Otázky a odpovede: Budovanie európskej zdravotnej únie: lepšia pripravenosť a reakcia Európy na krízy

Otázky a odpovede: Budovanie európskej zdravotnej únie: lepšia pripravenosť a reakcia Európy na krízy

Pandémia COVID-19 spôsobila obrovské ľudské utrpenie a prinútila systémy zdravotnej starostlivosti ísť za hranice svojich možností. Opatrenia potrebné na zabránenie šíreniu pandémie a záchranu životov majú obrovský vplyv na živobytie ľudí, ich pracovné miesta a slobody. Od vypuknutia pandémie pozorujeme skutočnú a hmatateľnú solidaritu. Na čele tohto úsilia boli zdravotníci, ktorí pracovali vo dne v noci, aby sa postarali o pacientov s ochorením COVID-19. Členské štáty EÚ namiesto jednostranných opatrení pristúpili k vzájomnej podpore, a to buď prijímaním pacientov s ochorením COVID-19 zo susedných krajín, alebo vysielaním zdravotníkov a kľúčového zdravotníckeho vybavenia. Spolupráca a koordinácia na úrovni EÚ sa stala normou.

Pomoc EÚ získala aj od svojich agentúr, pričom kľúčovú úlohu v reakcii na pandémiu COVID-19 zohrávalo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európska agentúra pre lieky (EMA). ECDC konkrétne nepretržite poskytovalo posúdenia rizík a vedecké usmernenia založené na epidemiologickom šírení vírusu a EMA zjednodušila svoje postupy posudzovania, aby sa dali efektívnejšie posudzovať sľubné vakcíny alebo liečebné postupy proti ochoreniu COVID-19.

Na boj proti pandémii COVID-19 a budúcim núdzovým zdravotným situáciám však potrebujeme upevniť rámec koordinácie a posilniť existujúce štruktúry a mechanizmy na lepšiu ochranu, prevenciu, pripravenosť a reakciu na ohrozenia zdravia ľudí na úrovni EÚ. Práve preto predsedníčka Komisie vo svojej správe o stave Únie v roku 2020 vyzvala Európu, aby sa poučila z aktuálnej krízy a vybudovala európsku zdravotnú úniu.

Prečo potrebujeme európsku zdravotnú úniu?

Súčasná pandémia nám ukázala, aký zásadný význam má koordinácia a spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou. Pandémia je celoúnijným aj globálnym problémom, ktorý možno riešiť len vtedy, ak budeme konať jednotne. EÚ musí byť preto s podporou Európskeho parlamentu a Rady lepšie vybavená na predchádzanie zdravotným krízam, prípravu na ne a ich riadenie. To dokáže len silnejšia zdravotná únia so všetkými spoločenskými a hospodárskymi prínosmi, ktoré prináša.

Silná európska zdravotná únia ochráni nielen naše zdravie, ale aj náš spôsob života či hospodárstva a spoločnosti. Ak je v hre naše zdravie, v hre sú aj naše ekonomiky. Úzky vzťah medzi záchranou životov a záchranou živobytia nebol ešte nikdy taký zjavný ako teraz. Budovaním silnejšej zdravotnej únie predložené návrhy prispejú aj k väčšej odolnosti vnútorného trhu EÚ a udržateľnej hospodárskej obnove.

Ambície Komisie v podobe zdravotnej únie predstavujeme v čase rozsiahleho opätovného prepuknutia pandémie COVID-19 v Európe a na celom svete. EÚ a jej členské štáty musia aj naďalej prijímať potrebné opatrenia v snahe brániť šíreniu pandémie a riadiť ju zo dňa na deň, na čo je naďalej nevyhnutné postupovať na úrovni EÚ koordinovane.

Zároveň je však ešte naliehavejšie zlepšiť pripravenosť a reakciu na budúce vypuknutia prenosných ochorení v súlade s tým, ako sa bude stupňovať ich pravdepodobnosť. Zaznamenávame totiž nárast intenzity v dlhodobých trendoch, ako je antimikrobiálna rezistencia, tlak na biodiverzitu a zmena klímy – a všetky tieto faktory sú spájané s nárastom hrozby prenosných ochorení v Európe a na celom svete. Vyžaduje si to systematickú uvážlivú koncepciu zohľadňujúcu aj interakciu medzi zdravím ľudí a zvierat a životným prostredím, aby bolo možné vyvinúť štrukturálne nadčasové riešenia v súlade s koncepciou „jedno zdravie“.

Prvé predstavené stavebné prvky európskej zdravotnej únie načrtávajú poznatky získané z prvej fázy pandémie a zasadzujú sa za posilnenie existujúcich štruktúr a mechanizmov na lepšiu ochranu, prevenciu, pripravenosť a schopnosť reagovať na ohrozenia ľudského zdravia na úrovni EÚ.

Tieto počiatočné návrhy sa plánujú v rámci aktuálnych ustanovení zmlúv, predovšetkým článku 168 ods. 5 ZFEÚ. Tieto prvé hlavné prvky európskej zdravotnej únie znamenajú zdokonalenie rámca EÚ pre cezhraničné ohrozenia zdravia, čím pomôžu dosiahnuť väčší celkový vplyv, ktorý si bude vyžadovať mimoriadne silný záväzok členských štátov. Pritom sa však budú plne rešpektovať ich kompetencie v oblasti zdravia.

Prečo posilňovať rámec EÚ pre zdravotnú bezpečnosť uprostred pandémie?

Pandémia koronavírusu preukázala, že EÚ musí zlepšiť svoju pripravenosť a reakciu, aby mohla účinnejšie riadiť závažné cezhraničné ohrozenia zdravia na úrovni EÚ aj členských štátov. Nedostatky, ktoré sme zaznamenali v posledných mesiacoch v našich schopnostiach reagovať na významnú krízu v oblasti zdravia, si vyžadujú jednotnejší a koordinovanejší prístup k príprave na takéto hrozby v EÚ a ich zvládaniu. Preto predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie oznámila nové opatrenia zamerané na vybudovanie európskej zdravotnej únie.

Na základe skúseností získaných počas posledných deviatich mesiacov Komisia navrhuje pevný rámec pre pripravenosť, dohľad, posudzovanie rizík, včasné varovanie a reakciu na úrovni EÚ. Tieto návrhy lepšie vyzbroja EÚ a členské štáty na spoločné prijímanie rýchlych, rozhodných a koordinovaných opatrení: s tým súvisia nové mandáty na riešenie krízových situácií pre Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európsku agentúru pre lieky (EMA), ako aj prepracovaný právny rámec týkajúci sa cezhraničných ohrození zdravia.

