Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti 2022: celkový pokrok, ale zaostávanie pri digitálnych zručnostiach, MSP a sieťach 5G
Európska komisia uverejnila výsledky indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) za rok 2022. Index sleduje pokrok členských štátov EÚ pri digitalizácii. Členské štáty počas pandémie COVID-19 vo svojom digitalizačnom úsilí napredovali, no stále sa im nepodarilo odstrániť medzery v digitálnych zručnostiach, digitálnej transformácii MSP a pri zavádzaní pokročilých sietí 5G. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti s prostriedkami vo výške približne 127 miliárd eur určenými na reformy a investície do digitálnej sféry prináša nebývalú príležitosť urýchliť digitálnu transformáciu. EÚ a jej členské štáty si nemôžu dovoliť premrhať ju.
Zo zistení vyplýva, že hoci väčšina členských štátov pri digitálnej transformácii dosahuje pokrok, úroveň zavádzania kľúčových digitálnych technológií (napríklad umelej inteligencie a veľkých dát) v podnikoch je však naďalej nízka. Treba zintenzívniť úsilie, aby sa zaručilo úplné zavedenie infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti (predovšetkým 5G), ktorá je predpokladom vysoko inovačných služieb a aplikácií. Ďalšou dôležitou oblasťou, kde členské štáty musia dosiahnuť lepšie výsledky, sú digitálne zručnosti.
Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestagerová v tejto súvislosti uviedla: „Digitálna transformácia naberá na obrátkach. Väčšine členských štátov sa darí budovať odolnú digitálnu spoločnosť a hospodárstvo. Od začiatku pandémie sa usilovne snažíme podporovať členské štáty pri transformácii: či už prostredníctvom plánov podpory obnovy a odolnosti, rozpočtu EÚ alebo nedávno aj prostredníctvom štruktúrovaného dialógu o digitálnom vzdelávaní a zručnostiach. Potrebujeme totiž čo najlepšie využiť investície a reformy potrebné na dosiahnutie cieľov digitálneho desaťročia do roku 2030. Zmeny teda musíme realizovať už teraz.“
Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „EÚ robí pokroky pri dosahovaní svojich digitálnych cieľov. V tejto snahe musíme pokračovať, ak chceme z Únie urobiť globálneho lídra medzi technologickými konkurentmi. DESI nám ukazuje, kde potrebujeme prácu zintenzívniť – napríklad pri digitalizácii nášho priemyslu vrátane MSP. Musíme zintenzívniť naše úsilie, aby sme zaručili, že každý MSP, podnik aj priemyselné odvetvie v EÚ bude mať k dispozícii tie najlepšie technológie i prístup k špičkovej infraštruktúre digitálnej pripojiteľnosti.“
Návrh Komisie Cesta k digitálnemu desaťročiu, na ktorom sa dohodli Európsky parlament a členské štáty EÚ, uľahčí užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi a EÚ v snahe o lepšie výsledky vo všetkých aspektoch, ktoré zachytáva DESI. Návrh je rámcom, pomocou ktorého členské štáty môžu prijímať spoločné záväzky a vytvoriť viacnárodné projekty, ktoré zvýšia ich kolektívnu silu a odolnosť v globálnom kontexte.
Na čele spomedzi krajín EÚ sa naďalej drží Fínsko, Dánsko, Holandsko a Švédsko. Ale aj tieto krajiny majú nedostatky v kľúčových oblastiach: miera zavádzania vyspelých digitálnych technológií (napr. umelá inteligencia a veľké dáta) zostáva na úrovni pod 30 %, čo je ďaleko od cieľovej hodnoty 75 % stanovenej v digitálnom desaťročí na obdobie do roku 2030. Je tu veľký nedostatok zručností, ktorý spomaľuje celkový pokrok a vedie k digitálnemu vylúčeniu.
Napriek tomu sme svedkami vzájomného vyrovnávania dosiahnutých výsledkov: EÚ naďalej zlepšuje svoju úroveň digitalizácie a členské štáty, ktoré štartovali z nižších úrovní postupne dobiehajú vedúce štáty, pretože rastú rýchlejšie. Predovšetkým Taliansko, Poľsko a Grécko v uplynulých piatich rokoch značne vylepšili svoje výsledky v DESI. Nepretržite realizujú investície s jasnejším politickým zameraním na digitálnu sféru, a to aj s pomocou financovania zo zdrojov EÚ.
Digitálne nástroje sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou každodenného života a fungovania spoločnosti, ľudia bez primeraných digitálnych zručností riskujú, že zaostanú. Len 54 % Európanov vo veku 16 – 74 rokov má aspoň základné digitálne zručnosti. Cieľom digitálneho desaťročia je 80 % do roku 2030. Hoci sa v rokoch 2020 – 2021 do pracovného trhu zapojilo 500 000 odborníkov na IKT, celkový počet 9 miliónov odborníkov na IKT v EÚ zďaleka zaostáva za cieľovým počtom 20 miliónov odborníkov do roku 2030. Nie je ich dosť na to, aby sme pokryli aktuálny nedostatok odborníkov v podnikoch. V priebehu roka 2020 vyše polovica podnikov EÚ (55 %) hlásila ťažkosti pri obsadzovaní miest odborníkov na IKT. Tieto nedostatky predstavujú závažnú prekážku pre obnovu a konkurencieschopnosť podnikov EÚ. Nedostatok špecializovaných zručností takisto spomaľuje EÚ pri dosahovaní cieľov Zelenej dohody. Preto treba zamerať veľké úsilie na rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností pracovníkov.
