Hoci už vyše roka vplýva na každodenný život v Európe pandémia koronavírusu, postoje voči EÚ sú podľa najnovšieho štandardného Eurobarometra z februára a marca 2021 naďalej pozitívne.

Zlepšený imidž a dôvera v EÚ dosiahli najvyššie úrovne za posledné desaťročie.

V EÚ ako celku aj v jednotlivých štátoch sa Európania najviac obávajú o zdravie a hospodársku situáciu.

Z prieskumu vyplýva aj to, že sa zvýšili obavy o súčasný stav národných hospodárstiev: 69 % Európanov si myslí, že situácia je momentálne „zlá“, a 61 % Európanov sa bojí, že hospodárstvo ich krajiny sa z nepriaznivých účinkov pandémie koronavírusu zotaví až „v roku 2023 alebo neskôr“.

1. Dôvera a imidž EÚ

Európskej únii dôveruje takmer polovica Európanov (49 %), čiže od štandardného Eurobarometra z leta 2020 sa ich podiel zvýšil o 6 bodov. Ide o najvyššiu úroveň zaznamenanú od jari 2008. Dôvera v národné vlády (36 %) a národné parlamenty (35 %) sa znížila, hoci obom inštitúciám sa stále dôveruje viac ako na jeseň 2019.

V 20 členských štátoch dôveruje EÚ väčšina respondentov, pričom najvyššie úrovne sa zistili v Portugalsku (78 %) a Írsku (74 %).

Keďže priaznivý imidž EÚ od leta 2020 posilnil o 6 percentuálnych bodov na 46 %, dostal sa na najvyššiu úroveň od jesene 2009. Podiel ľudí s neutrálnym názorom na EÚ poklesol na 38 % (-2 body) a s negatívnym názorom na 15 % (−4 body).

EÚ vníma pozitívne väčšina respondentov v 25 členských štátoch EÚ (o 13 štátov viac ako v lete 2020), pričom najpopulárnejšia je v Portugalsku (76 %) a Írsku (75 %).

2. Najčastejšie obavy na úrovni celej EÚ a jednotlivých štátov

Za najdôležitejší problém dnešnej EÚ považujú takmer štyria z desiatich občanov zdravie: uviedlo ho až 38 % respondentov, čo je o 16 percentuálnych bodov ako v lete 2020. Obavy o zdravie prevýšili obavy o hospodársku situáciu (35 %, bezo zmeny), zatiaľ čo stav verejných financií členských štátov klesol na tretiu pozíciu (21 %, −2 body). Štvrté najčastejšie obavy sa týkajú životného prostredia a zmeny klímy (20 %, bezo zmeny), zatiaľ čo prisťahovalectvo s 18 % (−5 bodov) kleslo na piate miesto a po prvýkrát od jesene 2014 sa neuvádza medzi tromi hlavnými obavami. Na šiestom mieste je s 15 % nezamestnanosť (−2 body).

Aj na úrovni jednotlivých štátov sa za najdôležitejší problém považuje zdravie (44 %, čiže o 13 percentuálnych bodov viac ľudí ako v lete 2020). Nasleduje hospodárska situácia, ktorú uvádza tretina Európanov (33 %, bezo zmeny), zatiaľ čo štvrtina uvádza nezamestnanosť (25 %, −3 body).

3. Hospodárska situácia a euro

Podľa respondentov sa stav ich národného hospodárstva naďalej zhoršuje: Situáciu považuje za „dobrú“ len 29 % občanov EÚ (−5 bodov od leta 2020, −18 bodov od jesene 2019), čo je najmenej od jari 2013. Podiel Európanov, ktorí považujú situáciu za „zlú“, sa v rovnakej miere zvýšil (69 %, +5 bodov).

Pozitívne vnímanie súčasnej situácie národného hospodárstva sa v jednotlivých členských štátoch EÚ značne líši − od 86 % v Luxembursku až po 7 % v Taliansku.

Podpora eura je naďalej veľmi vysoká: Euro podporuje najviac občanov eurozóny od roku 2004 − 79 % (+4), od 95 % v Portugalsku až po 70 % vo Francúzsku a Rakúsku.  Celkovo v Európskej únii podporuje euro sedem z desiatich Európanov (70 %, +3), čo je najviac v histórii spoločnej meny.

4. Pandémia koronavírusu

S opatreniami, ktoré doteraz v boji proti pandémii prijali národné vlády, je spokojných 43 % Európanov (o 19 percentuálnych bodov menej ako minulé leto), zatiaľ čo 56 % je nespokojných (+19 bodov).

Rovnaký podiel občanov je spokojný s opatreniami, ktoré prijala EÚ (43 %, −2 body) , zatiaľ čo 49 % je nespokojných (+5 bodov). 59 % však EÚ dôveruje, že v boji proti pandémii prijme v budúcnosti správne rozhodnutia.

Viac ako šesť z desiatich Európanov (61 %) si myslí, že hospodárstvo ich krajiny sa zotaví z vplyvu pandémie koronavírusu v roku 2023 alebo neskôr. Oživenie nastane v roku 2022 podľa menej ako štvrtiny respondentov (23 %) a len 5 % si myslí, že k nej dôjde tento rok. Takmer každý desiaty občan (8 %) sa obáva, že hospodárstvo jeho krajiny sa z vplyvu pandémie nikdy nezotaví.

Podľa väčšiny Európanov je plán obnovy NextGenerationEU vo výške 750 miliárd eur účinný ako protiopatrenie EÚ na zmiernenie hospodárskych dôsledkov pandémie koronavírusu (55 %). Takmer štyria z desiatich si myslia, že nie je účinný (38 %).

Osobné skúsenosti Európanov s protipandemickými opatreniami, napríklad s obmedzením pohybu, sa od leta 2020 zhoršili: pre väčšinu občanov EÚ to bola náročná skúsenosť (40 %, +8 bodov od leta 2020), pričom menej ako traja z desiatich respondentov uviedli, že ju bolo „ľahké zvládať“ (29 %, −9). Podiel ľudí, pre ktorých išlo o „jednoduchú a zároveň zložitú“ situáciu, zostal takmer nezmenený na úrovni 31 % (+1 bod).

5. Očkovanie proti ochoreniu Covid-19

45 % Európanov odpovedalo, že by sa chceli dať očkovať čo najskôr alebo už boli v čase prieskumu zaočkovaní, a 20 % by tak chcelo urobiť niekedy v roku 2021. 21 % by sa radšej dalo očkovať neskôr. Len 12 % uvádza, že sa nikdy nedajú zaočkovať, a 2 % nevedia.

V 21 krajinách by sa väčšina respondentov chcela dať očkovať čo najskôr alebo už bola zaočkovaná. Najväčší podiel majú v Írsku (74 %), Dánsku (73 %) a Švédsku (71 %). Najmenšiu podporu má očkovanie v Bulharsku (19 %) a na Cypre (16 %), kde sa chce dať čo najskôr zaočkovať ani nie každý piaty respondent.

Súvislosti

Štandardný Eurobarometer zo zimy 2020 – 2021 (EB 94) prebehol v osobných a online rozhovoroch od 12. februára do 18. marca 2021 v 27 členských štátoch EÚ a v dvanástich krajinách alebo územiach [1]. Od 12. februára do 11. marca 2021 sa v členských štátoch EÚ27 uskutočnilo 27 409 osobných rozhovorov.

Ďalšie informácie

Štandardný prieskum Eurobarometra 94

[1] 27 členských štátov Európskej únie (EÚ), päť kandidátskych krajín (Albánsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Turecko), Bosna a Hercegovina, Island, Nórsko, Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo, ako aj komunita tureckých Cyperčanov v časti krajiny, ktorá nie je pod kontrolou vlády Cyperskej republiky, a Kosovo* (*týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/99 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova).

V zložitom období, ktoré je poznačené pandémiou koronavírusu, zostáva dôvera občanov v EÚ na stabilnej úrovni, pričom Európania Únii dôverujú, že v reakcii na prebiehajúcu pandémiu prijme v budúcnosti správne rozhodnutia. V novom štandardnom prieskume Eurobarometra, ktorý bol nedávno zverejnený, uvádzajú európski občania hospodársku situáciu, stav verejných financií členských štátov a prisťahovalectvo ako tri hlavné zdroje obáv na úrovni EÚ. Veľkým zdrojom obáv na vnútroštátnej úrovni je aj hospodárska situácia, po ktorej nasleduje zdravie a nezamestnanosť.

V novom prieskume Eurobarometra, ktorý bol realizovaný v júli a auguste, sa obavy v súvislosti s hospodárskou situáciou premietajú aj do vnímania súčasného stavu hospodárstva. 64 % Európanov si myslí, že situácia je „zlá“, a 42 % Európanov si myslí, že hospodárstvo ich krajiny sa z nepriaznivých účinkov pandémie koronavírusu zotaví „v roku 2023 alebo neskôr“.

Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré EÚ prijala v boji proti pandémii, sú Európania rozdelení (45 % je „spokojných“ a 44 % „nespokojných“). 62 % respondentov však tvrdí, že veria, že EÚ prijme v budúcnosti správne rozhodnutia, a 60 % je naďalej optimistických, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ.

1. Dôvera a obraz EÚ

Dôvera v Európsku úniu zostala od jesene 2019 stabilná na úrovni 43 %, a to aj napriek zmenám vo vnímaní verejnosti počas pandémie. Dôvera vo vlády členských štátov (40 %, +6 percentuálnych bodov), ako aj v ich parlamenty (36 %, +2 percentuálne body) sa zvýšila.

V 15 členských štátoch väčšina respondentov tvrdí, že dôverujú EÚ, pričom najvyššie úrovne boli zaznamenané v Írsku (73 %), Dánsku (63 %) a Litve (59 %). Najnižšiu úroveň dôvery v EÚ možno pozorovať v Taliansku (28 %), vo Francúzsku (30 %) a v Grécku (32 %).

Podiel respondentov, ktorí EÚ vnímajú pozitívne, je rovnaký ako podiel respondentov, ktorí ju vnímajú neutrálne (40 %). 19 % respondentov vníma EÚ negatívne (–1 percentuálny bod).

V 13 členských štátoch EÚ väčšina respondentov vníma EÚ pozitívne, pričom najvyššie úrovne boli zaznamenané v Írsku (71 %), Poľsku a Portugalsku (po 55 %). V 13 ďalších členských štátoch respondenti vnímajú EÚ prevažne neutrálne, pričom najvyššie úrovne boli zaznamenané na Malte (56 %), v Španielsku, Lotyšsku a Slovinsku (po 48 %).

2. Hlavné obavy na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni

Za najnaliehavejší problém, ktorému čelí EÚ, považujú občania hospodársku situáciu – tento názor zastáva viac ako tretina (35 %) všetkých respondentov, čo predstavuje výrazný nárast o 16 percentuálnych bodov od jesene 2019 a presun z tretieho miesta na prvé. Takéto vysoké obavy z hospodárskej situácie neboli zaznamenané od jari 2014.

Európania sú tiež čoraz viac znepokojení zo stavu verejných financií členských štátov (23 %, +6 percentuálnych bodov, čo je najvyššia úroveň od jari 2015), v dôsledku čoho sa tento zdroj obáv presúva z piateho miesta na druhé a dostáva sa na rovnakú úroveň ako prisťahovalectvo (23 %, –13 percentuálnych bodov), ktoré je teraz na najnižšej úrovni od jesene 2014.

Štvrtým najčastejšie uvádzaným zdrojom obáv na úrovni EÚ v situácii pandémie koronavírusu je zdravie (22 %, nová položka). Problém životného prostredia a zmeny klímy strácal na význame a klesol o 8 percentuálnych bodov na 20 %, pričom po ňom nasleduje nezamestnanosť (17 %, +5 percentuálnych bodov).

Hospodárska situácia (33 %, +17 percentuálnych bodov) podobne prekonala aj zdravie ako najdôležitejšiu otázku na vnútroštátnej úrovni a dostala sa zo siedmeho miesta na prvé. Napriek tomu, že zdravie je na druhom mieste, od jesene 2019 sa spomínalo oveľa častejšie (31 %, +9 percentuálnych bodov), v dôsledku čoho sa dostalo na historicky najvyššiu úroveň za posledných šesť rokov.

Výrazne sa zvýšil aj význam nezamestnanosti (28 %, +8 percentuálnych bodov), po ktorom nasleduje rast cien/inflácia/životné náklady (18 %, –2 percentuálne body), životné prostredie a zmena klímy (14 %, –6 percentuálnych bodov) a dlh verejnej správy (12 %, +4 percentuálne body). Zmienky o prisťahovalectve (11 %, –5 percentuálnych bodov) sú na najnižšej úrovni za posledných šesť rokov.

3. Súčasná hospodárska situácia

Od jesene 2019 sa výrazne znížil podiel Európanov, ktorí si myslia, že súčasná situácia ich národného hospodárstva je „dobrá“ (34 %, –13 percentuálnych bodov), zatiaľ čo prudko vzrástol podiel respondentov, ktorí považujú túto situáciu za „zlú“ (64 %, +14 percentuálnych bodov).

Pokiaľ ide o vnútroštátnu úroveň, väčšina respondentov v 10 krajinách tvrdí, že hospodárska situácia ich členského štátu je dobrá (pokles z 15 krajín na jeseň 2019). Podiel respondentov, ktorí tvrdia, že situácia ich hospodárstva ich členského štátu je dobrá, sa pohybuje od 83 % v Luxembursku po 9 % v Grécku.

4. Pandémia koronavírusu a verejná mienka v EÚ

Európania sa v názoroch na opatrenia prijaté inštitúciami EÚ na boj proti pandémii koronavírusu rozchádzajú (45 % je „spokojných“ a 44 % „nespokojných“). Väčšina respondentov v 19 členských štátoch je však s opatreniami, ktoré prijali inštitúcie Európskej únie na boj proti pandémii koronavírusu, spokojná. Najvyššia miera pozitívnych odpovedí bola zistená v Írsku (71 %); Maďarsku, Rumunsku a Poľsku (po 60 %). V siedmich krajinách je väčšina respondentov „nespokojná“ – a to najmä v Luxembursku (63 %), Taliansku (58 %), Grécku a Česku (po 55 %) a Španielsku (52 %). V Rakúsku je podiel spokojných a nespokojných respondentov vyrovnaný (po 47 %).

Viac ako šesť Európanov z desiatich však verí, že EÚ v budúcnosti prijme správne rozhodnutia (62 %). Najčastejšie uvádzanými prioritami reakcie EÚ na pandémiu koronavírusu sú: vypracovanie stratégie na riešenie podobnej krízy v budúcnosti a zabezpečenie finančných prostriedkov na nájdenie liečby alebo vakcíny (po 37 %). 30 % respondentov si myslí, že prioritou by malo byť vypracovanie európskej politiky v oblasti zdravia.

Osobné skúsenosti Európanov s opatreniami na obmedzenie pohybu boli veľmi rôznorodé. Celkovo takmer traja z desiatich Európanov tvrdia, že vyrovnať sa s nimi bolo pomerne jednoduché (31 %), zatiaľ čo štvrtina uvádza, že vyrovnať sa s nimi bolo pomerne zložité (25 %). 30 % respondentov napokon uviedlo, že „vyrovnať sa s nimi bolo jednoduché aj zložité“.

5. Kľúčové oblasti politiky

V odpovedi na otázku týkajúcu sa cieľov Európskej zelenej dohody Európania naďalej ako najvyššie priority uvádzajú „výrobu energie z obnoviteľných zdrojov“, „boj proti plastovému odpadu“ a hlavne riešenie problému „jednorazových plastových výrobkov“. Viac ako tretina respondentov si myslí, že najvyššou prioritou by mala byť podpora poľnohospodárov v EÚ (38 %) alebo presadzovanie obehového hospodárstva (36 %). O niečo viac ako traja z desiatich respondentov si myslia, že najvyššou prioritou by malo byť zníženie spotreby energie (31 %).

Podpora hospodárskej a menovej únie a eura zostáva vysoká, pričom 75 % respondentov v eurozóne podporuje jednotnú menu EÚ. V EÚ27 ako celku sa podpora pre euro zvýšila na 67 % (+5 percentuálnych bodov).

6. Občianstvo EÚ a európska demokracia

Väčšina ľudí v 26 členských štátoch EÚ (okrem Talianska) a 70 % v celej EÚ sa považuje za občanov EÚ. Na vnútroštátnej úrovni bolo najvyššie hodnotenie pozorované v Írsku a Luxembursku (po 89 %), Poľsku (83 %), na Slovensku a v Nemecku (po 82 %), Litve (81 %), Maďarsku, Portugalsku a Dánsku (po 80 %).

Väčšina Európanov (53 %) tvrdí, že sú spokojní so spôsobom fungovania demokracie v EÚ. Podiel respondentov, ktorí „nie sú spokojní“, sa od jesene 2019 zvýšil o 3 percentuálne body na 43 %.

7. Optimizmus, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ

V tomto zložitom období 60 % Európanov uviedlo, že sú optimistickí, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ. Najvyššie hodnotenie optimizmu bolo pozorované v Írsku (81 %), Litve a Poľsku (po 75 %) a Chorvátsku (74 %). Najnižšie úrovne optimizmu existujú v Grécku (44 %) a Taliansku (49 %), kde pesimizmus prevažuje nad optimizmom, a vo Francúzsku, kde je pomer názorov rozdelený rovnomerne (49 % oproti 49 %).

Súvislosti

Štandardný prieskum Eurobarometra „Summer 2020 – Standard Eurobarometer“ (EB 93) sa prostredníctvom osobných pohovorov výnimočne doplnených online pohovormi uskutočnil v období od 9. júla do 26. augusta 2020 v 27 členských štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve a kandidátskych krajinách^[1]. V 27 členských štátoch prebehlo 26 681 pohovorov.

Ďalšie informácie

Štandardný prieskum Eurobarometra 93

[1] 27 členských štátov Európskej únie (EÚ), Spojené kráľovstvo, päť kandidátskych krajín (Albánsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Turecko) a komunita tureckých Cyperčanov v časti krajiny, ktorá nie je pod kontrolou vlády Cyperskej republiky.