Komisia stanovuje kľúčové kroky na riadenie klimatických rizík, aby chránila ľudí a prosperitu

Európska komisia uverejnila oznámenie o riadení klimatických rizík v Európe. Stanovuje sa v ňom, ako môžu EÚ a jej členské štáty lepšie predvídať, pochopiť a zvládať rastúce klimatické riziká. Uvádza sa v ňom aj to, ako môžu EÚ a jej členské štáty pripravovať a vykonávať politiky, ktoré zachraňujú životy, znižujú náklady a chránia prosperitu v celej EÚ.

Oznámenie reaguje na historicky prvé európske hodnotenie klimatických rizík (EUCRA) vo forme vedeckej správy zostavenej Európskou environmentálnou agentúrou. Oznámenie i uvedené hodnotenie spoločne predstavujú výzvu na prijatie opatrení pre všetky úrovne verejnej správy, ako aj pre súkromný sektor a občiansku spoločnosť. Názorne sa v nich ukazuje, ako sú všetky hlavné odvetvia a oblasti politiky vystavené rizikám súvisiacim s klímou, aké závažné a naliehavé sú tieto riziká a aké dôležité je objasniť, kto je zodpovedný za ich riešenie.

Rok 2023 bol najhorúcejším rokom od začiatku vedenia záznamov. Podľa februárovej správy služby monitorovania zmeny klímy programu Copernicus prekročila priemerná globálna teplota za predchádzajúcich 12 mesiacov prahovú hodnotu 1,5 stupňa stanovenú v Parížskej dohode. Aj keď EÚ prijíma komplexné opatrenia na zníženie svojich emisií a obmedzenie zmeny klímy, musíme prijať aj opatrenia na prispôsobenie sa nevyhnutným zmenám a opatrenia na ochranu ľudí a prosperity. Podľa prieskumu Eurobarometra považuje 77 % Európanov zmenu klímy za veľmi vážny problém a viac ako každý tretí Európan (37 %) pociťuje klimatické riziká na vlastnej koži.

V predmetnom oznámení sa poukazuje na to, ako môže EÚ účinne čeliť rizikám a budovať väčšiu odolnosť proti zmene klímy. Komisia navrhuje súbor opatrení a bude spolupracovať s ďalšími inštitúciami EÚ, členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, občanmi a podnikmi na tom, aby po týchto návrhoch nasledovali ďalšie opatrenia.

Príprava európskej spoločnosti na väčšiu odolnosť proti zmene klímy

V oznámení Komisie sa zdôrazňuje, že opatrenia na zlepšenie odolnosti proti zmene klímy majú zásadný význam pre zachovanie spoločenských funkcií a ochranu ľudí, hospodárskej konkurencieschopnosti a zdravia hospodárstiev a podnikov EÚ. Sú nevyhnutné aj pre zabezpečenie spravodlivej a primeranej transformácie. Dostatočne včasné investície do znižovania našej zraniteľnosti voči klimatickým rizikám budú oveľa nižšie než značné sumy peňazí, ktoré by boli potrebné na riešenie dôsledkov zmeny klímy, ako sú napríklad suchá, povodne, lesné požiare, choroby, neúroda či vlny horúčav. Podľa konzervatívnych odhadov by mohli tieto škody (ak k nim naozaj dôjde) znížiť do konca tohto storočia HDP EÚ približne o 7 %. Investície do budov, dopravných a energetických sietí odolných proti zmene klímy by zároveň mohli vytvoriť významné podnikateľské príležitosti a priniesť väčší úžitok európskemu hospodárstvu tým, že by vytvorili vysokokvalifikované pracovné miesta a priniesli cenovo dostupnú čistú energiu.

Na pomoc EÚ a jej členským štátom pri riadení klimatických rizík sa v oznámení určujú štyri hlavné kategórie opatrení:

  • Zlepšenie správy veci verejných: Komisia vyzýva členské štáty na zabezpečenie lepšieho pochopenia rizík a zodpovednosti, ktoré bude podložené najlepšími dôkazmi a dialógom. Rozhodujúcim prvým krokom je určenie „vlastníkov rizika“. Komisia vyzýva na užšiu spoluprácu v oblasti odolnosti proti zmene klímy medzi aktérmi na národnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby boli poznatky a zdroje k dispozícii tam, kde ich možno najúčinnejšie využiť. Odolnosť proti zmene klímy sa čoraz viac začleňuje do všetkých odvetvových politík, ale nedostatky v plánovaní a realizácii na vnútroštátnej úrovni pretrvávajú. V oznámení sa konštatuje, že členské štáty podnikli prvé kroky na začlenenie odolnosti proti zmene klímy do svojich národných energetických a klimatických plánov (NEKP).
  • Lepšie nástroje na posilnenie akcieschopnosti vlastníkov rizík: Tvorcovia politík, podniky a investori musia lepšie pochopiť prepojenia medzi klimatickými rizikami, investíciami a dlhodobými stratégiami financovania. To môže poskytnúť správne trhové signály, ktoré pomôžu preklenúť súčasné nedostatky v oblasti odolnosti a ochrany. Komisia zlepší existujúce nástroje, aby regionálnym a miestnym orgánom pomohla lepšie sa pripraviť na nadchádzajúce výzvy a to s podporou spoľahlivých a dôveryhodných údajov. Komisia a Európska environmentálna agentúra (EEA) poskytnú prístup ku kľúčovým podrobným a lokalizovaným údajom, produktom, aplikáciám, ukazovateľom a službám. S cieľom zlepšiť pomoc pri núdzových situáciách bude v roku 2025 k dispozícii satelitná služba núdzového varovania systému Galileo (EWSS), ktorá bude občanom, podnikom a verejným orgánom oznamovať informácie o výstrahách, a to aj v prípade, keď nebudú fungovať pozemné výstražné systémy. Veľké medzery v údajoch sa znížia vďaka navrhovanému právnemu predpisu o monitorovaní lesov a právnemu predpisu o monitorovaní pôdy, ktoré zlepšia nástroje včasného varovania pred prírodnými požiarmi a inými prírodnými katastrofami a prispejú k presnejšiemu hodnoteniu rizika. V širšom zmysle bude Komisia presadzovať využívanie dostupných systémov monitorovania, prognóz a varovania.
  • Využívanie štrukturálnych politík: na riadenie klimatických rizík sa môžu v členských štátoch efektívne využívať štrukturálne politiky. Pre riadenie klimatických rizík vo všetkých odvetviach sú mimoriadne sľubné tri oblasti štrukturálnych politík: lepšie priestorové plánovanie v členských štátoch; začlenenie klimatických rizík do plánovania a údržby kritickej infraštruktúry; prepojenie mechanizmov solidarity na úrovni EÚ, napríklad mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany, Fondu solidarity EÚ a štrukturálnych investícií v rámci politiky súdržnosti, s primeranými vnútroštátnymi opatreniami na zvýšenie odolnosti. Systémy civilnej ochrany a súvisiace zdroje musia byť odolné proti budúcim zmenám, a to prostredníctvom investícií do riadenia rizika katastrof EÚ a členských štátov, kapacít reakcie na katastrofy a odborných znalostí, ktoré možno rýchlo nasadiť cez hranice. Tým by sa mali klimatické riziká v plnej miere začleniť do procesov riadenia rizika katastrof.
  • Vhodné predpoklady na financovanie odolnosti proti zmene klímy: Zásadný význam bude mať mobilizácia dostatočných finančných prostriedkov na odolnosť proti zmene klímy, a to verejných aj súkromných. Komisia je pripravená podporiť členské štáty pri zlepšovaní rozpočtových procesov zohľadňujúcich klimatické riziká a pri plnom začleňovaní týchto procesov do vnútroštátnych rozpočtových postupov. S cieľom zabezpečiť, aby boli výdavky EÚ odolné proti zmene klímy, Komisia začlení aspekty adaptácie na zmenu klímy do vykonávania programov a opatrení EÚ ako súčasť zásady „nespôsobovať významnú škodu“. Komisia zvolá dočasnú skupinu pre reflexiu o mobilizácii financovania odolnosti proti zmene klímy. V tejto skupine pre reflexiu budú združení najdôležitejší priemyselní aktéri a zástupcovia verejných a súkromných finančných inštitúcií, ktorí sa budú zamýšľať nad tým, ako uľahčiť financovanie odolnosti proti zmene klímy. Komisia vyzýva členské štáty, aby pri začleňovaní kritérií environmentálnej udržateľnosti do verejných súťaží zohľadnili aj klimatické riziká, napríklad prostredníctvom aktu o emisne neutrálnom priemysle.