Pokiaľ ide o zavádzanie kľúčových technológií, podniky počas pandémie COVID-19 výrazne pridali vo využívaní digitálnych riešení. Využívanie cloud computingu napríklad dosiahlo 34 %. Naproti tomu umelú inteligenciu využíva len 8 % podnikov a veľké dáta len 14 % podnikov (cieľová hodnota je 75 % do roku 2030). Tieto kľúčové technológie majú obrovský potenciál pre zásadné inovácie a zvýšenie efektívnosti, predovšetkým pri MSP. Základnú úroveň digitalizácie však vykazuje len 55 % MSP v EÚ (cieľová hodnota do roku 2030 je najmenej 90 %). Znamená to, že takmer polovica MSP naďalej nemôže využívať príležitosti, ktoré ponúka digitálna sféra. Komisia zverejnila prieskum medzi podnikmi o dátovom hospodárstve.
V roku 2021 naďalej rástla miera gigabitovej pripojiteľnosti v Európe. Pripojiteľnosť vďaka optickému káblu dosiahla mieru 50 %, čo znamená, že celkové pokrytie sieťou s veľmi vysokou kapacitou dosiahlo 70 % (cieľová hodnota do roku 2030 je 100 %). Aj pokrytie sieťou 5G v osídlených oblastiach v EÚ minulý rok narástlo – na 66 %. Napriek tomu sa ešte stále nedokončilo prideľovanie frekvenčného spektra, ktoré je podmienkou pre komerčné spustenie 5G: v prevažnej väčšine členských štátov sa doteraz pridelilo len 56 % celkového harmonizovaného spektra 5G (výnimkou sú Estónsko a Poľsko). Okrem toho niektoré údaje o veľmi vysokej miere pokrytia v skutočnosti zachytávajú spoločné využívanie frekvencií 4G alebo nízkopásmového spektra 5G, ktoré ešte neumožňuje úplné zavedenie pokročilých aplikácií. Tieto medzery musíme odstrániť, ak chceme naplno využiť potenciál 5G a umožniť nové služby s vysokou hospodárskou a spoločenskou hodnotou, akými sú napríklad prepojená a automatizovaná mobilita, vyspelá výroba, inteligentné energetické systémy či elektronické zdravotníctvo. Okrem toho Komisia uverejnila štúdie o cenách pevného a mobilného širokopásmového pripojenia v Európe v roku 2021 a širokopásmovom pokrytí v Európe.
Online poskytovanie kľúčových verejných služieb je už vo väčšine členských štátov EÚ bežné. Ešte pred zavedením európskej peňaženky digitálnej identity má 25 členských štátov aspoň jeden systém elektronickej totožnosti, ale len 18 z nich má systém alebo viacero systémov elektronickej totožnosti oznámený v nariadení eIDAS, čo je predpokladom bezpečných cezhraničných digitálnych transakcií. Komisia uverejnila aj porovnávaciu správu o elektronickej verejnej správe za rok 2022.
EÚ sprístupnila nemalé zdroje na podporu digitálnej transformácie. 127 miliárd EUR je vyčlenených na reformy a investície v digitálnej sfére v 25 národných plánoch obnovy a odolnosti, ktoré Rada doteraz schválila. Predstavujú bezprecedentnú príležitosť reformami a investíciami urýchliť digitalizáciu, zvýšiť odolnosť Únie a zmierniť externé závislosti. Členské štáty vyčlenili v priemere 26 % svojich prostriedkov v rámci mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na digitálnu transformáciu, čo je viac než povinný podiel 20 %. Rakúsko, Nemecko, Luxembursko, Írsko a Litva sa rozhodli do digitálnej sféry investovať viac než 30 % svojich prostriedkov z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
Digitalizácia ako hlavná priorita, politická podpora a jednoznačná stratégia, spoľahlivé politiky a investície sú nevyhnutnou súčasťou zrýchlenia úsilia o digitálnu transformáciu a nasmerovania EÚ na dosiahnutie vízie vytýčenej v digitálnom desaťročí.
Súvislosti
Ročný index digitálnej ekonomiky a spoločnosti meria pokrok členských štátov EÚ smerom k digitálnej ekonomike a spoločnosti. Opiera sa pri tom o údaje Eurostatu, ako aj o špecializované štúdie a metódy zberu. Pomáha členským krajinám EÚ pri identifikovaní oblastí, ktoré si vyžadujú cielené investície a opatrenia. Takisto je kľúčovým nástrojom na analýzu digitálnych aspektov v rámci európskeho semestra.
V politickom programe Cesta k digitálnemu desaťročiu predstavenom v septembri 2021 (očakáva sa, že začne platiť do konca tohto roka) sa stanovil nový mechanizmus riadenia. Má ísť o cyklus spolupráce medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi v úsilí o spoločné dosahovanie zámerov, cieľov a zásad digitálneho desaťročia. Na monitorovanie cieľov digitálneho desaťročia sa v ňom určila správa DESI. Preto sú ukazovatele DESI v súčasnosti štruktúrované podľa štyroch základných bodov Digitálneho kompasu platného na obdobie do roku 2030.
Ďalšie informácie
Otázky a odpovede – Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 2022
Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti
