Európska komisia a Rakúsko zabezpečujú vakcíny proti ochoreniu COVID-19 pre západný Balkán

Európska komisia a Rakúsko oznámili uzavretie dohôd o dodávkach vakcín proti ochoreniu COVID-19 pre západný Balkán. Európska komisia financuje 651 000 dávok vakcín BioNTech/Pfizer, o ktoré sa aj vďaka úsiliu Rakúska podelíme s našimi bezprostrednými susedmi. Prvá dodávka všetkým partnerom v regióne sa má uskutočniť v máji, pričom pravidelné tranže budú pokračovať až do augusta.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Urýchlenie vakcinačných kampaní vo všetkých krajinách má kľúčový význam. S potešením oznamujem, že sme zabezpečili dávky vakcín, ktoré pomôžu zaočkovať zdravotníckych pracovníkov a iné zraniteľné skupiny na západnom Balkáne. Európska únia stojí pri našich partneroch v tomto regióne, ktorí od nás očakávajú podporu. Chcem sa poďakovať Rakúsku za to, že koordinovalo túto transakciu a preukázalo pevné odhodlanie a solidaritu so západným Balkánom.

Komisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi dodal: „Napriek súčasnému celosvetovému nedostatku EÚ poskytne západnému Balkánu vakcíny na záchranu životov. Podporu sme poskytovali od začiatku pandémie COVID-19: vo forme zdravotníckeho vybavenia, ako sú rúška, ventilátory, jednotky intenzívnej starostlivosti a vozidlá záchrannej služby, ako aj posilňovaním odolnosti. Teraz pomôžeme zabezpečiť v celom regióne očkovanie všetkých zdravotníckych pracovníkov v prvej línii a niektorých ďalších zraniteľných skupín. Záleží nám na západnom Balkáne, ktorého budúcnosť vidíme v Európskej únii.“

Rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg zdôraznil: „Je najvyššou prioritou, aby očkovacie látky proti ochoreniu COVID-19 boli rýchlo a úplne dostupné ľuďom v celej Európe. V tejto súvislosti je podpora západného Balkánu pri získavaní vakcín aktom európskej solidarity a investíciou do zdravia a bezpečnosti celého regiónu. Biele miesta na vakcinačnej mape bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, totiž predstavujú nebezpečenstvo pre nás všetkých. Nikto nie je v bezpečí, kým nebudú v bezpečí všetci.“

Rakúsko sprostredkovalo poskytnutie týchto vakcín cez právne dohody medzi výrobcom a partnermi zo západného Balkánu. Dávky sú financované z balíka v hodnote 70 miliónov eur, ktorý Komisia prijala v decembri 2020, aby pomohla pokryť náklady na očkovacie látky zabezpečené na základe predbežných kúpnych zmlúv EÚ pre partnerov zo západného Balkánu. Celkové rozdelenie medzi jednotlivé krajiny bude vychádzať z epidemiologických potrieb, pričom sa v prvom rade uprednostnia zdravotnícki pracovníci a iné zraniteľné skupiny.

Súvislosti

Európska komisia sa zaviazala zabezpečiť, aby vakcínu dostali všetci, ktorí ju potrebujú, a to kdekoľvek na svete. Komisia preto okamžite zareagovala na výzvu WHO a od 4. mája 2020 vyzbierala takmer 16 miliárd eur v rámci celosvetovej iniciatívy za prístup k testom, liečbe a vakcínam proti koronavírusu pre každého a za celosvetovú obnovu s názvom Globálna reakcia na koronavírus.

Nástroj COVAX je vakcinačný pilier Akcelerátora prístupu k nástrojom proti COVID-19, čiže globálnej spolupráce, ktorej cieľom je urýchliť vývoj a výrobu testov, liečby a vakcín proti ochoreniu COVID-19 a zabezpečiť k nim spravodlivý prístup. EÚ a jej členské štáty doteraz prisľúbili na tento nástroj 2,47 miliardy eur. Cieľom nástroja COVAX je nakúpiť do konca tohto roka 2 miliardy dávok vakcín vrátane viac ako 1,3 miliardy dávok pre rozvojové krajiny.

Stratégia EÚ v oblasti vakcín navyše prispieva aj ku globálnemu úsiliu o solidaritu. EÚ investovala takmer 3 miliardy eur do predbežného financovania výroby vakcín prostredníctvom svojich dohôd o pokročilom nákupe s farmaceutickými spoločnosťami. Tieto dohody umožňujú členským štátom EÚ vakcíny ďalej predávať, darovať alebo prevádzať do partnerských krajín.

Komisia 19. januára navrhla, aby sa zriadil mechanizmus EÚ na spoločné využívanie zásob očkovacích látok, ktorý sa osobitne zameria na západný Balkán, krajiny v susedstve EÚ a v Afrike s cieľom prioritne zaočkovať zdravotníckych pracovníkov a zraniteľné skupiny obyvateľov.

EÚ od začiatku krízy konala veľmi rýchlo, aby podporila partnerov zo západného Balkánu, pričom mobilizovala významný balík vo výške 3,3 miliardy eur na pomoc pri riešení bezprostrednej zdravotnej krízy a na zmiernenie sociálno-ekonomickej krízy. Nedávno v októbri Komisia predložila hospodársky a investičný plán vo výške až 9 miliárd eur na podporu dlhodobého oživenia západného Balkánu a urýchlenie konvergencie s EÚ.

Ďalšie informácie

Globálna reakcia na koronavírus

Čítať ďalej...

Koronavírus: Vďaka Tímu Európa získali partnerské krajiny 26 miliárd eur podpory

Takto pred rokom Európska komisia a vysoký predstaviteľ predložili plán cielenej akcie EÚ na podporu partnerských krajín v boji proti pandémii koronavírusu, na ktorú mal poskytnúť zdroje Tím Európa – pozostávajúci z EÚ, jej členských štátov a európskych finančných inštitúcií. Do 1. januára 2021 Tím Európa podporil partnerské krajiny na celom svete sumou viac ako 26 miliárd eur, čo je 65 % celkového balíka protipandemických opatrení. Ten už prekročil hodnotu 40 miliárd eur oproti pôvodne sľúbeným 20 miliardám eur.

Tím Európa pracuje aj na zabezpečení spravodlivého globálneho prístupu k vakcínam proti ochoreniu COVID-19 a podpore očkovacích kampaní. Zároveň skúma možnosti, ako posilniť miestnu výrobnú kapacitu. EÚ sa zaslúžila o vznik globálneho nástroja COVAX, ktorý krajinám s vysokými príjmami umožňuje financovať vakcíny pre krajiny s nízkymi a strednými príjmami. Jedným z jeho najväčších darcov s viac ako 2,2 miliardy eur je práve Tím Európa.

Podpora pre viac ako 130 krajín sveta

Tím Európa venoval v roku 2020 3,2 miliardy eur na núdzovú reakciu na humanitárne potreby, čo je viac ako 90 % z prisľúbených 3,5 miliardy eur. Tieto prostriedky išli okrem iného:

  • na dodávku viac ako 11,3 milióna kusov ochranného a zdravotníckeho vybavenia, ako sú ventilátory, lôžka intenzívnej starostlivosti, priestory na triedenie pacientov, sanitky a 30 000 menších zdravotníckych pomôcok pre západný Balkán. Z núdzovej podpory sa poskytlo aj viac ako 80 000 testov na ochorenie COVID, materiál na kalibráciu ďalších 580 000 testov a 25 000 litrov dezinfekčného prostriedku.
  • na množstvo zdravotníckeho vybavenia vrátane viac ako 11 miliónov kusov osobných ochranných prostriedkov, 12 000 laboratórnych súprav, viac ako 1 500 ventilátorov, kyslíkových koncentrátorov a pulzných oximeterov a viac ako 20 000 testovacích súprav PCR prostredníctvom iniciatívy EÚ a WHO Solidaritou za zdravie vo východnom susedstve.
  • na cielenú pomoc zraniteľným migrantom a utečencom v severnej Afrike prostredníctvom regionálneho programu trustového fondu EÚ pre Afriku zameraného na núdzové situácie.
  • na nepretržité poskytovanie humanitárnych a zdravotníckych potrieb a personálu tretím krajinám prostredníctvom humanitárneho leteckého mosta EÚ, ktorý začal prevádzku v máji 2020. Od mája do októbra 2020 sa úspešne uskutočnilo 67 letov do 20 krajín na štyroch kontinentoch. Umožnili doručiť 1 150 ton základných zdravotníckych a humanitárnych potrieb, ako aj zdravotníckeho a humanitárneho personálu. na životne dôležité zdravotnícke vybavenie, ako sú ventilátory a kyslíkové koncentrátory, ochranné prostriedky a vybavenie intenzívnej starostlivosti pre zdravotnícke zariadenia a pracovníkov vďaka 10 miliónom eur poskytnutých z EÚ a Nemecka pre Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov.
  • na podporu prístupu k bezpečnej vode, rozšírenia hygienických zariadení a osvedčených hygienických postupov v boji proti šíreniu vírusu v Africkom rohu. Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) vytvoril pri vstupe do nemocníc v Somálsku priestory na triedenie, poskytol nemocnici v Mogadiše stany na izoláciu a zaviedol monitorovanie podozrivých prípadov na klinikách podporovaných somálskym Červeným polmesiacom. Okrem toho MVČK najal ďalších zdravotníckych pracovníkov na podporu protipandemických operácií, nainštaloval umývačky rúk, poskytol vyškolený personál, osobné ochranné prostriedky a organizované zdravotnícke vzdelávanie.
  • na posilnenie reakcie a pripravenosti na núdzové situácie v desiatich krajinách, a to z príspevku 30 miliónov eur na strategický plán pripravenosti a reakcie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), napríklad v Afganistane. Osvetou o rizikách a zapojením komunity sa podarilo osloviť viac ako 1,5 milióna ľudí. Viac ako 3 000 zdravotníckych pracovníkov absolvovalo odbornú prípravu v oblasti prevencie a kontroly infekcií, viac ako 100 000 ľudí využilo laboratórne testovanie a viac ako 4 000 pacientov bolo hospitalizovaných a bola im poskytnutá nemocničná starostlivosť.
  • na vyškolenie miestnych komunít, aby vedeli lepšie čeliť pandémii, ako napríklad v Kolumbii, kde bolo nasadených päť zásahových tímov na zabezpečenie prevencie, pripravenosti a reakcie na núdzové situácie. Vo Venezuele sa v rámci projektu financovaného z prostriedkov EÚ podarilo vyškoliť 200 matiek, aby vedeli predchádzať ochoreniu COVID-19, a zraniteľným rodinám a zamestnancom polievkových výdajní sa rozdalo 15 600 hygienických balíčkov.

Tím Európa venoval v roku 2020 3,5 miliardy eur na posilnenie systémov zdravotníctva, zásobovania vodou a sanitácie, čiže 41 % z prisľúbených 8,5 miliardy eur. Tieto prostriedky išli okrem iného:

  • na podporu západného Balkánu a východného susedstva, v spolupráci s WHO, pri príprave na prijímanie a podávanie vakcín proti ochoreniu COVID-19 a zlepšovaní odolnosti v núdzových zdravotných situáciách.
  • na financovanie konkrétnych opatrení proti šíreniu koronavírusu v oblasti zdravia, zásobovania vodou a sanitácie v Jordánsku a Libanone prostredníctvom Regionálneho trustového fondu EÚ zriadeného v odozve na krízu v Sýrii.
  • na zvýšenie technickej a finančnej podpory pre ministerstvo zdravotníctva Maroka, aby zreformovalo sektor zdravotníctva a rozšírilo pokrytie zdravotníckych služieb obyvateľstvu. V Tunisku došlo k rozšíreniu programu Essaha Aziza tak, aby zahŕňal všetky štátne nemocnice.
  • na nové partnerstvo medzi africkými centrami na kontrolu a prevenciu chorôb a Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb, vďaka ktorému sa má zvýšiť schopnosť afrických centier pripraviť sa na ohrozenie verejného zdravia v Afrike a reagovať naň. Tento štvorročný projekt v celej Afrike umožní uplatniť harmonizovaný dohľad nad infekčnými chorobami, výmenu údajov a včasné odhaľovanie hrozieb, ako aj pripravenosť, hodnotenie rizík, rýchlu reakciu a núdzové operácie.
  • na podporu okamžitého sprevádzkovania systému SORMAS na sledovanie chorôb vrátane nového koronavírusu v Nigérii a Ghane. Vďaka podpore Tímu Európa už túto technológiu využívajú na sledovanie šírenia koronavírusu aj Pobrežie Slonoviny a Nepál.
  • na podporu regionálnej operácie zameranej na posilnenie pripravenosti na katastrofy v Kambodži, Mjanmarsku, na Filipínach a vo Vietname. Táto inovačná operácia sa ako doplnok k úsiliu vlády o pomoc domácnostiam postihnutým ochorením COVID-19 dostala aj k tým ľuďom, ktorí zostali mimo vládnych programov alebo z nich boli vylúčení a ktorým hrozilo viac otrasov súčasne.
  • na podporu činností zameraných na pripravenosť a reakčnú schopnosť zdravotníctva v Tichomorí a Východnom Timore, a to v spolupráci so spoločným tímom pre riadenie incidentov v Tichomorí pod vedením WHO. Týmito činnosťami sa zlepšuje obmedzená diagnostická kapacita, liečba a zaobchádzanie s ochorením COVID-19 a poskytujú sa základné služby, vybavenie a lieky.
  • na posilnenie kapacít miestnej výroby materiálov a zariadení na boj proti ochoreniu COVID-19 na Kube. V krajine sa vyrobí a distribuuje 250 ventilátorov. Vznikli výrobné linky aj pre výrobky, ako sú chirurgické rúška, ochranné okuliare a rúška, a na výrobu a sterilizáciu tampónov určených na odber sterov z nosa. Okrem toho sa vyvíja prototyp neinvazívneho pľúcneho ventilátora.

V roku 2020 Tím Európa poskytol 19,5 miliardy eur na zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie. Zo svojho záväzku 28,4 miliardy eur doteraz poskytol 68 %. Tieto prostriedky išli okrem iného:

  • na záchranu podnikov na západnom Balkáne zapojením 70-tich bánk v regióne, ktoré poskytli súkromnému sektoru ľahší prístup k úverom. EÚ poskytuje finančné prostriedky aj cez EIB, a to na dodatočné úvery pre investície verejného sektora a ďalšie úvery podnikom, s cieľom chrániť pracovné miesta mnohých ľudí pracujúcich v tomto regióne v MSP.
  • na makrofinančnú pomoc západnému Balkánu a krajinám európskeho susedstva vo výške 3 miliárd eur s cieľom podporiť ich pri prekonávaní platobnej krízy.
  • na úverové linky a granty v miestnej mene poskytnuté cez iniciatívu EU4Business a na granty na rozvoj poľnohospodárstva a vidieka v Arménsku a Gruzínsku, ktoré tvoria súčasť celkovej podpory na obmedzenie sociálneho a hospodárskeho dosahu na MSP v krajinách Východného partnerstva.
  • na posilnenie regionálnych finančných nástrojov pre MSP a poskytnutie okamžitej likvidity, zvýšenie objemu financovania v miestnej mene a financovania obchodu v južnom susedstve, aby vedelo reagovať na hospodárske výzvy spojené s krízou.
  • Úzka spolupráca s Palestínskou samosprávou s cieľom reagovať na hospodárske výzvy a širší sociálny vplyv krízy, a to podporou príjmov a poskytovaním pomoci najchudobnejším domácnostiam a vytvorením priaznivého prostredia pre rozvoj súkromného sektora okrem iného aj financovaním programu podnikateľského poradenstva v Palestíne, ktorý riadi EBOR.
  • na riešenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov pandémie v stredoafrickom regióne, a to podpornými platbami z rozpočtu EÚ v KameruneStredoafrickej republike a Sao Tome e Principe, cez projekty zamerané na potravinovú bezpečnosť v Kongu a Malawi a vďaka tvorbe pracovných miest a posilňovania postavenia mladých ľudí v Kamerune a Gabone.
  • Napríklad Ghana získala vďaka núdzovej rozpočtovej podpore vo výške 86,5 milióna eur fiškálny priestor na riešenie pandémie koronavírusu a ďalšie financovanie základných verejných služieb, ako sú zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, a zvýšila tým svoju odolnosť.

Keďže prístup Tímu Európa žne úspechy, EÚ a jej členské štáty sa dohodli, že ho spoločným navrhovaním, financovaním a vykonávaním iniciatív Tímu Európa ďalej zintenzívnia. V ďalšom programovom cykle pôjde o transformačné projekty pre naše partnerské krajiny, ktoré sa zamerajú na prioritné oblasti EÚ v súlade s potrebami partnerských krajín.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov:

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Vírus otriasol celým svetom. Ako Tím Európa neúnavne spolupracujeme s partnermi na celom svete s cieľom zmierniť vplyv pandémie a nastoliť cestu k udržateľnej obnove. Na tom, aby sme boli lepšie pripravení na spoločné riešenie budúcich zdravotných kríz, totiž musíme začať pracovať už teraz. Preto Európska komisia a talianske predsedníctvo skupiny G20 zvolajú na 21. mája svetový samit o zdraví.

Vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie Josep Borrell v tejto súvislosti dodal: „Pandémia COVID-19 ukázala, že účinná reakcia na globálnu krízu si vyžaduje multilaterálny prístup. Tím Európa je dobrým príkladom toho, ako by mal multilateralizmus prinášať výsledky pre všetkých a na nikoho v spoločnom úsilí o prekonanie pandémie nezabudnúť.

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová uviedla: „Som hrdá na to, že Tím Európa si v odozve na pandémiu nielen ďalej zvyšuje záväzky voči našim partnerským krajinám, ale zároveň spoľahlivo plní sľuby a prináša konkrétne výsledky, o čom svedčia už takmer dve tretiny zrealizovaných podporných opatrení. Tím Európa mobilizuje 8 miliárd eur na činnosti v Afrike a už takmer 4 miliardy eur v subsaharskej AfrikeTúto pandémiu zastavíme a prekonáme len spoločne.

Komisár pre rozšírenie a susedskú politiku Olivér Várhelyi dodal: „Tím Európa ukázal, že spolu sme silnejší. EÚ ako celok podporila v prvom rade a predovšetkým svojich bezprostredných susedov. Na podporu našich partnerov zo západného Balkánu a východných a južných susedov bolo vyplatených približne 12 miliárd eur s cieľom pomôcť im riešiť núdzovú zdravotnú situáciu, posilniť odolnosť ich systémov zdravotnej starostlivosti, zachovať zamestnanosť a sociálnu ochranu a poskytnúť podporu na oživenie hospodárstva.

Janez Lenarčič, komisár pre krízové riadenie, sa vyjadril takto: „Prístup Tím Európa už preukázal svoju hodnotu v našom spoločnom boji proti ochoreniu COVID-19, keď sa vďaka nemu spojili európske kapacity humanitárnej pomoci a civilnej ochrany a zasiahli v prospech návratu uviaznutých občanov EÚ do vlasti a keď sa v dôsledku pandémie zastavili komerčné lety, pomocou humanitárnych leteckých mostov došlo k záchrane mnohých životov. Pri našich budúcich iniciatívach sme odhodlaní ďalej využívať všetky možnosti vrátane napríklad európskej kapacity pre reakcie na núdzové humanitárne situácie.“

Súvislosti

Balík „Tím Európa“ bol uvedený do života 8. apríla 2020 a jeho cieľom bolo podporiť partnerské krajiny EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej sociálno-ekonomickým dôsledkom. Pôvodne bola prisľúbená finančná podpora vo výške približne 20 miliárd eur, ktorú tvorili zdroje EÚ, jej členských štátov a finančných inštitúcií, najmä Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Táto kolektívna globálna podpora sa zameriava na 1) reakciu na núdzové situácie a bezprostredné humanitárne potreby; 2) posilnenie zdravia, zásobovania vodou, sanitárnych a výživových systémov a 3) zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie.

Ďalšie informácie

Webová stránka a údaje o Tíme Európa

Stránka Rady o solidarite EÚ

Čítať ďalej...

Komisia víta otvorenie programu EU4Health

Komisia víta otvorenie programu EU4Health. Deje sa tak po schválení programu Radou 17. marca a jeho odhlasovaní v Európskom parlamente 9. marca. Bol to posledný krok k uvoľneniu 5,1 mld. eur na zvýšenie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti a podporu inovácií v sektore zdravotníctva. Program EU4Health významne prispeje k obnove po pandémii COVID-19 zlepšením zdravia obyvateľstva EÚ, podporou boja s cezhraničnými zdravotnými hrozbami a zlepšením pripravenosti a schopnosti EÚ účinne reagovať na ďalšie možné zdravotné krízy v rámci budúcej silnej Európskej zdravotnej únie.

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakides dodáva: „Od dnešného dňa naberá politika EÚ v oblasti zdravia nový kurz. Otvorenie programu EU4Health nám ponúka praktické nástroje na zavedenie dlhodobých zmien vo verejnom zdraví. Vďaka dosiaľ nevídanému rozpočtu vo výške 5,1 mld. eur môžeme cielene investovať do zlepšenia pripravenosti na krízy a vybudovať silnejšie, odolnejšie a dostupnejšie systémy zdravotnej starostlivosti. To je to, čo naši občania očakávajú od Európskej zdravotnej únie.“

Program EU4Health je ambiciózny a adresný program financovania na roky 2021 – 2027, ktorý má zaručovať vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia vo všetkých politikách a činnostiach Únie v súlade s prístupom „jedno zdravie“. Program, ktorý Komisia navrhla 28. mája 2020, je reakciou EÚ na ochorenie COVID-19, ktoré výrazne ovplyvnilo životy lekárov, zdravotníckych pracovníkov, pacientov, ako aj fungovanie systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ. EU4Health je doposiaľ najväčším programom EÚ v oblasti zdravia čo do objemu financií a bude finančne pomáhať krajinám EÚ, zdravotníckym organizáciám a mimovládnym organizáciám.

Cieľom programu EU4Health je:

  • zlepšiť a podporiť zdravie v Únii,
  • chrániť obyvateľov Únie pred závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia,
  • zlepšiť dostupnosť, prístupnosť a cenovú dostupnosť liekov, zdravotníckych pomôcok a produktov dôležitých v krízovej situácii,
  • posilniť systémy zdravotnej starostlivosti, zvýšiť ich odolnosť a zefektívniť využívanie zdrojov.

Ďalšie kroky

Program by mal nadobudnúť účinnosť 26. marca, keď bude uverejnený v Úradnom vestníku EÚ. Prvý pracovný program na rok 2021 Komisia prijme a zavedie v zmysle nariadenia o programe EU4Health po konzultáciách s členskými štátmi v rámci riadiacej skupiny EU4Health. Program bude realizovať nová výkonná agentúra – Výkonná agentúra pre zdravie a digitalizáciu, ktorá svoju činnosť začne 1. apríla.

Ďalšie informácie

Financovanie EU4Health

Európska zdravotná únia

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login