Znečistenie ovzdušia a hluk, vplyv klimatickej zmeny, ako sú vlny horúčav, a vystavenie nebezpečným chemickým látkam, sú príčinou zlého zdravotného stavu v Európe. Podľa rozsiahleho posúdenia zdravia a životného prostredia, ktoré vydala Európska environmentálna agentúra (EEA), zlá kvalita životného prostredia prispieva k 13 % úmrtnosti. 

Zlepšenie zdravia a životných podmienok obyvateľov Európy je dôležitejšie než kedykoľvek predtým, pričom aktuálne sa pozornosť zameriava na riešenie pandémie COVID-19. Pandémia je jasným príkladom komplexných prepojení medzi životným prostredím, sociálnymi systémami a zdravím.

Podľa správy EEA „Zdravé prostredie, zdravý život: ako životné prostredie ovplyvňuje zdravie a dobré životné podmienky v Európe“ sa významná časť bremena chorôb v Európe naďalej pripisuje environmentálnemu znečisteniu v dôsledku ľudskej činnosti. V správe, ktorá vo veľkej miere čerpá z údajov Svetovej zdravotníckej organizácie o príčinách úmrtnosti a ochorení, sa zdôrazňuje, ako kvalita životného prostredia v Európe centrálnym spôsobom ovplyvňuje naše zdravie a dobré životné podmienky. Správa poukazuje aj nato, ako sociálna deprivácia, nezdravé správanie a demografický posun v Európe ovplyvňujú environmentálne zdravie, pričom najviac sú zasiahnuté najzraniteľnejšie osoby.

„Existuje jasné prepojenie medzi stavom životného prostredia a zdravím obyvateľstva. Všetci musíme pochopiť, že starostlivosťou o našu planétu nechránime len ekosystémy, ale aj život, predovšetkým tých najzraniteľnejších. Európska únia je oddaná tomuto prístupu a s novou stratégiou biodiverzity, akčným plánom pre obehové hospodárstvo a inými pripravovanými iniciatívami sme na ceste k vybudovaniu odolnejšej a zdravšej Európy pre občanov Európy i mimo nej,“ uviedol Virginijus Sinkevičius, komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo.

„Ochorenie COVID-19 je len ďalšou výstrahou, ktorá dôrazne poukazuje na vzťah medzi ekosystémami a zdravím obyvateľstva a na potrebu čeliť skutočnosti, že spôsob nášho života, konzumného správania a výroby je škodlivý pre podnebie a negatívne vplýva na naše zdravie. Od našej stratégie Z farmy na stôl zameranej na udržateľné a zdravé potraviny až po európsky plán na boj proti rakovine do budúcnosti sme sa pevne zaviazali chrániť zdravie našich občanov aj našu planétu,“ uviedla Stella Kyriakides, komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín.

„Hoci sme svedkami zlepšení v oblasti životného prostredia v Európe a jasného zamerania na zelenú dohodu o udržateľnej budúcnosti, v správe sa naznačuje, že na ochranu najzraniteľnejších v našej spoločnosti sa vyžadujú jednoznačné opatrenia, pretože chudobu často sprevádza život v zlých životných podmienkach a zlé zdravie. Riešenie týchto súvislostí musí byť súčasťou integrovaného prístupu smerom k inkluzívnejšej a udržateľnejšej Európe,“ uviedol Hans Bruyninckx, výkonný riaditeľ EEA.

Kľúčové zistenia

• Znečistenie ovzdušia zostáva hlavnou environmentálnou hrozbou pre zdravie v Európe s viac ako 400 000 predčasnými úmrtiami v EÚ každý rok spôsobenými znečistením ovzdušia. Hluk je na druhom mieste, prispieva k 12 000 predčasným úmrtiam, ďalej nasledujú vplyvy zmeny klímy, predovšetkým vlny horúčav.
• Environmentálna záťaž a zmena klímy sa v rámci Európy líšia, pričom existujú jasné rozdiely medzi krajinami na východe a západe Európy. Najvyššia úmrtnosť medzi krajinami (27 %) sa pripisuje životnému prostrediu Bosny a Hercegoviny a najnižšia Islandu a Nórsku (9 %).
• Sociálne znevýhodnené spoločenské vrstvy zvyčajne bojujú s trojnásobným zaťažením, a to s chudobou, zlou kvalitou životného prostredia a zlým zdravotným stavom. Chudobnejšie vrstvy sú často vystavené vyššej úrovni znečistenia a hluku aj vyšším teplotám, pričom existujúce ochorenia zvyšujú zraniteľnosť voči vplyvom prostredia ohrozujúcim zdravie. Na zlepšenie životných podmienok pre tých najzraniteľnejších v Európe sú potrebné cielené opatrenia.
• Ľudia sú súbežne vystavení viacerým rizikovým faktorom, ako je znečistenie ovzdušia a vody, hluk a chemikálie, ktorých vplyv sa môže kombinovať a zintenzívniť negatívne dôsledky na zdravie. Európske mestá sú obzvlášť zraniteľné voči týmto viacnásobným hrozbám, pričom ponúkajú menej zelených a modrých plôch.
• Prebiehajúci výskum skúma prepojenia medzi súčasnou pandémiou COVID-19 a environmentálnymi faktormi. Predpokladá sa, že vírus, ktorý spôsobil ochorenie COVID-19, „preskočil“ zo zvierat na ľudí ako neočakávaný dôsledok tlaku, ktorý zvýšená spotreba vytvára na naše prírodné systémy. Pokiaľ ide o vplyv ochorenia COVID-19 na spoločenstvá, prvé dôkazy naznačujú, že znečistenie vzduchu a chudoba môžu byť spojené s vyššou úmrtnosťou. Podľa prvotného posúdenia v správe sa na objasnenie týchto vzťahov vyžaduje ďalší výskum.

Lepšia integrácia politík, viac zelených a modrých plôch sú kľúčom k riešeniu

V správe sa zdôrazňuje, že na boj s environmentálnymi rizikami, na ochranu najzraniteľnejších a na úplné pochopenie výhod, ktoré príroda ponúka na podporu zdravia a dobrých životných podmienok, je potrebný integrovaný prístup k politikám v oblasti životného prostredia a zdravia.

Zdravá príroda je kľúčovým mechanizmom pri zabezpečovaní verejného zdravia, obmedzovaní ochorení a podpore dobrého zdravia a dobrých životných podmienok. Ekologické riešenia poskytujú trojnásobné víťazstvo pre zdravie, spoločnosť a životné prostredie. Kvalitné zelené a modré plochy v mestských oblastiach podporujú zdravie a dobré životné podmienky, poskytujú miesto na fyzickú aktivitu, relaxáciu a sociálnu integráciu a veľké výhody pre ekonomicky znevýhodnené spoločenské vrstvy. Zelené a modré plochy ochladzujú mestá počas vĺn horúčav, zmierňujú povodne, znižujú hluk a podporujú mestskú biodiverzitu. Počas pandémie COVID-19 sa opakovane poukazovalo na výhody, ktoré pre duševné zdravie a životné podmienky predstavuje prístup k zeleným a modrým plochám predovšetkým v mestských oblastiach.

Európska zelená dohoda predstavuje dôležitú zmenu nastavenia smerovania európskeho politického programu v EÚ a stanovuje udržateľnú a inkluzívnu stratégiu na zlepšenie zdravia a kvality života ľudí a starostlivosti o prírodu, pričom sa myslí na všetkých.

Európska komisia začala verejnú konzultáciu o svojom budúcom akčnom pláne pre ekologické poľnohospodárstvo. Toto odvetvie bude zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní ambícií európskej zelenej dohody a cieľov stanovených v stratégii „z farmy na stôl“ a stratégii biodiverzity. Prioritou Komisie je zabezpečiť, aby odvetvie ekologického poľnohospodárstva malo zavedené správne nástroje, ako aj dobre fungujúci a konsenzuálny právny rámec, ktorý je kľúčom k dosiahnutiu cieľa 25 % poľnohospodárskej pôdy určenej na ekologické poľnohospodárstvo. Nové nariadenie o ekologickej poľnohospodárskej výrobe síce poskytuje pevný základ, ale rovnako odolné musia byť aj sekundárne právne predpisy, ktoré sa ešte len majú prijať. Komisia preto na žiadosť členských štátov, Európskeho parlamentu, tretích krajín a iných zainteresovaných strán zároveň navrhla odložiť nadobudnutie účinnosti nových právnych predpisov o ekologickej poľnohospodárskej výrobe o rok, teda namiesto 1. januára 2021 na 1. januára 2022.

Komisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Janusz Wojciechowski v tejto súvislosti uviedol: „V stratégii ,z farmy na stôl‘ a stratégii biodiverzity sa vytyčujú ambiciózne ciele, aby odvetvie poľnohospodárstva bolo pripravené na zelenú dohodu. Ekologické poľnohospodárstvo bude kľúčovým spojencom pri prechode smerom k udržateľnejšiemu potravinovému systému a lepšej ochrane našej biodiverzity. Komisia bude podporovať toto odvetvie pri dosahovaní cieľa 25 % poľnohospodárskej pôdy v ekologickom poľnohospodárstve do roku 2030 pomocou vhodného politického a právneho rámca.“

Budúci akčný plán pre ekologické poľnohospodárstvo, ktorý sa má prijať začiatkom roka 2021, bude dôležitým nástrojom sprevádzajúcim budúci rast tohto odvetvia. Stratégia „z farmy na stôl“ a stratégia biodiverzity z dielne Komisie zahŕňajú cieľ, aby sa do roku 2030 až 25 % poľnohospodárskej pôdy obhospodarovalo v rámci ekologického poľnohospodárstva. V záujme tejto ambície Európska komisia zavádza a využíva kľúčové nástroje:

• akčný plán pre ekologické poľnohospodárstvo, ktorý bude nápomocný pri podpore tohto odvetvia, a to tak na úrovni dopytu, ako aj ponuky. Bude rozdelený do troch kľúčových oblastí: stimulovanie dopytu po produktoch ekologickej poľnohospodárskej výroby pri súčasnom zachovaní dôvery spotrebiteľov; podpora rozširovania plochy, na ktorej sa uplatňuje ekologické poľnohospodárstvo v EÚ; posilnenie úlohy ekologickej výroby v boji proti zmene klímy a strate biodiverzity vrátane udržateľného riadenia zdrojov. Cieľom otvorenej verejnej konzultácie je získať spätnú väzbu k návrhu plánu od občanov, vnútroštátnych orgánov a príslušných zainteresovaných strán. Dotazník bude prístupný online 12 týždňov, teda do 27. novembra,
• nové právne predpisy o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ktoré budú odrážať meniaci sa charakter tohto rýchlo rastúceho odvetvia. Cieľom nových pravidiel je zaručiť poľnohospodárom spravodlivú hospodársku súťaž a zároveň predchádzať podvodom a zachovať dôveru spotrebiteľov. V záujme hladkého prechodu medzi súčasnými a budúcimi právnymi predpismi a toho, aby priemysel a členské štáty boli plne pripravené vykonávať nové pravidlá, navrhla Komisia odložiť nadobudnutie účinnosti o jeden rok. O odklad pôvodne požiadali členské štáty, Európsky parlament, tretie krajiny a ďalšie zainteresované strany z dôvodu zložitosti a významu pripravovaných sekundárnych právnych predpisov. V dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom sa práca na nich spomalila. Odklad poskytne dostatočný čas na potrebné rozsiahle konzultácie a legislatívnu kontrolu,
• politika EÚ na podporu agropotravinárstva, ktorá podporuje európsky poľnohospodársky sektor tým, že propaguje jeho kvalitu na vnútornom trhu a v tretích krajinách. Komisia plánuje na ekologické poľnohospodárstvo v rámci propagačnej politiky vyčleniť na rok 2021 osobitný rozpočet vo výške 40 miliónov eur. Z tohto rozpočtu sa budú spolufinancovať propagačné akcie a informačné kampane o odvetví ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ. Ich cieľom bude zvyšovať povedomie o jeho kvalitách a dôraz na stimuláciu dopytu.

Okrem týchto kľúčových nástrojov ďalší rozvoj ekologického poľnohospodárstva v EÚ bude naďalej podporovať aj súčasná a budúca spoločná poľnohospodárska politika. Napríklad opatrenia v rámci programov rozvoja vidieka ponúkajú podporu poľnohospodárom, ktorí chcú prejsť na ekologické poľnohospodárstvo, prípadne zachovať tento typ poľnohospodárstva.

Súvislosti

Ekologické poľnohospodárstvo sa zameriava na výrobu potravín s použitím prírodných látok a procesov, čo vedie k poľnohospodárskej metóde s obmedzeným vplyvom na životné prostredie. Podporuje využívanie obnoviteľných zdrojov pochádzajúcich z poľnohospodárskych podnikov, zlepšenie biologických cyklov v rámci poľnohospodárskeho systému, ochranu biodiverzity, zachovanie regionálnej ekologickej rovnováhy, udržiavanie a zvýšenie úrodnosti pôdy či zodpovedné využívanie vody a náležitú starostlivosť o vodu. Pravidlá ekologického poľnohospodárstva okrem toho zvyšujú štandard životných podmienok zvierat a od poľnohospodárov vyžadujú dodržiavanie špecifických behaviorálnych potrieb zvierat.

Komisia 20. mája 2020 prijala stratégiu „z farmy na stôl“ a stratégiu biodiverzity. V súlade s európskou zelenou dohodou sú v nich navrhnuté ambiciózne opatrenia a záväzky EÚ, ktorých cieľom je zastaviť stratu biodiverzity v Európe a v celom svete a pretransformovať naše potravinové systémy na globálny etalón konkurencieschopnej udržateľnosti, ochrany ľudského zdravia, ako aj zdravia celej planéty a živobytia pre všetkých, ktorí sú zapojení do potravinového hodnotového reťazca.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Stručný prehľad o ekologickom poľnohospodárstve
Budúcnosť ekologického poľnohospodárstva
Stratégia „z farmy na stôl“
Stratégia biodiverzity