Komisia navrhla vytvoriť pre rozpočet EÚ ďalšiu generáciu vlastných zdrojov, ktorá zahŕňa tri nové zdroje príjmov: prvý je založený na príjmoch z obchodovania s emisiami (ETS), druhý je založený na zdrojoch vytvorených navrhovaným mechanizmom EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach a tretí je založený na podiele zostatkových ziskov od nadnárodných spoločností, ktorý sa na základe nedávnej dohody OECD/G20 o prerozdelení práv na zdaňovanie („prvý pilier“) prerozdelí členským štátom EÚ. Očakáva sa, že tieto nové zdroje príjmov v plnom tempe v rokoch 2026 – 2030 vygenerujú do rozpočtu EÚ v priemere až 17 miliárd eur ročne.

Nové vlastné zdroje, ktoré aktuálne boli navrhnuté, pomôžu EÚ splácať finančné prostriedky, ktoré získala na financovanie grantovej časti nástroja NextGenerationEU. Z nových vlastných zdrojov by sa mal financovať aj Sociálno-klimatický fond. Tento fond je základným prvkom navrhovaného nového systému obchodovania s emisiami z budov a cestnej dopravy, ktorý napomôže, aby sa pri prechode na dekarbonizované hospodárstvo na nikoho nezabudlo.

Komisár Johannes Hahn, zodpovedný za rozpočet a administratívu, uviedol: „Dnešným balíkom kladieme základy pre splácanie nástroja NextGenerationEU a zriadením financovania Sociálno-klimatického fondu staviame oporný pilier pre balík Fit for 55. Vďaka súboru nových vlastných zdrojov tak zabezpečíme, aby nástroj NextGenerationEU naozaj prospel budúcej generácii.“

Predmetný návrh nadväzuje na záväzok Komisie prijatý v rámci politickej dohody o dlhodobom rozpočte na roky 2021 – 2027 a o nástroji obnovy NextGenerationEU. Prijatím tohto balíka sa zintenzívni reforma systému príjmov, ktorá sa začala v roku 2020, keď bol do vlastných zdrojov zahrnutý príjem za nerecyklovaný plastový odpad.

Obchodovanie s emisiami v EÚ

Cieľom balíka Fit for 55 z júla 2021 je v porovnaní s rokom 1990 znížiť čisté emisie skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 aspoň o 55 %, aby sme sa udržali na ceste ku klimatickej neutralite do roku 2050. Tento balík zahŕňa revíziu systému obchodovania s emisiami v EÚ. V budúcnosti sa obchodovanie s emisiami bude vzťahovať aj na odvetvie námornej dopravy, zvýši sa draženie kvót pre leteckú dopravu a zavedie sa nový systém pre budovy a cestnú dopravu.

V rámci súčasného systému obchodovania s emisiami v EÚ sa väčšina príjmov z dražieb emisných kvót prevádza do vnútroštátnych rozpočtov. Komisia zároveň navrhuje, aby v budúcnosti prúdilo do rozpočtu EÚ 25 % príjmov z obchodovania s emisiami EÚ. Pri bežnej prevádzke sa príjmy do rozpočtu EÚ v rokoch 2026 – 2030 odhadujú priemerne asi na 12 miliárd eur ročne (v rokoch 2023 – 2030 priemerne 9 miliárd eur).

Okrem vrátenia finančných prostriedkov poskytnutých cez nástroj NextGenerationEU by tieto nové príjmy financovali Sociálno-klimatický fond navrhnutý v júli 2021. Tento fond zabezpečí sociálne spravodlivú transformáciu a podporia sa z neho zraniteľné domácnosti, používatelia dopravy a mikropodniky pri financovaní investícií do energetickej efektívnosti, nových systémov vykurovania a chladenia a čistejšej mobility. V prípade potreby sa môže použiť na dočasnú priamu podporu príjmu. Celkové finančné krytie fondu by v zásade zodpovedalo približne 25 % očakávaných príjmov z nového systému obchodovania s emisiami z budov a cestnej dopravy.

Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach

Cieľom mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach, ktorý Komisia takisto navrhla v júli 2021, je znížiť riziko úniku uhlíka motivovaním výrobcov v krajinách mimo EÚ k zelenej transformácii svojich výrobných procesov. Uhlík bude pri dovoze spoplatnený sumou, ktorá by sa zaplatila, ak by bol tovar vyrobený v EÚ. Tento mechanizmus sa bude vzťahovať na cielený výber odvetví a bude plne v súlade s pravidlami WTO.

Komisia navrhuje prevádzať do rozpočtu EÚ 75 % príjmov generovaných týmto mechanizmom. V rokoch 2026 – 2030 sa príjmy do rozpočtu EÚ odhadujú v priemere asi na 1 miliardu eur ročne (v rokoch 2023 – 2030 v priemere 0,5 miliardy eur). V prechodnom období 2023 – 2025 sa príjmy z tohto mechanizmu neočakávajú.

Reforma medzinárodného rámca dane z príjmov právnických osôb

Dňa 8. októbra 2021 sa viac ako 130 krajín zapojených do inkluzívneho rámca OECD/G20 pre boj proti narúšaniu základu dane a presun ziskov dohodlo na reforme medzinárodného daňového rámca: ide o dvojpilierové opatrenie proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a jeho cieľom je zabezpečiť, aby sa zisky zdaňovali tam, kde dochádza k hospodárskej činnosti a tvorbe hodnoty. Signatárske krajiny predstavujú viac ako 90 % celosvetového HDP. V prvom pilieri tejto dohody sa právo zdaňovať podiel tzv. zvyškových ziskov najväčších nadnárodných podnikov prerozdelí zúčastneným krajinám na celom svete. Komisia navrhuje, aby sa vlastný zdroj rovnal 15 % podielu zostatkových ziskov spoločností v rozsahu pôsobnosti, ktoré sa prerozdelia členským štátom EÚ.

Komisia sa zaviazala, že v roku 2022, keď sa dokončia podrobnosti inkluzívnej rámcovej dohody OECD/G20 o prvom pilieri, navrhne smernicu, ktorou sa bude dohoda o prvom pilieri vykonávať v súlade s požiadavkami jednotného trhu. Tento proces dopĺňa smernicu o druhom pilieri, v súvislosti s ktorou Komisia prijala samostatný návrh. Kým sa dohoda sfinalizuje, príjmy do rozpočtu EÚ by mohli dosiahnuť približne 2,5 až 4 miliardy eur ročne.

Legislatívny postup

Na začlenenie týchto dvoch nových vlastných zdrojov do svojho rozpočtu musí EÚ zmeniť dva kľúčové právne predpisy:

Po prvé, Komisia navrhuje zmeniť rozhodnutie o vlastných zdrojoch tak, aby sa k existujúcim zdrojom pridali tri navrhované nové zdroje.

Po druhé, Komisia predkladá aj cielenú zmenu nariadenia o súčasnom dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2021 – 2027, známeho aj ako viacročný finančný rámec (nariadenie o VFR). Táto zmena ponúka právnu možnosť, ako začať splácať pôžičku nástroja NextGenerationEU už počas súčasného VFR. Zároveň sa v nej navrhuje zvýšiť príslušné výdavkové stropy VFR na roky 2025 – 2027 s cieľom zohľadniť dodatočné výdavky pre Sociálno-klimatický fond.

Rozhodnutie o vlastných zdrojoch musí jednomyseľne schváliť Rada po porade s Európskym parlamentom. Rozhodnutie môže nadobudnúť účinnosť po jeho schválení všetkými krajinami EÚ v súlade s ich ústavnými požiadavkami. Nariadenie o VFR musí jednomyseľne prijať Rada po získaní súhlasu Európskeho parlamentu.

Ďalšie kroky

Európska komisia bude teraz úzko spolupracovať s Európskym parlamentom a Radou na rýchlom zavedení balíka v lehotách stanovených v medziinštitucionálnej dohode.

Okrem toho Komisia do konca roka 2023 predloží návrh druhého súboru nových vlastných zdrojov. Tento druhý balík bude nadväzovať na navrhovanú iniciatívu „Podnikanie v Európe: rámec pre zdaňovanie príjmov (BEFIT) plánovanú na rok 2023.