Pandémia COVID-19 sa ešte neskončila. Hoci EÚ dosiahla významný pokrok vďaka stratégii EÚ v oblasti vakcín a podpísala tri zmluvy s farmaceutickými spoločnosťami o prístupe k budúcim bezpečným a účinným očkovacím látkam, v súčasnosti nie je k dispozícii žiadna schválená vakcína a liečebných postupov je naďalej nedostatok. Preto je dôležité zakročiť už teraz, aby sa zabezpečila lepšia pripravenosť a reakcia tak počas súčasnej zdravotnej krízy, ako aj počas tých budúcich.

Bude európska zdravotná únia obmedzená na krízové riadenie?

Tieto návrhy sa zaoberajú krízovým riadením, pripravenosťou, reakciou a odolnosťou. Je to prvý krok smerom k európskej zdravotnej únii ohlásenej v prejave o stave Únie, ale zdravotná únia pôjde ešte ďalej.

Kríza ukázala, aká dôležitá je spolupráca v boji proti prenosným ochoreniam. Systémy zdravotnej starostlivosti musia byť odolné a schopné reagovať na núdzové zdravotné situácie, ako aj na všetky ostatné závažné cezhraničné ohrozenia zdravia.

Občania EÚ považujú zdravie za prioritu a očakávajú, že Európa na tomto poli urobí viac. Preto všetky budúce politiky v oblasti zdravia budú prispievať k cieľu vytvorenia európskej zdravotnej únie.

Po týchto návrhoch budú nasledovať ďalšie dve významné iniciatívy týkajúce sa zdravotnej únie: farmaceutická stratégia pre Európu a európsky plán boja proti rakovine.

Zameriavajú sa návrhy aj na ochorenie COVID-19 alebo len na budúce zdravotné krízy?

Tri navrhované nariadenia teraz prerokuje Rada a Európsky parlament. Hneď po prijatí nadobudnú účinnosť a budú sa uplatňovať okamžite. Nové štruktúry vychádzajú z existujúcich právnych predpisov a praxe počas reakcie na núdzovú situáciu spôsobenú ochorením COVID-19 a ako také by sa mohli rýchlo začleniť do súčasných rámcov. Je dôležité, aby sa na riešenie aktuálnej krízy naďalej využívali všetky existujúce zdroje. Tieto návrhy podporujú tento princíp a zároveň poskytujú rámec na lepšiu prípravu na ďalšie závažné cezhraničné ohrozenia zdravia.

Ako navrhované právne predpisy o cezhraničných ohrozeniach zdravia posilnia krízové riadenie?

Komisia navrhuje silnejší a komplexnejší právny rámec na prípravu a reakciu na závažné cezhraničné ohrozenia zdravia. Zmeny sú založené na poznatkoch získaných počas krízy spôsobenej koronavírusom. Podľa nového nariadenia by Európska únia mohla:

  • prijímať spoločné opatrenia na úrovni EÚ s cieľom čeliť budúcim cezhraničným ohrozeniam zdravia,
  • vyhlásiť núdzový stav v oblasti verejného zdravia na úrovni EÚ,
  • posilniť plánovanie pripravenosti, podávanie správ a audit na úrovni EÚ,
  • zaviesť integrovaný systém EÚ na monitorovanie infekčných chorôb a iných ohrození zdravia.

Prečo sa mení mandát Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC)?

Centrum ECDC zohráva dôležitú úlohu pri pripravenosti na krízy a reakcii na ohrozenia v podobe infekčných chorôb a ich ohniská. Pandémia koronavírusu však poukázala na nedostatky v tomto fungovaní. Agentúra mohla vydávať len technické usmernenia a nemohla poskytovať analýzy údajov, ktoré zhromaždila. Nový rozšírený mandát by centru umožnil:

  • vydávať prísnejšie odporúčania týkajúce sa opatrení na kontrolu ohnísk,
  • mobilizovať a nasadzovať osobitnú skupinu EÚ pre oblasť zdravia na pomoc pri miestnej reakcii v členských štátoch,
  • skvalitniť analýzu a modelovanie s cieľom asistovať členským štátom pri kontrole výskytu ohnísk, napríklad zhromažďovaním a spracúvaním väčšieho množstva údajov,
  • budovať kľúčové kompetencie v oblasti ochrany zdravia v členských štátoch prostredníctvom novej siete referenčných laboratórií EÚ zameraných na verejné zdravie,
  • posilniť prevenciu prenosných ochorení a riešiť špecifické otázky v oblasti zdravia, ako sú antimikrobiálna rezistencia, vakcinácia a biologická bezpečnosť.

Prečo je potrebné posilniť úlohu Európskej agentúry pre lieky (EMA)?

EMA má kľúčovú úlohu z hľadiska zabezpečenia hodnotenia liekov, ktoré sú k dispozícii na liečbu pacientov v EÚ, ich schvaľovania a dohľadu nad nimi. V krízových časoch musí byť EMA silnejšia. Počas pandémie koronavírusu sa zintenzívnila spolupráca s odborníkmi z členských štátov a posudzovanie potenciálnych liečebných postupov a vakcín, a to vďaka dočasným a výnimočným opatreniam v záujme reakcie, ktorá by zodpovedala rozmerom tejto výzvy. Na základe skúseností so súčasnou pandémiou by navrhované nariadenie dalo týmto opatreniam trvalý charakter a agentúre EMA umožnilo:

  • neustále monitorovať udalosti, ktoré by mohli viesť k nedostatku liekov počas budúcich kríz,
  • monitorovať riziko nedostatku liekov a zdravotníckych pomôcok v krízových časoch a informovať o ňom,
  • aktivovať špecializovanú štruktúru krízového riadenia,
  • zohrávať kľúčovú úlohu pri vývoji a rýchlejšom schvaľovaní liekov na liečbu alebo prevenciu ochorení spôsobujúcich krízy v oblasti verejného zdravia,
  • urýchliť poskytovanie vedeckého poradenstva k protokolom klinického skúšania a priebežne skúmať dôkazy z klinických skúšaní a iných štúdií,
  • permanentne zastrešovať panely odborníkov na zdravotnícke pomôcky.

Bude Európska agentúra pre lieky regulovať aj zdravotnícke pomôcky?

