COVID-19: Tím Európa poskytol 47,7 miliardy eur na pomoc svojim partnerom pri riešení pandémie a jej dôsledkov

Od vypuknutia ochorenia COVID-19 začiatkom roka 2020 premenili členské štáty EÚ a európske finančné inštitúcie, ako Tím Európa, svoje sľuby na skutky a v rámci riešenia pandémie a jej následkov vyplatili 47,7 miliardy eur na podporu partnerských krajín. Táto suma už teraz značne presahuje pôvodný balík podpory vo výške 20 miliárd eur, ktorá bola prisľúbená v rámci Tímu Európa na jar 2020 a teraz zvýšená na 53,7 miliardy eur.

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová uviedla: „Napriek tomu, že samotný Tím Európa musel čeliť kríze spôsobenej ochorením COVID-19, som hrdá na to, že spojil svoje sily a preukázal solidaritu s partnerskými krajinami trpiacimi pandémiou a jej dôsledkami. Tím Európa ich bude ako solídny a stabilný partner podporovať aj naďalej pri riešení nových mnohostranných a globálnych kríz, ako sú nespravodlivé dôsledky agresie Ruska voči Ukrajine.“

Tím Európa poskytuje v rámci reakcie na COVID-19 podporu viac ako 140 partnerským krajinám. Z celkovej sumy vo výške 53,7 miliardy eur, ktorú Tím Európa doteraz zmobilizoval, bolo k 31. decembru 2021 vyplatených 47,7 miliardy eur:

  • 3 miliardy eur na humanitárne potreby v núdzovej situácii,
  • 10,6 miliardy eur na posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti, vodovodných a sanitačných systémov,
  • 34,1 miliardy eur na zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie vrátane strát pracovných miest a vzdelávania.

Do konca roka 2021 vyplatil Tím Európa 88,8 % z prisľúbených 53,7 miliardy eur. V apríli 2021 dosiahli vyplatené sumy 34 miliárd eur a na konci roka 2021 sa vyšplhali až na 47,7 miliardy eur (o 13,7 miliardy eur viac).

K 31. decembru 2021 bol stav vyplácania v súvislosti so záväzkami takýto:

  • Susedstvo: 13,6 miliardy eur z 15,6 miliardy eur,
  • Subsaharská Afrika: 8,3 miliardy eur z 9 miliárd eur,
  • Západný Balkán a Turecko: 6,8 miliardy eur zo 7,6 miliardy eur,
  • Ázia a Tichomorie: 4 miliardy eur zo 4,3 miliardy eur,
  • Latinská Amerika a Karibik: 2,5 miliardy eur z 3,2 miliardy eur,
  • Afrika, Karibik a Tichomorie, regionálne: 539 miliónov eur zo 743 miliónov eur,
  • Zámorské územia a Grónsko: 579 miliónov eur zo 631 miliónov eur,
  • Globálne programy: 8,6 miliardy eur z 9,7 miliardy eur.

Súvislosti

Balík „Tím Európa“ sa začal uplatňovať 8. apríla 2020 s cieľom podporiť partnerské krajiny EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom. Pôvodne prisľúbená finančná podpora predstavovala približne 20 miliárd eur a zahŕňala zdroje EÚ, jej členských štátov a finančných inštitúcií, najmä Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Do januára 2021 sa potom finančné záväzky zdvojnásobili na 40,5 miliardy eur. Od apríla 2021 sa ďalej zvýšili na 46 miliárd eur a na konci roka 2021 dosiahli 53,7 miliardy eur.

Táto kolektívna globálna podpora sa zameriava na 1) okamžité humanitárne potreby v núdzovej situácii; 2) posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti, vodovodných, sanitačných a výživových systémov a 3) zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie.

Ďalšie informácie

Navštívte webovú stránku Tímu Európa

Reakcia inštitúcií EÚ na COVID-19 – prehľad

Reakcia Tímu Európa na COVID-19 – prehľad

Reakcia Tímu Európa na COVID-19 – infografika

Čítať ďalej...

