Spojme sily na ochranu biodiverzity na celom svete: Komisia koná, aby získala viac podporovateľov

Počas príležitosti Svetového dňa divej prírody Komisia opätovne vyzvala všetky svetové inštitúcie, aby sa vyjadrili v prospech prírody a pomohli presvedčiť ďalšie vlády, aby zvýšili svoje ambície na kľúčovom pätnástom zasadnutí Konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP 15), ktoré sa uskutoční neskôr v tomto roku. Presne jeden rok, odkedy Komisia založila globálnu koalíciu „Spoločne za biodiverzitu“, sa už viac než 200 inštitúcií na celom svete – národné parky, výskumné centrá a univerzity, prírodovedecké múzeá, akváriá, botanické záhrady a zoologické záhrady – pripojilo k boju proti strate biodiverzity. Aj Komisia sa pripojila k medzivládnej koalícii vysokých ambícií (HAC) pre prírodu a ľudí, ktorá bola založená na samite „Jedna planéta“ v januári tohto roku, kde aktívne podporuje cieľ zachovať aspoň 30 % plochy pevniny a mora do roku 2030.

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Ľudstvo ničí prírodu nevídaným tempom a hrozí, že prídeme o takmer 1 milión druhov. Je to priama hrozba pre naše vlastné zdravie a blahobyt, pretože sme plne závislí od bohatej siete života na našej planéte. Musíme urýchlene obnoviť rovnováhu v našom vzťahu s prírodou a zvrátiť stratu biodiverzity. Opatrenia sa začínajú uvedomelosťou a práca vykonaná v rámci koalícií, ako je napríklad ‚Spoločne za biodiverzitu‘, je kľúčová, aby sa naše prírodné prostredie dostalo na cestu obnovy.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius uviedol: „Pri príležitosti tohtoročného Svetového dňa divej prírody a pri príležitosti osláv prvého výročia založenia globálnej koalície ‚Spoločne za biodiverzitu‘ zdôrazňujeme aj, čo všetko je v stávke vo svete bez prírody. Preto využívame všetky prostriedky na to, aby sme na celom svete získali viac partnerov, a vyzývame štáty, aby sa pred konaním kľúčovej konferencie COP 15 pridali ku koalícii vysokých ambícií.“

Presne jeden rok od založenia globálnej koalície na Monackom oceánografickom inštitúte 205 inštitúcií zo 47 krajín schválilo jej spoločný záväzok, pričom vyzvali všetkých – od podnikov až po obce, od občanov až po vlády – aby konali. Cieľom Komisie je zvýšiť počet zúčastnených organizácií na viac ako 500.

Tieto inštitúcie, ktoré sú súčasťou globálnej koalície, majú vďaka svojim zbierkam a programom vzdelávania a ochrany prírody dôležitú úlohu zvyšovať povedomie verejnosti o dramatických dôsledkoch krízy biodiverzity, ktorej dnes čelíme. Medzi partnerov v Európe patria inštitúcie, ako sú: prírodovedecké múzeá v Berlíne, Paríži, Viedni a Madride, biosférická rezervácia delty Dunaja v Rumunsku a národný park jazera Kerkini v Grécku, botanické záhrady v Porte, Ríme a Kodani a desiatky zoologických záhrad a akvárií v celej EÚ, od Dublinu, Rigy, Barcelony cez Odense a Stuttgart až po Beauval. Na základe mnohých žiadostí výskumnej obce je koalícia otvorená aj pre výskumné centrá a univerzity. Ako prvá sa pripojila univerzita v Bergene v Nórsku.

Medzi prvých členov na iných kontinentoch patrí národný park Gorongosa v Mozambiku a 19 chránených území, ktoré v 11 krajinách spravuje organizácia African Parks, vedecké múzeum v Portoriku, zoologická záhrada v São Paulo (Brazília), zoologická záhrada Central Park v USA, centrum pre zachovanie biodiverzity Angkor v Kambodži a akvárium v Kapskom Meste (Južná Afrika).

Koalíciu podporuje aj 36 organizácií vrátane svetových, európskych a národných združení zoologických záhrad, akvárií a botanických záhrad, združení múzeí, výskumných organizácií, združení miestnej samosprávy, ochranárskych spoločností a mimovládnych organizácií. 

Európska komisia prijala minulý rok v rámci európskej zelenej dohody svoju stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity, ktorej cieľom je nasmerovať európsku biodiverzitu na cestu obnovy do roku 2030. Zaväzuje sa v nej vytvoriť v celej EÚ väčšiu sieť účinne riadených chránených oblastí pokrývajúcich 30 % pevniny a 30 % morí, pričom tretina tejto plochy bude prísne chránená. Komisia v súčasnosti pracuje na usmerňujúcich kritériách zriadenia týchto oblastí. V stratégii Komisia vyjadrila aj svoje odhodlanie mobilizovať všetky nástroje vonkajšej činnosti a medzinárodné partnerstvá, aby prispela k vytvoreniu nového ambiciózneho globálneho rámca OSN pre biodiverzitu. Komisia nadviaže na svoju stratégiu v oblasti biodiverzity mnohými opatreniami a iniciatívami. Ich súčasťou bude stratégia lesného hospodárstva EÚ, stratégia EÚ v oblasti pôdy, akčný plán proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, ako aj právne záväzné ciele obnovy prírody.

