Európska zelená dohoda: Komisia predstavila opatrenia na podporu ekologickej poľnohospodárskej výroby

Komisia predstavila akčný plán rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby. Jeho celkovým cieľom je podporiť výrobu a spotrebu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, aby podiel poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej ekologickým spôsobom do roku 2030 predstavoval 25 %. Takisto je zameraný na výrazné zvýšenie objemu ekologickej akvakultúry.

Ekologická poľnohospodárska výroba je spojená s celým radom dôležitých výhod: polia obhospodarované ekologicky vykazujú približne o 30 % viac biodiverzity, ekologicky chované zvieratá majú lepšie životné podmienky a podáva sa im menej antibiotík, ekologickí poľnohospodári majú vyššie príjmy a sú odolnejší a spotrebitelia vďaka logu ekologickej výroby EÚ presne vedia, čo nakupujú. Akčný plán je v súlade s Európskou zelenou dohodou, so stratégiou „z farmy na stôl“ a stratégiou biodiverzity.

Akčný plán je skoncipovaný tak, aby rýchlo rastúcemu ekologickému sektoru zabezpečil správne nástroje na dosiahnutie vytýčenej cieľovej hodnoty 25 %. Obsahuje 23 opatrení zhrnutých do troch osí: podpora spotrebyzvýšenie výroby a ďalšie zlepšenie udržateľnosti sektora. Snaha je pritom zameraná na zabezpečenie vyváženého rastu sektora.

Komisia vyzýva členské štáty, aby zostavili národné akčné plány ekologickej výroby v snahe zvýšiť svoj národný podiel ekologického poľnohospodárstva. Existujú významné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o podiel poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa aktuálne obhospodaruje ekologickým spôsobom. Ide o rozsah od 0,5 % do 25 %. Národné akčné plány ekologickej výroby doplnia národné strategické plány SPP a budú obsahovať opatrenia presahujúce rámec poľnohospodárstva a možností v rámci SPP.

Podpora spotreby

Kľúčovým faktorom, ktorý podnieti poľnohospodárov prejsť na ekologické poľnohospodárstvo, a zvýšiť tak svoju ziskovosť a odolnosť, je rastúca spotreba produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Akčný plán preto obsahuje viaceré konkrétne opatrenia zamerané na podporu dopytuudržanie dôvery spotrebiteľa a priblíženie ekologických potravín občanom. Medzi ne patrí: informovanie a komunikovanie o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, podpora spotreby produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, stimulovanie širšieho využívania ekologických potravín vo verejných jedálňach prostredníctvom verejného obstarávania, ako aj zintenzívnenie distribúcie týchto produktov v školskom programe EÚ. Opatrenia sú zamerané aj na prevenciu potravinových podvodovzvýšenie dôvery spotrebiteľov a zlepšenie vysledovateľnosti produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Aj súkromný sektor môže zohrať nezanedbateľnú úlohu. Napríklad môže zamestnancom dávať odmeny v podobe „bio-šekov“ na nákup potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Zvýšenie spotreby

V súčasnosti sa obhospodaruje ekologicky približne 8,5 % poľnohospodárskej plochy EÚ. Z trendov možno usúdiť, že pri súčasnej miere rastu tento podiel do roku 2030 narastie na 15 – 18 %. Predstavený akčný plán ponúka súbor nástrojov na vyvinutie dodatočného úsilia, aby sa dosiahol podiel 25 %. Zatiaľ čo sa akčný plán prevažne zameriava na „efekt príťažlivosti“ na strane dopytu, hlavným nástrojom na podporu prechodu na ekologické poľnohospodárstvo ostane spoločná poľnohospodárska politika. V súčasnosti na podporu ekologického poľnohospodárstva plynie približne 1,8 % prostriedkov SPP (7,5 miliardy EUR). Budúca SPP na obdobie 2023 – 2027 bude zahŕňať ekologické režimy s rozpočtom 38 – 58 miliárd EUR, v závislosti od výsledku rokovaní o SPP. Ekologické režimy možno zaviesť na podporu ekologického poľnohospodárstva.

Okrem SPP sú ďalšími kľúčovými nástrojmi organizovanie informačných podujatí a vytváranie sietí na šírenie najlepších postupov, certifikácia skupín poľnohospodárov a nie jednotlivcov, výskum a inovácia, využívanie technológie blockchain a iných technológií na zlepšenie vysledovateľnosti, zvýšenie transparentnosti trhu, posilnenie spracúvania na miestnej a malej úrovni, podpora organizácie potravinového reťazca a zlepšenie výživy zvierat.

Komisia v snahe zvýšiť informovanosť o ekologickej výrobe bude každoročne organizovať „deň EÚ ekologických potravín“. Zavedie aj ocenenia v reťazci ekologických potravín ako uznanie excelentnosti vo všetkých jeho fázach. Bude podporovať vývoj ekologických sietí cestovného ruchu prostredníctvom „eko-obvodov“. „Eko-obvody“ sú oblasti, kde poľnohospodári, občania, poskytovatelia služieb cestovného ruchu, združenia a subjekty verejného sektora spolupracujú v snahe o udržateľné riadenie miestnych zdrojov na základe ekologických zásad a postupov.

V akčnom pláne sa ďalej uznáva, že ekologická akvakultúra je ešte stále pomerne novým sektorom, ale má výrazný potenciál na rast. Pripravované nové usmernenia EÚ k udržateľnému rozvoju akvakultúry EÚ budú členské štáty a zainteresované strany podnecovať, aby podporovali ekologickú výrobu v tomto sektore.

Zlepšiť udržateľnosť

V neposlednom rade má ďalej zlepšiť výkonnosť ekologického poľnohospodárstva z hľadiska udržateľnosti. Súvisiace opatrenia budú zamerané na zlepšenie životných podmienok zvieratzabezpečenie dostupnosti ekologických osívzmiernenie uhlíkovej stopy sektora a minimalizáciu používania plastov, vody a energie.

Komisia ďalej plánuje zvýšiť podiel výskumu a inovácie a vyčleniť minimálne 30 % rozpočtu na opatrenia výskumu a inovácie v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vidieckych oblastiach v prospech tém, ktoré sa týkajú konkrétne ekologického sektora alebo sú preň relevantné.

Komisia bude pokrok pozorne monitorovať so zástupcami Európskeho parlamentu, členských štátov a zainteresovaných strán prostredníctvom ročných následných opatrení, dvojročných správ o pokroku a preskúmania v polovici trvania.

Vyjadrenia členov kolégia

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Poľnohospodárstvo je jednou z hlavných príčin straty biodiverzity, pričom strata biodiverzity je jednou z najväčších hrozieb pre poľnohospodárstvo. Naliehavo potrebujeme v našom vzťahu s prírodou dosiahnuť vyvážený stav. Nie je to len záležitosť poľnohospodárov, zahŕňa to celý potravinový reťazec. Cieľom nášho akčného plánu je citeľne zvýšiť dopyt po produktoch ekologického poľnohospodárstva, pomôcť spotrebiteľom rozhodovať sa na základe spoľahlivých informácií a podporovať európskych poľnohospodárov pri prechode na ekologický systém. Čím viac pôdy budeme obhospodarovať ekologicky, tým lepšie budeme chrániť biodiverzitu na nej a v okolitých oblastiach.