EMA bude zohrávať veľmi obmedzenú úlohu v oblasti zdravotníckych pomôcok, najmä počas prípadnej krízy. Ide o pragmatické riešenie na zabezpečenie riadneho monitorovania rizika nedostatku pomôcok. EMA takisto zabezpečí stálu štruktúru panelov odborníkov na zdravotnícke pomôcky. Nariadením by sa však agentúre EMA neudelila regulačná úloha v oblasti zdravotníckych pomôcok.

Rešpektujú návrhy právomoci členských štátov v oblasti zdravia?

Balík je v medziach Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Bude sa zakladať na článku 168 o verejnom zdraví, ako aj na článku 114 týkajúcom sa vnútorného trhu. Nariadenie o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia sa bude opierať o článok 168 ods. 5 ZFEÚ*. 

Prečo potrebujeme nový orgán pre biomedicínsku pripravenosť?

Keď sa Európa ocitla zoči-voči úplne novému patogénu, nemala prístup k potrebným zásobám zdravotníckych protiopatrení a vyšlo najavo, aké zraniteľné sú dodávateľské reťazce EÚ v súvislosti s týmito kritickými protiopatreniami. EÚ navyše nemala koordinovaný a systematický prístup k podpore rozvoja, výroby a obstarávania potrebných zdravotníckych protiopatrení. Na úrovni EÚ v súčasnosti neexistuje žiadny orgán porovnateľný s americkým Úradom pre pokročilý biomedicínsky výskum a vývoj (BARDA), ktorý by túto prácu koordinoval a riadil. Predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie 2020 prisľúbila, že EÚ vybuduje európsky ekvivalent úradu BARDA, ktorý sa bude zameriavať na pokročilý biomedicínsky výskum a vývoj. Tento nový orgán podporí našu schopnosť a pripravenosť reagovať na cezhraničné hrozby a núdzové situácie – či už prírodného alebo úmyselného pôvodu.

Únijný orgán by odstránil štrukturálne nedostatky v kapacitách EÚ v oblasti pripravenosti a reakcie na ohrozenia zdravia, pokiaľ ide o biomedicínsky rozvoj, výrobu a budovanie pohotovostných kapacít. Bude sa venovať aj monitorovaniu situácie so zameraním na vznikajúce biomedicínske technológie, ktoré sa môžu rozšíriť na reálne aplikácie v čase krízy. Orgán bude spolupracovať so sieťami priemyselných, vedeckých, akademických a klinických výskumných organizácií a jeho cieľom bude realizovať úspešné verejno-súkromné partnerstvá.

Prípravné práce už prebiehajú a Komisia predloží návrh budúcej agentúry v poslednom štvrťroku 2021.

Sú tieto návrhy prepojené s farmaceutickou stratégiou?

Pandémia koronavírusu poukázala na slabiny vo farmaceutickom dodávateľskom reťazci. Uvedené návrhy obsahujú prvky, ktoré sa týkajú liekov a zdravotníckych pomôcok, ako napríklad dôslednejšie monitorovanie dodávok počas núdzových situácií, koordinovanejšie klinické skúšanie a poradenstvo v súvislosti s liekmi s novými indikáciami počas núdzových zdravotných situácií. Návrhy sú koncipované s ohľadom na krízové zdravotné situácie, zatiaľ čo farmaceutická stratégia bude mať v týchto oblastiach dlhodobejší systémový prístup. Bude tak dopĺňať úsilie o zabezpečenie stabilnej dodávky liekov a zdravotníckych pomôcok počas kríz aj mimo nich.

Ako sa budú súčasné návrhy financovať?

Väčšina opatrení je zahrnutá do návrhu Komisie týkajúceho sa programu EU4Health na roky 2021 – 2027. Návrh o EU4Health obsahuje zoznam oprávnených podporných opatrení, ako je vypracovanie plánu pripravenosti Únie, asistencia pri stresových testoch vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti a cvičeniach v oblasti pripravenosti, odborná príprava zdravotníckych pracovníkov či investovanie do digitalizácie. Časť práce by sa mohla financovať aj prostredníctvom iných programov Únie, ako je InvestEU. Posilnenie agentúr EÚ si bude vyžadovať zvýšenie ich rozpočtu, o ktorom sa bude rokovať s rozpočtovými orgánmi.

Čítať ďalej...

Ministri Únie pre Stredozemie zdôraznili význam regionálneho obchodu pri oživení hospodárstva

Ministri Únie pre Stredozemie zdôraznili význam regionálneho obchodu pri oživení hospodárstva

Štyridsaťdva členských krajín Únie pre Stredozemie sa prostredníctvom videokonferencie stretlo na 11. konferencii ministrov obchodu s cieľom spustiť tri nové obchodné a investičné iniciatívy. Vyzvali tiež na posilnenie obchodných väzieb v európsko-stredozemskej oblasti ako kľúčového prvku oživenia hospodárstva v tomto regióne.

Na konferencii ministrov obchodu Únie pre Stredozemie sa zdôraznilo, že je dôležité zabezpečiť, aby partneri z oblasti Stredozemného mora mohli naplno využívať výhody otvorenia trhov. K tomuto cieľu prispejú nedávno spustené obchodné a investičné iniciatívy, ktoré EÚ podporuje a ktoré realizujú partnerské organizácie – Medzinárodné obchodné centrum, Medzinárodná organizácia práce a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Iniciatívy v celkovej hodnote 11 miliónov EUR posilnia vplyv obchodu a investícií na tvorbu pracovných miest v južnom Stredozemí a podporia inkluzívny hospodársky rozvoj.

Konferencia ministrov sa konala pod záštitou spolupredsedu Únie pre Stredozemie Valdisa Dombrovskisa, výkonného podpredsedu EK a komisára pre obchod, a Ing. Mahy Aliovej, jordánskej ministerky priemyslu, obchodu a zásobovania, a za prítomnosti generálneho tajomníka Únie pre Stredozemie Nassera Kamela.

Výkonný podpredseda EK a komisár pre obchod Valdis Dombrovskis uviedol: „Stredozemský región bol v priebehu histórie dobre známy vďaka prosperujúcej výmene tovaru a poznatkov. S potešením konštatujem, že súčasná pandémia ho nezastavila. Takisto som rád, že súhlasíme, že dynamický regionálny obchod môže zohrávať kľúčovú úlohu pri oživení hospodárstva v EÚ a v širšom európsko-stredozemskom regióne. Preto musíme napredovať v prehlbovaní našej spolupráce s našimi partnermi v regióne. Rozhodne povzbudzujem podniky zo severného aj južného pobrežia Stredozemného mora, aby viac využívali príležitosti, ktoré toto regionálne obchodné, investičné a hospodárske partnerstvo prináša.“

Jordánska ministerka Ing. Maha Aliová uviedla: „Táto dôležitá ministerská konferencia sa koná v čase, keď si pripomíname 25. výročie začiatku barcelonského procesu alebo euro-stredozemského partnerstva. To položilo základy pre formalizáciu Únie pre Stredozemie a prinieslo aj dlhodobý regionálny rámec spolupráce pod záštitou spolupredsedníctva krajín zo severného a južného pobrežia Stredozemného mora. Bezprecedentná sociálna a hospodárska zraniteľnosť v regióne, ktorá sa zhoršila pandémiou COVID-19, si práve teraz vyžaduje solidaritu a účinnú spoluprácu pri riešení pálčivých otázok s osobitným dôrazom na južné pobrežie Stredozemného mora. Jordánsko ako spolupredseda Únie pre Stredozemie je pripravené spolupracovať s EÚ a krajinami južného Stredozemia na podpore udržateľného regionálneho rozvoja v rámci Únie pre Stredozemie.“

Generálny tajomník Únie pre Stredozemie Nasser Kamel uviedol: „Súčasná pandémia viedla k ďalekosiahlym globálnym narušeniam hodnotových reťazcov, k oslabeniu obchodu a investičných tokov. Akýkoľvek „nový normálny stav“, v ktorom by nefigurovala posilnená obchodná a hospodárska integrácia, by nebol v súlade s legitímnymi očakávaniami ľudí na oboch brehoch Stredozemného mora. Dnešné stretnutie svedčí o spoločnej vôli 42 krajín k spolupráci v týchto oblastiach a názorne ukazuje stratégiu Únie pre Stredozemie, ktorá sa zameriava na činy a ktorá premieňa naše politické mandáty na konkrétne iniciatívy prostredníctvom regionálneho dialógu viacerých partnerov.“

Súvislosti

Od poslednej konferencie ministrov obchodu Únie pre Stredozemie, ktorá sa konala v marci 2018, došlo medzi členskými štátmi Únie pre Stredozemie k viacerým zmenám v dvojstranných obchodných vzťahoch vrátane obrovského narušenia spôsobeného celosvetovou pandémiou COVID-19. Napriek pandémii a rastúcemu protekcionizmu vo svete zostáva obchod v európsko-stredozemskom regióne vo všeobecnosti otvorený. Ministri obchodu Únie pre Stredozemie vyzvali na odolávanie protekcionizmu a vypracovanie dodatočných iniciatív na ďalšie uľahčenie a zintenzívnenie obchodných a investičných tokov.

Ministri pri príležitosti 25. výročia barcelonského procesu* uvítali pokrok dosiahnutý pri vykonávaní ôsmich euro-stredomorských dohôd o pridružení a vyzvali na ich modernizáciu. Treba rozšíriť rozsah ich pôsobnosti a prehĺbiť záväzky týkajúce sa kľúčových pravidiel obchodnej politiky. Ministri takisto podporili pokrok pri zvyšovaní obchodnej integrácie medzi južnými stredozemskými partnermi a uvítali pristúpenie Libanonu a Palestíny k Agadirskej dohode, čo je obchodná dohoda medzi Egyptom, Jordánskom, Marokom a Tuniskom.

Ministri okrem toho vyzvali na väčšiu spoluprácu v oblasti reformy WTO vrátane aktualizácie pravidiel s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých a na nájdenie riešenia súčasnej patovej situácie, v ktorej sa nachádza odvolací orgán. To poslúži na zachovanie multilaterálneho systému založeného na pravidlách, ktorý chráni záujmy všetkých členov WTO.

Ministri takisto opätovne potvrdili svoj záväzok presadzovať vzájomne sa podporujúce vzťahy medzi obchodom, investíciami a udržateľným rozvojom a zdôraznili význam príslušných viacstranných iniciatív zameraných na udržateľný rozvoj. Zdôraznili, že je potrebné urýchlene prijať opatrenia, vrátane opatrení na regionálnej úrovni, na boj proti zmene klímy a účinné vykonávanie medzinárodných dohôd v oblasti klímy, ako je Parížska dohoda.

Ministri uvítali usporiadanie obchodného a investičného fóra Únie pre Stredozemie 12. novembra 2020. Očakávajú, že výsledky tejto ministerskej konferencie sa vykonajú v rámci zasadnutí vysokých úradníkov pre obchod Únie pre Stredozemie, ako aj v rámci rôznych technických pracovných skupín ešte pred nadchádzajúcim zasadnutím ministrov obchodu Únie pre Stredozemie, ktoré je naplánované na rok 2022.

Ďalšie informácie

Spoločné vyhlásenie

* Začiatkom barcelonského procesu, alebo euro-stredozemského partnerstva (Euromed), bola európsko-stredozemská konferencia v Barcelone v roku 1995. Usporiadala ju EÚ s cieľom posilniť svoje vzťahy s krajinami v regióne Mašrek a Maghreb. Toto partnerstvo položilo základy pre vznik dnešnej Únie pre Stredozemie.

Čítať ďalej...

Európsky týždeň odborných zručností: „OVP pre zelenú a digitálnu transformáciu"

Európsky týždeň odborných zručností: „OVP pre zelenú a digitálnu transformáciu"

Európsky týždeň odborných zručností 2020 bude prebiehať elektronickou formou v celej Európskej únii od 9. do 13. novembra 2020. Organizuje ho Európska komisia v partnerstve s nemeckým spolkovým ministerstvom školstva a výskumu ako súčasť nemeckého predsedníctva Rady EÚ. Tento piaty ročník nabáda ľudí všetkých vekových kategórií, aby objavili svoj talent a rozvíjali svoje zručnosti v súlade s potrebami trhu práce vďaka odbornému vzdelávaniu a príprave (OVP), ktoré sú dôležitým odvetvím pre hospodárske a sociálne oživenie v súvislosti s pandémiou COVID-19.

Ročník 2020 sa bude zameriavať na vyššie odborné vzdelávanie a prípravu (fáza po vyššom sekundárnom vzdelávaní) a zručnosti v oblasti OVP v záujme zelenej a digitálnej transformácie. Pre Komisiu a nemecké predsedníctvo sú kľúčovými otázkami podpora digitálnych vzdelávacích platforiem, pestovanie kultúry celoživotného a kontinuálneho vzdelávania a zavedenie udržateľných štruktúr OVP.