Pandémia COVID-19: Komisia vyzýva členské štáty, aby sa pripravili na jeseň a zimu

Komisia navrhuje konkrétne opatrenia na zabránenie prudkému nárastu prípadov ochorenia COVID-19 počas nadchádzajúcej jesennej a zimnej sezóny. Komisia naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli potrebné stratégie a štruktúry vrátane vakcinácie proti ochoreniu COVID-19 a dohľadu nad ním s cieľom rýchlo a udržateľne reagovať na jeho budúce šírenie. Opatrenia navrhované Komisiou sú zamerané najmä na zvýšenie zaočkovanosti vrátane upravených a nových vakcín a zabezpečenie dobrej ochrany pre všetkých občanov.

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „To, čo sme zažili v posledných dvoch rokoch, pripravilo EÚ na ďalšiu vlnu ochorenia COVID-19, ktorá sa očakáva počas tejto jesene a zimy. Naše opatrenia už vo veľkej miere určujú, aká bude budúcnosť pandémie a úroveň imunity, ktorú možno vybudovať u obyvateľstva. Členské štáty by mali pokračovať v koordinácii úsilia zameraného na pripravenosť v celej EÚ, kým príde ďalšia vlna a zavedú sa ďalšie očkovacie programy. Tým, že sa opatrenia prijmú už teraz, obmedzí sa tlak na systémy zdravotnej starostlivosti, zmierni sa narušenie hospodárstva a zredukujú sa výzvy pre spoločnosť.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová dodala: „Pandémia ešte stále neodišla. Musíme konať teraz a naše kroky musia byť spoločné, koordinované a udržateľné, aby sme pomohli zabrániť ďalšiemu prudkému nárastu závažných prípadov ochorenia COVID-19. Na to je nevyhnutné, aby všetky členské štáty mali zavedené spoľahlivé stratégie očkovania, vďaka ktorým budú pripravené na jeseň a zimu vrátane nasadenia novopovolených upravených posilňovacích vakcín. Najvyššou prioritou musí byť odstránenie nedostatkov v očkovaní. Je takisto nevyhnutné, aby sa zriadili odolné systémy dohľadu s cieľom monitorovať vývoj vírusu, aby sa v prípade potreby zaviedli stratégie na opätovné zavedenie účinných opatrení v oblasti verejného zdravia a aby sa posilnila kapacita systémov zdravotnej starostlivosti. Skrátka musíme byť pripravení čeliť ďalšej náročnej sezóne.“

Hlavné opatrenia v oblasti očkovania proti ochoreniu COVID-19

Komisia vyzýva členské štáty, aby predovšetkým:

  • zlepšili zaočkovanosť, pokiaľ ide o základnú očkovaciu schému a prvú posilňovaciu dávku medzi oprávnenými osobami. Má to osobitný význam pre skupiny obyvateľstva s vyšším rizikom vážnych následkov a pre krajiny s nižšou mierou zaočkovanosti;
  • uprednostnili podávanie dodatočnej posilňovacej dávky u špecifických skupín obyvateľstva, najmä u osôb vo veku 60 rokov a viac a iných oprávnených osôb v akomkoľvek veku, ktorým hrozí vážne ochorenie;
  • kombinovali očkovacie kampane proti ochoreniu COVID-19 a chrípke; zabezpečili, že očkovanie bude pravidelne sprevádzať aktualizovaná a jasná komunikácia, ktorá bude vychádzať z epidemiologického vývoja a poznatkov o správaní a vnímaní verejnosti;
  • zabezpečili, aby občanom boli poskytované jasné informácie o prínosoch očkovania.

Komisia 1. septembra na základe odporúčania Európskej agentúry pre lieky povolila v EÚ upravené vakcíny proti variantu omikron od spoločností BioNTech Pfizer a Moderna. Medzi ďalšie opatrenia, ktoré by sa mali prijať v súvislosti so sprístupnením nových a upravených vakcín proti ochoreniu COVID-19, patria:

  • vypracovanie vnútroštátnych očkovacích stratégií, v rámci ktorých sa objasní, ktoré vakcíny vrátane nových a upravených vakcín by sa mali podávať ktorým skupinám obyvateľstva, a to aj vzhľadom na možný výskyt nových variantov, na základe usmernení, ktoré čoskoro vydajú Európska agentúra pre lieky a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb;  
  • zabezpečenie dostatočných logistických kapacít na podávanie vakcín hneď po dodaní nových a upravených vakcín.

Ďalšie opatrenia nad rámec očkovania

Dohľad nad respiračnými vírusmi, ako je chrípka, COVID-19 a iné, je nevyhnutný na to, aby sme lepšie pochopili, ako sa vírus šíri a vyvíja.

V závislosti od epidemiologickej situácie zostávajú nefarmaceutické opatrenia, ktorých cieľom je obmedziť šírenie vírusu (ako napríklad nosenie rúšok alebo obmedzenie počtu osôb na stretnutiach), kľúčovou súčasťou súboru nástrojov členských štátov. Je dôležité, aby boli všetky členské štáty pripravené opätovne zaviesť opatrenia v oblasti verejného zdravia založené na jasných prahových hodnotách. Všetky opatrenia, ktoré sa zavádzajú v školách, by mali byť prispôsobené vzdelávaciemu prostrediu a vekovej skupine a ich rozsah by mal byť minimálny, aby sa zabránilo akémukoľvek narušeniu vzdelávania.

V oznámení sa zdôrazňuje aj význam silných systémov zdravotníctva a kapacít vo všetkých členských štátoch. Musí sa zlepšiť pripravenosť systémov zdravotníctva na šírenie infekčných chorôb a iné druhy otrasov. Mali by sa prijať aj ďalšie opatrenia na podporu dobrého duševného zdravia zdravotníckych pracovníkov a celkového obyvateľstva.

Členské štáty sú takisto vyzvané, aby spoločne zhromažďovali aktuálne dôkazy o stavoch po prekonaní ochorenia COVID-19 a zlepšili odbornú prípravu pracovníkov v zdravotníctve s cieľom lepšie rozpoznať dlhodobý COVID, a to najmä v primárnej zdravotnej starostlivosti.

Okrem toho má zásadný význam aj pretrvávajúce úsilie o uľahčenie voľného pohybu v EÚ počas pandémie COVID-19 pre ľudí, ako aj pre tovar. V súvislosti s cestovaním z tretích krajín plánuje Komisia čoskoro navrhnúť revíziu príslušného odporúčania Rady s cieľom zohľadniť zmenenú epidemiologickú situáciu, zvýšenú mieru očkovania na celom svete a vývoj požiadaviek na vstup v členských štátoch.

Napokon je v záujme ukončenia pandémie naďalej nevyhnutné, aby sa úsilie v boji proti ochoreniu COVID-19 podporovalo globálne. EÚ bude naďalej spolupracovať s medzinárodnými partnermi na zabezpečení rýchleho vývoja, rozširovania a spravodlivej distribúcie vakcín na celom svete.

Súvislosti

Letná vlna ochorenia COVID-19, počas ktorej dominoval variant omikron BA.4 a BA.5, ukázala, že pandémia sa ešte neskončila a vírus sa v Európe i mimo nej šíri aj naďalej. Všetky členské štáty zrušili väčšinu obmedzení. Ich obyvatelia zažívajú únavu z pandémie, čo by mohlo viesť k zmenám v správaní.

To uľahčuje rýchly pohyb vírusu v EÚ a otvára dvere novým variantom, ktoré by mohli obísť imunitu, ľahšie sa šíriť alebo spôsobiť závažnejšie ochorenie. Je preto možné, že to, čo sme v reakcii na pandémiu za vysokú cenu dosiahli, by sa mohlo stratiť, ak by vírus nebol pod kontrolou a ak by sa nezabránilo ďalším infekciám.

Ďalšie informácie

Oznámenie

Informačný prehľad

Vyhlásenie komisárky Kyriakidesovej o povolení prvých posilňovacích vakcín prispôsobených variantom ochorenia COVID-19

Opatrenia v reakcii na koronavírus

Bezpečné vakcíny proti ochoreniu COVID-19

Čítať ďalej...

Balík bankových opatrení 2021: s novými pravidlami budú banky EÚ odolnejšie a pripravenejšie na budúcnosť

Európska komisia prijala preskúmanie pravidiel EÚ v oblasti bankovníctva (nariadenie o kapitálových požiadavkách a smernica o kapitálových požiadavkách). Banky EÚ budú vďaka novým pravidlám odolnejšie voči prípadným hospodárskym otrasom a budú môcť ďalej prispievať k postpandemickej obnove Európy a prechodu ku klimatickej neutralite.

Predmetným balíkom sa završuje vykonávanie dohody Bazilej III v EÚ. Dohodu dosiahli EÚ a jej partneri v skupine G20 v rámci Bazilejského výboru pre bankový dohľad, pričom cieľom je zvýšiť odolnosť bánk voči možným hospodárskym otrasom. Tieto návrhy sú posledným krokom tejto reformy zameranej na bankové pravidlá.

Dané preskúmanie pozostáva z týchto legislatívnych prvkov:

  • legislatívny návrh na zmenu smernice o kapitálových požiadavkách (smernica 2013/36/EÚ);
  • legislatívny návrh na zmenu nariadenia o kapitálových požiadavkách [nariadenie (EÚ) č. 575/2013];
  • samostatný legislatívny návrh na zmenu nariadenia o kapitálových požiadavkách v oblasti riešenia krízových situácií (tzv. reťazový návrh).

Balík opatrení tvoria tieto časti:

  1. Vykonávanie dohody Bazilej III – posilňovanie odolnosti voči hospodárskym otrasom

Týmto balíkom opatrení sa podrobne vykonáva medzinárodná dohoda Bazilej III, pričom sa zohľadňujú osobitosti bankového sektora EÚ, napríklad pokiaľ ide o hypotekárne úvery s nízkym rizikom. Cieľom predloženého návrhu je konkrétne zabezpečiť, aby sa v „interných modeloch“, ktoré banky používajú na výpočet svojich kapitálových požiadaviek, nepodceňovali riziká, čím sa zabezpečí, aby kapitál potrebný na krytie týchto rizík dosahoval dostatočnú úroveň. Vďaka tomu bude teda jednoduchšie porovnávať pomery rizikového kapitálu medzi jednotlivými bankami, čo pomôže obnoviť dôveru v tieto ukazovatele a v celkové zdravie sektora.

Cieľom návrhu je posilniť odolnosť bez toho, aby to viedlo k výraznému zvyšovaniu kapitálových požiadaviek. Celkový vplyv na kapitálové požiadavky sa obmedzí na úroveň, ktorá je bezprostredne nevyhnutná, takže konkurencieschopnosť bankového sektora EÚ ostane zachovaná. Balíkom sa ďalej znížia náklady na dodržiavanie predpisov – obzvlášť v prípade menších bánk – bez toho, aby sa zvoľnili prudenciálne normy.

  1. Udržateľnosť – ako prispieť k zelenej transformácii

Posilňovanie odolnosti bankového sektora voči environmentálnym a sociálnym rizikám a rizikám v oblasti správy a riadenia (tzv. riziká ESG) je kľúčovou oblasťou stratégie Komisie pre udržateľné financovanie. Je nevyhnutné zlepšiť spôsob, akým banky merajú a riadia tieto riziká, pričom rovnako dôležité je zabezpečiť, aby trhy mohli konanie bánk monitorovať. V tejto súvislosti zohráva kľúčovú úlohu prudenciálna regulácia.

Aktuálny návrh ukladá bankám povinnosť, aby v rámci svojho systému na riadenie rizík systematicky identifikovali, zverejňovali a riadili aj riziká ESG. Patria sem napríklad aj pravidelné stresové testy v oblasti klímy, ktoré vykonávajú orgány dohľadu aj samotné banky. Orgány dohľadu budú musieť posudzovať riziká ESG v rámci pravidelných preskúmaní orgánmi dohľadu. Všetky banky budú musieť zároveň zverejňovať aj to, do akej miery sú vystavené rizikám ESG. Aby sa zabránilo neprimeranému administratívnemu zaťaženiu menších bánk, pravidlá zverejňovania budú odstupňované.

Navrhovanými opatreniami sa nielen zvýši odolnosť bankového sektora, ale zabezpečí sa aj to, aby banky brali ohľad aj na aspekty udržateľnosti.

  1. Silnejší dohľad – aby sa v bankách EÚ zabezpečilo riadne hospodárenie a aby sa lepšie chránila finančná stabilita

Tento balík poskytuje orgánom dohľadu nad bankami EÚ posilnené nástroje. Stanovuje sa v ňom jasný, spoľahlivý a vyvážený súbor pravidiel týkajúcich sa odbornosti a vhodnosti (fit and proper), v rámci ktorých orgány dohľadu posudzujú, či majú vedúci pracovníci zručnosti a znalosti požadované na riadenie banky.