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski uviedol: „Ekologickému sektoru sa dostalo uznania, pretože zaviedol udržateľné postupy a využívanie zdrojov. Vďaka tomu má ústrednú úlohu pri dosahovaní cieľov zelenej dohody. Ak máme dosiahnuť 25 % podiel ekologického poľnohospodárstva, musíme zabezpečiť, aby dopyt stimuloval rast sektoru. Nesmieme však pritom stratiť zo zreteľa výrazné rozdiely medzi ekologickými sektormi jednotlivých členských štátov. Akčný plán pre ekologický sektor zahŕňa nápady, ako dosiahnuť vyvážený rast sektora, ako aj potrebné nástroje. Podporu na vývoj zabezpečí spoločná poľnohospodárska politika, výskum a inovácia, ako aj úzka spolupráca s kľúčovými aktérmi na úrovni EÚ, vnútroštátnej i miestnej úrovni.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Ekologické poľnohospodárstvo prináša mnohé výhody pre životné prostredie, prispieva k zdraviu pôd, znižuje znečisťovanie vzduchu a vody a zlepšuje biodiverzitu. Zároveň znamená ekonomické výhody pre zapojených aktérov, pretože v tomto sektore dopyt v uplynulom desaťročí rástol rýchlejšie než výroba. Nový akčný plán ekologického poľnohospodárstva bude základným nástrojom na postupné dosiahnutie cieľa 25 % poľnohospodárskej plochy obhospodarovaných ekologicky, ako aj na výrazné zvýšenie objemu ekologickej akvakultúry, ako sa ukotvilo v stratégii biodiverzity a v stratégii „z farmy na stôl“. Navyše nové strategické usmernenia k udržateľnému rozvoju akvakultúry EÚ, ktoré má Komisia čoskoro prijať, budú ďalej propagovať ekologickú akvakultúru.

Súvislosti

V akčnom pláne sa zohľadnili výsledky verejnej konzultácie, ktorá prebiehala od septembra do novembra 2020 a v rámci ktorej svoje odpovede poskytlo celkovo 840 zainteresovaných strán a občanov.

Ide o iniciatívu ohlásenú v stratégii „z farmy na stôl„ aj v stratégii biodiverzity, ktoré boli uverejnené v máji 2020. Tieto dve stratégie boli predstavené v kontexte Európskej zelenej dohody v snahe umožniť prechod na udržateľné potravinové systémy a riešiť problém kľúčových príčin straty biodiverzity.

Komisia do svojich odporúčaní členským štátom k ich strategickým plánom SPP uverejnených v decembri 2020 zahrnula cieľovú hodnotu 25 % pôdy v EÚ obhospodarovanej ekologickým spôsobom do roku 2030. Členské štáty vyzvala, aby si v strategickom pláne SPP stanovili vnútroštátne hodnoty, ktoré umožnia tento vytýčený cieľ dosiahnuť. Členské štáty na základe svojich miestnych podmienok a potrieb potom objasnia, ako plánujú cieľ pomocou nástrojov SPP splniť.

Komisia predstavila svoje návrhy reformy SPP v roku 2018, pričom zaviedla flexibilnejší prístup založený na výkonnosti a výsledkoch, ktorý zohľadňuje miestne podmienky a potreby a zároveň na úrovni EÚ zvyšuje ambície, pokiaľ ide o udržateľnosť. Nová SPP je založená na deviatich cieľoch, ktoré sú aj základom, na ktorom krajiny EÚ vypracúvajú svoje strategické plány SPP.

Ďalšie informácie

Akčný plán rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby

Otázky a odpovede: Opatrenia na podporu ekologickej poľnohospodárskej výroby

Prehľad ekologického sektora

Stratégia „z farmy na stôl“

Stratégia biodiverzity

Stručný prehľad ekologického poľnohospodárstva

Spoločná poľnohospodárska politika

Čítať ďalej...

Otázky a odpovede: Komisia uverejňuje odporúčania pre národné strategické plány spoločnej poľnohospodárskej politiky

Aké sú tieto odporúčania?

Uverejnené odporúčania sú súčasťou štruktúrovaného dialógu medzi Komisiou a členskými štátmi v súvislosti s reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a Európskou zelenou dohodou.

Ich cieľom je pomôcť členským štátom pri vypracúvaní ich strategických plánov SPP tým, že určia kľúčové oblasti, na ktoré by sa mal každý členský štát zamerať, aby zabezpečil dosiahnutie cieľov SPP a prispel k cieľom zelenej dohody. Poskytujú zároveň aj analýzu poľnohospodárskych odvetví a vidieckych oblastí a ich väzby na budúce ciele SPP, ako aj konkrétne referenčné hodnoty pre každý cieľ zelenej dohody.

Tento štruktúrovaný dialóg sa začal po tom, ako Komisia 20. mája 2020 predložila stratégiu „z farmy na stôl“, stratégiu v oblasti biodiverzity a analýzu prepojenia medzi SPP a zelenou dohodou. Zámerom je postarať sa o to, aby členské štáty v plnej miere využívali budúcu SPP a jej nástroje na podporu svojich poľnohospodárov pri prechode na vyššiu udržateľnosť potravinových systémov a zohľadňovali pritom ich miestne podmienky a potreby. Komisia bude členské štáty podporovať počas celého procesu prípravy ich strategických plánov SPP.

Sú odporúčania pre členské štáty právne záväzné?

Odporúčania nie sú samy osebe právne záväzné. Komisia však bude strategické plány SPP schvaľovať hneď, ako ich členské štáty oficiálne predložia, ešte pred zavedením novej SPP. Počas schvaľovacieho procesu, ktorý bude vychádzať z kritérií stanovených v budúcom nariadení o strategických plánoch SPP, použije Komisia tieto odporúčania ako dôležitý referenčný dokument na posúdenie plánov.

Ako motivujete členské štáty k tomu, aby splnili ciele Európskej zelenej dohody?

V odporúčaniach uvádza Komisia analýzu poľnohospodárskeho odvetvia a vidieckych oblastí každého členského štátu. Súčasťou tejto analýzy je posúdenie situácie v každom členskom štáte z hľadiska cieľov Európskej zelenej dohody, medzi ktoré patrí aj cieľ znížiť do roku 2030 používanie pesticídov a s nimi súvisiacich rizík o 50 %, znížiť používanie hnojív aspoň o 20 %, znížiť predaj antimikrobiálnych látok používaných pre hospodárske zvieratá a v akvakultúre o 50 %, ako aj využívať aspoň 25 % poľnohospodárskej pôdy v ekologickom poľnohospodárstve a zabezpečiť 100 % prístup k rýchlemu širokopásmovému pripojeniu vo vidieckych oblastiach. 

Toto posúdenie vedie k identifikácii rôznej miery úsilia potrebného pre každý cieľ a členský štát. Na základe toho predkladá Komisia členským štátom konkrétne odporúčania na vypracovanie strategických plánov SPP, čím sa zabezpečí prepojenie s cieľmi zelenej dohody.

Členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP vypracujú intervenčnú stratégiu, v ktorej by mali vysvetliť, ako budú nástroje SPP využívať na dosiahnutie cieľov SPP na základe svojich miestnych podmienok a potrieb. Tým sa zohľadnia aj ciele zelenej dohody.

Odporúčania uľahčujú identifikáciu potrieb členských štátov, najmä pokiaľ ide o ciele zelenej dohody. Komisia požiada členské štáty, aby stanovili konkrétne vnútroštátne hodnoty pre šesť cieľov zelenej dohody, v ktorých by sa mali odrážať ciele zelenej dohody na úrovni EÚ. Referenčné hodnoty uvedené v odporúčaniach budú v tomto procese mimoriadne užitočné.

Ako to súvisí so súčasnými rokovaniami?

Rokovania s Európskym parlamentom a Radou o reforme SPP sa oficiálne začali 10. novembra 2020. Týkajú sa troch právnych predpisov, ktoré tvoria reformu SPP: nariadenia o strategických plánoch, horizontálneho nariadenia a nariadenia o spoločnej organizácii trhov.

Štruktúrovaný dialóg do nariadenia o strategických plánoch zahrnutý nie je, pretože bol navrhnutý až po tom, ako Komisia predložila svoje návrhy (v júni 2018). V každom prípade je však v texte stanovený proces schvaľovania i vykonávanie strategických plánov SPP.

Aký je harmonogram strategických plánov SPP?

Konkrétny harmonogram strategických plánov SPP vrátane ich formálneho predloženia členskými štátmi a schválenia Komisiou bude závisieť od výsledku rokovaní s Radou a Európskym parlamentom.