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit uviedol: „Trhy práce na zvládnutie digitálnej a zelenej transformácie potrebujú kreatívne mozgy a šikovné ruky. Hlavným zameraním OVP je rozvoj talentov. Talentov, ktoré si dokážu v našich spoločnostiach nájsť kariérne uplatnenie a zároveň prispievať k našim ekonomikám. Pre poskytovateľov OVP, podniky, odborové zväzy, vlády a iných partnerov nebolo nikdy dôležitejšie poskytovať relevantné zručnosti pre celoživotné vzdelávanie. Som presvedčený, že OVP môžu zohrávať pri oživení kľúčovú úlohu.“

„Kvalitné odborné vzdelávanie a príprava v Nemecku aj v Európe zohrávajú významnú úlohu, pokiaľ ide o ďalšie zabezpečenie našej prosperity v budúcnosti,“ zdôraznila nemecká spolková ministerka školstva a výskumu Anja Karliczek. „Chceme posilniť spoluprácu v oblasti OVP v Európe, učiť sa jeden od druhého a pripraviť OVP na budúce výzvy. Prvé kroky na dosiahnutie tohto cieľa sme prijali na neformálnom zasadnutí ministrov školstva v Osnabrücku spolu s členskými štátmi EÚ, Európskou komisiou a európskymi sociálnymi partnermi. Veľmi ma teší, že dnes otvárame Európsky týždeň odborných zručností. Tohtoročné podujatie zorganizovala Európska komisia v spolupráci s mojím ministerstvom – nemeckým spolkovým ministerstvom školstva. My chceme túto príležitosť na vyzdvihnutie výhod odborného vzdelávania a prípravy v Európe teraz čo najlepšie využiť.“

V rámci Európskeho týždňa odborných zručností 2020 miestne, regionálne a národné organizácie z EÚ aj mimo nej organizujú virtuálne podujatia a činnosti, pričom zdôrazňujú výhody OVP a ich kľúčovú úlohu v celoživotnom vzdelávaní. Mladým študentom poskytujú počiatočné zručnosti, ktoré potrebujú na uspokojivú kariéru, a vytvárajú prostriedky na to, aby dospelí mohli stavať na existujúcich zručnostiach zvyšovaním ich úrovne a osvojovať si zručnosti nové, a to počas celého života. V 38 krajinách už bolo zaregistrovaných viac ako 781 pridružených podujatí a činností, ktoré oslovili viac ako 1,6 milióna ľudí.

Vyslanci Európskeho týždňa odborných zručností a ocenenia za excelentnosť v oblasti OVP 2020

Tento rok podporuje kampaň Európsky týždeň odborných zručností 28 vyslancov zastupujúcich 25 krajín tým, že šíria informácie o odborných zručnostiach. Vymenovala ich Európska komisia a sú inšpiratívnymi príkladmi toho, aké prínosy majú OVP. Ich obdivuhodné úspechy svedčia o výhodách OVP nielen pre mladých ľudí, ale aj pre každého, kto zvažuje nové možnosti vzdelávania.

Súvislosti

Čo je Európsky týždeň odborných zručností?

Európsky týždeň odborných zručností je každoročný týždňový maratón činností a podujatí, počas ktorých sa miestne, regionálne alebo celoštátne organizácie pýšia tým najlepším z oblasti odborného vzdelávania a prípravy (OVP)[1]. Dokazujú tak, že ide o odvetvie, ktoré dokáže všetkým ľuďom poskytnúť zručnosti potrebné na napĺňajúci osobný a pracovný život. Podujatie sprevádza aj niekoľkomesačná komunikačná kampaň na podporu miestneho dosahu.

Iniciatívu začala Európska komisia v roku 2016 v kontexte nového programu v oblasti zručností pre Európu a odvtedy sa stala platformou pre subjekty pôsobiace v oblasti OVP v celej Európe aj mimo nej na výmenu nápadov a osvedčených postupov. Celkovým cieľom podujatia je predstaviť mnohé spôsoby, ako môžu OVP pomôcť mladým ľuďom a dospelým, aby „objavili svoj talent“ a už sa začali pripravovať na budúce výzvy, ktorým bude raz čeliť európske hospodárstvo. Zároveň sa zamestnávateľom demonštrujú obrovské výhody investovania do ľudských zdrojov podporou počiatočnej odbornej prípravy mladých ľudí, ako aj zvyšovania úrovne zručností a získavania nových zručností medzi dospelými.

Ako EÚ podporuje OVP?

Komisia aktívne podporuje odborné vzdelávanie a prípravu ako súčasť svojho úsilia o vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, a najmä práva na vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie. 1. júla 2020 Komisia navrhla odporúčanie Rady o odbornom vzdelávaní a príprave s cieľom urobiť vzdelávacie systémy modernejšími, príťažlivejšími, flexibilnejšími a pripravenými na digitálnu a zelenú transformáciu. Tento návrh je zakotvený v ďalších iniciatívach Komisie, ako je napríklad európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť či oznámenie s názvom Podpora zamestnanosti mladých ľudí: most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu.

Európska komisia takisto podporuje odborné vzdelávanie a prípravu prostredníctvom svojich fondov. Okrem finančných prostriedkov EÚ na obdobie 2021 – 2027, ako sú Európsky sociálny fond plus či Erasmus, sú zvyšovanie úrovne zručností a získavanie nových zručností hlavnými investičnými oblasťami Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorá sa opiera o granty a úvery vo výške 672,5 miliardy eur.

Ďalšie informácie

Webová stránka Európskeho týždňa odborných zručností 2020

Mapa podujatí Európskeho týždňa odborných zručností 2020

Webová stránka nemeckého predsedníctva Rady Európskej únie 2020

Sledujte Nicolasa Schmita na Twitteri

Twitter: #EUVocationalSkills, #DiscoverYourTalent

Verzia na tlač vo formáte PDF

Čítať ďalej...