Súvislosti

V reakcii na bezprecedentnú pandémiu sa Európska únia v roku 2020 dohodla na rekordnom stimulačnom balíku vo výške viac ako 2 bilióny eur, ktorým sa vďaka dočasnému nástroju obnovy NextGenerationEU zvýši dlhodobý rozpočet o viac ako 800 miliárd eur (v bežných cenách).

Prostredníctvom nástroja NextGenerationEU bolo Komisii umožnené vydať veľký objem dlhopisov zaručených rozpočtom EÚ. To znamená, že Únia sa môže zadlžiť, aby podporila všetky členské štáty v boji proti kríze. Na pomoc pri splácaní pôžičiek inštitúcie EÚ súhlasili so zavedením nových vlastných zdrojov, ktoré čerpajú z diverzifikovanejších a odolnejších druhov príjmov priamo súvisiacich s našimi spoločnými politickými prioritami. Nové vlastné zdroje zabránia tomu, aby splátky nástroja NextGenerationEU viedli k neprimeraným škrtom v programoch EÚ alebo k nadmernému zvýšeniu príspevkov členských štátov.

V roku 2021 Komisia získala prostredníctvom dlhodobých dlhopisov 71 miliárd eur (v bežných cenách) a v súčasnosti má v rámci diverzifikovanej stratégie financovania na spôsob suverénneho štátu nesplatené krátkodobé poukážky EÚ vo výške 20 miliárd eur.

[Všetky ceny sú kótované v cenách roku 2018, pokiaľ nie je uvedené inak.]

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Prehľad

Právne akty

Príjmy | Európska komisia (europa.eu)

Kolégium komisárov prijalo nové usmernenia k štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky. Usmernenia budú formálne schválené v januári 2022 a uplatňovať sa začnú ihneď po tom. Nové pravidlá rátajú so zosúladením dôležitých cieľov a úloh, ktoré si EÚ stanovila v Európskej zelenej dohode, ako aj ďalších nedávno prijatých regulačných zmien v oblasti energetiky a životného prostredia tak, aby sa väčší dôraz kládol na ochranu klímy. Novými pravidlami sa vytvára vhodný použiteľný rámec, ktorý má pomôcť členským štátom s poskytovaním podpory nevyhnutnej na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody adresným a nákladovo efektívnym spôsobom.

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestager zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže v tejto súvislosti uviedla: „Európa bude potrebovať značné množstvo udržateľných investícií na podporu svojej zelenej transformácie. Podstatná časť týchto prostriedkov síce bude pochádzať zo súkromného sektora, no pri zabezpečovaní rýchlej zelenej transformácie bude významnú úlohu zohrávať aj verejná podpora. Dnes prijaté nové usmernenia zlepšia všetko to, čo robíme pre dekarbonizáciu našej spoločnosti. Okrem iného uľahčia členským štátom investície, vrátane tých do obnoviteľných zdrojov, aby sme mohli rýchlejšie a nákladovo efektívne dosiahnuť ciele Zelenej dohody. Ide o významný krok, ktorým chceme zaručiť, že naše pravidlá štátnej pomoci budú v plnej miere zohrávať svoju úlohu pri podpore Európskej zelenej dohody.“

V aktuálne prijatých pravidlách štátnej pomoci sa podporujú environmentálne projekty vrátane ochrany klímy a výroby zelenej energie. Obsahujú kapitoly podporujúcu celoplošnú a flexibilnú dekarbonizáciu hospodárstva, ktorá víta všetky technológie uľahčujúce naplnenie Európskej zelenej dohody vrátane obnoviteľných zdrojov energie, opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti, pomoc pri dosahovaní čistej mobility, opatrení týkajúcich sa infraštruktúry, obehového hospodárstva, znižovania znečistenia, ochrany a obnovy biodiverzity, ako aj zaistenia bezpečnosti dodávok energie. Cieľom pravidiel je pomôcť členským štátom pri plnení ambicióznych cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy pri čo najnižších nákladoch pre daňovníkov a bez neprimeraných narušení hospodárskej súťaže na jednotnom trhu. Účelom usmernení je aj uľahčiť zapojenie komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a MSP ako dôležitých súčastí zelenej transformácie.

Revidované usmernenia obsahujú dôležité úpravy na zosúladenie pravidiel so strategickými prioritami Komisie, najmä tými v Európskej zelenej dohode, ale aj s inými nedávnymi regulačnými zmenami a návrhmi Komisie v oblasti energetiky a životného prostredia vrátane balíka Fit for 55.

