Emisie skleníkových plynov v EÚ klesli v roku 2023 o viac ako 8 % v dôsledku pozoruhodného nárastu objemu energie z obnoviteľných zdrojov

Európska komisia uverejnila správu o pokroku opatrení v oblasti klímy za rok 2024, z ktorej vyplýva, že čisté emisie skleníkových plynov v EÚ klesli v roku 2023 v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 8,3 %. Ide o najvýznamnejší ročný pokles za posledné desaťročia s výnimkou roku 2020, keď pandémia COVID-19 viedla k zníženiu emisií o 9,8 %. Čisté emisie skleníkových plynov sú v súčasnosti o 37 % nižšie ako v roku 1990, zatiaľ čo HDP v rovnakom období vzrástol o 68 %, čo preukazuje, že emisie sa naďalej oddeľujú od hospodárskeho rastu. EÚ zotrváva na dobrej ceste k splneniu svojho záväzku znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 %.

  • Emisie z elektrární a priemyselných zariadení, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami, zaznamenali v roku 2023 rekordný pokles o 16,5 %. Emisie v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami sú v súčasnosti približne o 47,6 % nižšie ako v roku 2005 a sú na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa na rok 2030, ktorým je znížiť emisie o 62 %.
  • V rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami sa emisie z výroby elektrickej energie a vykurovania znížili o 24 % v porovnaní s rokom 2022, a to v dôsledku nárastu objemu obnoviteľných zdrojov energie, najmä veternej a slnečnej energie, a odklonu od uhlia. Emisie z leteckej dopravy vzrástli o 9,5 %, čím pokračoval trend spred pandémie COVID-19.
  • Zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami vznikli v roku 2023 príjmy vo výške 43,6 miliardy eur na investície do opatrení v oblasti klímy. 7,4 miliardy eur je pridelených na Inovačný fond a Modernizačný fond, pričom zvyšok finančných prostriedkov je určený priamo členským štátom.
  • V roku 2023 klesli emisie z budov, poľnohospodárstva, vnútroštátnej dopravy, malého priemyslu a odpadu (na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločnom úsilí) približne o 2 %. K zníženiu prispel najmä sektor budov, ktorého emisie sa znížili približne o 5,5 %. Emisie z poľnohospodárstva klesli o 2 %, zatiaľ čo emisie z dopravy klesli o menej ako 1 %.
  • Prirodzený záchyt uhlíka v EÚ sa v roku 2023 zvýšil o 8,5 %, čím sa zvrátil klesajúci trend posledného desaťročia v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva. Na splnenie cieľa na rok 2030 však treba vyvinúť aj ďalšie úsilie.

Hoci z tejto správy plynú povzbudivé informácie o znižovaní emisií v EÚ, minulý rok viedla naša meniaca sa klíma aj k viacerým katastrofickým udalostiam a stratám životov a živobytí, pričom globálne emisie ešte nedosiahli vrchol. Treba podniknúť ďalšie kroky na zabezpečenie toho, aby EÚ splnila svoje ciele do roku 2030 a vykročila na správnu cestu k dosiahnutiu svojho budúceho cieľa do roku 2040 a cieľa nulovej bilancie emisií do roku 2050. EÚ sa tiež musí naďalej angažovať na medzinárodnej úrovni, počnúc konferenciou COP29 na budúci mesiac, aby zabezpečila, že aj naši medzinárodní partneri prijímajú potrebné opatrenia.

Hoci sa členské štáty pomaly zlepšujú v adaptácii na zmenu klímy a budovaní odolnosti, zásadný význam majú ďalšie opatrenia. V roku 2023 Európa zaznamenala najväčšie prírodné požiare, aké boli kedy zaznamenané, jeden z najvlhších rokov od začiatku meraní, silné morské horúčavy, rozsiahle ničivé záplavy a pokračujúci nárast teplôt. V oznámení Komisie o riadení klimatických rizík aj v európskom posúdení klimatických rizík sa zdôraznilo, že vystavenie zmene klímy sa musí zohľadniť na všetkých úrovniach riadenia pri stanovovaní politických priorít a vo všetkých odvetvových politikách.

Minulý rok EÚ produktívne spolupracovala s medzinárodnými partnermi s cieľom posilniť opatrenia v oblasti klímy, najmä na konferencii COP28 v Dubaji. Na konferencii COP28 zmluvné strany uzavreli prvé globálne hodnotenie v rámci Parížskej dohody, pričom prijali rozhodnutia o urýchlení opatrení do roku 2030 a neskôr, a to vrátane odklonu od fosílnych palív, strojnásobenia celosvetovej kapacity energie z obnoviteľných zdrojov a zdvojnásobenia globálnej priemernej ročnej miery zlepšenia energetickej účinnosti do roku 2030. EÚ, jej členské štáty a finančné inštitúcie, spoločne známe ako Tím Európa, naďalej ostávajú najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci a najväčším svetovým prispievateľom na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy. Z ich fondov pochádza približne tretina svetového verejného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy.

Súvislosti

Správa o pokroku opatrení v oblasti klímy dopĺňa výročnú správu o stave energetickej únie. Opisuje pokrok, ktorý sa dosiahol pri plnení cieľov EÚ v oblasti zníženia emisií, ako sa vyžaduje v nariadení o riadení. V správe sa uvádzajú aj kľúčové úspechy a nedávny vývoj v boji proti zmene klímy. Zahŕňa skutočné (historické) emisie a predpokladané budúce emisie pre každý členský štát a informácie o politikách a opatreniach EÚ, financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy a adaptácii na zmenu klímy.

Ďalšie informácie

Správa o pokroku pri vykonávaní opatrení v oblasti klímy za rok 2024

Správa o stave energetickej únie za rok 2024

Tlačová správa – Správa o stave energetickej únie za rok 2024

Národné energetické a klimatické plány (NEKP)

Plnenie cieľov Európskej zelenej dohody

Čítať ďalej...

Komisia prijíma balík týkajúci sa rozširovania na rok 2024

Európska komisia prijala každoročný balík týkajúci sa rozširovania, ktorého súčasťou je podrobné posúdenie aktuálnej situácie a pokroku Albánska, Bosny a Hercegoviny, Kosova, Čiernej Hory, Severného Macedónska, Srbska, Gruzínska, Moldavskej republiky, Ukrajiny a Turecka na ich ceste k pristúpeniu k EÚ. K posúdeniam sú priložené odporúčania a usmernenia týkajúce sa reformných priorít.

Rozšírenie je historickou príležitosťou pre pristupujúce krajiny, ako aj pre súčasné členské štáty a EÚ ako celok. Väčšia a silnejšia Únia má významné sociálno-ekonomické, politické a bezpečnostné výhody.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Napätý geopolitický kontext si viac než kedykoľvek predtým vyžaduje, aby sme v záujme spoločných hodnôt demokracie a právneho štátu dokončili znovuzjednotenie nášho kontinentu. V posledných rokoch sme už smerom k integrácii nových členských štátov dosiahli veľký pokrok. A rozšírenie zostane aj naďalej najvyššou prioritou novej Komisie.“

Proces rozširovania je naďalej založený na zásluhách a závisí od objektívneho pokroku dosiahnutého každým z partnerov. Vyžaduje si odhodlanie vykonať nezvratné reformy vo všetkých oblastiach práva EÚ s osobitným dôrazom na základné prvky procesu rozširovania. Demokracia, právny štát a základné hodnoty budú aj naďalej základnými kameňmi politiky rozširovania EÚ. Členstvo v EÚ je aj naďalej strategickou voľbou.

Proces rozširovania získal v rokoch 2023 a 2024 novú dynamiku. Tematický blok „Základné hodnoty“ bol s Albánskom otvorený 15. októbra 2024. Prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom sa začali na prvých medzivládnych konferenciách v júni 2024. Po splnení predbežných kritérií pre kapitoly týkajúce sa právneho štátu je Čierna Hora na ceste k predbežnému uzavretiu ďalších rokovacích kapitol. Európska rada sa v marci 2024 rozhodla začať prístupové rokovania s Bosnou a Hercegovinou. Proces preverovania sa v prípade Albánska aj Severného Macedónska ukončil koncom roka 2023.

Na medzivládnej konferencii v júni 2024 sa potvrdilo, že Čierna Hora celkovo splnila predbežné kritériá pre kapitoly 23 a 24 týkajúce sa právneho štátu, čo poskytlo príležitosť pristúpiť k predbežnému uzavretiu ďalších kapitol, ak budú splnené príslušné podmienky. V oblasti právneho štátu a súdnictva sa musí dosiahnuť ďalší pokrok.

Komisia trvá na svojom posúdení, že Srbsko splnilo kritériá na otvorenie tematického bloku 3 (konkurencieschopnosť a inkluzívny rast). Očakáva sa, že Srbsko v nadchádzajúcom roku urýchli prácu na vykonávaní reforiem súvisiacich s pristúpením k EÚ vo všetkých oblastiach s osobitným zameraním na predbežné kritériá v oblasti právneho štátu, ako aj na zabezpečenie skutočne priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť a médiá, pričom vynaloží dôveryhodné úsilie na zastavenie dezinformácií a zahraničnej manipulácie s informáciami.

Pokiaľ ide o Albánsko, Komisia víta začatie rokovaní o tematickom bloku „Základné hodnoty“ na druhej medzivládnej konferencii konanej 15. októbra 2024. Je mimoriadne dôležité, aby orgány ďalej zintenzívnili tempo reforiem zameraných na EÚ, najmä v oblasti právneho štátu, konsolidácie výsledkov v oblasti presadzovania práva, účinného boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti a presadzovania základných práv vrátane slobody médií, vlastníckych práv a menšín.

V prípade Severného Macedónska musí krajina pokračovať vo vykonávaní reforiem súvisiacich s EÚ, najmä v rámci tematického bloku „Základné hodnoty“, predovšetkým v oblasti súdnictva, boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti. Treba posilniť dôveru v justičný systém. V decembri 2023 sa dokončilo preverovanie týkajúce sa všetkých šiestich tematických blokov acquis EÚ.

Bosna a Hercegovina preukázala hmatateľné výsledky, a to aj v oblasti riadenia migrácie a úplného zosúladenia so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ, ako aj prijatím právnych predpisov týkajúcich sa integrity súdnictva, boja proti praniu špinavých peňazí a konfliktu záujmov. Európska rada sa v marci 2024 rozhodla začať prístupové rokovania s Bosnou a Hercegovinou. Komisia pripravuje rokovací rámec, ktorý má Rada prijať hneď, ako sa vykonajú všetky relevantné kroky stanovené v odporúčaní Komisie z októbra 2022.

Kosovo predložilo žiadosť o členstvo v EÚ v decembri 2022. Komisia je aj naďalej pripravená vypracovať stanovisko k žiadosti Kosova o členstvo hneď, ako o to Rada požiada. Pokrok sa zaznamenal v boji proti organizovanej trestnej činnosti a zlepšilo sa podnikateľské prostredie. Liberalizácia vízového režimu nadobudla platnosť 1. januára 2024. Kosovo musí zintenzívniť úsilie o posilnenie právneho štátu a verejnej správy a o ochranu slobody prejavu.

Začatie prístupových rokovaní s Ukrajinou je dôležitým uznaním odhodlania tejto krajiny pokračovať v reformách na ceste k pristúpeniu k EÚ. V nadväznosti na prvú medzivládnu konferenciu v júni 2024 analytické skúmanie acquis (preverovanie) hladko napreduje. Za predpokladu, že Ukrajina splní všetky podmienky, Komisia so záujmom očakáva, že sa v roku 2025 čo najskôr začnú rokovania o tematických blokoch, počnúc tematickým okruhom „Základné hodnoty“.

Začatie prístupových rokovaní je dôležitým uznaním odhodlania Moldavska pokračovať v reformách na ceste k pristúpeniu k EÚ napriek neustálemu zasahovaniu Ruska a vplyvu útočnej vojny Ruska proti Ukrajine.  V nadväznosti na prvú medzivládnu konferenciu v júni 2024 analytické skúmanie acquis (preverovanie) hladko napreduje. Za predpokladu, že Moldavsko splní všetky podmienky, Komisia so záujmom očakáva, že sa v roku 2025 čo najskôr začnú rokovania o tematických blokoch, počnúc tematickým okruhom „Základné hodnoty“.