Hospodárska prognóza z jesene 2020: oživenie bolo prerušené, keďže druhá vlna pandémie prehlbuje neistotu

Hospodárska prognóza z jesene 2020: oživenie bolo prerušené, keďže druhá vlna pandémie prehlbuje neistotu

Pandémia koronavírusu predstavuje veľmi veľký otras pre svetové hospodárstvo a hospodárstvo EÚ s veľmi vážnymi ekonomickými a sociálnymi dôsledkami. Hospodárska činnosť v Európe utrpela v prvej polovici roka závažný otras, pričom v treťom štvrťroku došlo k výraznému oživeniu, keďže sa postupne rušili opatrenia na zamedzenie šírenia vírusu. Druhá vlna pandémie ochorenia COVID-19 v posledných týždňoch však vedie k narušeniam, keďže vnútroštátne orgány zavádzajú nové opatrenia v oblasti verejného zdravia s cieľom obmedziť jeho šírenie. Epidemiologická situácia znamená, že prognózy rastu počas prognózovaného obdobia sú vystavené mimoriadne vysokému stupňu neistoty a rizikám.

Prerušená a neúplná obnova

V hospodárskej prognóze z jesene 2020 sa predpokladá, že hospodárstvo eurozóny v roku 2020 klesne o 7,8 % pred tým, než v roku 2021 vzrastie o 4,2 % a v roku 2022 o 3 %. V prognóze sa predpokladá, že hospodárstvo EÚ v roku 2020 klesne o 7,4 %, pričom následne dôjde k obnove a nárastu o 4,1 % v roku 2021 a o 3 % v roku 2022. Prognózy rastu eurozóny a EÚ sú v porovnaní s hospodárskou prognózou z leta 2020 mierne vyššie na rok 2020 a nižšie na rok 2021. Neočakáva, že produkcia v eurozóne a v EÚ sa v roku 2022 dostane na svoju úroveň pred pandémiou.

Hospodársky dosah pandémie sa v rámci EÚ značne líšil a to isté platí aj pre vyhliadky na obnovu. Je to odrazom šírenia vírusu, prísnosti opatrení v oblasti verejného zdravia prijatých na zamedzenie jeho šírenia, odvetvového zloženia národných hospodárstiev a účinnosti vnútroštátnych politických opatrení.

Nárast nezamestnanosti bol v porovnaní s poklesom hospodárskej činnosti obmedzený

Úbytok pracovných miest a nárast nezamestnanosti spôsobili značný tlak na živobytie mnohých Európanov. Politické opatrenia prijaté členskými štátmi spolu s iniciatívami na úrovni EÚ pomohli zmierniť dosah pandémie na trhy práce. Nebývalý rozsah prijatých opatrení, najmä prostredníctvom režimov skráteného pracovného času, umožnil, že nárast miery nezamestnanosti zostal v porovnaní s poklesom hospodárskej činnosti utlmený. Nezamestnanosť má v roku 2021 naďalej rásť, keďže členské štáty postupne rušia núdzové podporné opatrenia a na trh práce vstupujú noví ľudia, ale v roku 2022 by sa mala situácia zlepšiť, keďže hospodárstvo sa bude naďalej zotavovať.

V prognóze sa predpokladá, že miera nezamestnanosti v eurozóne sa zvýši zo 7,5 % v roku 2019 na 8,3 % v roku 2020 a 9,4 % v roku 2021, pričom v roku 2022 klesne na 8,9 %. V EÚ by sa miera nezamestnanosti mala zvýšiť zo 6,7 % v roku 2019 na 7,7 % v roku 2020 a 8,6 % v roku 2021 a následne v roku 2022 klesnúť na 8,0 %.

Deficity a verejný dlh sa budú zvyšovať

Očakáva sa, že nárast deficitov verejných financií bude v tomto roku veľmi výrazný v celej EÚ, keďže sa zvýšia sociálne výdavky a znížia sa daňové príjmy v dôsledku výnimočných politických opatrení určených na podporu hospodárstva, ako aj účinku automatických stabilizátorov.

V prognóze sa predpokladá, že celkový deficit verejných financií v eurozóne vzrastie z úrovne 0,6 % HDP v roku 2019 na približne 8,8 % v roku 2020 pred tým, než klesne na 6,4 % v roku 2021 a na 4,7 % v roku 2022. Je to odrazom očakávaného postupného rušenia núdzových podporných opatrení v priebehu roka 2021, keď sa zlepší hospodárska situácia.

Vzhľadom na prudký nárast deficitov sa v prognóze predpokladá, že súhrnný pomer dlhu k HDP v eurozóne sa zvýši z 85,9 % HDP v roku 2019 na 101,7 % v roku 2020, 102,3 % v roku 2021 a 102,6 % v roku 2022.

Inflácia zostáva utlmená

Prudký pokles cien energií v auguste a septembri spôsobil, že celková inflácia sa dostala do záporných hodnôt. Jadrová inflácia, ktorá zahŕňa všetky položky okrem energie a nespracovaných potravín, tiež v lete výrazne klesla v dôsledku nižšieho dopytu po službách, najmä službách súvisiacich s cestovným ruchom, a priemyselnom tovare. Slabý dopyt, stagnácia trhu práce a silný výmenný kurz eura budú vyvíjať tlak na znižovanie cien.

Predpokladá sa, že inflácia v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) dosiahne v roku 2020 priemernú hodnotu 0,3 % a potom sa zvýši na 1,1 % v roku 2021 a na 1,3 % v roku 2022, ak sa stabilizujú ceny ropy. V EÚ by mala inflácia dosiahnuť 0,7 % v roku 2020, 1,3 % v roku 2021 a 1,5 % v roku 2022.

Členovia kolégia v tejto súvislosti povedali:

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, v tejto súvislosti uviedol: „Táto prognóza prichádza v čase, keď druhá vlna pandémie spôsobuje ešte väčšiu neistotu a kazí naše nádeje na rýchle oživenie. Hospodárska produkcia v EÚ sa do roku 2022 nedostane na svoju úroveň pred pandémiou. Uprostred týchto turbulencií sme však preukázali odhodlanie a solidaritu. Dohodli sme sa na bezprecedentných opatreniach na pomoc ľuďom a spoločnostiam. Budeme spolupracovať, aby sme načrtli cestu k obnove, pričom využijeme všetky nástroje, ktoré máme k dispozícii. Dohodli sme sa na mimoriadne dôležitom balíku obnovy NextGenerationEU, ktorého ústredným prvkom je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, s cieľom poskytnúť rozsiahlu podporu najviac zasiahnutým regiónom a odvetviam. Opätovne vyzývam Európsky parlament a Radu, aby urýchlene ukončili rokovania s cieľom umožniť poskytovanie finančných prostriedkov v roku 2021, aby sme mohli investovať, reformovať a znovu spoločne budovať.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni uviedol: „Po najhlbšej recesii v histórii EÚ v prvej polovici tohto roka a po veľmi výraznom vzostupe v lete bolo oživenie Európy prerušené v dôsledku opätovného nárastu prípadov ochorenia COVID-19. Rast sa obnoví v roku 2021, ale bude trvať dva roky, kým sa európske hospodárstvo priblíži k svojej úrovni pred pandémiou. V súčasnom kontexte veľmi veľkej neistoty musia národné hospodárske a fiškálne politiky naďalej poskytovať podporu, zatiaľ čo NextGenerationEU musí byť dokončený tento rok a účinne zavedený v prvom polroku 2021.“