Súvislosti

Pred 15. zasadnutím Konferencie zmluvných strán sa zaktivizovala politika, čoho dôkazom je Záväzok lídrov v záujme prírody, ku ktorému sa prihlásili v septembri minulého roka pred prvým samitom OSN o biodiverzite, ktorý sa konal popri 75. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Aktuálne sa 84 krajín a Európska únia zaviazali zvrátiť stratu biodiverzity do roku 2030 v záujme udržateľného rozvoja.

V novej správe UNEP „Zmier s prírodou“ z minulého mesiaca, ktorú spolufinancovala EÚ, sa opätovne zdôraznili výzvy, ktorým ľudstvo čelí v dôsledku straty biodiverzity, zmeny klímy a znečistenia.

Ďalšie informácie

Globálna koalícia „Spoločne za biodiverzitu“

Zoznam inštitúcií a organizácií v koalícii

Inštitúcie, ktoré majú záujem, môžu poslať e-mail na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Interakcia na sociálnych médiách s heštegom #UnitedforBiodiversity (vo všetkých jazykoch) & #CoP15

Záväzok lídrov v záujme prírody

Čítať ďalej...

Podpora využívania modrej energie pre klimaticky neutrálnu Európu

V snahe pomôcť splniť cieľ EÚ, ktorým je dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, Európska komisia predkladá stratégiu EÚ pre modrú energiu. V stratégii sa navrhuje, aby sa v Európe zvýšil výkon veternej energie na mori zo súčasných 12 GW na aspoň 60 GW do roku 2030 a na 300 GW do roku 2050. Cieľom Komisie je doplniť ho do roku 2050 o 40 GW energie z oceánov a ďalšie nové technológie, ako sú napríklad plávajúce veterné a solárne parky.

Tento ambiciózny rast bude vychádzať z obrovského potenciálu všetkých európskych morských oblastí a z celosvetového vedúceho postavenia spoločností EÚ v tomto odvetví. Poskytne nové príležitosti pre priemysel, vytvorí zelené pracovné miesta na celom kontinente a posilní celosvetové vedúce postavenie EÚ v oblasti technológií modrej energie. Zároveň zabezpečí ochranu nášho životného prostredia, biodiverzity a rybárstva.

Výkonný podpredseda pre európsku zelenú dohodu Frans Timmermans uviedol: „Dnešná stratégia poukazuje na naliehavosť a príležitosť zvýšiť naše investície do modrej energie. Európska únia má vďaka svojim rozsiahlym morským oblastiam a vedúcemu priemyselnému postaveniu všetko, čo potrebuje, aby mohla reagovať na túto výzvu. Modrá energia je už teraz skutočným európskym príbehom úspechu. Naším cieľom je premeniť ju na ešte väčšiu príležitosť pre čistú energiu, kvalitné pracovné miesta, udržateľný rast a medzinárodnú konkurencieschopnosť.“

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová dodala: „Európa je svetovým lídrom v oblasti modrej energie a môže sa stať hnacou silou jej globálneho rozvoja. Musíme zintenzívniť svoje úsilie tým, že budeme využívať celý potenciál veternej energie na mori a budeme napredovať vo vývoji ďalších technológií, ako sú energia z vĺn, prílivová energia a plávajúce solárne parky. V tejto stratégii sa stanovuje jasné smerovanie a zavádza sa ňou stabilný rámec, ktoré majú zásadný význam pre subjekty verejného sektora, investorov a vývojárov v tomto odvetví. Musíme podporiť domácu produkciu EÚ, aby sme dosiahli svoje ciele v oblasti klímy, pokryli rastúci dopyt po elektrickej energii a podporili hospodárstvo pri jeho obnove po skončení krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. 

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius uviedol: „Dnešná stratégia načrtáva, ako môžeme rozvíjať modrú energiu v kombinácii s inými ľudskými činnosťami, ako sú rybolov, akvakultúra alebo lodná doprava, a to v súlade s prírodou. Tieto návrhy nám zároveň umožnia chrániť biodiverzitu a riešiť prípadné sociálno-ekonomické dôsledky pre odvetvia, ktoré závisia od dobrého zdravia morských ekosystémov, čím sa podporí zdravá koexistencia v rámci námorného priestoru.“

S cieľom zvýšiť výkon modrej energie bude Komisia podporovať cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti dlhodobého plánovania a zavádzania. To si bude vyžadovať začlenenie cieľov v oblasti rozvoja modrej energie do národných námorných priestorových plánov, ktoré majú pobrežné štáty predložiť Komisii do marca 2021. Komisia v kontexte revidovaného nariadenia o TEN-E takisto navrhne rámec dlhodobého plánovania sústav na mori, do ktorého budú zapojené regulačné orgány a členské štáty v každej morskej oblasti.

