Európska komisia prijala bielu knihu, ktorá sa zaoberá rušivými vplyvmi zahraničných subvencií na jednotnom trhu. Komisia sa teraz usiluje zozbierať názory a podnety v súvislosti s možnosťami, ktoré sa v nej uvádzajú, od všetkých zainteresovaných strán. Verejná konzultácia, ktorá bude otvorená do 23. septembra 2020, pomôže Komisii pripraviť prípadný legislatívny návrh v tejto oblasti.

Výkonná podpredsedníčka Komisie Margrethe Vestagerová zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže a za klaster Európa pripravená na digitálny vek uviedla: „Európske hospodárstvo je otvorené a úzko prepojené so zvyškom sveta. Ak to má aj naďalej byť pozitívum, musíme zostať ostražití. Preto potrebujeme tie správne nástroje na to, aby zahraničné subvencie nenarúšali náš trh, rovnako ako je to v prípade tých štátnych. Dnešnou bielou knihou sa otvára dôležitá diskusia o tom, ako riešiť vplyvy zahraničných subvencií. Jednotný trh má kľúčový význam pre prosperitu Európy a funguje dobre len vtedy, ak na ňom všetci majú rovnaké podmienky.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton povedal: „Dnešná biela kniha predstavuje kľúčový prvok našej vízie novej európskej priemyselnej stratégie založenej na hospodárskej súťaži, otvorených trhoch a silnom jednotnom trhu. Rovnaké podmienky na jednotnom trhu sú nosným pilierom tejto iniciatívy a pomôžu našim podnikom pôsobiť a súťažiť na celosvetovej úrovni, a tak podporiť otvorenú strategickú autonómiu EÚ. Ako súčasť nášho súboru pravidiel jednotného trhu musíme zabrániť tomu, aby zahraničné subvencie narúšali postupy verejného obstarávania, a zároveň musíme zaistiť, aby podniky mali spravodlivý prístup k verejným zákazkám.“

Komisár pre obchod Phil Hogan dodal: „EÚ patrí medzi najotvorenejšie ekonomiky na svete a priťahuje veľké objemy investícií zo strany našich obchodných partnerov. Naša otvorenosť však čoraz viac trpí zahraničnými obchodnými praktikami vrátane subvencií, ktoré narúšajú rovnaké podmienky pre podniky v EÚ. Spolu s ďalšími nástrojmi dostupnými na úrovni EÚ, ako sú opatrenia na preverovanie priamych zahraničných investícií či opatrenia na ochranu obchodu, je biela kniha vítaným doplnením našej otvorenej strategickej autonómie.“

Dôležitú úlohu z hľadiska garantovania spravodlivých podmienok pre podniky na jednotnom trhu v EÚ zohrávajú pravidlá hospodárskej súťaže, nástroje na ochranu obchodu a predpisy v oblasti verejného obstarávania.

Subvencie zo strany členských štátov boli vždy predmetom pravidiel EÚ o štátnej pomoci, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže. Teraz sa zdá, že na hospodársku súťaž na jednotnom trhu majú čoraz väčší negatívny vplyv subvencie poskytované podnikom v EÚ vládami tretích krajín – tie však nespadajú pod únijnú kontrolu štátnej pomoci. Rastie počet prípadov, pri ktorých sa javí, že zahraničné subvencie uľahčili nadobudnutie určitých podnikov z EÚ alebo ovplyvnili investičné rozhodnutia, správanie na trhu či cenové politiky ich príjemcov, prípadne narušili priebeh predkladania ponúk v rámci verejného obstarávania na úkor nesubvencovaných podnikov.

Existujúce pravidlá na ochranu obchodu sa navyše týkajú len vývozu tovaru z tretích krajín, a teda sa nevzťahujú na všetky narušenia, ktoré spôsobujú zahraničné subvencie poskytované tretími krajinami. Medzera v právnych predpisoch zjavne existuje v prípade, keď zahraničné subvencie majú formu finančných tokov uľahčujúcich akvizíciu podnikov z EÚ, alebo ak sa nimi podporuje činnosť podniku v EÚ, prípadne uľahčuje predkladanie ponúk pri postupe verejného obstarávania.

V bielej knihe sa preto navrhujú riešenia a vyzýva sa na zavedenie nových nástrojov na riešenie tejto regulačnej medzery. V tejto súvislosti sa v dokumente predostiera niekoľko prístupov. Prvé tri možnosti (tzv. moduly) sú zamerané na riešenie rušivých vplyvov spôsobených zahraničnými subvenciami i) na jednotnom trhu vo všeobecnosti (modul č. 1), ii) pri akvizíciách podnikov z EÚ (modul č. 2) a iii) pri postupoch verejného obstarávania EÚ (modul č. 3). Tieto moduly sa navzájom nevylučujú – naopak, môžu sa dopĺňať. V bielej knihe sa takisto stanovuje všeobecný prístup k zahraničným subvenciám v kontexte financovania EÚ.

Všeobecný nástroj na odhalenie rušivých vplyvov zahraničných subvencií (modul č. 1)

V module č. 1 sa navrhuje zriadenie všeobecného nástroja kontroly trhu na odhalenie všetkých možných trhových situácií, pri ktorých zahraničné subvencie môžu spôsobiť narušenie jednotného trhu.

Podľa tohto modulu by orgán dohľadu, ktorým by bol príslušný orgán členského štátu alebo Komisia, mohol konať na základe akýchkoľvek náznakov alebo informácií, že podnik v EÚ získal zahraničnú subvenciu. Ak sa potvrdí existencia zahraničnej subvencie, orgán by potom uložil opatrenia na nápravu pravdepodobného rušivého vplyvu, ako sú napríklad nápravné platby a štrukturálne alebo behaviorálne nápravné opatrenia. Orgán by však mohol takisto dospieť k záveru, že subvencovaná činnosť alebo investícia má pozitívny vplyv, ktorý prevažuje nad narušením. V tom prípade by vo vyšetrovaní nepokračoval (tzv. test záujmu EÚ).

Zahraničné subvencie uľahčujúce akvizíciu podnikov z EÚ (modul č. 2)

Prvý modul by sa mohol doplniť o modul č. 2, ktorého cieľom je osobitne riešiť narušenia spôsobené zahraničnými subvenciami, ktoré uľahčujú akvizíciu podnikov z EÚ. Cieľom tohto modulu je zabezpečiť, aby zahraničné subvencie nepredstavovali nespravodlivú výhodu pre príjemcov pri akvizícii podnikov z EÚ (alebo podielov v nich), a to buď priamo prepojením subvencie na danú akvizíciu, alebo nepriamo tým, že de facto zvyšujú finančnú silu nadobúdateľa.

V rámci modulu č. 2 by podniky využívajúce finančnú podporu vlád štátov, ktoré nie sú členmi EÚ, museli informovať príslušný orgán dohľadu o všetkých akvizíciách podnikov z EÚ nad stanovenú hranicu. V bielej knihe sa navrhuje, aby sa za príslušný orgán dohľadu ustanovila Komisia. Kým by Komisia skúmala transakcie, nebolo by ich možné uzavrieť. Ak by orgán dohľadu zistil, že akvizícia je uľahčená zahraničnou subvenciou a narúša jednotný trh, môže buď akceptovať záväzky oznamujúcej strany, ktoré účinne napravia narušenie, alebo v krajnom prípade môže akvizíciu zakázať. Pri tomto module by Komisia mohla takisto uplatňovať spomínaný test záujmu EÚ.

Zahraničné subvencie pri postupoch verejného obstarávania EÚ (modul č. 3)

Zahraničné subvencie by mohli mať škodlivý vplyv aj na priebeh postupov verejného obstarávania EÚ. Túto problematiku rieši modul č. 3. Vďaka zahraničným subvenciám by mohli uchádzači získať nespravodlivú výhodu napríklad tým, že by predkladali ponuky nižšie než trhová cena alebo dokonca nižšie než náklady, čo by im umožnilo získať verejné zákazky, ktoré by inak nezískali. Podľa tohto modulu sa v bielej knihe navrhuje mechanizmus, pri ktorom by uchádzači museli oznamovať verejnému obstarávateľovi všetky finančné príspevky z tretích krajín. Príslušný obstarávateľ a orgán dohľadu by potom posúdili, či došlo k subvencii zo zahraničia a či by vzhľadom na ňu bol postup verejného obstarávania nespravodlivý. V takom prípade by sa uchádzač z neho vylúčil.

Zahraničné subvencie v kontexte financovania z prostriedkov EÚ

V bielej knihe sa napokon stanovuje možnosť preskúmať zahraničné subvencie v prípade žiadostí o finančnú podporu EÚ. Všetky hospodárske subjekty by mali súťažiť o finančné prostriedky EÚ za rovnakých podmienok. Zahraničné subvencie však môžu tento proces narušiť tým, že ich príjemcom pri žiadosti o financovanie zaručia výhodnejšiu pozíciu. V bielej knihe sa navrhujú možnosti, ako takejto nespravodlivej výhode zabrániť. Jednou z možností je, že by sa v prípade financovania prostredníctvom verejných súťaží alebo grantov uplatňoval podobný postup ako v prípade postupov verejného obstarávania EÚ. Navyše sa v bielej knihe zdôrazňuje, aké je dôležité zabezpečiť, aby medzinárodné finančné inštitúcie, ktoré realizujú projekty podporované z rozpočtu EÚ, ako napríklad Európska investičná banka alebo Európska banka pre obnovu a rozvoj, pristupovali k zahraničným subvenciám rovnako.

Ďalšie kroky

Biela kniha je teraz otvorená na verejnú konzultáciu do 23. septembra 2020. Na základe prijatých pripomienok Komisia predloží primerané legislatívne návrhy na riešenie rušivých vplyvov zahraničných subvencií na jednotný trh.

Súvislosti

Európska rada vo svojich záveroch zo zasadnutia, ktoré sa konalo 21. a 22. marca 2019, poverila Komisiu, aby našla nové nástroje na riešenie rušivých vplyvov zahraničných subvencií na jednotný trh.

Komisia vo svojom oznámení Nová priemyselná stratégia pre Európu z 10. marca 2020 potvrdila, že do polovice roku 2020 prijme bielu knihu o nástroji zameranom na zahraničné subvencie s cieľom riešiť ich rušivé vplyvy na jednotnom trhu.

Ďalšie informácie

Informačný prehľad: Biela kniha o zahraničných subvenciách

Webová stránka GR pre hospodársku súťaž o zahraničných subvenciách

Podľa predbežných údajov, ktoré uverejnila Európska komisia, prišlo na cestách EÚ v roku 2019 o život menej ľudí než v predchádzajúcich rokoch. Odhaduje sa, že vlani zahynulo pri dopravných nehodách 22 800 ľudí, čo je takmer o 7 000 menej než v roku 2010. Tento pokles predstavuje 23 %. V porovnaní s rokom 2018 tento počet klesol o 2 %. Z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky je Európa s priemerným počtom 51 úmrtí na 1 milión obyvateľov stále jednoznačne najbezpečnejším regiónom na svete.

Komisárka pre dopravu Adina Văleanová v tejto súvislosti uviedla: “Do roku 2050 chceme na európskych cestách dosiahnuť nulový počet úmrtí a vážnych zranení. Taký je náš cieľ. Zameriame sa na to, aby do roku 2030 klesol počet úmrtí a vážnych zranení na polovicu. Sme si istí, že tento cieľ sa dá dosiahnuť. V minulosti už počet obetí dopravných nehôd v EÚ výrazne klesol, no v posledných rokoch tieto čísla stagnujú. Navyše medzi jednotlivými krajinami pretrvávajú obrovské rozdiely. Náš cieľ dosiahneme len kombináciou legislatívnych opatrení, adekvátneho financovania, noriem pre vozidlá a infraštruktúru, digitalizácie a výmeny najlepších postupov.“

Trend zostáva aj naďalej klesajúci. Osem členských štátov zaznamenalo v roku 2019 rekordne nízky počet úmrtí: Chorvátsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Lotyšsko, Luxembursko a Švédsko. Tento vývoj sa však vo väčšine krajín spomalil. V dôsledku toho sa nedosiahne cieľ EÚ, ktorým je znížiť v období od roku 2010 do roku 2020 počet úmrtí na cestách na polovicu. Hoci v roku 2020 počet smrteľných dopravných nehôd pravdepodobne výrazne klesne v dôsledku opatrení prijatých v reakcii na pandémiu koronavírusu, na dosiahnutie uvedeného cieľa to nebude stačiť.

Napriek tomu, že rozdiely v oblasti bezpečnosti cestnej premávky sa medzi jednotlivými členskými štátmi zmenšujú, v krajine s najhoršími výsledkami umiera na cestách až štyrikrát viac ľudí než v krajine s najmenším počtom úmrtí. Najbezpečnejšie cesty boli v roku 2019 vo Švédsku (22 úmrtí na milión obyvateľov) a v Írsku (29 úmrtí na milión obyvateľov), naopak, najvyššia smrtnosť bola zaznamenaná v Rumunsku (96 úmrtí na milión obyvateľov), Bulharsku (89 úmrtí na milión obyvateľov) a Poľsku (77 úmrtí na milión obyvateľov). Priemer EÚ predstavoval 51 úmrtí na milión obyvateľov.

Niektoré krajiny dosiahli obrovský pokrok: Grécko, Španielsko, Portugalsko, Írsko, tri pobaltské krajiny (Lotyšsko, Litva a Estónsko) a Chorvátsko zaznamenali nadpriemerné zníženie počtu obetí dopravných nehôd (o 30 až 40 %).

Súvislosti

Na ďalšie desaťročie si EÚ stanovila nový cieľ, ktorým je znížiť do roku 2030 počet úmrtí a po prvýkrát aj počet vážnych zranení o polovicu. Tento cieľ je súčasťou rámca politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030. Podmienky pre globálny politický záväzok na ďalšie desaťročie pripravuje Štokholmská deklarácia z februára 2020. 

Odhaduje sa, že na každý stratený život pripadá päť ľudí, ktorí utrpia vážne zranenia s celoživotnými následkami (približne 120 000 ľudí v roku 2019). Externé náklady spojené s dopravnými nehodami boli odhadnuté približne na 280 miliárd EUR, čo predstavuje približne 2 % HDP EÚ. 

Komisia stanovila aj vo svojom strategickom akčnom pláne pre bezpečnosť cestnej premávky a rámci politiky EÚ na obdobie rokov 2021 – 2030 ambiciózne plány v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, pomocou ktorých chce naplniť víziu nulovej úmrtnosti na cestách do roku 2050.

Naplnenie tejto vízie chce Komisia dosiahnuť realizáciou tzv. bezpečného systému EÚ. Jeho nevyhnutnou súčasťou sú bezpečnejšie vozidlá, bezpečnejšia infraštruktúra, lepšie využívanie ochranných zariadení, nižšia rýchlosť a lepšia starostlivosť po dopravných nehodách. Okrem toho sa EÚ bude snažiť zabezpečiť lepšie cezhraničné stíhanie dopravných priestupkov a digitalizáciu vodičských preukazov, ako aj rozvíjať nové spôsoby na pomoc členským štátom s porovnateľne horšími výsledkami v oblasti cestnej premávky.

Ďalšie informácie

OZNAM: Štatistika bezpečnosti cestnej premávky za rok 2019: čo znamenajú tieto čísla?

Činnosť Komisie v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a štatistiky bezpečnosti cestnej premávky v EÚ