Komisia navrhla zakázať na trhu EÚ výrobky vyrobené s využitím nútenej práce. Návrh sa týka všetkých výrobkov, konkrétne tých, ktoré sa vyrábajú v EÚ na spotrebu na domácom trhu, na vývoz, aj dovážaného tovaru, a to bez toho, aby sa zameriaval na konkrétne spoločnosti alebo odvetvia. Tento komplexný prístup je dôležitý, pretože v mnohých odvetviach a na každom kontinente vykonáva nútenú prácu podľa odhadov 27,6 milióna ľudí. K nútenej práci dochádza prevažne v súkromnom sektore, no niekde ju nariaďujú štáty. Návrh vychádza z medzinárodne dohodnutých definícií a noriem a zdôrazňuje význam úzkej spolupráce s globálnymi partnermi. Na základe vyšetrovania budú mať vnútroštátne orgány právomoc stiahnuť z trhu EÚ výrobky vyrobené s využitím nútenej práce. Colné orgány EÚ identifikujú a zastavia výrobky vyrobené s využitím nútenej práce na hraniciach EÚ.

Výkonný podpredseda Komisie a komisár pre obchod Valdis Dombrovskis uviedol: „Tento návrh prinesie skutočnú zmenu v boji proti modernému otroctvu, ktoré sa dotýka miliónov ľudí na celom svete. Naším cieľom je odstrániť z trhu EÚ všetky výrobky vyrobené s využitím nútenej práce bez ohľadu na to, kde boli vyrobené. Náš zákaz sa bude vzťahovať na domáce výrobky, na vývoz aj dovoz. Príslušné orgány a colné orgány budú úzko spolupracovať, aby systém fungoval spoľahlivo. Snažili sme sa minimalizovať administratívnu záťaž pre podniky a vyvinuli sme prístup prispôsobený malým a stredným podnikom. Budeme tiež ďalej prehlbovať spoluprácu s našimi globálnymi partnermi a s medzinárodnými organizáciami.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „V dnešnej geopolitickej situácii potrebujeme bezpečné aj udržateľné dodávateľské reťazce. Nemôžeme zachovávať model spotreby tovaru vyrobeného neudržateľným spôsobom. Postavenie priemyselných a technologických lídrov so sebou prináša aj nutnosť byť asertívnejší pri obrane našich hodnôt a stanovovaní našich pravidiel a noriem. Náš jednotný trh je nesmierne užitočný z hľadiska zabránenia obehu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce v EÚ a slúži aj na presadenie väčšej udržateľnosti na celom svete.“

Nástroj na boj proti nútenej práci v praxi

Vnútroštátne orgány v členských štátoch budú zákaz uplatňovať prostredníctvom dôrazného prístupu k presadzovaniu založenému na riziku. V predbežnej fáze posúdia riziko, že bola využitá nútená práca, a to na základe mnohorakých zdrojov informácií, ktoré by spoločne mali uľahčiť identifikáciu rizík a pomôcť im zistiť, na čo majú zamerať svoje úsilie. Tieto informácie môžu zahŕňať podnety od občianskej spoločnosti, databázu rizika, že bola využitá nútená práca, zameranú na konkrétne výrobky a geografické oblasti a náležitú starostlivosť podnikov.

Ak sa vyskytne dôvodné podozrenie, že výrobky boli vyrobené s využitím nútenej práce, orgány začnú vyšetrovanie. Môžu požadovať informácie od spoločností a vykonávať kontroly a inšpekcie, a to aj v krajinách mimo EÚ. Ak vnútroštátne orgány zistia, že sa využila nútená práca, nariadia stiahnutie výrobkov, ktoré už boli uvedené na trh, a zakážu uvádzať tieto výrobky na trh a vyvážať ich. Od spoločností sa bude vyžadovať, aby tovar zničili. Za presadzovanie práva na hraniciach EÚ budú zodpovedné colné orgány členských štátov.

Ak vnútroštátne orgány nemôžu zhromaždiť všetky dôkazy, ktoré potrebujú, napríklad z dôvodu nedostatočnej spolupráce zo strany spoločnosti alebo štátneho orgánu mimo EÚ, môžu prijať rozhodnutie na základe faktov, ktoré majú k dispozícii.

Príslušné orgány budú počas celého procesu uplatňovať zásadu posudzovania založeného na riziku a zásadu proporcionality. Návrh v tomto smere zohľadňuje najmä situáciu malých a stredných podnikov (MSP). Opatrenie sa bude týkať aj MSP, bude však osobitne koncipované – príslušné orgány pred začatím formálneho vyšetrovania zvážia veľkosť a zdroje dotknutých hospodárskych subjektov a mieru rizika, že bola využitá nútená práca. MSP budú mať k dispozícii aj podporné nástroje.

Komisia takisto vydá do 18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia usmernenia. Budú zahŕňať usmernenie týkajúce sa náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o nútenú prácu, a informácie o ukazovateľoch rizika, že bola využitá nútená práca. Nová sieť EÚ proti výrobkom vyrobeným s využitím nútenej práce bude slúžiť ako platforma pre štruktúrovanú koordináciu a spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a Komisiou.   

Ďalšie kroky

Návrh teraz musí byť prerokovaný a schválený Európskym parlamentom a Radou Európskej únie, aby mohol nadobudnúť účinnosť. Začne sa uplatňovať 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti.

Súvislosti

Predmetný návrh vychádza zo záväzku, ktorý predsedníčka von der Leyenová prijala vo svojom prejave o stave Únie v roku 2021. EÚ podporuje dôstojnú prácu vo všetkých odvetviach a oblastiach politiky v súlade s komplexným prístupom, ktorý sa zameriava na pracujúcich na domácich trhoch, v tretích krajinách a v globálnych dodávateľských reťazcoch. Zahŕňa základné pracovné normy, ako je odstránenie nútenej práce. V oznámení o dôstojnej práci na celom svete, ktoré bolo predložené vo februári 2022, sa uvádzajú vnútorné a vonkajšie politiky, ktoré EÚ využíva na presadenie dôstojnej práce na celom svete, a to aj prostredníctvom medzinárodných partnerstiev, obchodu, susedstva a rozširovania EÚ, boja proti obchodovaniu s ľuďmi a verejného obstarávania.

EÚ sa tiež aktívne zaoberá otázkou porušovania podmienok dôstojnej práce a výskytu nútenej práce, a to na viacerých medzinárodných fórach, ako je Medzinárodná organizácia práce, G7 a Svetová obchodná organizácia.

Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť v tejto súvislosti uverejnili v júli 2021 usmernenie na pomoc podnikom v EÚ pri prijímaní vhodných opatrení na odstránenie rizika, že bola využitá nútená práca, pri ich operáciách a v dodávateľských reťazcoch. Ide o medzistupeň k horizontálnym právnym predpisom o náležitej starostlivosti, ktoré zavedú príslušné povinnosti.

Komisia vo svojom návrhu smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti prijatom vo februári 2022 stanovila povinnosti náležitej starostlivosti pre väčšie spoločnosti s cieľom identifikovať v rámci globálnych dodávateľských reťazcov skutočné a potenciálne nepriaznivé vplyvy na ľudské práva vrátane pracovných práv a životného prostredia, predchádzať im, zmierňovať ich a zohľadňovať ich.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Informačný prehľad

Návrh nariadenia o zákaze výrobkov na trhu Únie vyrobených s využitím nútenej práce

Komisia navrhuje smernicu EÚ, ktorou chce zabezpečiť, aby boli pracovníci v Únii chránení primeranou minimálnou mzdou umožňujúcou dôstojný život, a to bez ohľadu na to, kde pracujú. Ak je minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni, má nielen pozitívny sociálny dosah, ale prináša aj širšie hospodárske výhody, pretože znižuje nerovnosť v odmeňovaní, pomáha udržať domáci dopyt a posilňuje motiváciu pracovať. Primeraná minimálna mzda môže pomôcť znížiť aj rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, pretože minimálnu mzdu poberá viac žien než mužov. Návrh zároveň pomáha chrániť aj zamestnávateľov, ktorí pracovníkom vyplácajú dôstojné mzdy – tým, že zabezpečí spravodlivú hospodársku súťaž.

Súčasná kríza zasiahla najmä odvetvia s vyšším podielom pracovníkov poberajúcich nízke mzdy, ako sú napríklad upratovanie, maloobchod, zdravotná a dlhodobá starostlivosť či rezidenčná starostlivosť. Zabezpečenie dôstojného života pracovníkov a zníženie chudoby pracujúcich je dôležité nielen počas krízy, ale je nevyhnutné aj pre udržateľné a inkluzívne oživenie hospodárstva.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová k tomu uviedla: „Dnešný návrh na primeranú minimálnu mzdu je dôležitým signálom, že aj v čase krízy musí byť dôstojnosť práce posvätná. Vidíme však, že mnohým ľuďom sa už práca prestáva vyplácať. Pracujúci by mali mať prístup k primeranej minimálnej mzde a dôstojnej životnej úrovni. Dnes navrhujeme rámec pre minimálne mzdy pri plnom rešpektovaní národných tradícií a slobody sociálnych partnerov. Zlepšením pracovných a životných podmienok budú chránení nielen naši pracovníci, ale aj zamestnávatelia, ktorí platia dôstojné mzdy, a vytvorí sa ním základ pre spravodlivé, inkluzívne a odolné oživenie.“

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí Valdis Dombrovskis k tomu dodal: „Je dôležité zabezpečiť, aby mali z oživenia hospodárstva prospech aj pracovníci s nízkymi mzdami. Týmto návrhom chceme zabezpečiť, aby pracujúci v EÚ zarábali mzdu, ktorá im zaručí dôstojný život, bez ohľadu na to, kde pracujú. Pri rokovaniach o mzdách na vnútroštátnej a miestnej úrovni zohrávajú kľúčovú úlohu sociálni partneri. Podporujeme ich slobodu rokovať o mzdách samostatne, a v prípadoch, keď to nie je možné, poskytujeme rámec, ktorý členské štáty usmerní pri stanovovaní minimálnych miezd.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit k tomu pripojil: „Takmer 10 % pracovníkov v EÚ žije v chudobe, to sa musí zmeniť. Ľudia, ktorí majú prácu, by nemali mať problém vyjsť s peniazmi. Minimálna mzda musí dohnať ostatné mzdy, ktoré v posledných desaťročiach zaznamenali rast, v dôsledku čoho minimálna mzda zaostáva. Kolektívne vyjednávanie by malo byť zlatým štandardom vo všetkých členských štátoch. Zabezpečenie primeranej minimálnej mzdy je čierne na bielom uvedené v 6. zásade Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý schválili všetky členské štáty, takže rátame s ich trvalým záväzkom.“

Rámec pre minimálnu mzdu pri plnom rešpektovaní národných kompetencií a tradícií

Minimálna mzda existuje vo všetkých členských štátoch EÚ. V 21 krajinách je minimálna mzda stanovená zákonom a v 6 členských štátoch (Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko) sa ochrana, ktorú predstavuje minimálna mzda, zabezpečuje výlučne kolektívnymi zmluvami. Napriek tomu však vo väčšine členských štátov pociťujú pracovníci dosah nedostatočnej primeranosti alebo rozdielov v rozsahu ochrany, ktorú minimálna mzda predstavuje. V tejto súvislosti vytvára navrhovaná smernica podmienky na zlepšenie primeranosti minimálnych miezd, ako aj prístupu pracovníkov k ochrane, ktorú minimálna mzda v EÚ predstavuje. Návrh Komisie plne rešpektuje zásadu subsidiarity: stanovuje sa ním rámec pre minimálne normy, pričom sa rešpektujú a zohľadňujú právomoci členských štátov, nezávislosť sociálnych partnerov i zmluvná sloboda v oblasti miezd. Neukladá členským štátom povinnosť zaviesť zákonom stanovenú minimálnu mzdu, ani nestanovuje jednotnú úroveň minimálnej mzdy.

Krajiny s vysokou pôsobnosťou kolektívneho vyjednávania mávajú zvyčajne nižší podiel pracovníkov s nízkymi mzdami, nižšiu mzdovú nerovnosť a vyššie minimálne mzdy. Návrh Komisie sa preto zameriava na podporu kolektívneho vyjednávania o mzdách vo všetkých členských štátoch.

Krajiny so zákonnou minimálnou mzdou by mali zaviesť podmienky na to, aby bola minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni. Súčasťou týchto podmienok sú jasné a stabilné kritériá na stanovenie minimálnej mzdy, orientačné referenčné hodnoty na posudzovanie jej primeranosti a jej pravidelná a včasná aktualizácia. Od týchto členských štátov sa zároveň žiada, aby zabezpečili primerané a odôvodnené využívanie odchýlok a zrážok minimálnej mzdy a účinné zapojenie sociálnych partnerov do zákonného stanovovania a aktualizácie zákonnej minimálnej mzdy.

V návrhu sa okrem toho stanovuje aj lepšie presadzovanie a monitorovanie ochrany, ktorú predstavuje minimálna mzda stanovená v každej krajine. Dodržiavanie a účinné presadzovanie sú nevyhnutné na to, aby mohli mať pracovníci prospech zo skutočného prístupu k ochrane, ktorú predstavuje minimálna mzda, a aby boli podniky chránené pred nekalou hospodárskou súťažou. Navrhovanou smernicou sa pre členské štáty zavádza úloha každoročne nahlasovať Komisii údaje o ochrane, ktorú predstavuje minimálna mzda. 

Súvislosti

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová prisľúbila, že na začiatku svojho mandátu predloží právny nástroj, ktorý pracovníkom v Únii zabezpečí spravodlivú minimálnu mzdu, a tento sľub zopakovala vo svojom prvom prejave o stave Únie 16. septembra 2020.

Právo na primeranú minimálnu mzdu je zakotvené v 6. zásade Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý v novembri 2017 v Göteborgu spoločne vyhlásili Európsky parlament, Rada v mene všetkých členských štátov a Európska komisia.

Tento návrh smernice vychádza z článku 153 ods. 1 písm. b) Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ), ktorý sa týka pracovných podmienok. Nadväzuje na dvojfázovú konzultáciu so sociálnymi partnermi, ktorá sa uskutočnila v súlade s článkom 154 ZFEÚ. Tento návrh Komisie bude predložený na schválenie Európskemu parlamentu a Rade. Po schválení smernice budú mať členské štáty dva roky na jej transpozíciu do vnútroštátneho práva.

Ďalšie informácie:

Návrh smernice EÚ o primeranej minimálnej mzde v EÚ predložený Komisiou

Pracovný dokument útvarov Komisie a posúdenie vplyvu pripojené k návrhu Komisie

Otázky a odpovede: Primeraná minimálna mzda

Prehľad: Primeraná minimálna mzda

Sledujte Valdisa Dombrovskisa a Nicolasa Schmita na Twitteri

Prihláste sa na odber bezplatného elektronického bulletinu Európskej komisie o zamestnanosti, sociálnych záležitostiach a začlenení.