Zmyslom nových usmernení je najmä:

• Rozšíriť kategórie investícií a technológií, ktoré môžu členské štáty podporiť tak, aby sa vzťahovali na všetky technológie umožňujúce splnenie cieľov Európskej zelenej dohody. Celkom nová všeobecná kapitola sa týka znižovania emisií skleníkových plynov či ich zabraňovaniu zjednodušením posudzovania opatrení na podporu dekarbonizácie v rôznych hospodárskych odvetviach, a to aj formou investícií do energií z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti vo výrobných procesoch a dekarbonizácie priemyslu v súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy. Revidované pravidlá vo všeobecnosti umožňujú pomoc až do výšky 100 % likvidnej medzery, najmä ak je pomoc poskytovaná na základe súťažného ponukového konania, a zároveň zavádzajú nové nástroje pomoci, ako sú tzv. rozdielové zmluvy o uhlíku, ktoré majú členským štátom pomôcť zvládnuť rastúce potreby ekologizácie priemyslu,
• Pokryť potreby pomoci v mnohých oblastiach súvisiacich so Zelenou dohodou. Tomu sa venujú nové alebo aktualizované kapitoly o pomoci pri prevencii alebo znižovaní iného znečistenia ako skleníkovými plynmi, vrátane hluku, pomoci pri efektívnom využívaní zdrojov a obehovom hospodárstve či pomoci pri zachovávaní biodiverzity a náprave environmentálnych škôd. Usmernenia okrem toho obsahujú osobitné kapitoly týkajúce sa pomoci na stimulovanie investícií v kľúčových oblastiach, akými sú energetická hospodárnosť budov a čistá mobilita súvisiaca so všetkými spôsobmi dopravy,
• Zaviesť zmeny v súčasných pravidlách zníženia niektorých poplatkov za elektrinu pre energeticky náročných odberateľov. Cieľom pravidiel je obmedziť riziko, že sa z dôvodu takýchto poplatkov presunú činnosti v určitých odvetviach na miesta, ktorým chýba environmentálna disciplína alebo majú menej ambiciózne ciele ako EÚ. V záujme podpory zvýšeného úsilia o dekarbonizáciu, ktoré EÚ potrebuje na dosiahnutie svojich klimatických cieľov, sa usmernenia týkajú znižovania všetkých poplatkov súvisiacich s financovaním dekarbonizácie a sociálnych politík. Navyše v snahe umožniť členským štátom zachovať si rovnaké podmienky je na základe objektívnych ukazovateľov na úrovni jednotlivých odvetví v usmerneniach optimalizovaný počet oprávnených odvetví. Pravidlá sa menia aj preto, aby bolo možné lepšie udržať postupnú dekarbonizáciu podnikov, okrem iného aj viazaním zníženia poplatkov na odhodlanie prijímateľov pomoci znížiť svoju uhlíkovú stopu,
• Zaviesť záruky, ktorých cieľom je zabezpečiť efektívne nasmerovanie pomoci tam, kde ju treba na zlepšenie ochrany klímy a životného prostredia a zároveň zabezpečiť, aby sa táto pomoc obmedzila na potreby súvisiace s dosahovaním stanovených environmentálnych cieľov bez narušenia hospodárskej súťaže alebo integrity vnútorného trhu. V tomto ohľade sa napríklad v usmerneniach zvyšuje miera zapojenia zainteresovaných strán do navrhovania veľkých opatrení pomoci, aby členské štáty museli ich hlavné prvky prediskutovať so zainteresovanými stranami,
• Zaručiť súlad predpisov s príslušnými právnymi predpismi a politikami EÚ v oblastiach životného prostredia a energetiky, okrem iného aj zastavením dotácií na najmenej ekologické fosílne palivá, v prípade ktorých je pozitívny posudok zo strany Komisie v zmysle pravidiel štátnej pomoci nepravdepodobný pre ich výrazne negatívne vplyvy na životné prostredie. Opatrenia zahŕňajúce nové investície do zemného plynu budú schválené iba vtedy, ak sa preukáže ich zlučiteľnosť s klimatickými cieľmi Únie na roky 2030 a 2050 a ak uľahčia prechod z menej ekologických palív bez odkázanosti na určitého dodávateľa technológie, ktorá môže brániť vo voľnejšom vývoji „čistejších“ riešení. Usmernenia obsahujú aj novú kapitolu o pomoci so zatváraním elektrární na uhlie, rašelinu a roponosnú bridlicu v snahe uľahčiť dekarbonizáciu v odvetví energetiky,
• Zvýšiť flexibilitu a zefektívniť predchádzajúce pravidlá napríklad aj odstránením požiadavky na oznamovanie každého jedného veľkého ekologického projektu v rámci schém pomoci, ktoré už Komisia vopred schválila.