V reakcii na škandál WireCard budú mať orgány dohľadu po novom navyše k dispozícii lepšie nástroje na dohľad nad skupinami spoločností pôsobiacich v oblasti finančných technológií (FinTech) vrátane pobočiek bánk. Týmto vylepšeným súborom nástrojov sa zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie bánk EÚ.

V tomto preskúmaní sa primeraným spôsobom rieši aj problematika zakladania pobočiek bánk z tretích krajín v EÚ. V súčasnosti sa na tieto pobočky vzťahujú najmä vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú harmonizované len vo veľmi obmedzenej miere. Balíkom opatrení dochádza k harmonizácii pravidiel EÚ v tejto oblasti, čo orgánom dohľadu umožní lepšie riadiť riziká súvisiace s týmito subjektmi, ktoré v posledných rokoch výrazne zvýšili mieru svojej činnosti v EÚ.

Vyjadrenia členov kolégia:

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, v tejto súvislosti uviedol: „Európa potrebuje silný bankový sektor, ktorý by naďalej poskytoval úvery na zotavenie hospodárstva po pandémii COVID-19. Dnešnými návrhmi sa zabezpečuje, aby sme vykonali kľúčové časti medzinárodných noriem Bazilej III. Má to veľký význam pre stabilitu a odolnosť našich bánk. Dosiahneme to tak, že zohľadníme špecifiká bankového sektora EÚ, pričom sa posnažíme výrazne nezvyšovať kapitálové požiadavky. Vďaka dnešnému balíku budú banky EÚ silnejšie a budú môcť podporiť obnovu hospodárstva a jeho zelenú a digitálnu transformáciu.“

Komisárka EÚ zodpovedná za finančné služby, finančnú stabilitu a úniu kapitálových trhov Mairead McGuinnessová povedala: „Banky zohrávajú zásadnú úlohu pri oživovaní hospodárstva, a je teda v našom záujme, aby boli banky EÚ v budúcnosti odolné. Dnešný balík zabezpečuje, aby bol bankový sektor EÚ pripravený na budúcnosť a aby mohol byť aj naďalej spoľahlivým a udržateľným zdrojom financií pre hospodárstvo EÚ. Tým, že do hodnotenia rizík začleníme aj riziká ESG, umožníme bankám, aby boli lepšie pripravené a aby dokázali lepšie zvládať budúce výzvy, ako sú napríklad riziká súvisiace s klímou.“

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders dodal: „Členovia predstavenstva a držitelia kľúčových funkcií bánk môžu zásadným spôsobom ovplyvňovať činnosť úverovej inštitúcie. Zohrávajú kľúčovú úlohu v opatrnom a spoľahlivom riadení podnikania a činností bánk. Na posúdenie toho, či sú členovia predstavenstva a držitelia kľúčových funkcií spôsobilí plniť si povinnosti, bolo potrebné zaviesť harmonizované pravidlá. Dnes prijatými pravidlami dochádza k objasneniu relevantných povinností úverových inštitúcií a príslušných orgánov. Tieto subjekty následne zabezpečia konzistentnosť na úrovni EÚ, a v konečnom dôsledku tak prispejú k zvýšeniu odolnosti samotných bánk.“

Ďalšie kroky

Balík legislatívnych návrhov teraz prerokujú Európsky parlament a Rada.

Súvislosti

V dôsledku finančnej krízy sa regulačné orgány z 28 jurisdikcií z celého sveta v rámci Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS) dohodli na nových medzinárodných normách na posilnenie bánk, ktoré sú známe ako dohoda Bazilej III. K finalizácii dohody došlo v roku 2017. EÚ už prevažnú väčšinu týchto pravidiel zaviedla, čo viedlo k značnému upevneniu kapitalizácie bankového sektora EÚ.

V dôsledku toho si banky EÚ počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 dokázali zachovať odolnosť, čoho dôkazom je skutočnosť, že neprestali poskytovať úvery. Aktuálne prijaté reformy završujú program pokrízových opatrení, ktorého cieľom bolo výrazne posilniť konkurencieschopnosť a udržateľnosť bankového sektora EÚ.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Informačný prehľad

Právne texty

Prudenciálne požiadavky

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login