Koronavírus: Vďaka Tímu Európa získali partnerské krajiny 26 miliárd eur podpory

Takto pred rokom Európska komisia a vysoký predstaviteľ predložili plán cielenej akcie EÚ na podporu partnerských krajín v boji proti pandémii koronavírusu, na ktorú mal poskytnúť zdroje Tím Európa – pozostávajúci z EÚ, jej členských štátov a európskych finančných inštitúcií. Do 1. januára 2021 Tím Európa podporil partnerské krajiny na celom svete sumou viac ako 26 miliárd eur, čo je 65 % celkového balíka protipandemických opatrení. Ten už prekročil hodnotu 40 miliárd eur oproti pôvodne sľúbeným 20 miliardám eur.

Tím Európa pracuje aj na zabezpečení spravodlivého globálneho prístupu k vakcínam proti ochoreniu COVID-19 a podpore očkovacích kampaní. Zároveň skúma možnosti, ako posilniť miestnu výrobnú kapacitu. EÚ sa zaslúžila o vznik globálneho nástroja COVAX, ktorý krajinám s vysokými príjmami umožňuje financovať vakcíny pre krajiny s nízkymi a strednými príjmami. Jedným z jeho najväčších darcov s viac ako 2,2 miliardy eur je práve Tím Európa.

Podpora pre viac ako 130 krajín sveta

Tím Európa venoval v roku 2020 3,2 miliardy eur na núdzovú reakciu na humanitárne potreby, čo je viac ako 90 % z prisľúbených 3,5 miliardy eur. Tieto prostriedky išli okrem iného:

  • na dodávku viac ako 11,3 milióna kusov ochranného a zdravotníckeho vybavenia, ako sú ventilátory, lôžka intenzívnej starostlivosti, priestory na triedenie pacientov, sanitky a 30 000 menších zdravotníckych pomôcok pre západný Balkán. Z núdzovej podpory sa poskytlo aj viac ako 80 000 testov na ochorenie COVID, materiál na kalibráciu ďalších 580 000 testov a 25 000 litrov dezinfekčného prostriedku.
  • na množstvo zdravotníckeho vybavenia vrátane viac ako 11 miliónov kusov osobných ochranných prostriedkov, 12 000 laboratórnych súprav, viac ako 1 500 ventilátorov, kyslíkových koncentrátorov a pulzných oximeterov a viac ako 20 000 testovacích súprav PCR prostredníctvom iniciatívy EÚ a WHO Solidaritou za zdravie vo východnom susedstve.
  • na cielenú pomoc zraniteľným migrantom a utečencom v severnej Afrike prostredníctvom regionálneho programu trustového fondu EÚ pre Afriku zameraného na núdzové situácie.
  • na nepretržité poskytovanie humanitárnych a zdravotníckych potrieb a personálu tretím krajinám prostredníctvom humanitárneho leteckého mosta EÚ, ktorý začal prevádzku v máji 2020. Od mája do októbra 2020 sa úspešne uskutočnilo 67 letov do 20 krajín na štyroch kontinentoch. Umožnili doručiť 1 150 ton základných zdravotníckych a humanitárnych potrieb, ako aj zdravotníckeho a humanitárneho personálu. na životne dôležité zdravotnícke vybavenie, ako sú ventilátory a kyslíkové koncentrátory, ochranné prostriedky a vybavenie intenzívnej starostlivosti pre zdravotnícke zariadenia a pracovníkov vďaka 10 miliónom eur poskytnutých z EÚ a Nemecka pre Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov.
  • na podporu prístupu k bezpečnej vode, rozšírenia hygienických zariadení a osvedčených hygienických postupov v boji proti šíreniu vírusu v Africkom rohu. Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) vytvoril pri vstupe do nemocníc v Somálsku priestory na triedenie, poskytol nemocnici v Mogadiše stany na izoláciu a zaviedol monitorovanie podozrivých prípadov na klinikách podporovaných somálskym Červeným polmesiacom. Okrem toho MVČK najal ďalších zdravotníckych pracovníkov na podporu protipandemických operácií, nainštaloval umývačky rúk, poskytol vyškolený personál, osobné ochranné prostriedky a organizované zdravotnícke vzdelávanie.
  • na posilnenie reakcie a pripravenosti na núdzové situácie v desiatich krajinách, a to z príspevku 30 miliónov eur na strategický plán pripravenosti a reakcie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), napríklad v Afganistane. Osvetou o rizikách a zapojením komunity sa podarilo osloviť viac ako 1,5 milióna ľudí. Viac ako 3 000 zdravotníckych pracovníkov absolvovalo odbornú prípravu v oblasti prevencie a kontroly infekcií, viac ako 100 000 ľudí využilo laboratórne testovanie a viac ako 4 000 pacientov bolo hospitalizovaných a bola im poskytnutá nemocničná starostlivosť.
  • na vyškolenie miestnych komunít, aby vedeli lepšie čeliť pandémii, ako napríklad v Kolumbii, kde bolo nasadených päť zásahových tímov na zabezpečenie prevencie, pripravenosti a reakcie na núdzové situácie. Vo Venezuele sa v rámci projektu financovaného z prostriedkov EÚ podarilo vyškoliť 200 matiek, aby vedeli predchádzať ochoreniu COVID-19, a zraniteľným rodinám a zamestnancom polievkových výdajní sa rozdalo 15 600 hygienických balíčkov.

Tím Európa venoval v roku 2020 3,5 miliardy eur na posilnenie systémov zdravotníctva, zásobovania vodou a sanitácie, čiže 41 % z prisľúbených 8,5 miliardy eur. Tieto prostriedky išli okrem iného:

  • na podporu západného Balkánu a východného susedstva, v spolupráci s WHO, pri príprave na prijímanie a podávanie vakcín proti ochoreniu COVID-19 a zlepšovaní odolnosti v núdzových zdravotných situáciách.
  • na financovanie konkrétnych opatrení proti šíreniu koronavírusu v oblasti zdravia, zásobovania vodou a sanitácie v Jordánsku a Libanone prostredníctvom Regionálneho trustového fondu EÚ zriadeného v odozve na krízu v Sýrii.
  • na zvýšenie technickej a finančnej podpory pre ministerstvo zdravotníctva Maroka, aby zreformovalo sektor zdravotníctva a rozšírilo pokrytie zdravotníckych služieb obyvateľstvu. V Tunisku došlo k rozšíreniu programu Essaha Aziza tak, aby zahŕňal všetky štátne nemocnice.
  • na nové partnerstvo medzi africkými centrami na kontrolu a prevenciu chorôb a Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb, vďaka ktorému sa má zvýšiť schopnosť afrických centier pripraviť sa na ohrozenie verejného zdravia v Afrike a reagovať naň. Tento štvorročný projekt v celej Afrike umožní uplatniť harmonizovaný dohľad nad infekčnými chorobami, výmenu údajov a včasné odhaľovanie hrozieb, ako aj pripravenosť, hodnotenie rizík, rýchlu reakciu a núdzové operácie.
  • na podporu okamžitého sprevádzkovania systému SORMAS na sledovanie chorôb vrátane nového koronavírusu v Nigérii a Ghane. Vďaka podpore Tímu Európa už túto technológiu využívajú na sledovanie šírenia koronavírusu aj Pobrežie Slonoviny a Nepál.
  • na podporu regionálnej operácie zameranej na posilnenie pripravenosti na katastrofy v Kambodži, Mjanmarsku, na Filipínach a vo Vietname. Táto inovačná operácia sa ako doplnok k úsiliu vlády o pomoc domácnostiam postihnutým ochorením COVID-19 dostala aj k tým ľuďom, ktorí zostali mimo vládnych programov alebo z nich boli vylúčení a ktorým hrozilo viac otrasov súčasne.
  • na podporu činností zameraných na pripravenosť a reakčnú schopnosť zdravotníctva v Tichomorí a Východnom Timore, a to v spolupráci so spoločným tímom pre riadenie incidentov v Tichomorí pod vedením WHO. Týmito činnosťami sa zlepšuje obmedzená diagnostická kapacita, liečba a zaobchádzanie s ochorením COVID-19 a poskytujú sa základné služby, vybavenie a lieky.
  • na posilnenie kapacít miestnej výroby materiálov a zariadení na boj proti ochoreniu COVID-19 na Kube. V krajine sa vyrobí a distribuuje 250 ventilátorov. Vznikli výrobné linky aj pre výrobky, ako sú chirurgické rúška, ochranné okuliare a rúška, a na výrobu a sterilizáciu tampónov určených na odber sterov z nosa. Okrem toho sa vyvíja prototyp neinvazívneho pľúcneho ventilátora.

V roku 2020 Tím Európa poskytol 19,5 miliardy eur na zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie. Zo svojho záväzku 28,4 miliardy eur doteraz poskytol 68 %. Tieto prostriedky išli okrem iného:

  • na záchranu podnikov na západnom Balkáne zapojením 70-tich bánk v regióne, ktoré poskytli súkromnému sektoru ľahší prístup k úverom. EÚ poskytuje finančné prostriedky aj cez EIB, a to na dodatočné úvery pre investície verejného sektora a ďalšie úvery podnikom, s cieľom chrániť pracovné miesta mnohých ľudí pracujúcich v tomto regióne v MSP.
  • na makrofinančnú pomoc západnému Balkánu a krajinám európskeho susedstva vo výške 3 miliárd eur s cieľom podporiť ich pri prekonávaní platobnej krízy.
  • na úverové linky a granty v miestnej mene poskytnuté cez iniciatívu EU4Business a na granty na rozvoj poľnohospodárstva a vidieka v Arménsku a Gruzínsku, ktoré tvoria súčasť celkovej podpory na obmedzenie sociálneho a hospodárskeho dosahu na MSP v krajinách Východného partnerstva.
  • na posilnenie regionálnych finančných nástrojov pre MSP a poskytnutie okamžitej likvidity, zvýšenie objemu financovania v miestnej mene a financovania obchodu v južnom susedstve, aby vedelo reagovať na hospodárske výzvy spojené s krízou.
  • Úzka spolupráca s Palestínskou samosprávou s cieľom reagovať na hospodárske výzvy a širší sociálny vplyv krízy, a to podporou príjmov a poskytovaním pomoci najchudobnejším domácnostiam a vytvorením priaznivého prostredia pre rozvoj súkromného sektora okrem iného aj financovaním programu podnikateľského poradenstva v Palestíne, ktorý riadi EBOR.
  • na riešenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov pandémie v stredoafrickom regióne, a to podpornými platbami z rozpočtu EÚ v KameruneStredoafrickej republike a Sao Tome e Principe, cez projekty zamerané na potravinovú bezpečnosť v Kongu a Malawi a vďaka tvorbe pracovných miest a posilňovania postavenia mladých ľudí v Kamerune a Gabone.
  • Napríklad Ghana získala vďaka núdzovej rozpočtovej podpore vo výške 86,5 milióna eur fiškálny priestor na riešenie pandémie koronavírusu a ďalšie financovanie základných verejných služieb, ako sú zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, a zvýšila tým svoju odolnosť.

Keďže prístup Tímu Európa žne úspechy, EÚ a jej členské štáty sa dohodli, že ho spoločným navrhovaním, financovaním a vykonávaním iniciatív Tímu Európa ďalej zintenzívnia. V ďalšom programovom cykle pôjde o transformačné projekty pre naše partnerské krajiny, ktoré sa zamerajú na prioritné oblasti EÚ v súlade s potrebami partnerských krajín.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov:

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Vírus otriasol celým svetom. Ako Tím Európa neúnavne spolupracujeme s partnermi na celom svete s cieľom zmierniť vplyv pandémie a nastoliť cestu k udržateľnej obnove. Na tom, aby sme boli lepšie pripravení na spoločné riešenie budúcich zdravotných kríz, totiž musíme začať pracovať už teraz. Preto Európska komisia a talianske predsedníctvo skupiny G20 zvolajú na 21. mája svetový samit o zdraví.

Vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie Josep Borrell v tejto súvislosti dodal: „Pandémia COVID-19 ukázala, že účinná reakcia na globálnu krízu si vyžaduje multilaterálny prístup. Tím Európa je dobrým príkladom toho, ako by mal multilateralizmus prinášať výsledky pre všetkých a na nikoho v spoločnom úsilí o prekonanie pandémie nezabudnúť.

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová uviedla: „Som hrdá na to, že Tím Európa si v odozve na pandémiu nielen ďalej zvyšuje záväzky voči našim partnerským krajinám, ale zároveň spoľahlivo plní sľuby a prináša konkrétne výsledky, o čom svedčia už takmer dve tretiny zrealizovaných podporných opatrení. Tím Európa mobilizuje 8 miliárd eur na činnosti v Afrike a už takmer 4 miliardy eur v subsaharskej AfrikeTúto pandémiu zastavíme a prekonáme len spoločne.

Komisár pre rozšírenie a susedskú politiku Olivér Várhelyi dodal: „Tím Európa ukázal, že spolu sme silnejší. EÚ ako celok podporila v prvom rade a predovšetkým svojich bezprostredných susedov. Na podporu našich partnerov zo západného Balkánu a východných a južných susedov bolo vyplatených približne 12 miliárd eur s cieľom pomôcť im riešiť núdzovú zdravotnú situáciu, posilniť odolnosť ich systémov zdravotnej starostlivosti, zachovať zamestnanosť a sociálnu ochranu a poskytnúť podporu na oživenie hospodárstva.

Janez Lenarčič, komisár pre krízové riadenie, sa vyjadril takto: „Prístup Tím Európa už preukázal svoju hodnotu v našom spoločnom boji proti ochoreniu COVID-19, keď sa vďaka nemu spojili európske kapacity humanitárnej pomoci a civilnej ochrany a zasiahli v prospech návratu uviaznutých občanov EÚ do vlasti a keď sa v dôsledku pandémie zastavili komerčné lety, pomocou humanitárnych leteckých mostov došlo k záchrane mnohých životov. Pri našich budúcich iniciatívach sme odhodlaní ďalej využívať všetky možnosti vrátane napríklad európskej kapacity pre reakcie na núdzové humanitárne situácie.“

Súvislosti

Balík „Tím Európa“ bol uvedený do života 8. apríla 2020 a jeho cieľom bolo podporiť partnerské krajiny EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej sociálno-ekonomickým dôsledkom. Pôvodne bola prisľúbená finančná podpora vo výške približne 20 miliárd eur, ktorú tvorili zdroje EÚ, jej členských štátov a finančných inštitúcií, najmä Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Táto kolektívna globálna podpora sa zameriava na 1) reakciu na núdzové situácie a bezprostredné humanitárne potreby; 2) posilnenie zdravia, zásobovania vodou, sanitárnych a výživových systémov a 3) zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie.

Ďalšie informácie

Webová stránka a údaje o Tíme Európa

Stránka Rady o solidarite EÚ

Čítať ďalej...

Komisia navrhuje opatrenia na dodržiavanie práv detí a podporu detí v núdzi

Komisia prijala prvú komplexnú stratégiu EÚ v oblasti práv dieťaťa, ako aj návrh odporúčania Rady, ktorým sa stanovuje európska záruka pre deti, na podporu rovnakých príležitostí pre deti ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. Komisia spolupracovala pri príprave oboch iniciatív s poprednými svetovými organizáciami pre práva detí a zhromaždila názory viac ako 10 000 detí.

Stratégia EÚ: šesť tematických oblastí a navrhované opatrenia

  1. Deti ako aktéri zmeny demokratického života: Komisia navrhuje celý rad opatrení – od vypracovania právnych textov zohľadňujúcich potreby detí až po konzultácie s deťmi v kontexte Konferencie o budúcnosti Európy a vykonávania klimatického paktu a zelenej dohody. Členské štáty by tiež mali umožniť účasť detí na občianskom a demokratickom živote.
  2. Právo detí na plné využitie svojho potenciálu bez ohľadu na sociálne zázemie: Komisia sa snaží zaviesť európsku záruku pre deti s cieľom bojovať proti ich chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Komisia sa napríklad bude zaoberať duševným zdravím detí a bude podporovať zdravú a udržateľnú výživu v európskych školách. Komisia sa bude usilovať o lepšie celoeurópske normy v oblasti predškolského vzdelávania a starostlivosti a budovať inkluzívne a kvalitné vzdelávanie.
  3. Právo detí na život bez násilia: Komisia navrhne právne predpisy na boj proti rodovo motivovanému a domácemu násiliu a predloží odporúčania na predchádzanie škodlivým praktikám páchaným na ženách a dievčatách. Členské štáty sa vyzývajú, aby budovali integrované systémy ochrany detí a zlepšili ich fungovanie, ako aj posilnili reakciu na násilie v školách a prijali vnútroštátne právne predpisy na ukončenie telesných trestov vo všetkých prostrediach.
  4. Právo detí na súdnictvo zohľadňujúce potreby detí v postavení obete, svedka, podozrivého, obvineného zo spáchania trestného činu alebo účastníka akéhokoľvek súdneho konania: Komisia bude napríklad prispievať k špecializovanej odbornej justičnej príprave a spolupracovať s Radou Európy na vykonávaní usmernení o súdnictve zohľadňujúcom potreby detí z roku 2010. Členské štáty sa vyzývajú, aby podporovali napríklad odbornú prípravu a vyvinuli spoľahlivé alternatívy k súdnej činnosti, ako sú alternatívy k zaisteniu alebo mediácii v občianskoprávnych veciach.
  5. Právo detí bezpečne sa pohybovať v digitálnom prostredí a využívať jeho príležitosti: Komisia aktualizuje Európsku stratégiu vytvárania lepšieho internetu pre deti. Cieľom navrhovaného aktu o digitálnych službách je poskytnúť deťom bezpečné využívanie online priestoru. Komisia vyzýva členské štáty, aby účinne vykonávali pravidlá ochrany detí uvedené v revidovanej smernici o audiovizuálnych mediálnych službách a podporovali u detí rozvoj základných digitálnych zručností. Komisia takisto naliehavo vyzýva spoločnosti pôsobiace v oblasti IKT, aby sa zaoberali škodlivým správaním na internete a odstraňovali nezákonný obsah.
  6. Práva detí na celom svete: Práva detí sú univerzálne a EÚ posilňuje svoj záväzok chrániť, presadzovať a napĺňať tieto práva na celosvetovej a multilaterálnej úrovni. To sa dosiahne napríklad pridelením 10 % finančných prostriedkov na humanitárnu pomoc na vzdelávanie v núdzových a dlhotrvajúcich krízových situáciách. Komisia do roku 2022 pripraví akčný plán pre mládež s cieľom podporiť účasť mládeže a detí na celom svete a posilniť kapacity na ochranu detí v rámci delegácií EÚ. Komisia takisto zachováva politiku nulovej tolerancie detskej práce.

Nová európska záruka pre deti

V roku 2019 žilo takmer 18 miliónov detí v EÚ (22,2 % detskej populácie) v domácnostiach ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. To vedie k medzigeneračnému kolobehu znevýhodnenia s hlbokým a dlhodobým vplyvom na deti. Cieľom európskej záruky pre deti je prelomiť tento kolobeh a podporiť rovnosť príležitostí zabezpečením prístupu k súboru kľúčových služieb pre deti v núdzi (do 18 rokov, ktoré sú ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením).

V rámci európskej záruky pre deti sa členským štátom odporúča, aby deťom v núdzi zabezpečili bezplatný a účinný prístup k:

  • predškolskému vzdelávaniu a starostlivosti – napríklad aby sa vyhli segregovaným triedam;
  • vzdelávaniu a školským aktivitám, ako je napríklad primerané vybavenie na dištančné vzdelávanie a školské výlety;
  • aspoň jedno zdravé jedlo každý školský deň a
  • zdravotnej starostlivosti , ako je napríklad uľahčenie prístupu k lekárskym vyšetreniam a zdravotným skríningovým programom.

Tieto služby by mali byť bezplatné a ľahko prístupné deťom v núdzi.

Komisia takisto odporúča, aby členské štáty poskytli týmto deťom účinný prístup k zdravej výžive a primeranému bývaniu: deti by napríklad mali dostávať zdravú stravu aj mimo školy a deti bez domova a ich rodiny by mali mať prístup k primeranému ubytovaniu.

Pri identifikácii detí v núdzi a navrhovaní vnútroštátnych opatrení by členské štáty mali zohľadniť osobitné potreby detí zo znevýhodneného prostredia, ako sú deti bez domova, so zdravotným postihnutím, žijúce v neistých rodinných situáciách, s migrantským pôvodom, z menšinovej rasovej alebo etnickej skupiny alebo deti v náhradnej starostlivosti.

Finančné prostriedky EÚ na podporu týchto opatrení sú k dispozícii v rámci Európskeho sociálneho fondu plus (EFS+), z ktorého sa financujú projekty na podporu sociálneho začlenenia, boja proti chudobe a investovania do ľudí, ako aj z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Fondu InvestEU a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Členovia kolégia komisárov uviedli:

Podpredsedníčka pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuicová uviedla: „Táto nová komplexná stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa je míľnikom v našej práci pre deti a s deťmi. Ďakujeme každému dieťaťu za jeho príspevok k tejto dôležitej iniciatíve. Vysiela signál nádeje a je výzvou, aby sme konali v celej EÚ aj mimo nej. Touto stratégiou obnovujeme svoj záväzok budovať zdravšie, pevné a rovnocenné spoločnosti pre všetkých. Spoločnosti, v ktorých je každé dieťa začlenené, chránené a má svoj hlas. Súčasná a budúca politika sa tvorí pre naše deti a s ich účasťou. Práve tak posilňujeme naše demokracie.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit povedal: „Aj pred pandémiou bolo 22 % detí v EÚ ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. To by malo byť v Európe nemysliteľné. V minulom roku sa tieto už existujúce nerovnosti ešte prehĺbili. Musíme prelomiť tento nebezpečný kolobeh a zabezpečiť, aby deti v núdzi mali prístup k zdravej strave, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a primeranému bývaniu bez ohľadu na svoj pôvod. Komisia je pripravená podporovať členské štáty akýmkoľvek spôsobom, aby skutočne zmenila životy detí.“

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders uviedol: „Každé dieťa v EÚ má nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký prístup ku kľúčovým službám bez ohľadu na svoj pôvod. Napriek tomu 1 z 3 detí v EÚ zažíva nejakú formu rozdielneho zaobchádzania. Či už ide o nerovný prístup k digitálnym technológiám alebo sociálno-ekonomickej podpore, alebo o nedostatočnú ochranu pred zneužívaním doma, príliš mnoho detí potrebuje ďalšiu pomoc. Nová stratégia, ktorú dnes predkladáme, je plánom, ako ju zabezpečiť.“

Ďalšie kroky

Vykonávanie stratégie EÚ sa bude monitorovať na úrovni EÚ a členských štátov a Komisia bude podávať správu o pokroku na výročnom fóre EÚ o právach dieťaťa. Hodnotenie stratégie sa uskutoční koncom roka 2024 za účasti detí.

Komisia vyzýva členské štáty, aby urýchlene prijali návrh odporúčania Rady, ktorým sa stanovuje európska záruka pre deti. Zároveň ich vyzýva, aby do šiestich mesiacov od prijatia odporúčania Komisii predložili národný akčný plán na jeho vykonávanie. Komisia bude monitorovať pokrok prostredníctvom európskeho semestra a v prípade potreby vydá odporúčania pre jednotlivé krajiny.

Súvislosti

Ako zdôraznilo viac ako 10 000 detských respondentov vo svojich príspevkoch k príprave súčasného balíka, deti v EÚ a mimo nej sú naďalej poznačené sociálno-ekonomickým vylúčením a diskrimináciou na základe svojho pôvodu, postavenia, pohlavia alebo sexuálnej orientácie – resp. na základe pôvodu, postavenia, pohlavia alebo sexuálnej orientácie svojich rodičov. Názory detí nie sú vždy vypočuté a ich názory nie sú vždy zohľadnené v záležitostiach, ktoré sa ich týkajú. Tieto výzvy ešte zhoršila pandémia ochorenia COVID-19. Komisia reaguje spoločnou stratégiou na nasledujúce štyri roky, ktorej cieľom je stavať na všetkých opatreniach EÚ na ochranu a podporu práv detí s jasnými krokmi na zlepšenie. Mala by tiež podporovať členské štáty v čo najlepšom využívaní finančných prostriedkov EÚ.

Predsedníčka von der Leyenová oznámila európsku záruku pre deti vo svojich politických usmerneniach na roky 2019 – 2024. Európska záruka pre deti dopĺňa druhý pilier stratégie v oblasti práv dieťaťa. Je tiež kľúčovým výsledkom akčného plánu Európskeho piliera sociálnych práv, prijatého 4. marca 2021 a odpoveďou na zásadu č. 11 piliera: Starostlivosť o deti a podpora detí. V akčnom pláne sa stanovuje cieľ EÚ znížiť do roku 2030 počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením aspoň o 15 miliónov vrátane najmenej 5 miliónov detí.

Viac informácií

Webová stránka a prehľady: Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa a európska záruka pre deti

Otázky a odpovede

Tlačová správa – „Deti hovoria o právach a budúcnosti, ktorú chcú“

Naša Európa. Naše práva. Naša budúcnosť. Správa v plnom znení /súhrnná správa tu

Najnovšie informácie o akčnom pláne Európskeho piliera sociálnych práv

Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa: verzia pre deti

Čítať ďalej...

Štátna pomoc: Komisia povolila Slovensku viac ako miliardovú podporu na vysokoúčinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla

Európska komisia schválila v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci plány Slovenskej republiky podporiť výrobu elektriny vo vysokoúčinných kogeneračných zariadeniach napojených na siete diaľkového vykurovania na Slovensku.

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestager zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže uviedla: „Toto miliardové slovenské opatrenie významne prispeje k plneniu cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy bez toho, aby neprimerane narušilo hospodársku súťaž.“

Podporné opatrenie Slovenska

Slovensko oznámilo Komisii svoj plán podporiť zariadenia kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) pripojených na siete diaľkového vykurovania na Slovensku.

Cieľom schémy je: i) zvýšiť alebo udržať vysokú účinnosť existujúcich kogeneračných zariadení; ii) motivovať ich k prechodu z uhlia na zemný plyn alebo obnoviteľné zdroje; a iii) stimulovať investície do nových vysoko účinných kogeneračných zariadení.

Slovensko vyberie príjemcov na základe:

  • verejnej súťaže pre viaceré technológie pre nové zariadenia s kapacitou najmenej 1 megawatt (MW);
  • správneho konania pre malé a existujúce zariadenia. V tomto prípade stanovujú pomoc slovenské orgány podľa ich nákladov na výrobu elektrickej energie (harmonizované náklady na energiu – LCOE).

Všetky vybraté zariadenia nad 250 kilowattov (kW) dostanú pomoc vo forme výkupného príplatku (t. j. zariadenie predá svoj produkt na trhu a dostane doplatok k trhovej cene).

Zariadenia s výkonom nižším ako 250 kilowattov dostanú pevnú výkupnú sadzbu (t. j. zaručenú cenu za vyrobenú elektrinu).

Podpora sa bude poskytovať maximálne 15 rokov a celkový rozpočet schémy predstavuje 1 050 miliónov EUR (70 miliónov EUR ročne).

Na získanie podpory podľa schémy nie sú oprávnené uhoľné zariadenia.

Posúdenie Komisie

Komisia posúdila opatrenie podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, najmä podľa usmernení z roku 2014 o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky, ktoré členským štátom umožňujú za určitých podmienok podporovať vysoko účinnú kombinovanú výrobu s cieľom stimulovať úspory energie.

V usmerneniach sa konkrétne uvádza, že s cieľom zabezpečiť, aby pomoc prispievala k vyššej úrovni ochrany životného prostredia, musí pomoc na kombinovanú výrobu tepla a elektriny spĺňať kritériá vysokoúčinnej kombinovanej výroby, ktoré sú stanovené v smernici o energetickej efektívnosti. Slovensko preukázalo, že schéma je potrebná na povzbudenie investícií do vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktoré nie sú za súčasných trhových podmienok udržateľné. Preto Komisia dospela k záveru, že opatrenie je nevyhnutné, pretože bez tejto verejnej podpory by k investíciám nedošlo, a že úroveň podpory je primeraná cieľu: stanovuje sa na základe postupu otvorenej súťaže pre nové veľké zariadenia a neprekračuje hodnotu LCOE pre malé a existujúce zariadenia.

Komisia dospela k záveru, že schéma bude podporovať výrobu elektriny z vysoko účinnej kogenerácie v súlade s cieľmi EÚ v oblasti energetiky a klímy, a to bez toho, aby neprimerane narušila hospodársku súťaž na jednotnom trhu. Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie je v súlade s únijnými pravidlami štátnej pomoci.

Ďalšie informácie

Po vyriešení prípadných otázok týkajúcich sa dôverného charakteru informácií sa verzia rozhodnutí, ktorá nemá dôverný charakter, sprístupní v registri štátnej pomoci pod číslom veci SA.54318 na webovej stránke Komisie venovanej hospodárskej súťaži. Nové rozhodnutia o štátnej pomoci uverejnené na internete a v Úradnom vestníku EÚ sú uvedené v elektronickom týždenníku štátnej pomoci State Aid Weekly e-News.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála