Aktuality

Eurobarometer 2022: Občania EÚ rozhodne podporujú medzinárodnú spoluprácu pri znižovaní chudoby a budovaní partnerstiev s partnerskými krajinami

Najnovší prieskum Eurobarometra o rozvojovej spolupráci poukazuje na širokú podporu spolupráce s krajinami na celom svete. Vojenská agresia Ruska voči Ukrajine nespôsobila zníženie podpory činnosti EÚ v oblasti medzinárodného rozvoja zo strany občanov. Výsledky potvrdzujú stabilný trend v posledných rokoch, v ktorom sa ukazuje, že spolupráca s partnerskými krajinami zostáva jednou z najpozitívnejšie vnímaných politík EÚ.

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová uviedla: „Invázia Ruska na Ukrajinu spochybňuje medzinárodný globálny poriadok a hrozí, že svet sa rozdelí na dva tábory. Svojich partnerov však neopustíme. Nepretržitá podpora medzinárodnej spolupráce zo strany európskych občanov svedčí o solidarite s našimi partnermi na celom svete a o silných hodnotách Európy. Nová stratégia EÚ pre investície do udržateľnej infraštruktúry Global Gateway ešte viac posilní naše medzinárodné partnerstvá a prispeje k zníženiu nerovností a dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja. Na Európskych rozvojových dňoch 21. – 22. júna budeme diskutovať o stratégii Global Gateway a teším sa na výmenu názorov o našej politike so všetkými účastníkmi.“

Politika EÚ v oblasti medzinárodných partnerstiev a finančných záväzkov na ich podporu je naďalej silná: EÚ spolu s členskými štátmi zostávajú najväčším svetovým darcom oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA). Oficiálna rozvojová pomoc Tímu Európa sa v roku 2021 zvýšila o 4,3 % v porovnaní s rokom 2020, a to zo 67,3 miliardy eur na 70,2 miliardy eur (na základe predbežných údajov OECD za rok 2021). Tím Európa, ktorý je najväčším svetovým darcom a ktorého príspevky predstavujú 43 % celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci, stojí pevne na strane partnerských krajín v súlade s podporou občanov pri realizácii medzinárodnej spolupráce.

Mier a bezpečnosť sa posúvajú na prvé miesto v zozname naliehavých výziev

Vzhľadom na pretrvávajúcu vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine je v myšlienkach občanov jednoznačne prítomný mier a bezpečnosť. Jedným z kľúčových zistení sú väčšie obavy v súvislosti s mierom a bezpečnosťou, pričom štyria z desiatich (40 %) respondentov to považujú za najnaliehavejšiu výzvu pre budúcnosť partnerských krajín. To predstavuje nárast o osem percentuálnych bodov od novembra a decembra 2020, keď išlo o tretiu najčastejšie uvádzanú naliehavú výzvu.

Druhou najnaliehavejšou výzvou je zdravie (39 %), po ktorom nasleduje vzdelávanie (37 %) a voda a sanitácia (30 %). Jedna štvrtina (25 %) si myslí, že pre budúcnosť partnerských krajín sú najnaliehavejšie hospodársky rast a zamestnanosť, zatiaľ čo 24 % uvádza demokraciu a ľudské práva a 23 % uvádza potravinovú bezpečnosť a poľnohospodárstvo.

Pokračujúca rozhodná podpora medzinárodnej angažovanosti EÚ a politiky Zelenej dohody

Občania naďalej podporujú spoluprácu EÚ s medzinárodnými partnermi. 80 % respondentov uviedlo, že boj proti chudobe v partnerských krajinách by mal byť jednou z hlavných priorít EÚ, čo predstavuje od roku 2020 nárast o 3 body. EÚ má širokú podporu aj v boji proti zmene klímy v partnerských krajinách, pričom 89 % respondentov uviedlo, že je to dôležité. Svedčí to o jasnej podpore Zelenej dohody EÚ, ktorá je základom jej práce v rámci EÚ a s partnerskými krajinami.

Vzdelávanie a digitalizácia vnímané ako priority

V tohtoročnom prieskume občania odpovedali na konkrétne otázky týkajúce sa významu podpory vzdelávania a digitalizácie v partnerských krajinách.