Postup

Nové usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky vychádzajú z hodnotenia existujúcich pravidiel, usmernení o štátnej pomoci v oblasti energetiky a životného prostredia vykonaného v rámci kontroly vhodnosti štátnej pomoci a zo štúdie vypracovanej externými konzultantmi. Komisia tiež uskutočnila rozsiahle konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami o navrhovaných revidovaných pravidlách, ktoré priniesli viac ako 700 príspevkov. Do tohto procesu boli zapojené členské štáty, podnikateľské združenia, záujmové skupiny, jednotlivé podniky, mimovládne organizácie i samotní občania. V preskúmaní sú zohľadnené aj skúsenosti Komisie vyplývajúce z jej rozhodovacej praxe v posledných rokoch.

V záujme dosiahnutia čo najlepšieho vzájomného fungovania pravidiel hospodárskej súťaže a politiky udržateľnosti Komisia navyše spustila na jeseň roku 2020 európsku diskusiu o tom, ako možno pomocou politiky hospodárskej súťaže ďalej podporovať ciele vytýčené v Európskej zelenej dohode. Tento proces sa začal výzvou na predkladanie príspevkov, po ktorej nasledovala konferencia usporiadaná vo februári 2021 výkonnou podpredsedníčkou Komisie Margrethe Vestagerovou. Všetky pripomienky sú v nových usmerneniach zohľadnené.

Ďalšie kroky

Revidované usmernenia sa formálne prijmú hneď, ako budú k dispozícii všetky jazykové verzie. Začnú sa uplatňovať ihneď.

Súvislosti

Usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky nahradia po svojom formálnom prijatí existujúce usmernenia o štátnej pomoci v oblasti energetiky a životného prostredia a po ich schválení sa budú vzťahovať na každé rozhodnutie prijaté Komisiou. Členské štáty budú musieť od roku 2024 zosúladiť existujúce systémy s novými pravidlami. V usmerneniach sa stanovujú podmienky, za ktorých možno štátnu pomoc poskytnutú členskými štátmi v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky považovať za zlučiteľnú s jednotným trhom, ako aj s kritériami, ktoré Komisia uplatňuje pri posudzovaní podpory členských štátov v týchto oblastiach.

Ustanovenia uvedené v usmerneniach sú doplnené všeobecným nariadením o skupinových výnimkách, v ktorom sa stanovujú podmienky zlučiteľnosti ex ante, na základe ktorých môžu členské štáty realizovať opatrenia štátnej pomoci bez ich predchádzajúceho oznámenia Komisii.

Ustanovenia všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách o pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky sú v súčasnosti predmetom cielenej revízie. Účelom revízie je ešte viac uľahčiť zelené investície rozšírením rozsahu opatrení, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka tak, aby pokrývali pomoc na investície do nových technológií, ako sú vodík a zachytávanie a ukladanie alebo využívanie uhlíka, ako aj do oblastí, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody (napr. efektívne využívanie zdrojov a biodiverzita). Revízia sa sústreďuje aj na ďalšie zlepšenie ustanovení o pomoci na investície v kľúčových oblastiach, ako sú energetická hospodárnosť budov a infraštruktúra nabíjacích a čerpacích staníc pre čistú mobilitu, ktoré sa už prijali po cielenej revízii všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách v júli 2021. Výsledkom budú pružnejšie pravidlá rozhodovania o oprávnených nákladoch a intenzite pomoci. Verejná konzultácia o navrhovaných zmenách príslušných ustanovení všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách prebiehala od 6. októbra do 8. decembra 2021.