Z odvetvového hľadiska predkladá Komisia konkrétne návrhy opatrení v šiestich hlavných zraniteľných zoskupeniach: prírodné ekosystémy, voda, zdravie, potraviny, infraštruktúra a zastavané prostredie a hospodárstvo. Účinné riadenie rizík v mnohých z týchto oblastí vo veľkej miere závisí od vykonávania existujúcich právnych predpisov EÚ a vo vyššie uvedenom oznámení sa v tejto súvislosti stanovujú kľúčové opatrenia.

Hoci sa oznámenie zameriava na riadenie klimatických rizík v rámci Európskej únie, EÚ je pri riešení klimatických rizík aktívna aj na medzinárodnej úrovni, pričom významný podiel financovania opatrení v oblasti zmeny klímy zo strany EÚ sa na medzinárodnej úrovni vynakladá na adaptačné opatrenia. Komisia si bude naďalej vymieňať skúsenosti, poznatky a nástroje v oblasti riadenia klimatických rizík na medzinárodnej úrovni a začlení riadenie klimatických rizík do dvojstranných a viacstranných diskusií.

Súvislosti

V rámci historického zrýchľovania narušenia klímy dosiahlo v roku 2023 globálne otepľovanie 1,48 °C oproti predindustriálnym úrovniam, teploty oceánov a topenie ľadovcov v Južnom oceáne lámali rekordy. Teplota vzduchu pri zemskom povrchu v Európe stúpla ešte prudšie – posledný päťročný priemer je o 2,2 °C vyšší než v predindustriálnej ére. Európa sa otepľuje dvakrát rýchlejšie ako zvyšok sveta.

Ak sa chceme vyhnúť najhorším dôsledkom zmeny klímy a chrániť životy, zdravie, hospodárstvo a ekosystémy, emisie sa musia znížiť. Hoci EÚ prijíma opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov, účinky zmeny klímy pociťujeme už teraz a riziká sa budú naďalej zvyšovať. Preto sú nevyhnutné aj opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy.

európskom hodnotení klimatických rizík sa identifikuje 36 hlavných klimatických rizík pre Európu v rámci piatich širokých klastrov: ekosystémy, potraviny, zdravie, infraštruktúra a hospodárstvo. Viac ako polovica zistených rizík si už teraz vyžaduje intenzívnejšie opatrenia a osem z nich si vyžaduje mimoriadne naliehavé opatrenia, najmä na ochranu ekosystémov, ochranu ľudí pred teplom a ochranu ľudí a infraštruktúry pred povodňami a prírodnými požiarmi.

Od prijatia prvej stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy v roku 2013 a aktualizovanej stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy, ktorú vo februári 2021 prijala Komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej, dosiahla EÚ a jej členské štáty významný pokrok v chápaní klimatických rizík, ktorým čelia, ako aj v oblasti prípravy na tieto riziká. Pri vypracúvaní adaptačných politík sa čoraz viac využívajú vnútroštátne hodnotenia klimatických rizík. Spoločenská pripravenosť je však stále nízka, a to z dôvodu časového odstupu medzi tvorbou a vykonávaním politík a rýchlym nárastom úrovní rizika.  

Ďalšie informácie

Oznámenie o riadení klimatických rizík v Európe

Zhrnutie – Európske hodnotenie klimatických rizík (EUCRA)

Správa o prevencii a riadení rizika katastrof v Európe

Otázky a odpovede

Informačný prehľad

Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy

Európsky právny predpis v oblasti klímy

Misia EÚ „Adaptácia na zmenu klímy“

Platforma Climate-ADAPT

Čítať ďalej...

Komisia víta politickú dohodu o celoúnijnom systéme certifikácie odstraňovania uhlíka

Komisia víta predbežnú dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou o prvom dobrovoľnom rámci EÚ pre certifikáciu vysokokvalitného odstraňovania uhlíka. Tento certifikačný rámec podporí inovačné technológie odstraňovania uhlíka a uhlíkové poľnohospodárstvo, ktoré prispievajú k cieľom EÚ v oblasti klímy, životného prostredia a nulového znečistenia. Tento nový rámec pomôže EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu prostredníctvom certifikácie odstraňovania uhlíka a uhlíkového poľnohospodárstva s cieľom zabezpečiť, aby boli transparentné a dôveryhodné, čím sa zabráni environmentálne klamlivým vyhláseniam a vytvoria sa nové obchodné príležitosti. Predmetná dohoda stanovuje pravidlá certifikácie pre:

  • Uhlíkové poľnohospodárstvo, ako je obnova lesov a pôdy a zabránenie emisiám pôdy, opätovné zavlažovanie rašelinísk, efektívnejšie využívanie hnojív a iné inovatívne poľnohospodárske postupy;
  • Priemyselné odstraňovanie uhlíka, ako je bioenergia so zachytávaním a ukladaním uhlíka alebo priame zachytávanie a ukladanie uhlíka vo vzduchu;
  • Viazanie uhlíka vo výrobkoch a materiáloch s dlhou životnosťou, ako sú stavebné materiály na báze dreva alebo biouhlie.