Viac ako deväť z desiatich (91 %) respondentov súhlasí s tým, že podpora vzdelávania pre všetkých by mala byť jednou z hlavných priorít činnosti EÚ v partnerských krajinách. Takmer osem z desiatich (79 %) respondentov si myslí, že je dôležité, aby EÚ podporovala partnerské krajiny pri digitalizácii.

Ďalšie informácie

Tu nájdete prehľady o jednotlivých členských štátoch EÚ v úradných jazykoch a prehľady o celkových výsledkoch EÚ a o odpovediach mládeže ako cieľovej skupiny.

Čítať ďalej...

Prieskum Eurobarometra: Európania považujú obranu a energetickú autonómiu za kľúčové priority na rok 2022

Z aktuálne uverejneného prieskumu Eurobarometra vyplýva, že európski občania výrazne podporujú spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku a očakávajú, že EÚ postupne ukončí svoju závislosť od ruských zdrojov energie. Prieskum tiež potvrdzuje, že reakcia EÚ na ruskú agresiu voči Ukrajine má veľkú podporu.

Reakcia EÚ na inváziu Ruska na Ukrajinu. – Daný prieskum potvrdzuje výsledky rýchleho prieskumu Eurobarometra uverejneného 5. mája, a to, že väčšina Európanov (59 %) je spokojná s reakciou EÚ na ruskú inváziu na Ukrajinu a s reakciou svojej vlastnej vlády (57 %). Najviac podporovaná je humanitárna činnosť (93 %), po ktorej nasleduje uvítanie Ukrajincov, ktorí utekajú pred vojnou, v EÚ (91 %). 80 % respondentov podporuje hospodárske sankcie voči ruskej vláde, spoločnostiam a jednotlivcom a 70 % z nich je za vojenské vybavenie pre Ukrajinu, ktoré štáty EÚ financujú a dodávajú.

Obrana a bezpečnosť. – Prevažná väčšina občanov EÚ (81 %) podporuje spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku medzi členskými štátmi EÚ, pričom tento názor vyjadrili v každej krajine najmenej dve tretiny respondentov. Okrem toho 93 % z nich súhlasí s tým, že členské štáty by mali konať spoločne, pokiaľ ide o obranu územia EÚ, a 85 % sa domnieva, že spolupráca v otázkach obrany na úrovni EÚ by sa mala zintenzívniť.

Energetická autonómia. – Eurobarometer poukazuje aj na to, že ciele stanovené v pláne RePowerEU majú veľkú podporu. Podľa 87 % respondentov by EÚ mala svoju závislosť od ruských zdrojov energie znížiť čo najskôr. 80 % z nich súhlasí s tým, že energetická politika môže prispieť k ochrane strategických záujmov EÚ. 86 % oslovených sa domnieva, že zníženie dovozu ropy a plynu a investovanie do energie z obnoviteľných zdrojov je dôležité pre našu celkovú bezpečnosť, a 87 % si myslí, že vďaka zvýšeniu energetickej účinnosti budeme menej závislí od výrobcov energie mimo EÚ. 85 % respondentov by si prialo, aby EÚ masívne investovala do obnoviteľných zdrojov energie.

Opatrenia proti zmene klímy. – 85 % Európanov si myslí, že opatrenia proti zmene klímy môžu prispieť k zlepšeniu ich zdravia a blahobytu a rovnaký počet verí, že vďaka tomu môžu vzniknúť nové príležitosti pre inovácie, investície a tvorbu pracovných miest. Hoci sa 49 % respondentov obáva, že by opatrenia proti zmene klímy mohli uškodiť nášmu hospodárstvu, 83 % si myslí, že môžu v budúcnosti prispieť k zníženiu nákladov spojených s väčšími ekologickými škodami. Okrem toho sa 81 % respondentov domnieva, že energia z obnoviteľných zdrojov môže z dlhodobého hľadiska obmedziť cenu, ktorú platíme za spotrebu energie.

Kľúčové priority. – Z Eurobarometra vyplýva, že podľa Európanov by sa vzhľadom na súčasnú situáciu mala v roku 2022 najväčšia pozornosť venovať obrane a bezpečnosti (34 %) a tomu, aby „EÚ a jej členské štáty boli v oblasti dodávok energie nezávislejšie“ (26 %). Hneď za tým nasleduje riešenie hospodárskej situácie (24 %), otázok životného prostredia a zmeny klímy (22 %) a nezamestnanosti (21 %).

Pandémia koronavírusu. – Väčšina respondentov je spokojná so spôsobom, akým očkovaciu stratégiu riešila EÚ (58 %) a ich vlastná vláda (59 %).

Súvislosti

Osobitný prieskum Eurobarometra č. 526 – „Kľúčové výzvy súčasnosti: EÚ v roku 2022“ sa uskutočnil prostredníctvom osobných a online rozhovorov medzi 19. aprílom a 16. májom 2022 v 27 členských štátoch EÚ. V 27 členských štátoch sa uskutočnilo 26 578 rozhovorov.

Ďalšie informácie

Osobitný prieskum Eurobarometra č. 526

Čítať ďalej...

Európska komisia podpisuje s USA dohodu o spolupráci v oblasti pripravenosti a reakcie na ohrozenia verejného zdravia

V nadväznosti na vyhlásenie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a prezidenta Spojených štátov Joea Bidena pri príležitosti druhého globálneho samitu venovaného pandémii COVID-19 Európska komisia a Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych služieb USA podpísali dohodu o posilnení spolupráce v oblasti pripravenosti a reakcie na ohrozenia verejného zdravia. Vďaka nej budú môcť Komisia a Spojené štáty spolupracovať na širokej škále tém v záujme spoločného riešenia núdzových zdravotných situácií, a prispievať tak k silnej globálnej zdravotnej architektúre.

Európska komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová v tejto súvislosti uviedla: „Dnešná prvá transatlantická dohoda o spolupráci v oblasti zdravia je dôležitým krokom v našom už úzkom pracovnom vzťahu s USA v boji proti ochoreniu COVID-19. So Spojenými štátmi zdieľame silný záujem o boj proti infekčným chorobám a ich prevenciu na globálnej úrovni. Dnes dávame tejto spolupráci nový rozmer. Chceme spoločne identifikovať ohrozenia zdravia, spoločne obstarávať zdravotnícke protiopatrenia a spolu sa na ohrozenia zdravia pripravovať. Pandémia nám ukázala, že spoločnými silami dokážeme lepšie čeliť budúcim zdravotným krízam a lepšie chrániť občanov v Európe i na celom svete.“

Minister zdravotníctva a sociálnych služieb USA Xavier Becerra dodal: „Posilnenie našej spolupráce s Európskou komisiou prostredníctvom tejto formálnej dohody je dôkazom toho, aký význam prikladajú Spojené štáty spolupráci pri napĺňaní našich spoločných cieľov v oblasti pripravenosti a reakcie na pandémie. Táto dohoda je pre nás takisto príležitosťou spoločne pomáhať iným krajinám, vrátane krajín mimo Európskej únie, pri budovaní kapacít na prevenciu a odhaľovanie ohrození verejného zdravia, ako aj reakciu na ne.“

Transatlantickú dohodu, ktorá bola podpísaná 19. mája v Berlíne, bude na strane EÚ koordinovať Úrad Európskej komisie pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) a Generálne riaditeľstvo pre zdravie a bezpečnosť potravín. Na strane USA to bude ministerstvo zdravotníctva a sociálnych služieb. V rámci tejto dohody bude Európska komisia so Spojenými štátmi spolupracovať v oblasti informácií týkajúcich sa epidémií a dodávateľských reťazcov, výskumu a inovácií, ako aj výroby zdravotníckych protiopatrení vrátane vakcín a terapeutík. Tým, že sa vďaka dohode uľahčí výmena informácií, poznatkov a údajov, zníži sa miera duplicity a zabezpečí sa silná súčinnosť našich snáh v oblasti pripravenosti a reakcie. Európska komisia a Spojené štáty americké posilnia vzájomnú spoluprácu najmä v týchto oblastiach:

revízia spoločných posúdení hrozieb s cieľom identifikovať aspoň jedno najrelevantnejšie ohrozenie verejného zdravia za rok a spolupracovať na jeho riešení,
zdieľanie zabezpečených údajov na účely globálneho dohľadu v záujme včasného odhaľovania nových ohrození zdravia,
podpora obstarávania vrátane posudzovania platforiem pre vakcíny a výmeny najlepších postupov v súvislosti s dohodami o vakcínach,
koordinácia podpory výskumu a vývoja inovačných zdravotníckych protiopatrení,
podpora tretích krajín v oblasti pripravenosti a reakcie na ohrozenia verejného zdravia,
boj proti nepodloženým tvrdeniam a dezinformáciám v súvislosti s ohrozeniami zdravia výmenou osvedčených postupov a prijímaním spoločných krokov.

Súvislosti

Táto administratívna dohoda je výstupom programu USA a EÚ zameraného na boj proti globálnej pandémii, očkovanie celosvetovej populácie, záchranu životov a obnovu k lepšej globálnej zdravotnej bezpečnosti. Je súčasťou spoločných opatrení oznámených vo vyhlásení z 12. mája, v ktorom predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová a prezident Spojených štátov amerických Biden pri príležitosti druhého globálneho samitu venovaného pandémii COVID-19 potvrdili spoločný program. Takisto dopĺňa spoločné vyhlásenie USA a Európskej komisie o vytvorení spoločnej pracovnej skupiny pre výrobu a dodávky súvisiace s bojom proti pandémii COVID-19

Ďalšie informácie

Vyhlásenie predsedníčky Európskej komisie von der Leyenovej a prezidenta Spojených štátov amerických Bidena pri príležitosti druhého samitu venovaného ochoreniu COVID-19

Program USA a EÚ zameraný na boj proti globálnej pandémii, očkovanie celosvetovej populácie, záchranu životov a obnovu k lepšej globálnej zdravotnej bezpečnosti.

Spoločné vyhlásenie USA a Európskej komisie o vytvorení spoločnej pracovnej skupiny pre výrobu a dodávky súvisiace s bojom proti pandémii COVID-19

Úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA): príprava na budúce núdzové zdravotné situácie

Čítať ďalej...

Nulové znečistenie: väčšina európskych vôd na kúpanie spĺňa najprísnejšie kvalitatívne normy

Podľa zverejnenej výročnej správy o vode na kúpanie v roku 2021 splnilo tie najprísnejšie normy Európskej únie na „výbornú“ kvalitu vody takmer 85 % európskych lokalít na kúpanie. Z hodnotenia sa plavci dozvedia, kde toto leto nájdu najkvalitnejšie miesta na kúpanie po celej Európe. Vypracovala ho Európska environmentálna agentúra (EEA) v spolupráci s Európskou komisiou na základe monitorovania 21 859 lokalít na kúpanie po celej Európe. Ide o lokality nachádzajúce sa v členských štátoch EÚ, Albánsku a vo Švajčiarsku, ktoré boli monitorované počas celého roka 2021.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius v tejto súvislosti uviedol: „Je to dobrá správa pre tých z nás, ktorí sa chystáme stráviť zaslúžené letné prázdniny v krásnych európskych lokalitách na kúpanie. Bez ohľadu na to, či mierime na grécku pláž, k maďarskému jazeru alebo na breh francúzskej rieky, môžeme si byť istí, že prevažná väčšina vôd určených na kúpanie má vynikajúcu kvalitu. Prospieva to životnému prostrediu, nášmu zdraviu aj európskemu odvetviu cestovného ruchu, ktoré sa zotavuje z pandémie. Chceme si tieto normy udržať a ďalej sa zlepšovať, aby sme dosiahli nulové znečistenie.“

Hans Bruyninckx, výkonný riaditeľ Európskej environmentálnej agentúry, povedal: „Tohtoročné výsledky sú dôkazom, že viac ako 40 rokov úsilia EÚ o zlepšenie kvality vody na kúpanie v celej Európe prospieva nášmu zdraviu aj životnému prostrediu. Svoj záväzok predchádzať znečisteniu a v nadchádzajúcich desaťročiach ho ďalej znižovať sme ďalej upevnili v európskom akčnom pláne nulového znečistenia a revízii smernice EÚ o vode na kúpanie.“

Hlavné zistenia uvedené v správe

Zo správy vyplýva, že kvalita pobrežných oblastí, ktoré tvoria dve tretiny všetkých lokalít určených na kúpanie, je celkovo lepšia ako kvalita vnútrozemských lokalít. V roku 2021 sa klasifikovalo ako oblasti vynikajúcej kvality 88 % pobrežných oblastí EÚ na kúpanie v porovnaní so 78,2 % vnútrozemských lokalít. Od prijatia smernice o vode na kúpanie v roku 2006 sa podiel „výborných“ lokalít zvýšil a v posledných rokoch sa stabilizoval na úrovni približne 88 % v pobrežných a 78 % vo vnútrozemských oblastiach.

V správe sa uvádza, že v roku 2021 boli minimálne normy kvality vody splnené v 95,2 % lokalít. V Rakúsku, na Malte, v Chorvátsku, Grécku, na Cypre, v Dánsku a Nemecku spĺňa „výbornú“ normu kvality minimálne 90 % vôd na kúpanie.

Podiel lokalít nízkej kvality od roku 2013 klesol. V roku 2021 predstavovali nekvalitné vody na kúpanie 1,5 % všetkých lokalít v EÚ v porovnaní s 2 % v roku 2013. Nízku kvalitu často spôsobuje krátkodobé znečistenie. V správe sa zdôrazňuje, že kvalita vody sa môže zvýšiť, ak zlepšíme posudzovanie zdrojov znečistenia a zavedieme integrované hospodárenie s vodou.

EEA spolu s tohtoročnou správou o vode na kúpanie uverejnila aj aktuálnu interaktívnu mapu s údajmi o kvalite vody v jednotlivých lokalitách. K dispozícii sú aj aktuálne správy o jednotlivých krajinách a ďalšie informácie o uplatňovaní smernice.

Súvislosti

V posledných desaťročiach sa výrazne zlepšila kvalita európskej vody určenej na kúpanie. Došlo k tomu vďaka systematickému monitorovaniu a riadeniu, ktoré zaviedla smernica EÚ o vode určenej na kúpanie a ďalšie právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia vrátane smernice o čistení komunálnych odpadových vôd.

V právnych predpisoch EÚ o vode na kúpanie sa uvádza, kedy možno kvalitu vody na kúpanie klasifikovať ako „výbornú“, „dobrú“, „dostatočnú“ alebo „nevyhovujúcu“, v závislosti od úrovní zistených fekálnych baktérií. Ak je kvalita vody klasifikovaná ako „nevyhovujúca“, členské štáty EÚ by mali podniknúť určité kroky, napr. vydať zákaz kúpania alebo odporúčanie nekúpať sa. Mali by o tom informovať verejnosť a prijať vhodné nápravné opatrenia.

Tieto pravidlá viedli k prudkému zníženiu objemu nečistenej alebo čiastočne čistenej komunálnej a priemyselnej odpadovej vody, ktorá končí vo vode určenej na kúpanie. Vďaka tomu možno plávať aj v mnohých mestských oblastiach povrchových vôd, ktoré boli predtým výrazne znečistené.

Európska komisia v súčasnosti skúma smernicu o vode určenej na kúpanie. Jej cieľom je posúdiť, či súčasné pravidlá stále postačujú na ochranu verejného zdravia a zlepšovanie kvality vody alebo či treba existujúci rámec zdokonaliť, napríklad pridaním nových parametrov.

Podľa smernice EÚ o kvalite vody určenej na kúpanie monitorujú svoje lokality na kúpanie všetky členské štáty EÚ, ako aj Albánsko a Švajčiarsko.

Na podporu vykonávania smernice o vode na kúpanie má EÚ široký legislatívny rámec o vode vrátane rámcovej smernice o vode, smernice o environmentálnych normách kvality, smernice o podzemných vodách, rámcovej smernice o morskej stratégii a smernice o čistení komunálnych odpadových vôd.

Ďalšie informácie

Hodnotenie kvality vody na kúpanie za rok 2021 vrátane prehľadov o jednotlivých krajinách a interaktívnej mapy

Pravidlá EÚ týkajúce sa kvality vody na kúpanie

Preskúmanie smernice o vode na kúpanie

Tlačový úrad Európskej environmentálnej agentúry (EEA):

Constant Brand, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Telefón: +45 2174 1872

Antti Kaartinen, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Telefón: +45 2336 1381

Čítať ďalej...

Pripravenosť členských štátov na vstup do eurozóny a Chorvátsko na ceste k prijatiu eura 1. januára 2023

Európska komisia dospela k záveru, že Chorvátsko je pripravené 1. januára 2023 prijať euro a zvýšiť tak počet členských krajín eurozóny na dvadsať.

Dospela k nemu v konvergenčnej správe 2022, kde hodnotí pokrok Bulharska, Česka, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Švédska, ktorý tieto krajiny dosiahli na ceste do eurozóny. Týchto sedem členských štátov mimo eurozóny sa právne zaviazalo prijať euro. Správa obsahuje tieto závery:

Kritérium cenovej stability spĺňajú len Chorvátsko a Švédsko.
Kritérium týkajúce sa verejných financií spĺňajú všetky členské štáty okrem Rumunska, ktorého sa ako jediného týka postup pri nadmernom deficite.
Kritérium výmenného kurzu spĺňajú dva členské štáty, a to Bulharsko a Chorvátsko.
Kritérium dlhodobých úrokových sadzieb spĺňajú Bulharsko, Chorvátsko, Česko a Švédsko.

V správe sa uvádza, že Chorvátsko spĺňa štyri nominálne konvergenčné kritériá a jeho právne predpisy sú v plnej miere zosúladené s požiadavkami Zmluvy a so Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

Posúdenie Komisie dopĺňa konvergenčná správa Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá bola tiež uverejnená.

Prijatie eura v Chorvátsku

Podľa hodnotenia Komisie a ďalších faktorov, ktoré súvisia s hospodárskou integráciou a konvergenciou, ako je napríklad vývoj platobnej bilancie a integrácia tovarových, pracovných a finančných trhov, Chorvátsko spĺňa kritériá prijatia eura. Zároveň preto prijala návrhy rozhodnutia Rady a nariadenia Rady o zavedení eura v Chorvátsku.

Konečné rozhodnutie o prijatí eura Chorvátskom prijme Rada v prvej polovici júla, keď budú známe stanoviská Európskeho parlamentu a Európskej centrálnej banky.

Táto správa teda predstavuje kľúčový historický krok na chorvátskej ceste k prijatiu eura.

Celkové posúdenie pripravenosti

V správe sa uvádza, že v ostatných skúmaných členských štátoch mimo eurozóny nie sú menové právne predpisy v plnej miere zosúladené s legislatívou európskej menovej únie a Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky

Komisia skúmala aj ďalšie faktory, ktoré sa uvádzajú v zmluve a ktoré by sa mali vziať do úvahy pri posudzovaní udržateľnosti konvergencie. Z tejto analýzy vyplýva, že preverované členské štáty sú z hospodárskeho a finančného hľadiska vo všeobecnosti dobre integrované do EÚ. Niektoré z nich však stále vykazujú makroekonomické nedostatky, prípadne čelia problémom spojeným s ich podnikateľským prostredím a inštitucionálnym rámcom, čo môže predstavovať riziká pre udržateľnosť procesu konvergencie.

hlavné makroekonomické problémy sa odstránia účinnou realizáciou reforiem a investícií, ktoré sú stanovené v ich národných plánoch obnovy a odolnosti. Komisia v súčasnosti posudzuje plány Maďarska a Poľska s cieľom uistiť sa, že sú splnené všetky hodnotiace kritériá.