Komisia odhaduje, že na splnenie jej navrhovaných cieľov budú do roku 2050 potrebné investície vo výške takmer 800 miliárd EUR. S cieľom pomôcť vytvoriť a uvoľniť tieto investície Komisia:

  • poskytne jasný a podporný právny rámec. Komisia na tento účel v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie objasnila aj pravidlá trhu s elektrinou a posúdi, či sú potrebné konkrétnejšie a cielenejšie pravidlá. Komisia zabezpečí, aby revízie usmernení o štátnej pomoci v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia a smernice o obnoviteľných zdrojoch energie uľahčili nákladovo efektívne zavádzanie modrej energie, 
  • pomôže zmobilizovať všetky príslušné fondy na podporu rozvoja odvetvia. Komisia nabáda členské štáty, aby využívali Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a spolupracovali s Európskou investičnou bankou a inými finančnými inštitúciami na podpore investícií do modrej energie prostredníctvom Programu InvestEU. Finančné prostriedky z programu Horizont Európa sa zmobilizujú na podporu výskumu a vývoja, najmä pokiaľ ide o menej vyspelé technológie,
  • zabezpečí posilnený dodávateľský reťazec. V stratégii sa zdôrazňuje potreba zlepšiť výrobnú kapacitu a prístavnú infraštruktúru a zvýšiť primerane kvalifikovanú pracovnú silu s cieľom udržať vyššiu mieru zavádzania. Komisia plánuje vytvoriť v rámci priemyselného fóra pre čistú energiu (Clean Energy Industrial Forum) špecializovanú platformu pre modrú energiu, ktorá by spájala všetkých aktérov a venovala by sa rozvoju dodávateľského reťazca.

Modrá energia predstavuje rýchlo rastúci globálny trh, najmä v Ázii a Spojených štátoch, a poskytuje príležitosti pre priemysel EÚ na celom svete. Komisia bude prostredníctvom svojej diplomacie zameranej na zelenú dohodu, obchodnej politiky a dialógov EÚ s partnerskými krajinami o energetike podporovať globálne zavádzanie týchto technológií.

S cieľom analyzovať a monitorovať environmentálne, sociálne a hospodárske vplyvy modrej energie na morské prostredie a hospodárske činnosti, ktoré sú od neho závislé, bude Komisia viesť pravidelné konzultácie s komunitou expertov zastupujúcich subjekty verejného sektora, zainteresované strany a vedcov. Komisia zároveň prijala nový usmerňovací dokument o rozvoji veternej energie a právne predpisy EÚ v oblasti ochrany prírody.

Kontext

Veterné parky na mori vyrábajú čistú elektrinu, ktorá konkuruje existujúcim fosílnym technológiám a niekedy je dokonca lacnejšia. Európske priemyselné odvetvia rýchlo vyvíjajú celú škálu ďalších technológií na využitie sily našich morí na výrobu ekologickej elektrickej energie. Či už ide o plávajúce veterné parky na mori, technológie založené na energii z oceánov, napríklad z vĺn a prílivu, plávajúce fotovoltické zariadenia alebo o využívanie rias na výrobu biopalív, európske spoločnosti a laboratóriá stoja momentálne na čele. 

V stratégii pre modrú energiu sa stanovuje najvyššia ambícia zavádzania veterných turbín na mori (upevnených na dne aj plávajúcich), v prípade ktorých je komerčná činnosť už pomerne rozvinutá. V týchto odvetviach už Európa získala neporovnateľné technologické, vedecké a priemyselné skúsenosti, pričom v celom dodávateľskom reťazci, od výroby až po zavádzanie, už existuje silná kapacita.

Hoci sa v stratégii zdôrazňujú príležitosti pre všetky morské oblasti EÚ – Severné more, Baltské more, Čierne more, Stredozemné more a Atlantický oceán – a pre určité pobrežné a ostrovné spoločenstvá, prínosy týchto technológií sa neobmedzujú len na pobrežné regióny. V stratégii sa zdôrazňuje široká škála vnútrozemských oblastí, v ktorých výroba a výskum už teraz podporujú rozvoj modrej energie.

Ďalšie informácie

Stratégia pre modrú energiu

Pracovný dokument útvarov Komisie o stratégii pre modrú energiu

MEMO (otázky a odpovede) týkajúce sa stratégie pre modrú energiu

Prehľad o stratégii pre modrú energiu

Prehľad o modrej energii a kľúčových technológiách

Webová stránka o stratégii pre modrú energiu

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login