Zabezpečiť prístup k bezpečným a cenovo dostupným vakcínam proti ochoreniu COVID-19 na celom svete, a najmä v krajinách s nízkym a stredným príjmom, je pre Európsku úniu prioritou.

Na celosvetovom samite o zdraví, ktorý sa konal 21. mája 2021 v Ríme, predsedníčka Ursula von der Leyenová oznámila, že „Tím Európa“ sa do konca roka 2021 podelí s krajinami s nízkym a stredným príjmom aspoň o 100 miliónov dávok, a to najmä prostredníctvom nástroja COVAX, partnera pre očkovanie vo svete.

Tím Európa (t. j. EÚ, jej inštitúcie a všetkých 27 členských štátov) je na dobrej ceste k prekročeniu tohto pôvodného cieľa, keďže sa predpokladá, že do konca roka 2021 sa poskytne 200 miliónov dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19 krajinám, ktoré ich najviac potrebujú.

Predsedníčka von der Leyenová uviedla: „Tím Európa preberá zodpovednosť za pomoc v boji proti vírusu všade vo svete. Kľúčom v tomto boji je očkovanie, a preto je nevyhnutné zabezpečiť prístup k vakcínam proti ochoreniu COVID-19 vo všetkých krajinách sveta. Do konca tohto roka sa podelíme o viac ako 200 miliónov dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19 s krajinami s nízkym a stredným príjmom.“

Viac ako 200 miliónov dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19, ktoré Tím Európa vyčlenil, sa do konca tohto roka dostane do cieľových krajín najmä prostredníctvom nástroja COVAX.

V rámci nástroja COVAX už bolo dodaných 122 miliónov dávok 136 krajinám.

Súbežne spúšťa Tím Európa iniciatívu v oblasti výroby očkovacích látok, liekov a zdravotníckych technológií a prístupu k nim v Afrike.

Iniciatíva pomôže vytvoriť vhodné podmienky pre miestnu výrobu očkovacích látok v Afrike s podporou 1 miliardy eur z rozpočtu EÚ a európskych rozvojových finančných inštitúcií, ako je Európska investičná banka (EIB).

Dňa 9. júla sa Team Európa dohodol, že popri iných podporných opatreniach podporí rozsiahlu investíciu do výroby očkovacích látok v Pasteurovom inštitúte v Dakare. Nová výrobná prevádzka zníži 99-percentnú závislosť Afriky od dovozu vakcín a posilní odolnosť tohto kontinentu voči pandémii v budúcnosti.

Súvislosti

EÚ je hnacou silou Globálnej reakcie na koronavírus a v procese vytvorenia Akcelerátora ACT, celosvetového nástroja prístupu k vakcínam proti ochoreniu COVID-19, jeho diagnostike a liečbe.

Keďže väčšina krajín s nízkym a stredným príjmom potrebuje čas a investície na vybudovanie vlastných výrobných kapacít, spoločné využívanie očkovacích látok zostáva stále najrýchlejšou a najúčinnejšou formou reakcie.

Celosvetový samit o zdraví zvolali predsedníčka von der Leyenová a taliansky premiér Mario Draghi 21. mája 2021. Tento historicky prvý samit skupiny G20 venovaný zdraviu otvoril novú kapitolu celosvetovej zdravotnej politiky.

Svetoví lídri sa zaviazali k multilateralizmu, celosvetovej spolupráci v oblasti zdravia a k zvýšeniu kapacít na výrobu očkovacích látok na celom svete, aby táto pandémia bola poslednou pandémiou.

Ďalšie informácie

Globálna reakcia na koronavírus

Svetový samit o zdraví

Iniciatíva pre Afriku

Na podporu a umožnenie naliehavého výskumu koronavírusu a jeho variantov Komisia zaradila do užšieho výberu 11 nových projektov v hodnote 120 miliónov eur z programu Horizont Európa, najväčšieho európskeho programu pre výskum a inováciu (2021 – 2027). Toto financovanie je súčasťou širokej škály výskumných a inovačných opatrení prijatých na boj proti koronavírusu a prispieva k celkovej činnosti Komisie zameranej na prevenciu a zmierňovanie vplyvov vírusu a jeho variantov, ako aj reakciu na tieto vplyvy, a to v súlade s novým európskym plánom pripravenosti na biologickú obranu s názvom Inkubátor HERA.

Jedenásť projektov, ktoré sa dostali do užšieho výberu, zahŕňa 312 výskumných tímov zo 40 krajín vrátane 38 účastníkov z 23 krajín mimo EÚ.

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová uviedla: „Európska únia prijala rázne opatrenia na boj proti kríze spôsobenej koronavírusom. Dnes zintenzívňujeme naše výskumné úsilie, aby sme zvládli výzvy a hrozby, ktoré predstavujú varianty koronavírusu. Vďaka podpore týchto nových výskumných projektov a posilneniu a otvoreniu príslušnej výskumnej infraštruktúry pokračujeme v boji proti pandémii a pripravujeme sa na budúce hrozby.“

Väčšina projektov bude podporovať klinické skúšanie nových liečebných postupov a vakcín, ako aj rozvoj rozsiahlych kohort a sietí v súvislosti s koronavírusom za hranicami Európy, čo umožní prepojenie s európskymi iniciatívami. Ďalšie projekty posilnia a rozšíria prístup k výskumným infraštruktúram, ktoré poskytujú služby alebo sú potrebné na výmenu údajov, odborných znalostí a výskumných zdrojov medzi výskumníkmi s cieľom umožniť výskum zaoberajúci sa koronavírusom a jeho variantmi. Tieto infraštruktúry zahŕňajú už aktívne infraštruktúry, ako je Európska platforma údajov o COVID-19 a príslušné európske výskumné infraštruktúry v oblasti biologických vied.

Úspešné konzorciá budú spolupracovať s inými príslušnými iniciatívami a projektmi na vnútroštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni s cieľom maximalizovať synergie a komplementaritu a zabrániť zdvojeniu výskumného úsilia. Prispejú k vytvoreniu Úradu EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA), ktorý Únii umožní predvídať budúce pandémie a lepšie ich riešiť.

Súvislosti

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová oznámila vo februári spustenie európskeho plánu pripravenosti na biologickú obranu s názvom Inkubátor HERA, ktorého cieľom je pripraviť Európu na zvýšenú hrozbu variantov koronavírusu. Inkubátor HERA prepojí vedu, priemysel a verejné orgány a bude využívať všetky dostupné zdroje, aby Európa mohla na túto výzvu reagovať.

V apríli Komisia oznámila nové výzvy na naliehavý výskum variantov koronavírusu s počiatočným rozpočtom 123 miliónov eur, ktoré boli zmobilizované ako súčasť prvého núdzového financovania v rámci programu Horizont Európa. Hoci je financovanie týchto 11 projektov podmienené konečným rozhodnutím Komisie a podpísaním dohôd o grante v rámci programu Horizont Európa v nadchádzajúcich mesiacoch, výskumné tímy sa už môžu pustiť do práce.

Komisia stojí na čele podpory výskumu a inovácie, ako aj koordinácie výskumných činností v Európe i vo svete, vrátane činností týkajúcich sa pripravenosti na pandémie. Na iniciatívu Globálna reakcia na koronavírus prisľúbila 1,4 miliardy eur, z čoho 1 miliarda eur bola vyčlenená z predchádzajúceho programu pre výskum a inováciu Horizont 2020 (2014 – 2020). Nové projekty doplnia projekty na boj proti pandémii, ktoré boli predtým financované v rámci programu Horizont 2020.

Ďalšie informácie

Informačný prehľad – 11 nových výskumných projektov zameraných na boj proti variantom koronavírusu

Koronavírus: Komisia vyčlenila 123 miliónov EUR na výskum a inovácie s cieľom bojovať proti hrozbe variantov

Predsedníčka von der Leyenová oznámila začiatok činnosti Inkubátora HERA s cieľom predvídať hrozbu variantov koronavírusu

Výskum a inovácie v EÚ v súvislosti s koronavírusom

Opatrenia Komisie v reakcii na koronavírus

Európska komisia uverejnila druhú celoeurópsku správu o stave právneho štátu spolu s oznámením zameraným na situáciu v EÚ ako celku a kapitolami o jednotlivých členských štátoch. Správa z roku 2021 sa zaoberá novým vývojom od septembra minulého roku, prehlbuje posúdenie problémov uvedených v predchádzajúcej správe zohľadňujúc vplyv pandémie COVID-19. Celkovo správa poukazuje na viaceré pozitívne trendy v členských štátoch vrátane tých, v ktorých sa riešia výzvy uvedené v správe za rok 2020. Obavy však pretrvávajú a v niektorých členských štátoch sa tieto obavy zintenzívnili, najmä pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva a situáciu v médiách. V správe sa zdôrazňuje aj veľmi dobrá odolnosť vnútroštátnych systémov počas pandémie COVID-19. Táto pandémia poukázala aj na dôležitosť zachovania systému bŕzd a protiváh dodržiavajúc zásady právneho štátu.

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová povedala: „Správa o právnom štáte je užitočným preventívnym nástrojom, ktorý podnietil potrebnú diskusiu medzi členskými štátmi a inými aktérmi. Druhé vydanie je dôkazom toho, že členské štáty sú schopné pokroku pri riešení otázok právneho štátu. V mnohých členských štátoch je to však nerovnomerné a existujú dôvody na vážne obavy, najmä pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva. Navyše v posledných mesiacoch boli zavraždení dvaja novinári, čo je neprípustné. V správe sa vyzýva na prijatie rozhodných opatrení s cieľom zlepšiť slobodu a pluralitu médií. V priebehu budúceho roka očakávame, že zistenia uvedené v správe z roku 2021 podnietia diskusie medzi členskými štátmi v súvislosti s ich úsilím o posilnenie právneho štátu.“

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders uviedol: „Vo viacerých členských štátoch počas minulého roka podporila Správa o právnom štáte 2020 pozitívne reformy prispievajúce k právnemu štátu. Rada ministrov okrem toho využila správu na modernizáciu svojho dialógu o právnom štáte s pravidelnými diskusiami o jednotlivých krajinách. O správe som diskutoval aj v 20 národných parlamentoch. Prínosom nášho tohoročného prehĺbeného hodnotenia bol väčší dosah ako minulý rok. Vďaka správe môžeme viesť ako Únia skutočný dialóg, spoločne, v úprimnom a otvorenom duchu. Správa za rok 2021 vychádzajúc z minuloročnej správy napomôže tomuto procesu.“

Kľúčové zistenia o situácii v oblasti právneho štátu v členských štátoch

Správa za rok 2021 vychádza z metodiky a rozsahu predchádzajúcej správy so zameraním na štyri kľúčové aspekty: justičné systémy, protikorupčný rámec, pluralitu a slobodu médií, a iné inštitucionálne otázky o systéme bŕzd a protiváh. 

1. Justičné systémy

Takmer všetky členské štáty uskutočňujú reformy týkajúce sa ich justičných systémov, aj keď s rozdielmi v rozsahu, forme a pokroku. Vo viacerých členských štátoch sa prijali alebo sa prijímajú kroky na posilnenie nezávislosti súdnictva napríklad prostredníctvom reforiem súvisiacich so súdnymi radami, vymenovaním sudcov a nezávislosťou a autonómiou prokuratúry. Niekoľko členských štátov však pokračovalo vo vykonávaní reforiem, ktoré znižujú ich záruky nezávislosti súdnictva, vyvolávajú obavy alebo zhoršujú existujúce obavy týkajúce sa zvýšeného vplyvu výkonnej a zákonodarnej zložky na fungovanie ich justičného systému. Okrem toho v niektorých členských štátoch politické útoky a opakované pokusy o oslabenie sudcov alebo justičných inštitúcií ešte viac spochybňujú nezávislosť súdnictva. Od prijatia správy za rok 2020 Súdny dvor EÚ opätovne potvrdil význam účinnej súdnej ochrany pre dodržiavanie zásad právneho štátu. Pandémia COVID-19 znovu upriamila pozornosť na naliehavú potrebu modernizácie justičných systémov a zdôraznila potenciál digitalizácie.

2. Protikorupčné rámce

Členské štáty EÚ naďalej patria medzi krajiny s najlepšími výsledkami na svete, pričom desať členských štátov patrí medzi prvú dvadsiatku krajín vnímaných ako krajiny s najnižšou mierou korupcie. Niekoľko členských štátov v súčasnosti prijíma alebo reviduje vnútroštátne protikorupčné stratégie alebo akčné plány. Mnohé prijali opatrenia na posilnenie rámcov predchádzania korupcii a bezúhonnosti vrátane pravidiel týkajúcich sa konfliktu záujmov, lobizmu a javu otáčavých dverí. V niektorých členských štátoch však výzvy pretrvávajú, najmä v súvislosti s vyšetrovaním trestných činov, stíhaním a uplatňovaním sankcií za korupciu. Vo viacerých sa naďalej objavujú závažné alebo veľmi zložité prípady korupcie. Zdroje vyčlenené na boj proti korupcii nie sú v niektorých členských štátoch primerané, zatiaľ čo v iných členských štátoch pretrvávajú obavy týkajúce sa účinnosti vyšetrovania, trestného stíhania a rozhodovania v prípadoch korupcie na vysokých miestach. Pandémia COVID-19 celkovo spomalila reformy a rozhodovanie v prípadoch korupcie v niektorých členských štátoch.

3. Sloboda a pluralita médií

Počas pandémie COVID-19 boli médiá a novinári v Európe pod veľkým tlakom. Nový rekordný počet upozornení na bezpečnosť novinárov, ako aj nedávne tragické udalosti sú dôkazom toho, že tento problém treba riešiť v celej EÚ. Monitorovanie plurality médií 2021, kľúčový zdroj informácií pre správu o právnom štáte, poukazuje na celkové zhoršenie situácie novinárov vo viacerých členských štátoch. Nie všetky regulačné orgány v oblasti médií sú bez politického vplyvu a v niektorých členských štátoch existuje veľké riziko politického zasahovania do médií. Spravodajské médiá zohrávajú kľúčovú úlohu pri informovaní občanov počas pandémie COVID-19, hoci množstvo obmedzení sťažilo prácu novinárov. Pandémia vyvolala aj vážne hospodárske výzvy pre mediálny sektor, čo viedlo niektoré členské štáty k prijatiu programov na podporu spravodajských médií. Takáto podpora sa musí realizovať transparentným a spravodlivým spôsobom.

4. Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh

Od minulého roka niektoré členské štáty pokračovali v ústavných reformách s cieľom posilniť kontroly a záruky. Niektoré nedávno zaviedli opatrenia na zvýšenie transparentnosti tvorby právnych predpisov a zlepšenie účasti občanov. Celkovo vnútroštátne systémy bŕzd a protiváh vrátane parlamentov, súdov, ombudsmanov a iných nezávislých orgánov zohrávali kľúčovú úlohu počas pandémie COVID-19, ktorá bola záťažovým testom právneho štátu. Zároveň existujú výzvy pre legislatívny proces, ako sú náhle zmeny, zrýchlené postupy alebo systém ústavného preskúmania. Občianska spoločnosť celkovo profituje z priaznivého prostredia vo väčšine členských štátov, ale v niektorých z nich naďalej čelí vážnym problémom, či už ide o úmyselné hrozby zo strany orgánov, nedostatočnú ochranu pred fyzickými alebo verbálnymi útokmi alebo nedostatočnú úroveň ochrany základných práv zaručujúcu ich prácu. Tieto výzvy sa v súvislosti s pandémiou COVID-19 chvíľami zhoršili. Viaceré nedávne udalosti vyvolali obavy, pokiaľ ide o dodržiavanie prednosti práva EÚ, ktoré je nevyhnutné pre fungovanie právneho poriadku EÚ a rovnosť členských štátov v EÚ.

Ďalšie kroky

Prijatie Správy o právnom štáte 2021 predstavuje začiatok nového cyklu dialógu a monitorovania. Komisia vyzýva Radu a Európsky parlament, aby na základe tejto správy uskutočňovali všeobecné diskusie a diskusie týkajúce sa jednotlivých krajín, a vyzýva národné parlamenty a ďalších kľúčových aktérov, aby naďalej zintenzívňovali vnútroštátne diskusie. Komisia vyzýva členské štáty, aby účinne riešili výzvy uvedené v správe, a je pripravená v tomto úsilí členským štátom pomôcť.

Súvislosti

Výročná správa o právnom štáte je výsledkom intenzívneho dialógu s vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami a objektívne a nestranne hodnotí tie isté aspekty všetkých členských štátov. Kvalitatívne posúdenie, ktoré vykonala Komisia, sa zameriava na významný vývoj od prijatia prvej výročnej správy o právnom štáte a zabezpečuje jednotný prístup uplatňovaním rovnakej metodiky na všetky členské štáty, pričom zostáva primeraný vývoju. Rozsah a metodika vydania z roku 2021 sú rovnaké ako v prípade prvej výročnej správy o právnom štáte prijatej v septembri 2020.

Správa je kľúčovým prvkom mechanizmu právneho štátu. Mechanizmus predstavuje ročný cyklus zameraný na podporu právneho štátu a predchádzanie vzniku problémov alebo ich ďalšiemu prehlbovaniu. Jeho zámerom je zlepšiť porozumenie a informovanosť, pokiaľ ide o problémy a významný vývoj, ako aj identifikovať výzvy v oblasti právneho štátu a s podporou Komisie a ostatných členských štátov, pomôcť členským štátom nájsť riešenia. Takisto umožňuje členským štátom vymieňať si najlepšie postupy a navzájom sa jeden od druhého učiť.

Mechanizmus slúži predovšetkým ako prevencia. Je oddelený od ostatných prvkov v súbore nástrojov EÚ na podporu právneho štátu a dopĺňa, ale nenahrádza mechanizmy založené na Zmluve, ktoré EÚ umožňujú reagovať na závažnejšie otázky týkajúce sa právneho štátu v členských štátoch. K takýmto nástrojom patria konania o porušení povinnosti a postup na ochranu základných hodnôt Únie podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii.

Takisto existuje úzke prepojenie s politikami EÚ s cieľom dosiahnuť oživenie hospodárstva: silné justičné systémy, spoľahlivý protikorupčný rámec a jasný a konzistentný systém tvorby práva, ochrana finančných záujmov EÚ a udržateľný rast. Toto je rozhodujúci prvok uplatňovania nástrojov EÚ, ktoré podporujú štrukturálne reformy v členských štátoch.

Ďalšie informácie

Správa o právnom štáte 2021 – stav právneho štátu v Európskej únii

Správa o právnom štáte 2021 – kapitoly o jednotlivých krajinách

Súbor nástrojov EÚ na podporu právneho štátu – prehľad

Súbor nástrojov EÚ na podporu právneho štátu – prehľad

Správa o právnom štáte 2021 – otázky a odpovede