Vyjadrenia členov kolégia:

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová povedala: „Chorvátsko dnes urobilo významný krok k prijatiu našej spoločnej meny. Chorvátsku sa podarilo pripraviť na vstup do eurozóny od 1. januára 2023, čo je menej ako desať rokov od pristúpenia k EÚ. Tento krok posilní chorvátske hospodárstvo a bude prínosom pre jeho občanov, podniky aj celú spoločnosť. A naopak, vstup Chorvátska do eurozóny zároveň posilní euro. Po dvadsiatich rokoch od zavedenia prvých bankoviek sa z eura stala jedna z najvplyvnejších mien na svete, ktorá zlepšila životné podmienky miliónom ľudí v celej Únii. Euro je symbolom európskej sily a jednoty. Blahoželám, Chorvátsko!“

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol: „V úsilí o splnenie podmienok na prijatie eura 1. januára 2023 preukázalo Chorvátsko veľké odhodlanie, usilovnosť a vytrvalosť. Prijatím spoločnej európskej meny za svoju Chorvátsko po takmer desaťročí od vstupu do Európskej únie završuje svoju integráciu Podarila sa mu veľká vec, ktorá jeho ľudu a podnikom prinesie skutočné výhody a chorvátskemu hospodárstvu väčšiu odolnosť. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že euro je aj naďalej atraktívnou a úspešnou globálnou menou. Naša mena symbolizuje silu, jednotu a solidárnosť Európy v časoch, keď nám na prahu zúri vojna a tieto jej vlastnosti podrobuje skúške.

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni povedal: "Dnešný deň je míľnikom na európskej ceste Chorvátska a odrazom odhodlaného úsilia chorvátskych orgánov o splnenie kritérií na vstup do eurozóny. Chorváti sa teraz môžu pripojiť k spoločenstvu ďalších 340 miliónov občanov, ktorí už euro používajú ako svoju menu a nachádzajú v ňom v týchto turbulentných časoch pilier stability. A tak v tom istom roku, ako sme oslávili 20. výročie zavedenia eura ako hmatateľnej meny, sa teraz eurozóna môže tešiť na privítanie svojho dvadsiateho člena."

Súvislosti

Konvergenčná správa Európskej komisie tvorí základ pre rozhodnutie Rady EÚ o tom, či členský štát spĺňa podmienky vstupu do eurozóny.

Konvergenčná správa Európskej komisie je samostatná, ale vydáva sa súbežne s konvergenčnou správou Európskej centrálnej banky.

Publikujú sa každé dva roky alebo na požiadanie členského štátu o posúdenie jeho pripravenosti na vstup do eurozóny, ako to urobilo napríklad Lotyšsko v roku 2013.

Všetky členské štáty okrem Dánska sa právne zaviazali vstúpiť do eurozóny. Dánsko si v Maastrichtskej zmluve vyrokovalo možnosť neúčasti, preto sa naň správa nevzťahuje.

Pandémia COVID-19 a následná hospodárska obnova v roku 2021 mali na závery konvergenčnej správy 2022 významný vplyv, ale nevyvolaný ruský vpád na Ukrajinu, ktorý začal vo februári 2022, len obmedzene ovplyvnil historické údaje použité pri príprave. Komisia 16. mája 2022 uverejnila svoje hospodárske výhľady (hospodárska prognóza Komisie z jari 2022), ktoré jasne zachytávajú mieru, do akej má na ukazovatele hospodárskej konvergencie vplyv kríza spôsobená ruskou agresiou a ďalší aktuálny hospodársky vývoj, a ktoré sa používajú na posúdenie udržateľnosti konvergencie.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede ohľadne konvergenčnej správy Európskej komisie 2022

Konvergenčná správa Európskej komisie 2022

Konvergenčná správa Európskej centrálnej banky 2022

Predošlé konvergenčné správy

Chorvátsko a euro

Eurozóna

Hospodárska a menová únia

Čítať ďalej...

Eurobarometer 2022: Občania EÚ rozhodne podporujú medzinárodnú spoluprácu pri znižovaní chudoby a budovaní partnerstiev s partnerskými krajinami

Prieskum Eurobarometra: Európania považujú obranu a energetickú autonómiu za kľúčové priority na rok 2022

Európska komisia podpisuje s USA dohodu o spolupráci v oblasti pripravenosti a reakcie na ohrozenia verejného zdravia

Nulové znečistenie: väčšina európskych vôd na kúpanie spĺňa najprísnejšie kvalitatívne normy

Pripravenosť členských štátov na vstup do eurozóny a Chorvátsko na ceste k prijatiu eura 1. januára 2023

EURÓPSKA KOMISIA

EURÓPSKY PARLAMENT