Komisia víta dohodu o prísnych cieľoch EÚ na zníženie emisií CO2 z nových nákladných vozidiel a mestských autobusov

Európska komisia víta dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou o predbežnej politickej dohode, ktorou sa posilniaemisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá, ktoré vstupujú na trh EÚ od roku 2030. V nariadení sa stanovia nové ambiciózne ciele zníženia emisií CO2 na roky 2030, 2035 a 2040. Novými normami sa zabezpečí, aby tento segment odvetvia cestnej dopravy prispel k prechodu na mobilitu s nulovými emisiami a k ambíciám EÚ v oblasti klímy do roku 2030 a klimatickej neutralite do roku 2050.

Ambiciózne ciele a širší rozsah pôsobnosti

Touto dohodou sa stanovujú ciele zníženia emisií CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá o 45 % do roku 2030 – 2034, o 65 % do roku 2035 – 2039 a o 90 % od roku 2040 v porovnaní s úrovňami z roku 2019. Rozsah pôsobnosti nariadenia sa rozširuje a tieto normy sa teraz budú od roku 2035 uplatňovať na takmer všetky nákladné vozidlá (vrátane profesionálnych vozidiel, ako sú nákladné automobily, sklápače alebo miešačky betónu), mestské autobusy, diaľkové autobusy a prípojné vozidlá.  Ciele zníženia špecifických emisií sú stanovené aj pre prípojné vozidlá (7,5 %) a návesy (10 %) od roku 2030.

S cieľom urýchliť prechod na verejnú dopravu s nulovými emisiami v celej Európe musia nové mestské autobusy od roku 2030 znížiť emisie o 90 %. Všetky nové mestské autobusy budú musieť mať do roku 2035 nulové emisie.

V rámci predbežnej dohody Komisia preskúma účinnosť a vplyv nariadenia do roku 2027. Toto preskúmanie sa bude týkať rozšírenia rozsahu pôsobnosti na malé nákladné vozidlá, metodiky registrácie ťažkých úžitkových vozidiel výlučne využívajúcich palivá neutrálne z hľadiska CO2 v súlade s právnymi predpismi EÚ a cieľmi klimatickej neutrality, úlohy uhlíkového korekčného faktora pri prechode na ťažké úžitkové vozidlá s nulovými emisiami a metodiky určovania emisií CO2 počas celého životného cyklu nových ťažkých úžitkových vozidiel.

Predmetná dohoda vysiela ďalší jasný signál výrobcom, prevádzkovateľom dopravy a používateľom s cieľom nasmerovať investície do inovačných technológií s nulovými emisiami a podporiť zavádzanie nabíjacej a čerpacej infraštruktúry.

Ďalšie kroky

Európsky parlament a Rada teraz musia dohodu formálne schváliť. Po dokončení tohto postupu sa nové právne predpisy uverejnia v Úradnom vestníku Únie a nadobudnú účinnosť.

Súvislosti

Komisia vo februári 2023 predložila návrh nariadenia s cieľom stanoviť normyCO2 pre ťažké úžitkové vozidlá od roku 2030 s cieľom pomôcť dosiahnuť cieľ EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a znížiť dopyt po dovážaných fosílnych palivách. Ťažké úžitkové vozidlá sú zodpovedné za viac ako 25 % emisií skleníkových plynov z cestnej dopravy v EÚ a predstavujú viac ako 6 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ.

Viac informácií

Návrh Komisie

Webová stránka o emisiách CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel 

Európska zelená dohoda

Čítať ďalej...

EÚ investuje prostredníctvom modernizačného fondu ďalšie dve miliardy eur z príjmov z obchodovania s emisiami do projektov infraštruktúry čistej energie v členských štátoch

Z modernizačného fondu sa aktuálne vyplatilo 2,17 miliardy eur na pomoc pri modernizácii energetických systémov v deviatich členských štátoch prostredníctvom 19 vybraných projektov. Tieto investície pomôžu krajinám EÚ s nižšími príjmami splniť ich ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a zároveň znížia emisie skleníkových plynov v energetike, priemysle a doprave a zvýšia energetickú efektívnosť. Financujú sa z príjmov zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS). Z modernizačného fondu sa od jeho spustenia v roku 2021 vyplatilo spolu 9,68 miliardy eur príjmov z EU ETS s cieľom pomôcť členským štátom urýchliť zelenú transformáciu.

V nadväznosti na investície oznámené v júni vo výške 2,49 miliardy eur na 31 projektov dosiahli investície z modernizačného fondu na rok 2023 po uvedenom vyplatení 2,17 miliardy eur na 19 ďalších projektov celkovú výšku 4,66 miliardy eur, pričom sa celkom podporilo 50 projektov. Tento rok sa podpora z modernizačného fondu poskytla Bulharsku (197 miliónov eur), Chorvátsku (88 miliónov eur), Česku (1,848 mld. eur), Estónsku (66 mil. eur), Lotyšsku (5 mil. eur), Litve (11 mil. eur), Poľsku (221 mil. eur), Rumunsku (2,169 mld. eur) a Slovensku (60 mil. eur).

Spomínaných 50 projektov sa zameriava na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, modernizáciu energetických sietí, energetickú efektívnosť a nahradenie výroby uhlia menej uhlíkovo náročnými palivami. Patria medzi ne:

  • modernizácia elektrizačnej distribučnej sústavy v Bulharsku, ktorá má urýchliť elektrifikáciu dopravy, zavádzanie uskladňovania, ako aj dekarbonizáciu a decentralizáciu spotreby a výroby energie,
  • výroba elektrickej energie z fotovoltických zariadení poskytovateľmi služieb v oblasti komunálneho odpadu v Chorvátsku,
  • dosiahnutie vyššieho energetického štandardu pre verejné budovy a nahradenie uhlia plynom pri diaľkovom vykurovaní v Česku,
  • zlepšenie energetickej hospodárnosti verejných budov v Estónsku,
  • zavedenie elektrických vozidiel a príslušnej nabíjacej infraštruktúry v Lotyšsku,
  • rozvoj kapacít v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v litovskom sektore veľkých a stredných priemyselných podnikov,
  • elektrizačné sústavy pre budúce nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá a vysoko účinná kogenerácia v diaľkovom vykurovaní a priemysle v Poľsku,
  • kapacity na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, modernizácia elektrickej distribučnej sústavy, modernizácia železničných koľajových vozidiel a plynárenskej infraštruktúry s cieľom uľahčiť nahradenie uhlia pri výrobe elektrickej energie v Rumunsku,
  • modernizácia energetických sietí vrátane uskladňovania energie a zvýšenie energetickej účinnosti na Slovensku.

Súvislosti

Modernizačný fond získava prostriedky z aukcií emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Účelom tohto fondu je podporovať desať krajín EÚ s nižšími príjmami pri ich prechode ku klimatickej neutralite. Prijímajúcimi krajinami sú Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. V rámci revidovaného systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) sa z modernizačného fondu bude od roku 2024 poskytovať finančná podpora trom ďalším prijímateľom – Grécku, Portugalsku a Slovinsku.

Modernizačný fond podporuje investície do výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti, uskladňovania energie, modernizácie energetických sietí vrátane diaľkového vykurovania, potrubí a sústav, ako aj do spravodlivej transformácie v regiónoch závislých od uhlia. Prehľad predchádzajúcich vyplatených prostriedkov nájdete tu.

Fond dopĺňa iné európske nástroje EÚ, napríklad politiku súdržnosti a Fond na spravodlivú transformáciu. Disponuje nemalými prostriedkami, ktoré môžu oprávneným krajinám pomôcť pri investíciách v súlade s plánom REPowerEU a balíkom Fit for 55. Za fungovanie fondu sú zodpovedné prijímajúce krajiny v úzkej spolupráci s Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou (EIB).

Ďalšie informácie

Prijaté rozhodnutia o vyplatení

Potvrdenia prioritných investícií

Odporúčania investičného výboru modernizačného fondu

Zoznam potvrdených a odporúčaných investičných návrhov

Webové stránky modernizačného fondu

Plnenie cieľov Európskej zelenej dohody

Čítať ďalej...

EÚ investuje viac ako 65 miliónov EUR do rozšírenia inovačných projektov v oblasti čistých technológií

Komisia vybrala 17 malých inovačných projektov v oblasti čistých technológií, ktoré získali viac ako 65 miliónov EUR na projektovú podporu v rámci Inovačného fondu EÚ. Tieto finančné prostriedky pomôžu spoločnostiam v Európe vrátane malých podnikov uviesť na trh prelomové technológie v energeticky náročných priemyselných odvetviach, v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj v oblasti uskladňovania energie. Vybrané projekty zahŕňajú širokú škálu odvetví s osobitným zameraním na výrobu komponentov pre energiu z obnoviteľných zdrojov a skla, keramiky a stavebných materiálov. Sú medzi nimi aj projekty v oblastiach uskladňovania energie, solárnej energie, obnoviteľných zdrojov energie, železa a ocele, rafinérií, chemických látok, cementu a vápna a vodíka.

Očakáva sa, že vybrané projekty zabránia vzniku viac ako 1,8 milióna ton emisií ekvivalentu CO2 počas prvých desiatich rokov ich prevádzky, čo prispeje k dekarbonizácii Európy a jej prechodu na čistú energiu. Vďaka týmto novým projektom Inovačný fond rozširuje svoj geografický dosah, a teda celkovo zahŕňa projekty v 24 krajinách, pričom lotyšské a maďarské projekty získali podporu po prvýkrát.

Vybrané projekty sú:

Energeticky náročné priemyselné odvetvia: 8 projektov, ktoré získali 32,6 milióna EUR z Inovačného fondu

3 projekty v oblasti skla, keramiky a stavebných materiálov v Taliansku;

1 projekt v odvetví rafinérií a 1 projekt v oblasti cementu a vápna v Španielsku;

1 projekt v oblasti vodíka v Chorvátsku;

1 projekt v oblasti železa a ocele a 1 v chemickom odvetví, oba v Taliansku.

Uskladňovanie energie: 2 projekty, ktoré získali 8,4 milióna EUR z Inovačného fondu

1 vo Francúzsku týkajúci sa inteligentnej siete s viacerými zdrojmi energie a 1 v Dánsku v oblasti uskladňovanie tepelnej energie.

Energia z obnoviteľných zdrojov: 7 projektov, ktoré získali 24,4 milióna EUR z Inovačného fondu

3 projekty v oblasti výroby komponentov na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vo Francúzsku, v Maďarsku a Lotyšsku;

2 projekty v oblasti solárnej energie vo Francúzsku a v Grécku;

2 projekty v oblasti využívania energie z obnoviteľných zdrojov v námornom priemysle a v odvetví flexotlače – jeden v Holandsku a druhý na viacerých miestach: Švédsko, Fínsko a Nórsko.

Každý zo 17 projektov dostane granty z Inovačného fondu vo výške od 1,6 do 4,5 milióna EUR financované z príjmov vytvorených systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (EU ETS). Presné sumy grantu budú známe po ukončení procesu vypracovania dohody o grante. Tretinu prijímateľov tvoria malé a stredné podniky. Okrem 17 vybraných projektov sa zvažujú ďalšie štyri sľubné projekty na pomoc pri vypracúvaní projektov zo strany Európskej investičnej banky, ktorá môže poskytnúť individualizovanú podporu a pomôcť projektom dosiahnuť finančné uzavretie a začať s prevádzkou.

Celkovo bolo v rámci výzvy predložených 72 návrhov, z ktorých 48 bolo uznaných za oprávnené a prípustné. Oprávnené projekty boli predmetom ďalšieho hodnotenia nezávislými odborníkmi na základe piatich kritérií Inovačného fondu: stupeň inovácie, potenciál znížiť emisie skleníkových plynov, vyspelosť projektu, škálovateľnosť a nákladová efektívnosť.

Súvislosti

Cieľom Inovačného fondu je vytvoriť vďaka príjmom zo systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii, ktoré sa v rokoch 2020 až 2030 odhadujú na 40 miliárd EUR[1], finančné stimuly pre spoločnosti a verejné orgány, aby investovali do špičkových nízkouhlíkových technológií a podporili prechod Európy ku klimatickej neutralite. Z Inovačného fondu sa už prostredníctvom predchádzajúcich výziev na predkladanie návrhov poskytlo približne 6,5 miliardy EUR viac než 100 inovačným projektom.

Úspešné projekty z tejto tretej výzvy pre malé projekty teraz začnú s prípravami svojich individuálnych dohôd o grante s Európskou výkonnou agentúrou pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA), ktorá je zodpovedná za vykonávanie fondu. Tieto grantové dohody by mali byť dokončené v druhom štvrťroku 2024. Následne bude môcť Komisia prijať príslušné rozhodnutia o udelení grantov a začať ich vyplácať. Išlo o poslednú výzvu na predkladanie návrhov malých projektov vymedzených ako projekty s celkovými investičnými nákladmi do 7,5 milióna EUR.

Komisia 23. novembra 2023 vyhlásila dve nové výzvy na predkladanie projektov. Prvá pilotná aukcia v rámci Európskej vodíkovej banky s rozpočtom 800 miliónov EUR pre predkladateľov projektov v EHP a ďalšia výzva s rozpočtom 4 miliardy EUR na emisne neutrálne technológie v rôznych odvetviach. Táto nová výzva zahŕňa malé projekty, ktoré sa však teraz vymedzujú ako projekty s celkovými investičnými nákladmi nižšími ako 20 miliónov EUR.

Ďalšie informácie

Opis vybraných malých projektov

Webová stránka Inovačného fondu

Prehľad portfólia projektov Inovačného fondu

Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (ETS)

Plníme prísľub Európskej zelenej dohody

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login