Cieľom Komisie je, aby sa politická dohoda uzavrela do jari 2021. Členské štáty by potom mali svoje plány predložiť do 1. januára 2022. Komisia by mala tieto plány schváliť do 1. januára 2023, keď sa nová SPP začne vykonávať.

Štruktúrovaný dialóg bude pokračovať aj v období medzi predložením plánov členskými štátmi a ich schválením Komisiou. Komisia napríklad v rámci schvaľovacieho procesu zašle členským štátom pripomienky.

Čo odporúča Komisia členským štátom, pokiaľ ide o znižovanie emisií skleníkových plynov?

Komisia uznáva, že znižovanie emisií skleníkových plynov je pre poľnohospodárske odvetvie EÚ ako celok kľúčovou výzvou, najmä v súvislosti s cieľom zelenej dohody dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a cieľom znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 55 %.

Komisia pripravuje na jún 2021 balík návrhov, ktorých cieľom je zvýšiť príspevok odvetví poľnohospodárstva i využívania pôdy k tomuto novému ambicióznemu cieľu.

Komisia preto všetkým členským štátom odporúča, aby znížili emisie skleníkových plynov v poľnohospodárstve, najmä emisie z chovu hospodárskych zvierat alebo z hospodárenia s pôdou, pričom prihliada na rozdiely medzi členskými štátmi v tejto súvislosti. S týmto zámerom podporuje Komisia využívanie inteligentnejšieho, presnejšieho a udržateľnejšieho poľnohospodárstva, ktoré vychádza z výmeny poznatkov a technológií. Môže to pomôcť napríklad pri lepšom hospodárení so živinami, pri presnejšom používaní prípravkov na ochranu rastlín čia efektívnejšom hospodárení s hospodárskymi zvieratami a nakladaní s hnojom. Kombinovanie hospodárskych zvierat, plodín a lesov môže okrem toho prispieť aj k zníženiu emisií skleníkových plynov. Komisia v neposlednom rade upozorňuje aj na nevyužitý potenciál sekvestrácie uhlíka, ako aj na potrebu chrániť pôdy bohaté na uhlík, napríklad rašeliniská či mokrade.

Komisia okrem toho podporuje rozvoj ukladania uhlíka v pôde a odporúča ho ako nový obchodný model pre poľnohospodárov. Takéto systémy ukladania uhlíka možno podporiť aj prostredníctvom nových ekologických režimov SPP.

Ako môžu pri plnení cieľov SPP pomôcť iné fondy EÚ?

Dôležitú úlohu vo vidieckych oblastiach zohrávajú popri SPP v súčasnosti aj rôzne ďalšie politiky EÚ vrátane regionálnejkohéznej a sociálnej politiky a mnohých iných, napríklad politiky EÚ v oblasti energetiky, dopravy, prepojenosti, životného prostredia alebo klímy.

V odporúčaniach pre členské štáty Komisia zdôrazňuje, ako môžu k ďalšiemu rozvoju vidieckych oblastí prispieť aj iné fondy EÚ. V tejto súvislosti je potrebná väčšia súčinnosť s ďalšími fondmi.

Na digitálnu transformáciu, ktorá je súčasťou plánu obnovy EÚ, sa zase osobitne zameriava fond NextGenerationEU. Ten bude dôležitý pri plnení cieľa dosiahnuť do roku 2025 úplný 100 % prístup k rýchlemu širokopásmovému pripojeniu vo vidieckych oblastiach.

Pri plnení cieľov SPP bude mať zásadný význam aj Program Horizont Európa a navrhovaná misia EÚ v oblasti zdravia pôdy a potravín. Bude sa z nich financovať výskum a inovácie v oblasti potravín a poľnohospodárstva, čo povedie k vývoju kľúčových nástrojov a postupov pre udržateľné poľnohospodárstvo a k lepšiemu hospodáreniu s prírodnými zdrojmi.

Ďalšie informácie

Tlačová správa

Oznámenie a odporúčania

Budúcnosť SPP

Stratégia „z farmy na stôl“

Stratégia v oblasti biodiverzity

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála