V nadväznosti na nedávne vyplatenie sumy 6 miliárd eur Španielsku možno konštatovať, že v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti Komisia aktuálne vyplatila viac než 150 miliárd eur.

Ide o dôležitý míľnik vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je kľúčovým nástrojom a ústredným prvkom Plánu obnovy pre Európu v rámci nástroja NextGenerationEU s rozpočtom 800 miliárd eur. V priebehu niečo vyše dvoch rokov od svojho vytvorenia sa Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RFF) stal motorom transformačných reforiem a investícií vo všetkých členských štátoch EÚ, čím prispel k urýchleniu zelenej a digitálnej transformácie a k posilneniu celkovej odolnosti Únie.

Zatiaľ čo vykonávanie RFF napreduje plnou rýchlosťou, Komisia spustila online interaktívnu mapu obsahujúcu informácie o projektoch podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré členské štáty vykonávajú v praxi. Mapa prispeje k ďalšiemu zlepšeniu transparentnosti fungovania mechanizmu a jeho hmatateľného vplyvu na občanov, podniky a občiansku spoločnosť EÚ.

Smerom ku komplexnému zmapovaniu projektov podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Mapa sa bude pravidelne aktualizovať, hneď ako budú k dispozícii nové informácie. Návštevníkom stránky umožňuje absolvovať „virtuálnu prehliadku“ vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti jednotlivých členských štátov.

Poskytuje prehľad vybraných reforiem a investícií podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti:

• ukazuje ich geografickú polohu v členských štátoch a poskytuje informácie o ich aktuálnom stave, t. j. stručný opis pokroku dosiahnutého pri ich vykonávaní, ako aj opis príslušných ďalších krokov,
• zároveň poskytuje prístup k podrobnejším informáciám o daných projektoch na stránkach jednotlivých krajín v rámci webového sídla Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a obsahuje odkazy na ďalšie online zdroje, ako sú webové sídla národných plánov obnovy a prípadne webové sídla venované konkrétnym projektom financovaným z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti dostávajú členské štáty finančné prostriedky hneď, ako úspešne splnia vopred dohodnuté míľniky a ciele, ktoré zodpovedajú rôznym fázam zavádzania reforiem a investícií. To, že konkrétna reforma alebo investícia už figuruje na mape, však nevyhnutne neznamená, že členský štát už v súvislosti s daným projektom dostal finančné prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (môže to znamenať napríklad to, že členský štát už projekt začal vykonávať, pričom naň použil vnútroštátne financie). Zahrnutie do mapy zároveň nemá vplyv na akékoľvek budúce posúdenie plnenia míľnikov alebo cieľov, z ktorých daný projekt vychádza, zo strany Komisie.

Do mapy už bolo zahrnutých viac než 350 projektov podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Mapa pomôže používateľom získať podrobný prehľad o vyše 100 reformách, ktoré členské štáty vykonali alebo vykonávajú v rámci svojich plánov obnovy a odolnosti, ako napríklad zavedenie novej dane z jednorazových plastových obalov v Španielsku, zjednodušenie postupov udeľovania licencií na inštaláciu zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v Grécku alebo protikorupčná reforma v Chorvátsku. To isté platí pre vyše 250 investícií, ktoré sú aktuálne zahrnuté do mapy, ako napríklad spustenie postupu verejného obstarávania týkajúceho sa dopravného systému v lotyšskej Rige, zavedenie paušálneho celoročného cestovného lístka, ktorého cieľom je zlepšiť udržateľnosť verejnej dopravy v Rakúsku, alebo dokončenie prác na obnove obytných štvrtí v Slovinsku.

Projekty figurujúce na mape boli vybrané na základe dosiahnutého stavu ich realizácie. Mapa vychádza z informácií, ktoré boli sprístupnené verejnosti členskými štátmi, a dopĺňa ich, pričom za vykonávanie a monitorovanie národných plánov obnovy a odolnosti sú zodpovedné príslušné členské štáty Vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti stále prebieha, čo znamená, že určité projekty, ktoré z mechanizmu získajú prostriedky, ešte neboli stanovené. Cieľom mapy preto nie je poskytnúť vyčerpávajúci prehľad projektov financovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Ďalšie kroky

V nadväznosti na to, ako napreduje vykonávanie národných plánov obnovy a odolnosti, a na to, ako Komisia získava nové informácie o pokroku projektov súvisiacich s reformami a investíciami členských štátov – najmä vďaka informáciám, ktoré boli predložené v kontexte žiadostí o platbu – sa mapa bude pravidelne aktualizovať.

Mapa bude zároveň obsahovať aj informácie o 100 najväčších konečných príjemcoch finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti za každý národný plán, pričom tieto údaje budú k dispozícii neskôr v priebehu roka.

Súvislosti

Vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a efektívne plnenie jeho cieľov si vyžaduje vysokú úroveň transparentnosti, pokiaľ ide o jeho fungovanie a konkrétne využívanie jeho finančných prostriedkov členskými štátmi.

V snahe zabezpečiť transparentnosť Komisia pravidelne uverejňuje informácie na webovom sídle venovanom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a zostavuje hodnotiacu tabuľku obnovy a odolnosti, ktorá obsahuje pravidelne aktualizované informácie o vyplácaní prostriedkov a pokroku dosiahnutom jednotlivými členskými štátmi.

Nariadením o pláne REPowerEU sa ešte viac posilnila transparentnosť, keďže sa od členských štátov vyžaduje, aby zriadili používateľsky ústretový verejný portál obsahujúci údaje o 100 konečných príjemcoch, ktorí z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti dostávajú najvyššiu sumu finančných prostriedkov. Od členských štátov sa bude vyžadovať, aby svoj vlastný portál aktualizovali aspoň dvakrát za rok.

Komisia víta dosiahnutú predbežnú dohodu s Európskym parlamentom a Radou o posilnení smernice EÚ o energii z obnoviteľných zdrojov. Táto dohoda predstavuje ďalší krok, ktorým sa EÚ približuje k dokončeniu legislatívneho balíka „Fit for 55“ na splnenie Európskej zelenej dohody a cieľov plánu REPowerEU. Na jej základe sa zvyšuje záväzný cieľ EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 z aktuálnych 32 % na minimálne 42,5 %. Tým sa takmer zdvojnásobí súčasný podiel energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ. Okrem toho sa vyjednávači dohodli na ambícii EÚ dosiahnuť 45 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030.

Dohoda potvrdzuje odhodlanie EÚ získať energetickú nezávislosť vďaka rýchlejšiemu zavádzaniu doma vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj naplniť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030. Masívne rozšírenie a zrýchlenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti výroby elektriny, priemyslu, budov a dopravy časom zníži ceny energie i závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív.

Väčší podiel energie z obnoviteľných zdrojov na dekarbonizáciu hospodárstva

Podľa nových právnych predpisov budú povoľovacie postupy jednoduchšie a rýchlejšie. Energia z obnoviteľných zdrojov sa uzná ako prevažujúci verejný záujem a zároveň sa zachová vysoká úroveň ochrany životného prostredia. V oblastiach s veľkým potenciálom energie z obnoviteľných zdrojov a nízkou mierou environmentálnych rizík členské štáty zavedú vyhradené oblasti so zrýchlením zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a s mimoriadne krátkymi a jednoduchými povoľovacími postupmi. Predbežná dohoda takisto zahŕňa aspekt zintenzívnenia cezhraničnej spolupráce v otázke energie z obnoviteľných zdrojov.

Dohoda zahŕňa aj ciele a opatrenia na podporu zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov v rozmanitých sektoroch hospodárstva. Revidovaná smernica sprísňuje ročné cieľové hodnoty využívania obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie, ako aj pre energiu z obnoviteľných zdrojov v systémoch diaľkového vykurovania. Ako doplnok k právnym predpisom EÚ o budovách a na usmernenie členských štátov v ich vlastnom úsilí sa zavádza osobitná referenčná hodnota 49 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov na energetickej spotrebe energie budov do roku 2030.

Priemysel ako hlavné odvetvie spotreby energie je po prvýkrát zahrnuté do rozsahu pôsobnosti smernice o energii z obnoviteľných zdrojov. V dohode sa stanovujú orientačné cieľové hodnoty (1,6 % ročný nárast využívania energie z obnoviteľných zdrojov), ako aj záväzná cieľová hodnota pre priemysel: do roku 2030 dosiahnuť 42 % podiel obnoviteľného vodíka na celkovej spotrebe vodíka. Ďalej sa vďaka dohode posilňuje regulačný rámec využívania energie z obnoviteľných zdrojov v doprave (14,5 % zníženie intenzity skleníkových plynov alebo 29 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečne spotrebe energie). Súčasťou toho je aj kombinovaná čiastočná cieľová hodnota 5,5 % platná pre moderné biopalivá a obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu vrátane minimálnej úrovne 1 % pre obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu. Tieto cieľové hodnoty majú podporiť ambície EÚ pri zavádzaní obnoviteľného vodíka.

Dohoda takisto obsahuje ustanovenia na podporu integrácie energetického systému prostredníctvom elektrifikácie a využívania odpadového tepla, ako aj zlepšeného systému potvrdení o pôvode na zlepšenie informovanosti spotrebiteľov. 

Udržateľnejšie využívanie bioenergie v súlade s ambicióznymi cieľmi v oblasti klímy

Dohodou sa posilňujú kritériá udržateľnosti bioenergie v súlade s väčšími ambíciami Európskej zelenej dohody v oblasti klímy a biodiverzity. V budúcnosti sa tieto kritériá budú vzťahovať skôr na menšie zariadenia: prahová hodnota 20 MW podľa aktuálnej smernice sa zníži na 7,5 MW.  Dohoda obsahuje ustanovenia, ktoré majú zaručiť, že lesná biomasa sa nebude ťažiť v určitých oblastiach s mimoriadnym významom z hľadiska biodiverzity a ukladania uhlíka. Okrem toho sa v dohodnutých pravidlách stanovuje, že drevná biomasa sa bude musieť používať podľa svojej najvyššej hospodárskej a environmentálnej pridanej hodnoty (tzv. kaskádové využívanie biomasy). Zakáže sa poskytovať finančnú podporu na energiu vyrábanú z piliarskych a dyhárenských výrezov, priemyselnej guľatiny, pňov a koreňov. 

Ďalšie kroky

Predmetnú predbežnú dohodu teraz musí formálne prijať Európsky parlament a Rada. Po dokončení tohto postupu sa nový právny predpis uverejní v Úradnom vestníku Únie a nadobudne účinnosť.

Súvislosti

Európska zelená dohoda je dlhodobá stratégia rastu EÚ, ktorej cieľom je dosiahnuť do roku 2050 v Európe klimatickú neutralitu. Revízia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie je jedným z návrhov v rámci balíka „Fit for 55“, ktorý Komisia predstavila v júli 2021. Jeho účelom je pretvoriť politiku EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania tak, aby bolo možné znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 oproti úrovniam z roku 1990 minimálne o 55 %. Zrýchlenie a zintenzívnenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov do konca nasledujúceho desaťročia je základným predpokladom toho, aby sa Európa mohla do roku 2050 stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom a aby sa Európska zelená dohoda mohla stať realitou.

Zintenzívnenie našej vlastnej výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov je takisto kľúčovým pilierom plánu REPowerEU, ktorý je stratégiou EÚ, ako čo najskoršie ukončiť dovoz ruských fosílnych palív. V máji 2022 Komisia v rámci plánu REPowerEU navrhla ešte viac urýchliť zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov vrátane zvýšenia záväzného cieľa v tejto oblasti vytýčeného v balíku „Fit for 55“ v rámci právnych predpisov Európskej zelenej dohody.

Súvisiace odkazy

Smernica o energii z obnoviteľných zdrojov (europa.eu).