COVID-19: Tím Európa poskytol 47,7 miliardy eur na pomoc svojim partnerom pri riešení pandémie a jej dôsledkov

Od vypuknutia ochorenia COVID-19 začiatkom roka 2020 premenili členské štáty EÚ a európske finančné inštitúcie, ako Tím Európa, svoje sľuby na skutky a v rámci riešenia pandémie a jej následkov vyplatili 47,7 miliardy eur na podporu partnerských krajín. Táto suma už teraz značne presahuje pôvodný balík podpory vo výške 20 miliárd eur, ktorá bola prisľúbená v rámci Tímu Európa na jar 2020 a teraz zvýšená na 53,7 miliardy eur.

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová uviedla: „Napriek tomu, že samotný Tím Európa musel čeliť kríze spôsobenej ochorením COVID-19, som hrdá na to, že spojil svoje sily a preukázal solidaritu s partnerskými krajinami trpiacimi pandémiou a jej dôsledkami. Tím Európa ich bude ako solídny a stabilný partner podporovať aj naďalej pri riešení nových mnohostranných a globálnych kríz, ako sú nespravodlivé dôsledky agresie Ruska voči Ukrajine.“

Tím Európa poskytuje v rámci reakcie na COVID-19 podporu viac ako 140 partnerským krajinám. Z celkovej sumy vo výške 53,7 miliardy eur, ktorú Tím Európa doteraz zmobilizoval, bolo k 31. decembru 2021 vyplatených 47,7 miliardy eur:

  • 3 miliardy eur na humanitárne potreby v núdzovej situácii,
  • 10,6 miliardy eur na posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti, vodovodných a sanitačných systémov,
  • 34,1 miliardy eur na zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie vrátane strát pracovných miest a vzdelávania.

Do konca roka 2021 vyplatil Tím Európa 88,8 % z prisľúbených 53,7 miliardy eur. V apríli 2021 dosiahli vyplatené sumy 34 miliárd eur a na konci roka 2021 sa vyšplhali až na 47,7 miliardy eur (o 13,7 miliardy eur viac).

K 31. decembru 2021 bol stav vyplácania v súvislosti so záväzkami takýto:

  • Susedstvo: 13,6 miliardy eur z 15,6 miliardy eur,
  • Subsaharská Afrika: 8,3 miliardy eur z 9 miliárd eur,
  • Západný Balkán a Turecko: 6,8 miliardy eur zo 7,6 miliardy eur,
  • Ázia a Tichomorie: 4 miliardy eur zo 4,3 miliardy eur,
  • Latinská Amerika a Karibik: 2,5 miliardy eur z 3,2 miliardy eur,
  • Afrika, Karibik a Tichomorie, regionálne: 539 miliónov eur zo 743 miliónov eur,
  • Zámorské územia a Grónsko: 579 miliónov eur zo 631 miliónov eur,
  • Globálne programy: 8,6 miliardy eur z 9,7 miliardy eur.

Súvislosti

Balík „Tím Európa“ sa začal uplatňovať 8. apríla 2020 s cieľom podporiť partnerské krajiny EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom. Pôvodne prisľúbená finančná podpora predstavovala približne 20 miliárd eur a zahŕňala zdroje EÚ, jej členských štátov a finančných inštitúcií, najmä Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Do januára 2021 sa potom finančné záväzky zdvojnásobili na 40,5 miliardy eur. Od apríla 2021 sa ďalej zvýšili na 46 miliárd eur a na konci roka 2021 dosiahli 53,7 miliardy eur.

Táto kolektívna globálna podpora sa zameriava na 1) okamžité humanitárne potreby v núdzovej situácii; 2) posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti, vodovodných, sanitačných a výživových systémov a 3) zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie.

Ďalšie informácie

Navštívte webovú stránku Tímu Európa

Reakcia inštitúcií EÚ na COVID-19 – prehľad

Reakcia Tímu Európa na COVID-19 – prehľad

Reakcia Tímu Európa na COVID-19 – infografika

Čítať ďalej...

Pandémia COVID-19: Komisia vyzýva členské štáty, aby sa pripravili na jeseň a zimu

Komisia navrhuje konkrétne opatrenia na zabránenie prudkému nárastu prípadov ochorenia COVID-19 počas nadchádzajúcej jesennej a zimnej sezóny. Komisia naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli potrebné stratégie a štruktúry vrátane vakcinácie proti ochoreniu COVID-19 a dohľadu nad ním s cieľom rýchlo a udržateľne reagovať na jeho budúce šírenie. Opatrenia navrhované Komisiou sú zamerané najmä na zvýšenie zaočkovanosti vrátane upravených a nových vakcín a zabezpečenie dobrej ochrany pre všetkých občanov.

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „To, čo sme zažili v posledných dvoch rokoch, pripravilo EÚ na ďalšiu vlnu ochorenia COVID-19, ktorá sa očakáva počas tejto jesene a zimy. Naše opatrenia už vo veľkej miere určujú, aká bude budúcnosť pandémie a úroveň imunity, ktorú možno vybudovať u obyvateľstva. Členské štáty by mali pokračovať v koordinácii úsilia zameraného na pripravenosť v celej EÚ, kým príde ďalšia vlna a zavedú sa ďalšie očkovacie programy. Tým, že sa opatrenia prijmú už teraz, obmedzí sa tlak na systémy zdravotnej starostlivosti, zmierni sa narušenie hospodárstva a zredukujú sa výzvy pre spoločnosť.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová dodala: „Pandémia ešte stále neodišla. Musíme konať teraz a naše kroky musia byť spoločné, koordinované a udržateľné, aby sme pomohli zabrániť ďalšiemu prudkému nárastu závažných prípadov ochorenia COVID-19. Na to je nevyhnutné, aby všetky členské štáty mali zavedené spoľahlivé stratégie očkovania, vďaka ktorým budú pripravené na jeseň a zimu vrátane nasadenia novopovolených upravených posilňovacích vakcín. Najvyššou prioritou musí byť odstránenie nedostatkov v očkovaní. Je takisto nevyhnutné, aby sa zriadili odolné systémy dohľadu s cieľom monitorovať vývoj vírusu, aby sa v prípade potreby zaviedli stratégie na opätovné zavedenie účinných opatrení v oblasti verejného zdravia a aby sa posilnila kapacita systémov zdravotnej starostlivosti. Skrátka musíme byť pripravení čeliť ďalšej náročnej sezóne.“

Hlavné opatrenia v oblasti očkovania proti ochoreniu COVID-19

Komisia vyzýva členské štáty, aby predovšetkým:

  • zlepšili zaočkovanosť, pokiaľ ide o základnú očkovaciu schému a prvú posilňovaciu dávku medzi oprávnenými osobami. Má to osobitný význam pre skupiny obyvateľstva s vyšším rizikom vážnych následkov a pre krajiny s nižšou mierou zaočkovanosti;
  • uprednostnili podávanie dodatočnej posilňovacej dávky u špecifických skupín obyvateľstva, najmä u osôb vo veku 60 rokov a viac a iných oprávnených osôb v akomkoľvek veku, ktorým hrozí vážne ochorenie;
  • kombinovali očkovacie kampane proti ochoreniu COVID-19 a chrípke; zabezpečili, že očkovanie bude pravidelne sprevádzať aktualizovaná a jasná komunikácia, ktorá bude vychádzať z epidemiologického vývoja a poznatkov o správaní a vnímaní verejnosti;
  • zabezpečili, aby občanom boli poskytované jasné informácie o prínosoch očkovania.

Komisia 1. septembra na základe odporúčania Európskej agentúry pre lieky povolila v EÚ upravené vakcíny proti variantu omikron od spoločností BioNTech Pfizer a Moderna. Medzi ďalšie opatrenia, ktoré by sa mali prijať v súvislosti so sprístupnením nových a upravených vakcín proti ochoreniu COVID-19, patria:

  • vypracovanie vnútroštátnych očkovacích stratégií, v rámci ktorých sa objasní, ktoré vakcíny vrátane nových a upravených vakcín by sa mali podávať ktorým skupinám obyvateľstva, a to aj vzhľadom na možný výskyt nových variantov, na základe usmernení, ktoré čoskoro vydajú Európska agentúra pre lieky a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb;  
  • zabezpečenie dostatočných logistických kapacít na podávanie vakcín hneď po dodaní nových a upravených vakcín.

Ďalšie opatrenia nad rámec očkovania

Dohľad nad respiračnými vírusmi, ako je chrípka, COVID-19 a iné, je nevyhnutný na to, aby sme lepšie pochopili, ako sa vírus šíri a vyvíja.

V závislosti od epidemiologickej situácie zostávajú nefarmaceutické opatrenia, ktorých cieľom je obmedziť šírenie vírusu (ako napríklad nosenie rúšok alebo obmedzenie počtu osôb na stretnutiach), kľúčovou súčasťou súboru nástrojov členských štátov. Je dôležité, aby boli všetky členské štáty pripravené opätovne zaviesť opatrenia v oblasti verejného zdravia založené na jasných prahových hodnotách. Všetky opatrenia, ktoré sa zavádzajú v školách, by mali byť prispôsobené vzdelávaciemu prostrediu a vekovej skupine a ich rozsah by mal byť minimálny, aby sa zabránilo akémukoľvek narušeniu vzdelávania.

V oznámení sa zdôrazňuje aj význam silných systémov zdravotníctva a kapacít vo všetkých členských štátoch. Musí sa zlepšiť pripravenosť systémov zdravotníctva na šírenie infekčných chorôb a iné druhy otrasov. Mali by sa prijať aj ďalšie opatrenia na podporu dobrého duševného zdravia zdravotníckych pracovníkov a celkového obyvateľstva.

Členské štáty sú takisto vyzvané, aby spoločne zhromažďovali aktuálne dôkazy o stavoch po prekonaní ochorenia COVID-19 a zlepšili odbornú prípravu pracovníkov v zdravotníctve s cieľom lepšie rozpoznať dlhodobý COVID, a to najmä v primárnej zdravotnej starostlivosti.

Okrem toho má zásadný význam aj pretrvávajúce úsilie o uľahčenie voľného pohybu v EÚ počas pandémie COVID-19 pre ľudí, ako aj pre tovar. V súvislosti s cestovaním z tretích krajín plánuje Komisia čoskoro navrhnúť revíziu príslušného odporúčania Rady s cieľom zohľadniť zmenenú epidemiologickú situáciu, zvýšenú mieru očkovania na celom svete a vývoj požiadaviek na vstup v členských štátoch.

Napokon je v záujme ukončenia pandémie naďalej nevyhnutné, aby sa úsilie v boji proti ochoreniu COVID-19 podporovalo globálne. EÚ bude naďalej spolupracovať s medzinárodnými partnermi na zabezpečení rýchleho vývoja, rozširovania a spravodlivej distribúcie vakcín na celom svete.

Súvislosti

Letná vlna ochorenia COVID-19, počas ktorej dominoval variant omikron BA.4 a BA.5, ukázala, že pandémia sa ešte neskončila a vírus sa v Európe i mimo nej šíri aj naďalej. Všetky členské štáty zrušili väčšinu obmedzení. Ich obyvatelia zažívajú únavu z pandémie, čo by mohlo viesť k zmenám v správaní.

To uľahčuje rýchly pohyb vírusu v EÚ a otvára dvere novým variantom, ktoré by mohli obísť imunitu, ľahšie sa šíriť alebo spôsobiť závažnejšie ochorenie. Je preto možné, že to, čo sme v reakcii na pandémiu za vysokú cenu dosiahli, by sa mohlo stratiť, ak by vírus nebol pod kontrolou a ak by sa nezabránilo ďalším infekciám.

Ďalšie informácie

Oznámenie

Informačný prehľad

Vyhlásenie komisárky Kyriakidesovej o povolení prvých posilňovacích vakcín prispôsobených variantom ochorenia COVID-19

Opatrenia v reakcii na koronavírus

Bezpečné vakcíny proti ochoreniu COVID-19

Čítať ďalej...

Vakcíny proti COVID-19: Komisia a Moderna upravili harmonogramy dodávok na koniec leta a zimu

Európska komisia a spoločnosť Moderna sa dohodli na lepšom spôsobe riešenia potrieb členských štátov, pokiaľ ide o dostupnosť vakcín proti ochoreniu COVID-19 na konci leta a v zimnom období. Vnútroštátne orgány tak budú mať prístup k vakcínam, vrátane schválených vakcín prispôsobených variantom, v čase, keď ich potrebujú tak na vlastné očkovacie kampane, ako aj na pomoc svojim globálnym partnerom.

Touto dohodou sa upravia pôvodne dohodnuté zmluvné harmonogramy dodávok. Dávky, ktorých dodanie bolo pôvodne naplánované na leto, sa budú dodávať v septembri a v priebehu tejto jesene a zimy, keď budú členské štáty pravdepodobne potrebovať ďalšie zásoby vakcín na vnútroštátne kampane a na splnenie svojich medzinárodných záväzkov v oblasti solidarity.

Dohoda tiež zaručuje, že ak dôjde k schváleniu jednej alebo viacerých vakcín prispôsobených variantom, členské štáty sa podľa súčasnej zmluvy môžu rozhodnúť, či majú o takto upravené vakcíny záujem.

V tejto súvislosti sa na žiadosť niektorých členských štátov dostala do dohody aj záruka ďalších 15 miliónov dávok posilňujúcich vakcín s obsahom Omicronu od spoločnosti Moderna, ktoré musia byť schválené tak rýchlo, aby ich členské štáty mohli použiť vo svojich očkovacích kampaniach. 

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakides v tejto súvislosti uviedla: „Zvýšenie miery očkovania proti ochoreniu COVID-19 a posilňujúcich dávok bude mať zásadný význam pre prognózu jesenných a zimných mesiacov. Členské štáty musia byť vybavené potrebnými nástrojmi, ak máme byť pripravení čo najlepšie. To znamená dostať vakcíny prispôsobené variantom hneď po tom, čo ich povolí Európska agentúra pre lieky. Vďaka tejto dohode budú mať členské štáty v správnom momente k dispozícii dávky vakcín potrebné na ochranu našich občanov.“

Súvislosti

V roku 2020 Európska únia výrazne investovala do celosvetovej výroby viacerých vakcín proti ochoreniu COVID-19. Bolo nevyhnutné, aby boli vakcíny k dispozícii čo najskôr a v potrebnom množstve. Vyžadovalo si to rozsiahle investície ešte predtým, než sa s istotou vedelo, či je niektorá z týchto vakcín účinná.

Tieto rizikové opatrenia prijaté v roku 2020 sa vzhľadom na veľmi úspešný vývoj vakcín jednoznačne vyplatili: členské štáty mali rovnaký prístup k bezpečným a účinným vakcínam v čo najkratšom čase a v potrebnom množstve, a preto mohli všetkým občanom EÚ ponúknuť základné i posilňovacie dávky, ktoré pomohli zachrániť životy a zmiernili vplyv pandémie na sociálny a hospodársky život.

Veľký počet týchto vakcín sa okrem toho mohol použiť aj v celosvetovom úsilí o boj proti pandémii.  Ku koncu júla 2022 EÚ vyviezla viac ako 2,4 miliardy dávok vakcín do 168 krajín. Členské štáty darovali vyše 478 miliónov dávok, z ktorých približne 406 miliónov už bolo dodaných prijímajúcim krajinám (približne 82 % z nich prostredníctvom nástroja COVAX). Zároveň však musia aj naďalej zabezpečiť, aby mali k dispozícii strategické zásoby vakcín, ktoré potrebujú na zvládnutie potenciálnej epidemiologickej situácie s vírusom spôsobujúcim ochorenie COVID-19, keďže nie je možné s istotou predpovedať jej budúci vývoj a vplyv. Očkovacia stratégia EÚ dáva členským štátom istotu, že budú mať potrebné zásoby vakcín vrátane tých prispôsobených.

Ďalšie informácie

Stratégia EÚ v oblasti vakcín

Bezpečné vakcíny proti ochoreniu COVID-19 pre Európanov

Opatrenia EÚ v reakcii na koronavírus

Protiopatrenia Komisie – prehľad

Informačný prehľad: Ako fungujú vakcíny?

Informačný prehľad: Prínosy očkovania pre zdravie

Informačný prehľad: Povoľovanie vakcín

Informačný prehľad: Dlhodobá bezpečnosť

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login