Komisia uverejnila tretiu výročnú správu o právnom štáte. Správa prichádza v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá ešte zdôraznila význam presadzovania demokratických hodnôt, ľudských práv a právneho štátu.

Obsahuje prehľad trendov v EÚ ako celku a 27 kapitol o jednotlivých krajinách zameraných na vývoj v každom členskom štáte od júla 2021. Tohtoročná správa po prvýkrát obsahuje konkrétne odporúčania určené jednotlivým členským štátom, ako oznámila predsedníčka von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v roku 2021. Cieľom odporúčaní je povzbudiť členské štáty, aby napredovali v prebiehajúcich alebo plánovaných reformách a pomôcť im určiť, kde sú potrebné zlepšenia.

Podobne ako v predchádzajúcich správach sa aj v tejto správe skúma vývoj v štyroch kľúčových oblastiach právneho štátu: justičné systémy, protikorupčný rámec, pluralita a sloboda médií a iné inštitucionálne otázky súvisiace so systémom bŕzd a protiváh. Zo správy vyplýva, že v mnohých členských štátoch sa naďalej uskutočňujú reformy právneho štátu s cieľom riešiť výzvy identifikované v predchádzajúcich dvoch správach. V niektorých členských štátoch zároveň pretrvávajú systémové problémy.

Správa nadväzuje na výzvy identifikované v predchádzajúcich správach, prehlbuje posúdenie Komisie a takisto obsahuje pripomienky k otázkam, ako sú verejnoprávne médiá, používanie špionážneho softvéru alebo vykonávanie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva.

Kľúčové zistenia a odporúčania

1. Reformy súdnictva

Reformy súdnictva boli aj v minulom roku na poprednom mieste politického programu. Mnohé členské štáty spustili dôležité reformy na posilnenie nezávislosti súdnictva, ako sú reformy týkajúce sa zloženia a právomocí súdnych rád, zlepšenia postupov vymenúvania sudcov alebo posilnenia autonómie prokuratúr. Členské štáty takisto zaviedli opatrenia zamerané na zlepšenie efektívnosti a kvality justície, ako je ďalšia digitalizácia justičných systémov a uľahčenie prístupu k spravodlivosti.

V niekoľkých členských štátoch zároveň pretrvávajú štrukturálne obavy, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva. Niektoré členské štáty čelia problémom, pokiaľ ide o vymenúvanie sudcov na vyšších súdoch a do funkcie predsedu súdu. V iných členských štátoch existujú obavy v súvislosti s nezávislosťou/autonómiou prokuratúry a disciplinárne konania sa využívajú na obmedzenie nezávislosti súdnictva.

V záujme riešenia týchto otázok sa v odporúčaniach Komisie podporuje napríklad väčšie zapojenie súdnictva do postupov vymenúvania, väčšia autonómia prokuratúry a prideľovanie primeraných zdrojov justičným systémom členskými štátmi.

2. Protikorupčné rámce

EÚ je naďalej jedným z regiónov s najnižšou mierou korupcie na svete. Od júla 2021 mnohé členské štáty prijali nové alebo zrevidovali existujúce protikorupčné stratégie, prípadne v nich tento proces revízie prebieha. Viaceré členské štáty zosúladili existujúce rámce s medzinárodnými protikorupčnými normami a právom EÚ. Väčšina členských štátov má zavedenú rozsiahlu legislatívu, ktorá systému trestnej justície poskytuje nástroje potrebné na boj proti korupcii. Mnohé členské štáty prijali opatrenia na zvýšenie kapacity orgánov činných v trestnom konaní zodpovedných za boj proti korupcii, ako sú dodatočné zdroje či ďalšia odborná príprava.

Korupcia však u občanov EÚ naďalej vzbudzuje vážne obavy. Z prieskumu Eurobarometra o korupcii z roku 2022 napríklad vyplýva, že 68 % z nich sa domnieva, že korupcia je v ich krajine rozšírená. V niektorých členských štátoch je vyšetrovanie a stíhanie prípadov korupcie zdĺhavé a stále neboli vynesené rozsudky, najmä pokiaľ ide o prípady na vysokej úrovni. Verejní činitelia podliehajú povinnosti zverejňovať údaje o majetku a záujmoch vo všetkých členských štátoch, no tieto povinnosti sa líšia z hľadiska rozsahu, transparentnosti a dostupnosti zverejnených informácií, ako aj z hľadiska úrovne a účinnosti overovania a presadzovania.

Pokiaľ ide o protikorupčné rámce, Komisia vypracovala odporúčania týkajúce sa posilnenia preventívnych rámcov, napríklad v súvislosti s pravidlami týkajúcimi sa lobizmu a konfliktov záujmov a zabezpečením účinného vyšetrovania a stíhania prípadov korupcie.

3. Sloboda a pluralita médií

Pandémia COVID-19 aj ruská vojna proti Ukrajine poukázali na kľúčovú úlohu novinárov pri overovaní faktov a informovaní občanov. Niekoľko členských štátov prijalo či zintenzívnilo opatrenia na zlepšenie bezpečnosti a pracovných podmienok novinárov alebo takéto opatrenia zvažuje, pričom vychádza z nedávnych iniciatív Komisie. Od poslednej správy niekoľko členských štátov vyvinulo úsilie o zlepšenie transparentnosti vlastníctva médií. Pretrvávajú obavy v súvislosti s nedostatočnou transparentnosťou pri distribúcii štátnej reklamy, konfliktom záujmov a prekážkami týkajúcimi sa prístupu k verejným dokumentom – toto sú niektoré z dôležitých otázok zdôraznených v správe, ktoré si vyžadujú pozornosť.

Správa sa po prvýkrát zaoberá aj verejnoprávnymi médiami, pričom uznáva ich osobitnú úlohu pre spoločnosť a demokraciu. Sú potrebné záruky na zabezpečenie toho, aby bola chránená nezávislosť verejnoprávnych médií, aby verejné financovanie bolo primerané a aby sa nepoužívalo na vyvíjanie politického tlaku na tieto médiá, ako sa uvádza v európskych normách.

Zistenia správy vychádzajú zo série zdrojov vrátane Monitorovania plurality médií (MPM 2022), platformy Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov, ako aj platformy na mapovanie slobody médií.

Komisia vydala niekoľko odporúčaní, ktoré sa okrem iného týkajú transparentného a spravodlivého prideľovania štátnej reklamy, nezávislého riadenia verejnoprávnych médií a opatrení na zlepšenie bezpečnosti novinárov. Pripravovaný akt o slobode médií sa zameria na riešenie viacerých otázok identifikovaných v správach o právnom štáte.

4. Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh

Členské štáty pokračovali v zlepšovaní kvality svojich legislatívnych procesov, čo je trend, ktorý bol zaznamenaný v správach o právnom štáte za roky 2020 a 2021. Ústavné súdy naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu v systéme bŕzd a protiváh vrátane dohľadu nad núdzovými opatreniami, ako aj v iných oblastiach, ako sú voľby. Postavenie inštitúcií pre ľudské práva, ombudsmanov a iných nezávislých orgánov sa v niektorých členských štátoch ešte viac posilnilo. Vo väčšine členských štátov existuje priaznivé a podporné prostredie pre občiansku spoločnosť.

V niektorých z nich však stále neexistuje formálny rámec na konzultácie so zainteresovanými stranami, čo vyvoláva obavy, a organizácie občianskej spoločnosti naďalej čelia výzvam, ako sú otázky financovania, negatívne naratívy a obmedzenia ich operačného priestoru. Správa sa po prvýkrát zaoberá aj vykonávaním rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva členskými štátmi. Takisto skúma reakcie systému bŕzd a protiváh členských štátov na používanie špionážneho softvéru. Hoci je používanie takýchto nástrojov spojené s národnou bezpečnosťou, malo by podliehať vnútroštátnym systémom bŕzd a protiváh.

S cieľom riešiť niektoré z týchto výziev Komisia vydala odporúčania, ktoré sa napríklad týkajú zapojenia zainteresovaných strán do legislatívneho procesu, zriadenia a fungovania akreditovaných národných inštitúcií pre ľudské práva a zabezpečenia otvoreného operačného rámca pre občiansku spoločnosť.

Vyjadrenia členov kolégia:

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Právny štát zostáva základom demokracie. Ruská vojna na Ukrajine znovu pripomína význam našej práce na presadzovaní a podpore právneho štátu v EÚ aj mimo nej. Z tohtoročnej správy vyplýva, že diskusia o právnom štáte v Európe napreduje, keďže členské štáty dosahujú zlepšenia a riešia otázky právneho štátu. V niektorých členských štátoch žiaľ pretrvávajú obavy, najmä pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva. Správa sa takisto po prvýkrát zaoberá verejnoprávnymi médiami. Je potrebných viac záruk na zabezpečenie toho, aby sa chránila nezávislosť verejnoprávnych médií, aby verejné financovanie bolo primerané a nepoužívalo sa na vyvíjanie politického tlaku na tieto médiá. Dnes sa vďaka odporúčaniam, ako zlepšiť situáciu v oblasti právneho štátu v celej EÚ, posúvame o ďalší krok vpred. Vyzývam členské štáty, aby sa riadili odporúčaniami, vážne o týchto otázkach diskutovali a aby konali.“

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders k tomu dodal: „Neprovokovaná a neodôvodnená ruská vojenská agresia voči Ukrajine ukazuje, že ochrana a podpora právneho štátu je dôležitejšia než kedykoľvek predtým. EÚ zostane dôveryhodná iba vtedy, ak budeme doma dodržiavať zásady právneho štátu a ak budeme kultúru právneho štátu naďalej posilňovať. Som rád, že naša správa prispieva k dosiahnutiu tohto cieľa. Pomáha presadzovať dôležité reformy v členských štátoch. Dnes predkladáme správy nielen o situácii v oblasti právneho štátu, ale takisto odporúčame konštruktívne spôsoby, ako zlepšiť justičné systémy, zintenzívniť boj proti korupcii a zabezpečiť slobodné a nezávislé médiá a silné systémy bŕzd a protiváh.“

Ďalšie kroky

Komisia teraz vyzýva Európsky parlament a Radu, aby na základe tejto správy pokračovali vo všeobecných diskusiách a diskusiách o jednotlivých krajinách. Vyzýva tiež národné parlamenty a ďalších kľúčových aktérov vrátane občianskej spoločnosti, aby pokračovali v národnom dialógu o právnom štáte. Komisia napokon vyzýva členské štáty, aby riešili výzvy identifikované v správe, a je pripravená pomôcť im v ich úsilí vrátane vykonávania odporúčaní.

Súvislosti

Právny štát má zásadný význam pre všetkých občanov a podniky EÚ, pretože zaručuje základné práva a hodnoty, zabezpečuje uplatňovanie práva EÚ a podporuje podnikateľské prostredie priaznivé pre investície. Je jednou zo základných hodnôt, na ktorých je EÚ postavená.

Výročná správa o právnom štáte je výsledkom intenzívneho dialógu s vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami a objektívne a nestranne hodnotí tie isté aspekty všetkých členských štátov. Kvalitatívne posúdenie, ktoré vykonala Komisia, sa zameriava na významný vývoj od prijatia druhej výročnej správy o právnom štáte v júli 2021 a zabezpečuje jednotný prístup uplatňovaním rovnakej metodiky na všetky členské štáty, pričom zostáva primeraný vývoju. Posúdenie obsiahnuté v kapitolách o jednotlivých krajinách bolo pripravené v súlade s rozsahom pôsobnosti a metodikou, ktoré boli aktualizované na základe diskusií s členskými štátmi.

Správa je kľúčovým prvkom európskeho mechanizmu právneho štátu. Mechanizmus predstavuje ročný cyklus zameraný na podporu právneho štátu a predchádzanie vzniku problémov alebo ich prehlbovaniu. Cieľom mechanizmu je prevencia. Je oddelený od ostatných nástrojov EÚ na podporu právneho štátu a dopĺňa, ale nenahrádza mechanizmy založené na Zmluve, ktoré EÚ umožňujú reagovať na závažnejšie problémy týkajúce sa právneho štátu v členských štátoch. K takýmto nástrojom patria konania o porušení povinnosti a postup na ochranu základných hodnôt Únie podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii.

Tretie vydanie správy predstavuje ďalší krok v investíciách Komisie do právneho štátu s konkrétnymi odporúčaniami pre všetky členské štáty. Odporúčania boli vypracované na základe posúdenia uvedeného v kapitolách týkajúcich sa jednotlivých krajín a po dialógu s členskými štátmi, pričom bola plne rešpektovaná zásada rovnakého zaobchádzania. Pri vydávaní odporúčaní Komisia venovala veľkú pozornosť tomu, aby boli zamerané na európske normy a boli v nich zakotvené a aby sa zohľadňovali vnútroštátne právne systémy. Okrem toho je zabezpečená konzistentnosť a synergie s inými procesmi, ako je európsky semester, mechanizmus rozpočtovej podmienenosti a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Následné vydania správy o právnom štáte sa budú zaoberať opatreniami prijatými v nadväznosti na odporúčania. Odporúčania by sa mali vykladať spolu s posúdeniami v kapitolách týkajúcich sa jednotlivých krajín, v ktorých sa skúmajú osobitné obavy a ktorých cieľom je usmerniť členské štáty pri prijímaní opatrení na ich riešenie.

Výzvy v oblasti slobody a plurality médií identifikované v predchádzajúcich správach o právnom štáte viedli k niekoľkým nedávnym iniciatívam EÚ vrátane odporúčania o bezpečnosti novinárov a balíka opatrení na riešenie nekalých žalôb proti účasti verejnosti. Komisia pracuje na návrhu európskeho zákona o slobode médií.  

Ďalšie informácie

Správa o právnom štáte 2022 – situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii

Správa o právnom štáte 2022 – odporúčania

Správa o právnom štáte 2022 – kapitoly o jednotlivých krajinách

Správa o právnom štáte 2022 – abstrakty kapitol jednotlivých krajín a odporúčania 

Správa o právnom štáte 2022 – metodika

Správa o právnom štáte 2022 – dotazník

Európsky mechanizmus právneho štátu – prehľad

Súbor nástrojov EÚ na podporu právneho štátu – prehľad

Správa o právnom štáte 2022 – otázky a odpovede

Prieskum Eurobarometra o vnímaní korupcie občanmi a o ich skúsenostiach s korupciou

Prieskum Eurobarometra o postoji podnikov ku korupcii v EÚ

Európska komisia uverejnila druhú celoeurópsku správu o stave právneho štátu spolu s oznámením zameraným na situáciu v EÚ ako celku a kapitolami o jednotlivých členských štátoch. Správa z roku 2021 sa zaoberá novým vývojom od septembra minulého roku, prehlbuje posúdenie problémov uvedených v predchádzajúcej správe zohľadňujúc vplyv pandémie COVID-19. Celkovo správa poukazuje na viaceré pozitívne trendy v členských štátoch vrátane tých, v ktorých sa riešia výzvy uvedené v správe za rok 2020. Obavy však pretrvávajú a v niektorých členských štátoch sa tieto obavy zintenzívnili, najmä pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva a situáciu v médiách. V správe sa zdôrazňuje aj veľmi dobrá odolnosť vnútroštátnych systémov počas pandémie COVID-19. Táto pandémia poukázala aj na dôležitosť zachovania systému bŕzd a protiváh dodržiavajúc zásady právneho štátu.

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová povedala: „Správa o právnom štáte je užitočným preventívnym nástrojom, ktorý podnietil potrebnú diskusiu medzi členskými štátmi a inými aktérmi. Druhé vydanie je dôkazom toho, že členské štáty sú schopné pokroku pri riešení otázok právneho štátu. V mnohých členských štátoch je to však nerovnomerné a existujú dôvody na vážne obavy, najmä pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva. Navyše v posledných mesiacoch boli zavraždení dvaja novinári, čo je neprípustné. V správe sa vyzýva na prijatie rozhodných opatrení s cieľom zlepšiť slobodu a pluralitu médií. V priebehu budúceho roka očakávame, že zistenia uvedené v správe z roku 2021 podnietia diskusie medzi členskými štátmi v súvislosti s ich úsilím o posilnenie právneho štátu.“

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders uviedol: „Vo viacerých členských štátoch počas minulého roka podporila Správa o právnom štáte 2020 pozitívne reformy prispievajúce k právnemu štátu. Rada ministrov okrem toho využila správu na modernizáciu svojho dialógu o právnom štáte s pravidelnými diskusiami o jednotlivých krajinách. O správe som diskutoval aj v 20 národných parlamentoch. Prínosom nášho tohoročného prehĺbeného hodnotenia bol väčší dosah ako minulý rok. Vďaka správe môžeme viesť ako Únia skutočný dialóg, spoločne, v úprimnom a otvorenom duchu. Správa za rok 2021 vychádzajúc z minuloročnej správy napomôže tomuto procesu.“

Kľúčové zistenia o situácii v oblasti právneho štátu v členských štátoch

Správa za rok 2021 vychádza z metodiky a rozsahu predchádzajúcej správy so zameraním na štyri kľúčové aspekty: justičné systémy, protikorupčný rámec, pluralitu a slobodu médií, a iné inštitucionálne otázky o systéme bŕzd a protiváh. 

1. Justičné systémy

Takmer všetky členské štáty uskutočňujú reformy týkajúce sa ich justičných systémov, aj keď s rozdielmi v rozsahu, forme a pokroku. Vo viacerých členských štátoch sa prijali alebo sa prijímajú kroky na posilnenie nezávislosti súdnictva napríklad prostredníctvom reforiem súvisiacich so súdnymi radami, vymenovaním sudcov a nezávislosťou a autonómiou prokuratúry. Niekoľko členských štátov však pokračovalo vo vykonávaní reforiem, ktoré znižujú ich záruky nezávislosti súdnictva, vyvolávajú obavy alebo zhoršujú existujúce obavy týkajúce sa zvýšeného vplyvu výkonnej a zákonodarnej zložky na fungovanie ich justičného systému. Okrem toho v niektorých členských štátoch politické útoky a opakované pokusy o oslabenie sudcov alebo justičných inštitúcií ešte viac spochybňujú nezávislosť súdnictva. Od prijatia správy za rok 2020 Súdny dvor EÚ opätovne potvrdil význam účinnej súdnej ochrany pre dodržiavanie zásad právneho štátu. Pandémia COVID-19 znovu upriamila pozornosť na naliehavú potrebu modernizácie justičných systémov a zdôraznila potenciál digitalizácie.

2. Protikorupčné rámce

Členské štáty EÚ naďalej patria medzi krajiny s najlepšími výsledkami na svete, pričom desať členských štátov patrí medzi prvú dvadsiatku krajín vnímaných ako krajiny s najnižšou mierou korupcie. Niekoľko členských štátov v súčasnosti prijíma alebo reviduje vnútroštátne protikorupčné stratégie alebo akčné plány. Mnohé prijali opatrenia na posilnenie rámcov predchádzania korupcii a bezúhonnosti vrátane pravidiel týkajúcich sa konfliktu záujmov, lobizmu a javu otáčavých dverí. V niektorých členských štátoch však výzvy pretrvávajú, najmä v súvislosti s vyšetrovaním trestných činov, stíhaním a uplatňovaním sankcií za korupciu. Vo viacerých sa naďalej objavujú závažné alebo veľmi zložité prípady korupcie. Zdroje vyčlenené na boj proti korupcii nie sú v niektorých členských štátoch primerané, zatiaľ čo v iných členských štátoch pretrvávajú obavy týkajúce sa účinnosti vyšetrovania, trestného stíhania a rozhodovania v prípadoch korupcie na vysokých miestach. Pandémia COVID-19 celkovo spomalila reformy a rozhodovanie v prípadoch korupcie v niektorých členských štátoch.

3. Sloboda a pluralita médií

Počas pandémie COVID-19 boli médiá a novinári v Európe pod veľkým tlakom. Nový rekordný počet upozornení na bezpečnosť novinárov, ako aj nedávne tragické udalosti sú dôkazom toho, že tento problém treba riešiť v celej EÚ. Monitorovanie plurality médií 2021, kľúčový zdroj informácií pre správu o právnom štáte, poukazuje na celkové zhoršenie situácie novinárov vo viacerých členských štátoch. Nie všetky regulačné orgány v oblasti médií sú bez politického vplyvu a v niektorých členských štátoch existuje veľké riziko politického zasahovania do médií. Spravodajské médiá zohrávajú kľúčovú úlohu pri informovaní občanov počas pandémie COVID-19, hoci množstvo obmedzení sťažilo prácu novinárov. Pandémia vyvolala aj vážne hospodárske výzvy pre mediálny sektor, čo viedlo niektoré členské štáty k prijatiu programov na podporu spravodajských médií. Takáto podpora sa musí realizovať transparentným a spravodlivým spôsobom.

4. Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh

Od minulého roka niektoré členské štáty pokračovali v ústavných reformách s cieľom posilniť kontroly a záruky. Niektoré nedávno zaviedli opatrenia na zvýšenie transparentnosti tvorby právnych predpisov a zlepšenie účasti občanov. Celkovo vnútroštátne systémy bŕzd a protiváh vrátane parlamentov, súdov, ombudsmanov a iných nezávislých orgánov zohrávali kľúčovú úlohu počas pandémie COVID-19, ktorá bola záťažovým testom právneho štátu. Zároveň existujú výzvy pre legislatívny proces, ako sú náhle zmeny, zrýchlené postupy alebo systém ústavného preskúmania. Občianska spoločnosť celkovo profituje z priaznivého prostredia vo väčšine členských štátov, ale v niektorých z nich naďalej čelí vážnym problémom, či už ide o úmyselné hrozby zo strany orgánov, nedostatočnú ochranu pred fyzickými alebo verbálnymi útokmi alebo nedostatočnú úroveň ochrany základných práv zaručujúcu ich prácu. Tieto výzvy sa v súvislosti s pandémiou COVID-19 chvíľami zhoršili. Viaceré nedávne udalosti vyvolali obavy, pokiaľ ide o dodržiavanie prednosti práva EÚ, ktoré je nevyhnutné pre fungovanie právneho poriadku EÚ a rovnosť členských štátov v EÚ.

Ďalšie kroky

Prijatie Správy o právnom štáte 2021 predstavuje začiatok nového cyklu dialógu a monitorovania. Komisia vyzýva Radu a Európsky parlament, aby na základe tejto správy uskutočňovali všeobecné diskusie a diskusie týkajúce sa jednotlivých krajín, a vyzýva národné parlamenty a ďalších kľúčových aktérov, aby naďalej zintenzívňovali vnútroštátne diskusie. Komisia vyzýva členské štáty, aby účinne riešili výzvy uvedené v správe, a je pripravená v tomto úsilí členským štátom pomôcť.

Súvislosti

Výročná správa o právnom štáte je výsledkom intenzívneho dialógu s vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami a objektívne a nestranne hodnotí tie isté aspekty všetkých členských štátov. Kvalitatívne posúdenie, ktoré vykonala Komisia, sa zameriava na významný vývoj od prijatia prvej výročnej správy o právnom štáte a zabezpečuje jednotný prístup uplatňovaním rovnakej metodiky na všetky členské štáty, pričom zostáva primeraný vývoju. Rozsah a metodika vydania z roku 2021 sú rovnaké ako v prípade prvej výročnej správy o právnom štáte prijatej v septembri 2020.

Správa je kľúčovým prvkom mechanizmu právneho štátu. Mechanizmus predstavuje ročný cyklus zameraný na podporu právneho štátu a predchádzanie vzniku problémov alebo ich ďalšiemu prehlbovaniu. Jeho zámerom je zlepšiť porozumenie a informovanosť, pokiaľ ide o problémy a významný vývoj, ako aj identifikovať výzvy v oblasti právneho štátu a s podporou Komisie a ostatných členských štátov, pomôcť členským štátom nájsť riešenia. Takisto umožňuje členským štátom vymieňať si najlepšie postupy a navzájom sa jeden od druhého učiť.

Mechanizmus slúži predovšetkým ako prevencia. Je oddelený od ostatných prvkov v súbore nástrojov EÚ na podporu právneho štátu a dopĺňa, ale nenahrádza mechanizmy založené na Zmluve, ktoré EÚ umožňujú reagovať na závažnejšie otázky týkajúce sa právneho štátu v členských štátoch. K takýmto nástrojom patria konania o porušení povinnosti a postup na ochranu základných hodnôt Únie podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii.

Takisto existuje úzke prepojenie s politikami EÚ s cieľom dosiahnuť oživenie hospodárstva: silné justičné systémy, spoľahlivý protikorupčný rámec a jasný a konzistentný systém tvorby práva, ochrana finančných záujmov EÚ a udržateľný rast. Toto je rozhodujúci prvok uplatňovania nástrojov EÚ, ktoré podporujú štrukturálne reformy v členských štátoch.

Ďalšie informácie

Správa o právnom štáte 2021 – stav právneho štátu v Európskej únii

Správa o právnom štáte 2021 – kapitoly o jednotlivých krajinách

Súbor nástrojov EÚ na podporu právneho štátu – prehľad

Súbor nástrojov EÚ na podporu právneho štátu – prehľad

Správa o právnom štáte 2021 – otázky a odpovede