Predbežne dohodnutým nariadením sa zlepší schopnosť EÚ kvantifikovať, monitorovať a overovať pravosť všetkých týchto foriem odstraňovania uhlíka. Stanovujú sa v ňom najmä pravidlá uznávania systémov certifikácie, ktoré preukazujú súlad s rámcom EÚ, a osobitný súbor kritérií na zabezpečenie vysokej kvality odstraňovania uhlíka a transparentnosti a dôveryhodnosti procesu certifikácie.

Dohodnutými kritériami sa zabezpečí, aby odstraňovanie uhlíka bolo: správne kvantifikované; ukladať uhlík na dohodnuté dlhodobé obdobie (minimálne 35 rokov v prípade uhlíka uloženého vo výrobkoch); ísť nad rámec existujúcich postupov a neodmeňovať len status quo; a prispievať k širším cieľom udržateľnosti, napríklad poskytovaním pozitívnych vplyvov na biodiverzitu. Zriadi sa register EÚ s cieľom vytvoriť vysokú úroveň transparentnosti, pokiaľ ide o certifikované odstraňovanie uhlíka. Tento plán sa zavedie do 4 rokov. Medzitým sa môžu používať registre existujúcich systémov certifikácie. V nariadení sa stanovuje prioritizácia metodík certifikácie, ktoré by sa mali vypracovať. Na tomto základe bude Komisia s podporou expertnej skupiny pre odstraňovanie uhlíka pokračovať vo svojej práci na vývoji dôveryhodných a prispôsobených metodík certifikácie pre rôzne druhy činností odstraňovania uhlíka.

Certifikované odstraňovanie uhlíka môže byť základom nových hospodárskych príležitostí a možno ho peňažne vyjadriť prostredníctvom súkromných systémov a podpory verejného sektora, ako aj vytvárať obchodné výhody pre spotrebiteľov, ktorí chcú odmeňovať postupy šetrné k životnému prostrediu. Uhlíkové poľnohospodárstvo vytvorí nové obchodné modely pre poľnohospodárov a lesníkov a očakáva sa, že prinesie významné výhody pre biodiverzitu. V dohodnutom nariadení sa takisto podporuje používanie dlhodobých biologických stavebných výrobkov na udržanie viazanosti uhlíka počas niekoľkých desaťročí alebo dlhšie, čím sa stimulujú nové udržateľné stavebné techniky.

Pokiaľ ide o finančnú podporu technológií na odstraňovanie uhlíka, nariadením sa uvoľňuje inovatívne súkromné a verejné financovanie vrátane financovania vplyvu alebo verejnej podpory založenej na výsledkoch, pretože zariadenia na odstraňovanie uhlíka a uhlíkoví poľnohospodári môžu byť odmeňovaní na základe certifikovaného odstraňovania a zníženia emisií. Podporí aj Nový európsky Bauhaus uznaním kapacity ukladania uhlíka biomateriálmi a energeticky účinnými stavebnými materiálmi. Komisia bude pokračovať vo financovaní odstraňovania uhlíka prostredníctvom rôznych programov, ako je inovačný fond, spoločná poľnohospodárska politika, fond regionálneho rozvoja, program LIFE a program Horizont Európa (vrátane misie „Dohoda o pôde pre Európu“).

Ďalšie kroky

Európsky parlament a Rada teraz musia dohodu formálne schváliť. Po dokončení tohto postupu sa nové právne predpisy uverejnia v Úradnom vestníku Únie a nadobudnú účinnosť.

Súvislosti

Európsky právny predpis v oblasti klímy podpísaný v roku 2021 právne zaväzuje EÚ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou. To znamená dosiahnuť rovnováhu medzi emisiami skleníkových plynov a ich odstraňovaním do roku 2050. Nariadenie o rámci certifikácie odstraňovania uhlíka, ktoré pôvodne navrhla Komisia v novembri 2022, je preto kľúčové na dosiahnutie dlhodobého cieľa EÚ v oblasti klímy podľa Parížskej dohody a na to, aby sa Európska zelená dohoda stala skutočnosťou. Odstraňovanie uhlíka bude kľúčovým faktorom umožňujúcim dosiahnutie budúceho priebežného cieľa v oblasti klímy na rok 2040, ako to odporúča Komisia vo svojom oznámení a v priemyselnej stratégii riadenia uhlíka zo 6. februára.

Na základe oznámenia Komisie o udržateľnom kolobehu uhlíka prijatého v roku 2021 toto nariadenie prispieva k cieľu odstraňovania uhlíka do roku 2030 v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF). Podporuje aj činnosti zamerané na obnovu prírody v súlade s právnym predpisom o obnove prírody a postupmi obehového hospodárstva z akčného plánu pre obehové hospodárstvo.

Takisto pomôže spoločnostiam pri nahlasovaní ich klimatickej stopy v súlade so smernicou o sociálnej zodpovednosti podnikov a súvisiacimi štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti a zabezpečí väčšiu transparentnosť tvrdení verejných a súkromných organizácií o klimatickej neutralite.

Viac informácií

Návrh Komisiena certifikáciu odstraňovania
uhlíka

Európsku zelenú dohodu

Čítať ďalej...

Komisia víta predbežnú dohodu o boji proti znečisťovaniu mora z lodí, aby sa európske moria stali čistejšími

Komisia víta politickú dohodu dosiahnutú v noci medzi Európskym parlamentom a Radou o zmene a doplnení smernice 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za trestné činy v oblasti znečistenia. Spoluzákonodarcovia sa dohodli na zosúladení smernice s Medzinárodným dohovorom o zabránení znečisťovaniu z lodí (dohovorMarpol) a na rozšírení rozsahu pôsobnosti smernice tak, aby zahŕňala viac druhov znečisťujúcich látok vypúšťaných do mora, ako sú odpadové vody a odpadky.

Novými pravidlami sa zlepší transparentnosť tým, že sa online sprístupnia informácie o trestných činoch v oblasti znečistenia v európskych moriach a uložených sankciách. Okrem toho budú online dostupné informácie o tom, ako pobrežné orgány overili potenciálne úniky po upozornení satelitným dozorom. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh objasňuje uplatňovanie administratívnych sankcií s cieľom zvýšiť ich účinnosť: napríklad pri ukladaní sankcií členskými štátmi sa zváži rozsah nezákonného vypúšťania, jeho vplyv na životné prostredie alebo finančná kapacita zodpovedného subjektu. Orgány členských štátov budú mať k dispozícii silnejšie nástroje a platformy na výmenu informácií a skúseností. Zlepší sa napríklad satelitný dohľad nad znečisťovaním mora z lodí (sieťCleanSeaNet – databáza EMSA pre dohľad a výmenu informácií) a bude mať lepšie rozlíšenie.

Všetky nové opatrenia zvyšujú odstrašujúci účinok a prispievajú k prevencii znečisťovania v európskych moriach.

Ďalšie kroky

Politická dohoda dosiahnutá v noci sa teraz musí formálne prijať. Po dokončení tohto procesu Európskym parlamentom a Radou sa nové pravidlá uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnú účinnosť o 20 dní neskôr. Členské štáty budú mať 30 mesiacov na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva.

Súvislosti

Komisia predložila tento právny predpis v júni 2023 ako súčasť balíka opatrení v oblasti námornej bezpečnosti, ktorý je konkrétnym výsledkom záväzkov Komisie v oblasti udržateľnej a inteligentnej mobility.

Smernica sa druhýkrát reviduje. V roku 2009 bola revidovaná s cieľom doplniť trestné sankcie, zatiaľ čo súčasnou revíziou sa odstránili trestnoprávne ustanovenia a presunuli sa do novej smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu, ktorá sa teraz vzťahuje na trestný čin súvisiaci s nezákonným znečisťovaním mora z lodí a trestné sankcie za znečisťovanie mora z lodí.

Ako sa uvádza v Európskej zelenej dohodestratégii pre inteligentnú a udržateľnú mobilitu a akčnom pláne nulového znečistenia, Komisia má víziu nasmerovať lodnú dopravu na cestu k nulovým emisiám, znečisťovaniu a nehodám.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login