárstva a malých priemyselných odvetví. Vzhľadom na rozdielne východiskové pozície a kapacity jednotlivých členských štátov sú tieto ciele určené podľa ich HDP na obyvateľa a prispôsobené podľa nákladovej efektívnosti.
• Členské štáty nesú spoločnú zodpovednosť aj za odstraňovanie uhlíka z atmosféry, a preto sa v nariadení o využívaní pôdy, lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve stanovuje celkový cieľ EÚ týkajúci sa odstraňovania uhlíka prostredníctvom prirodzených záchytov, ktorý zodpovedá 310 miliónom ton emisií CO₂ do roku 2030. V záujme splnenia tohto celkového cieľa sa budú musieť členské štáty venovať svojim záchytom uhlíka a rozšíriť ich v zmysle svojho vnútroštátneho cieľa. EÚ by sa mala snažiť dosiahnuť do roku 2035 klimatickú neutralitu v odvetviach využívania pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva vrátane emisií z poľnohospodárstva iných ako CO₂, ako sú napríklad emisie z používania hnojív a hospodárskych zvierat. Cieľom stratégie EÚ pre lesy je zlepšiť kvalitu, kvantitu a odolnosť lesov EÚ. Podporuje lesníkov a lesné biohospodárstvo, pričom zachováva udržateľnosť ťažby a využívania biomasy a chráni biodiverzitu. Zároveň sa v nej stanovuje plán výsadby troch miliárd stromov v celej Európe do roku 2030.
• Výroba a využívanie energie zodpovedajú za 75 % emisií EÚ, a preto je nevyhnutné urýchliť prechod na ekologickejší energetický systém. V smernici o obnoviteľných zdrojoch energie sa stanoví zvýšený cieľ vyrábať do roku 2030 40 % našej energie z obnoviteľných zdrojov. K tomuto cieľu prispejú všetky členské štáty. Navrhujú sa pritom špecifické ciele pre využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti dopravy, vykurovania a chladenia, v budovách a priemysle. V záujme splnenia našich klimatických a environmentálnych cieľov sa sprísnia kritériá udržateľnosti využívania bioenergie. Členské štáty zároveň musia pri navrhovaní systémov na podporu bioenergie zabezpečiť, aby bola dodržaná zásada kaskádového využívania drevnej biomasy.
• V snahe znížiť celkovú spotrebu energie, znížiť emisie a odstrániť energetickú chudobu sa v smernici o energetickej efektívnosti zvýši záväzný ročný cieľ zníženia spotreby energie na úrovni EÚ. Podľa neho sa určia vnútroštátne príspevky a ročný záväzok k úspore energie pre jednotlivé členské štáty sa takmer zdvojnásobí. Verejný sektor bude musieť každoročne obnoviť 3 % svojich budov s cieľom rozprúdiť vlnu obnovy, vytvoriť pracovné miesta a znížiť spotrebu energie a náklady pre daňových poplatníkov.
• Proti nárastu emisií v cestnej doprave je potrebná kombinácia opatrení, ktoré by dopĺňali obchodovanie s emisiami. Prísnejšie normy týkajúce sa emisií CO₂ pre autá a dodávky urýchlia prechod na mobilitu s nulovými emisiami, keďže sa na základe nich sa bude od roku 2030 vyžadovať zníženie priemerných emisií nových automobilov o 55 % a od roku 2035 o 100 % v porovnaní s úrovňami z roku 2021. Vďaka tomu budú mať všetky nové automobily registrované od roku 2035 nulové emisie. S cieľom zabezpečiť, aby mohli vodiči nabíjať alebo tankovať svoje vozidlá v spoľahlivej sieti v celej Európe, sa v revidovanom nariadení o infraštruktúre pre alternatívne palivá bude od členských štátov požadovať, aby súbežne s predajom automobilov s nulovými emisiami rozširovali svoju nabíjaciu kapacitu a aby na hlavných diaľniciach nainštalovali nabíjacie a čerpacie stanice v pravidelných rozstupoch: každých 60 kilometrov elektrické nabíjacie stanice a každých 150 kilometrov vodíkové čerpacie stanice.
• Keďže letecké a námorné palivá spôsobujú značné znečistenie, takisto si vyžadujú cielené doplnenie obchodovania s emisiami. V nariadení o infraštruktúre pre alternatívne palivá sa vyžaduje, aby mali lietadlá a lode vo veľkých prístavoch a na veľkých letiskách prístup k dodávkam čistej elektrickej energie. V rámci iniciatívy ReFuelEU Aviation budú dodávatelia palív povinní primiešavať do leteckého paliva čerpaného na letiskách EÚ čoraz viac udržateľných leteckých palív vrátane syntetických nízkouhlíkových palív známych ako e-palivá. Podobne aj iniciatíva FuelEU Maritime bude podnecovať zavádzanie udržateľných námorných palív a technológií s nulovými emisiami, a to stanovením maximálneho limitu na obsah skleníkových plynov v energii využívanej v lodiach, ktoré sa zastavia v európskych prístavoch.
• Daňový systém pre energetické výrobky musí chrániť a zdokonaľovať jednotný trh a podporovať zelenú transformáciu poskytovaním tých správnych stimulov. V rámci revízie smernice o zdaňovaní energie sa navrhuje zosúladiť zdaňovanie energetických výrobkov s politikami EÚ v oblasti energetiky a klímy. Revízia zároveň podporuje čisté technológie a odstraňuje zastarané výnimky a znížené sadzby, ktoré v súčasnosti podnecujú používanie fosílnych palív. Nové pravidlá majú znížiť škodlivé účinky súťaže v oblasti daní z energie a pomôcť členským štátom zabezpečiť si príjmy zo zelených daní, ktoré škodia rastu menej než dane z práce.
• A napokon, vďaka novému mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach sa cena uhlíka premietne do ceny dovozu cieleného spektra výrobkov, čím sa zabezpečí, aby ambiciózne európske opatrenia v oblasti klímy neviedli k tzv. úniku uhlíka. Vďaka tomu sa zároveň zaistí, že zníženie emisií v Európe prispeje k celosvetovému poklesu emisií namiesto toho, aby sa výroba s vysokými emisiami CO₂ vytlačila mimo Európy. Zámerom je tiež podnietiť priemysel mimo EÚ a našich medzinárodných partnerov, aby postupovali rovnako.

Všetky tieto návrhy sú prepojené a vzájomne sa dopĺňajú. Tento vyvážený balík a príjmy, ktoré vytvára, potrebujeme na zabezpečenie transformácie, vďaka ktorej bude Európa spravodlivá, zelená a konkurencieschopná, pričom zodpovednosť v nej bude rozložená rovnomerne medzi rôznymi odvetviami a členskými štátmi a v prípade potreby sa poskytne dodatočná pomoc.

Sociálne spravodlivá transformácia

Hoci zo strednodobého až dlhodobého hľadiska prínosy politík EÚ v oblasti klímy jasne prevažujú nad nákladmi na túto premenu, v krátkodobom horizonte hrozí, že tieto politiky mimoriadne zaťažia zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy. V návrhu politík, ktoré sú súčasťou predkladaného balíka, sa preto náklady na boj proti zmene klímu a adaptáciu na ňu spravodlivo rozdeľujú.

Navyše nástroje na spoplatnenie uhlíka zvyšujú príjmy, ktoré možno opätovne investovať do inovácie, hospodárskeho rastu a investícií do čistých technológií. Navrhuje sa nový sociálny fond na ochranu klímy s cieľom poskytnúť členským štátom osobitné finančné prostriedky na pomoc občanom pri financovaní investícií do energetickej efektívnosti, nových vykurovacích a chladiacich systémov a čistejšej mobility. Sociálny fond na ochranu klímy by sa financoval z rozpočtu EÚ s použitím sumy zodpovedajúcej 25 % očakávaných príjmov z obchodovania s emisiami pochádzajúcimi z palív používaných v budovách a cestnej doprave. Na základe cielenej zmeny viacročného finančného rámca na obdobie 2025 – 2032 poskytne členským štátom prostriedky vo výške 72,2 miliardy eur. S návrhom na čerpanie rovnakej sumy finančných prostriedkov od členských štátov by fond zmobilizoval 144,4 miliardy eur na sociálne spravodlivú transformáciu.

Prínosy daného úsilia o ochranu ľudí a planéty sú jasné: čistejšie ovzdušie, chladnejšie a zelenšie mestá a veľkomestá, zdravší občania, nižšia spotreba energie a nižšie účty za energiu, európske pracovné miesta, technológie a priemyselné príležitosti, väčší priestor pre prírodu a zdravšia planéta, ktorú budeme môcť odovzdať budúcim generáciám. Hlavnou výzvou zelenej transformácie Európy je zabezpečiť, aby sa jej výhody a príležitosti čo najrýchlejšie a najspravodlivejšie dostali ku všetkým. Použitím rôznych politických nástrojov dostupných na úrovni EÚ môžeme zabezpečiť, aby bolo tempo zmeny dostatočné, no nie príliš rozvratné.

Súvislosti

V Európskej zelenej dohode, ktorú Komisia predložila 11. decembra 2019, sa stanovuje cieľ spraviť z Európy do roku 2050 prvý klimaticky neutrálny kontinent. Na základe európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorý tento mesiac nadobudne účinnosť, sa do platnej legislatívy integruje záväzok EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu a strednodobý cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Záväzok EÚ znížiť svoje čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % bol v decembri 2020 oznámený zmluvným stranám Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) ako príspevok EÚ k plneniu cieľov Parížskej dohody.

Vďaka súčasným právnym predpisom EÚ v oblasti klímy a energetiky sa emisie skleníkových plynov v EÚ znížili v porovnaní s rokom 1990 už o 24 %, zatiaľ čo hospodárstvo EÚ sa za rovnaké obdobie zväčšilo o približne 60 %. Tým zanikla priama úmera medzi rastom a emisiami. Tento odskúšaný a overený legislatívny rámec tvorí základ uvedeného balíka právnych predpisov.

Komisia pred predložením týchto návrhov vykonala rozsiahle posúdenia vplyvu, aby zistila, aké príležitosti a náklady prinesie zelená transformácia. Návrh Komisie zvýšiť cieľ EÚ v oblasti zníženia čistých emisií do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 podporili aj závery komplexného posúdenia vplyvu, ktoré sa uskutočnilo v septembri 2020. Ukázalo sa, že tento cieľ je dosiahnuteľný aj prínosný. Tieto legislatívne návrhy sa opierajú o podrobné posúdenia vplyvu, v ktorých sa zohľadňuje prepojenie s ostatnými časťami balíka.

Zelená transformácia sa podporí z dlhodobého rozpočtu EÚ na nasledujúcich sedem rokov. Na podporu opatrení v oblasti klímy je zameraných 30 % programov financovaných z 2 biliónov eur viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a nástroja NextGenerationEU. Na opatrenia v oblasti klímy je vyčlenených 37 % zo 723,8 miliardy eur (v bežných cenách) určených na Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, z ktorého sa budú financovať národné programy obnovy členských štátov v rámci nástroja NextGenerationEU.

Vyjadrenia členov kolégia:

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila: „Hospodárstvo založené na fosílnych palivách dosiahlo svoje limity. Ďalšej generácii chceme zanechať zdravú planétu, ako aj kvalitné pracovné miesta a rast, ktorý neškodí našej prírode. Európska zelená dohoda je našou stratégiou rastu, ktorá smeruje k bezuhlíkovému hospodárstvu. Európa ako prvý kontinent vyhlásila, že v roku 2050 bude klimaticky neutrálna. Teraz opäť ako prví predkladáme konkrétny plán. Držíme slovo a svoje klimatické politiky staviame na inovácii, investíciách a sociálnej kompenzácii.“

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans doplnil: „Toto desaťročie je v boji proti kríze klímy a biodiverzity zlomové. Európska únia si stanovila ambiciózne ciele a dnes sme ukázali, ako ich môžeme naplniť. Dosiahnutie zelenej a zdravej budúcnosti pre všetkých si bude vyžadovať značné úsilie vo všetkých odvetviach a v každom členskom štáte. Naše návrhy spoločne podnietia potrebné zmeny, umožnia všetkým občanom čo najskôr pocítiť prínosy klimatických opatrení a poskytnú podporu najzraniteľnejším domácnostiam. Transformácia Európy bude spravodlivá, zelená a konkurencieschopná.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni uviedol: „Naše úsilie o riešenie zmeny klímy musí byť politicky ambiciózne, globálne koordinované a sociálne spravodlivé. Aktualizujeme svoje 20-ročné pravidlá zdaňovania energie, aby sme podporili využívanie ekologickejších palív a obmedzili škodlivú súťaž v oblasti daní z energie. Zároveň navrhujeme mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach, na základe ktorého sa cena uhlíka premietne do ceny dovozu, aby zodpovedala cene platnej v EÚ. Pri plnom rešpektovaní svojich záväzkov v rámci WTO tak zabezpečíme, aby naše ambície v oblasti klímy nepodkopávali zahraničné firmy, ktoré podliehajú menej prísnym environmentálnym požiadavkám. Zároveň povzbudíme k zelenším normám aj zahraničie. Toto je rozhodujúca chvíľa – teraz alebo nikdy. Desivá realita zmeny klímy je každým rokom zreteľnejšia. Dnes potvrdzujeme svoje odhodlanie konať skôr, než bude naozaj neskoro.“

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová vyhlásila: „Dosiahnutie cieľov zelenej dohody nebude možné bez pretvorenia nášho energetického systému, v ktorom sa produkuje väčšina našich emisií. Ak chceme dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, musíme evolúciu obnoviteľných zdrojov zmeniť na revolúciu a zabezpečiť, aby pritom nedochádzalo k plytvaniu energiou. V dnešných návrhoch sa stanovujú ambicióznejšie ciele, odstraňujú prekážky a dopĺňajú stimuly, aby sme sa k energetickému systému s nulovými čistými emisiami priblížili ešte rýchlejšie.“

Komisárka pre dopravu Adina Văleanová uviedla: „Vďaka našim trom iniciatívam osobitne zameraným na dopravu – ReFuel Aviation, FuelEU Maritime a nariadeniu o infraštruktúre pre alternatívne palivá – podporíme premenu odvetvia dopravy na nadčasový systém. Vytvoríme trh pre udržateľné alternatívne palivá a nízkouhlíkové technológie a zavedieme tú správnu infraštruktúru, aby sa čo najviac rozšírili vozidlá a plavidlá s nulovými emisiami. Tento balík nás posunie nad rámec bežného úsilia o zelenšiu mobilitu a logistiku. Je príležitosťou na to, aby sa EÚ stala vedúcim trhom pre špičkové technológie.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Lesy sú významnou súčasťou riešenia mnohých výziev, ktorým čelíme v boji proti kríze klímy a biodiverzity. Zároveň sú kľúčom k dosiahnutiu klimatických cieľov EÚ do roku 2030. Súčasný stav ochrany lesov v EÚ však nie je priaznivý. Musíme zintenzívniť využívanie postupov šetrných k biodiverzite a zabezpečiť zdravie a odolnosť lesných ekosystémov. Stratégia pre lesy skutočne prelomovo mení spôsob, akým chránime, obhospodarujeme a pestujeme naše lesy v prospech planéty, ľudí a hospodárstva.“

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski uviedol: „Lesy zohrávajú v boji proti zmene klímy zásadnú úlohu. Zároveň pre našu spoločnosť zabezpečujú pracovné miesta a rast vo vidieckych oblastiach, udržateľný materiál na rozvoj biohospodárstva a cenné ekosystémové služby. Keďže stratégia pre lesy sa všestranne zaoberá sociálnymi, hospodárskymi aj environmentálnymi aspektmi, jej cieľom je zaistiť a posilniť multifunkčnosť našich lesov a zdôrazniť kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú milióny lesníkov pracujúcich v teréne. Nová spoločná poľnohospodárska politika bude príležitosťou na cielenejšiu podporu našich lesníkov a udržateľného rozvoja našich lesov.“

Ďalšie informácie

Oznámenie: balík predpisov „Fit for 55“ na splnenie klimatických cieľov EÚ do roku 2030

Webové sídlo venované plneniu Európskej zelenej dohody (vrátane legislatívnych návrhov)

Webové sídlo s audiovizuálnymi materiálmi o návrhoch

Otázky a odpovede o systéme EÚ na obchodovanie s emisiami

Otázky a odpovede o nariadení o spoločnom úsilí a nariadení o využívaní pôdy, lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve

Otázky a odpovede o zosúladení našich energetických systémov s našimi klimatickými cieľmi

Otázky a odpovede o mechanizme uhlíkovej kompenzácie na hraniciach

Otázky a odpovede o revízii smernice o zdaňovaní energie

Otázky a odpovede o udržateľnej dopravnej infraštruktúre a palivách

Štruktúra prehľadu o balíku

Prehľad o sociálne spravodlivej transformácii

Prehľad o prírode a lesoch

Prehľad o doprave

Prehľad o energetike

Prehľad o budovách

Prehľad o priemysle

Prehľad o vodíku

Prehľad o mechanizme uhlíkovej kompenzácie na hraniciach

Prehľad: Meníme zdaňovanie energie na zelenšie

Brožúra s názvom Plníme Európsku zelenú dohodu