Vysoká miera neistoty s rizikami nepriaznivého vývoja, pokiaľ ide o výhľad

Neistota a riziká ovplyvňujúce hospodársku prognózu z jesene 2020 zostávajú mimoriadne veľké. Hlavné riziko vyplýva zo zhoršenia pandémie, ktoré si vyžaduje prísnejšie opatrenia v oblasti verejného zdravia a vedie k závažnejšiemu a dlhodobejšiemu dosahu na hospodárstvo. To podnietilo analýzu scenárov pre dva alternatívne spôsoby vývoja pandémie – priaznivejší a horší – vrátane dosahu na hospodárstvo. Existuje tiež riziko, že jazvy, ktoré pandémia zanechala na hospodárstve – napríklad bankroty, dlhodobá nezamestnanosť a prerušenia dodávok – by mohli byť hlbšie a ďalekosiahlejšie. Európske hospodárstvo by mohlo byť takisto negatívne zasiahnuté, ak by sa situácia v globálnom hospodárstve a svetovom obchode zlepšila menej, ako sa predpokladalo, alebo ak by sa zvýšilo obchodné napätie. Ďalším rizikom nepriaznivého vývoja je možné napätie na finančných trhoch.

Naopak, NextGenerationEU (program hospodárskej obnovy EÚ) vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pravdepodobne poskytne hospodárstvu EÚ silnejší impulz, než sa predpokladalo. Je to tak preto, že v prognóze sa mohli len čiastočne zohľadniť pravdepodobné prínosy týchto iniciatív vzhľadom na stále obmedzené informácie o národných plánoch, ktoré sú v tomto štádiu k dispozícii. Aj dosiahnutie obchodnej dohody medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by malo od roku 2021 pozitívny vplyv na hospodárstvo EÚ v porovnaní s východiskom zohľadneným v prognóze, podľa ktorého budú EÚ a Spojené kráľovstvo obchodovať na základe pravidiel Svetovej obchodnej organizácie o doložke najvyšších výhod.

Súvislosti

Prognóza bola vypracovaná v kontexte vážnej neistoty, keď členské štáty oznámili v druhej polovici októbra 2020 nové významné opatrenia v oblasti verejného zdravia s cieľom obmedziť šírenie vírusu.

Prognóza vychádza z obvyklého súboru technických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 22. októbra 2020. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane informácií o vládnych politikách sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie, ktoré boli dostupné k 22. októbru. V odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym zmenám politiky, s výnimkou prípadov, keď sú politiky dôveryhodne ohlásené a dostatočne konkretizované.

Prognóza závisí od dvoch dôležitých technických predpokladov. Po prvé, predpokladá sa, že opatrenia v oblasti verejného zdravia zostanú v určitom rozsahu v platnosti počas celého prognózovaného obdobia. Po ich výraznom sprísnení v štvrtom štvrťroku 2020 sa však očakáva postupné zmiernenie prísnosti opatrení v roku 2021. Takisto sa predpokladá, že hospodársky dosah danej úrovne obmedzení sa časom zníži, keď sa systém zdravotnej starostlivosti a hospodárske subjekty prispôsobia prostrediu koronavírusu. Po druhé, keďže budúce vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom zatiaľ nie sú jasné, prognózy na roky 2021 a 2022 vychádzajú z technického predpokladu, že EÚ a Spojené kráľovstvo budú od 1. januára 2021 obchodovať na základe pravidiel Svetovej obchodnej organizácie o doložke najvyšších výhod. Ide o predpoklad, ktorý slúži výlučne na účely prognózy, pričom nepredstavuje odhad ani predpoveď výsledku rokovaní medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom o ich budúcom vzťahu.

Ďalšou prognózou Európskej komisie bude aktualizácia výhľadu HDP a inflácie v hospodárskej prognóze zo zimy 2021, ktorá sa má predložiť vo februári 2021.

Ďalšie informácie

Úplné znenie dokumentu: Hospodárska prognóza z jesene 2020

Podpredseda Dombrovskis na Twitteri: @VDombrovskis

Komisár Gentiloni na Twitteri: @PaoloGentiloni

GR ECFIN na Twitteri: @ecfin

Čítať ďalej...

Podpora sociálne trhového hospodárstva EÚ: primeraná minimálna mzda pre pracovníkov vo všetkých členských štátoch

Podpora sociálne trhového hospodárstva EÚ: primeraná minimálna mzda pre pracovníkov vo všetkých členských štátoch

Komisia navrhuje smernicu EÚ, ktorou chce zabezpečiť, aby boli pracovníci v Únii chránení primeranou minimálnou mzdou umožňujúcou dôstojný život, a to bez ohľadu na to, kde pracujú. Ak je minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni, má nielen pozitívny sociálny dosah, ale prináša aj širšie hospodárske výhody, pretože znižuje nerovnosť v odmeňovaní, pomáha udržať domáci dopyt a posilňuje motiváciu pracovať. Primeraná minimálna mzda môže pomôcť znížiť aj rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, pretože minimálnu mzdu poberá viac žien než mužov. Návrh zároveň pomáha chrániť aj zamestnávateľov, ktorí pracovníkom vyplácajú dôstojné mzdy – tým, že zabezpečí spravodlivú hospodársku súťaž.

Súčasná kríza zasiahla najmä odvetvia s vyšším podielom pracovníkov poberajúcich nízke mzdy, ako sú napríklad upratovanie, maloobchod, zdravotná a dlhodobá starostlivosť či rezidenčná starostlivosť. Zabezpečenie dôstojného života pracovníkov a zníženie chudoby pracujúcich je dôležité nielen počas krízy, ale je nevyhnutné aj pre udržateľné a inkluzívne oživenie hospodárstva.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová k tomu uviedla: „Dnešný návrh na primeranú minimálnu mzdu je dôležitým signálom, že aj v čase krízy musí byť dôstojnosť práce posvätná. Vidíme však, že mnohým ľuďom sa už práca prestáva vyplácať. Pracujúci by mali mať prístup k primeranej minimálnej mzde a dôstojnej životnej úrovni. Dnes navrhujeme rámec pre minimálne mzdy pri plnom rešpektovaní národných tradícií a slobody sociálnych partnerov. Zlepšením pracovných a životných podmienok budú chránení nielen naši pracovníci, ale aj zamestnávatelia, ktorí platia dôstojné mzdy, a vytvorí sa ním základ pre spravodlivé, inkluzívne a odolné oživenie.“

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí Valdis Dombrovskis k tomu dodal: „Je dôležité zabezpečiť, aby mali z oživenia hospodárstva prospech aj pracovníci s nízkymi mzdami. Týmto návrhom chceme zabezpečiť, aby pracujúci v EÚ zarábali mzdu, ktorá im zaručí dôstojný život, bez ohľadu na to, kde pracujú. Pri rokovaniach o mzdách na vnútroštátnej a miestnej úrovni zohrávajú kľúčovú úlohu sociálni partneri. Podporujeme ich slobodu rokovať o mzdách samostatne, a v prípadoch, keď to nie je možné, poskytujeme rámec, ktorý členské štáty usmerní pri stanovovaní minimálnych miezd.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit k tomu pripojil: „Takmer 10 % pracovníkov v EÚ žije v chudobe, to sa musí zmeniť. Ľudia, ktorí majú prácu, by nemali mať problém vyjsť s peniazmi. Minimálna mzda musí dohnať ostatné mzdy, ktoré v posledných desaťročiach zaznamenali rast, v dôsledku čoho minimálna mzda zaostáva. Kolektívne vyjednávanie by malo byť zlatým štandardom vo všetkých členských štátoch. Zabezpečenie primeranej minimálnej mzdy je čierne na bielom uvedené v 6. zásade Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý schválili všetky členské štáty, takže rátame s ich trvalým záväzkom.“

Rámec pre minimálnu mzdu pri plnom rešpektovaní národných kompetencií a tradícií

Minimálna mzda existuje vo všetkých členských štátoch EÚ. V 21 krajinách je minimálna mzda stanovená zákonom a v 6 členských štátoch (Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko) sa ochrana, ktorú predstavuje minimálna mzda, zabezpečuje výlučne kolektívnymi zmluvami. Napriek tomu však vo väčšine členských štátov pociťujú pracovníci dosah nedostatočnej primeranosti alebo rozdielov v rozsahu ochrany, ktorú minimálna mzda predstavuje. V tejto súvislosti vytvára navrhovaná smernica podmienky na zlepšenie primeranosti minimálnych miezd, ako aj prístupu pracovníkov k ochrane, ktorú minimálna mzda v EÚ predstavuje. Návrh Komisie plne rešpektuje zásadu subsidiarity: stanovuje sa ním rámec pre minimálne normy, pričom sa rešpektujú a zohľadňujú právomoci členských štátov, nezávislosť sociálnych partnerov i zmluvná sloboda v oblasti miezd. Neukladá členským štátom povinnosť zaviesť zákonom stanovenú minimálnu mzdu, ani nestanovuje jednotnú úroveň minimálnej mzdy.

Krajiny s vysokou pôsobnosťou kolektívneho vyjednávania mávajú zvyčajne nižší podiel pracovníkov s nízkymi mzdami, nižšiu mzdovú nerovnosť a vyššie minimálne mzdy. Návrh Komisie sa preto zameriava na podporu kolektívneho vyjednávania o mzdách vo všetkých členských štátoch.

Krajiny so zákonnou minimálnou mzdou by mali zaviesť podmienky na to, aby bola minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni. Súčasťou týchto podmienok sú jasné a stabilné kritériá na stanovenie minimálnej mzdy, orientačné referenčné hodnoty na posudzovanie jej primeranosti a jej pravidelná a včasná aktualizácia. Od týchto členských štátov sa zároveň žiada, aby zabezpečili primerané a odôvodnené využívanie odchýlok a zrážok minimálnej mzdy a účinné zapojenie sociálnych partnerov do zákonného stanovovania a aktualizácie zákonnej minimálnej mzdy.

V návrhu sa okrem toho stanovuje aj lepšie presadzovanie a monitorovanie ochrany, ktorú predstavuje minimálna mzda stanovená v každej krajine. Dodržiavanie a účinné presadzovanie sú nevyhnutné na to, aby mohli mať pracovníci prospech zo skutočného prístupu k ochrane, ktorú predstavuje minimálna mzda, a aby boli podniky chránené pred nekalou hospodárskou súťažou. Navrhovanou smernicou sa pre členské štáty zavádza úloha každoročne nahlasovať Komisii údaje o ochrane, ktorú predstavuje minimálna mzda. 

Súvislosti

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová prisľúbila, že na začiatku svojho mandátu predloží právny nástroj, ktorý pracovníkom v Únii zabezpečí spravodlivú minimálnu mzdu, a tento sľub zopakovala vo svojom prvom prejave o stave Únie 16. septembra 2020.

Právo na primeranú minimálnu mzdu je zakotvené v 6. zásade Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý v novembri 2017 v Göteborgu spoločne vyhlásili Európsky parlament, Rada v mene všetkých členských štátov a Európska komisia.

Dnešný návrh smernice vychádza z článku 153 ods. 1 písm. b) Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ), ktorý sa týka pracovných podmienok. Nadväzuje na dvojfázovú konzultáciu so sociálnymi partnermi, ktorá sa uskutočnila v súlade s článkom 154 ZFEÚ. Tento návrh Komisie bude predložený na schválenie Európskemu parlamentu a Rade. Po schválení smernice budú mať členské štáty dva roky na jej transpozíciu do vnútroštátneho práva.

Ďalšie informácie:

Návrh smernice EÚ o primeranej minimálnej mzde v EÚ predložený Komisiou

Pracovný dokument útvarov Komisie a posúdenie vplyvu pripojené k návrhu Komisie

Otázky a odpovede: Primeraná minimálna mzda

Prehľad: Primeraná minimálna mzda

Sledujte Valdisa Dombrovskisa a Nicolasa Schmita na Twitteri

Prihláste sa na odber bezplatného elektronického bulletinu Európskej komisie o zamestnanosti, sociálnych záležitostiach a začlenení.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURÓPSKA KOMISIA

EURÓPSKY PARLAMENT

Login