Zatiaľ čo v decembri 2023 Európska rada udelila Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny, jeho proces pristúpenia k EÚ sa medzičasom de facto zastavil kvôli krokom gruzínskej vlády podniknutým od jari 2024. Gruzínski občania hlasovali 26. októbra 2024 v parlamentných voľbách. Predbežné zistenia spoločnej medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie pod vedením Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (OBSE/ODIHR) odhalili niekoľko nedostatkov, ktoré sa vyskytli v napätom a vysoko polarizovanom prostredí. Medzi ohlásené nedostatky patria okrem iného nedávne legislatívne zmeny volebného procesu, časté kompromisy týkajúce sa tajnosti hlasovania, procedurálne nezrovnalosti, zastrašovanie a tlak na voličov, ktoré negatívne ovplyvnili dôveru verejnosti v tento proces. Tieto predbežné zistenia potvrdzujú potrebu komplexnej volebnej reformy, ktorá bola zdôraznená už v predchádzajúcich kľúčových odporúčaniach.

Turecko je kandidátskou krajinou a kľúčovým partnerom Európskej únie. Prístupové rokovania s touto krajinou sú však od roku 2018 v súlade s rozhodnutím Rady pozastavené. Vážne obavy pretrvávajú v oblasti základných práv a právneho štátu vrátane nezávislosti súdnictva. Dialóg o právnom štáte a základných právach zostáva neoddeliteľnou súčasťou vzťahov medzi EÚ a Tureckom. V nadväznosti na strategické usmernenia Európskej rady z apríla 2024 sa vzťahy s Tureckom začali postupne obnovovať a podnikli sa konkrétne kroky smerom ku konštruktívnym výmenám názorov o otázkach spoločného záujmu.

Ďalšie kroky

Teraz je na Rade, aby zvážila odporúčania Komisie a prijala rozhodnutia o ďalších krokoch v procese rozširovania.

Súvislosti

Rozšírenie EÚ prinesie svojim súčasným a budúcim členom ďalekosiahle sociálno-ekonomické výhody. Zvýšenie počtu spotrebiteľov na jednotnom trhu poskytne podnikom veľké príležitosti na to, aby mohli slobodnejšie expandovať a obchodovať. S cieľom umožniť udržateľný rast v strednodobom horizonte a dosiahnuť pokrok v plnení hospodárskych kritérií pre členstvo v EÚ je čoraz dôležitejšie, aby krajiny zapojené do procesu rozširovania urýchlili štrukturálne reformy. Treba preto zabezpečiť fungujúce trhové hospodárstva a preukázať schopnosť odolávať konkurenčnému tlaku a trhovým silám v EÚ. Hospodárske politiky by mali podporovať aj ambiciózne ciele v rámci zelenej a digitálnej transformácie.

Nové nástroje podporujú sociálno-ekonomický rast v našich partnerských krajinách. S tým, ako sa prístupový proces zrýchľuje, prináša EÚ niektoré výhody jednotného trhu a poskytuje zvýšenú finančnú pomoc, ktoré našim partnerom umožnia postupnú integráciu a ukotvenie v EÚ. Okrem úspešných hospodárskych a investičných plánov stimuluje reformy, ktorých základom je spravodlivosť a právny štát, plán rastu pre západný Balkán s Nástrojom na podporu reforiem a rastu s finančným krytím vo výške 6 miliárd EUR a Nástroj pre Ukrajinu s finančným krytím vo výške 50 miliárd EUR. V rovnakom duchu predložila Komisia 10. októbra 2024 plán rastu pre Moldavsko s nástrojom na podporu reforiem a rastu vo výške 1,8 miliardy EUR, aby podporila jeho sociálno-ekonomické reformy a oživila investície.

Ďalšie informácie

Oznámenie o politike rozširovania EÚ za rok 2024

Vyjadrenie vysokého predstaviteľa/podpredsedu Borrella a komisára Várhelyiho na tlačovej konferencii

Prehľad o procese pristúpenia k EÚ

Prečítajte si podrobné zistenia a odporúčania týkajúce sa jednotlivých krajín:

Albánskosprávaprehľad o krajine

Bosna a Hercegovinasprávaprehľad o krajine

Kosovosprávaprehľad o krajine

Čierna Horasprávaprehľad o krajine

Severné Macedónskosprávaprehľad o krajine

Srbskosprávaprehľad o krajine

Tureckosprávaprehľad o krajine

Ukrajinasprávaprehľad o krajine

Moldavskosprávaprehľad o krajine

Gruzínskosprávaprehľad o krajine

Čítať ďalej...

EÚ investuje 4,8 miliardy EUR z príjmov z obchodovania s emisiami do inovačných emisne neutrálnych projektov

Komisia vybrala 85 inovačných projektov v oblasti emisnej neutrálnosti s cieľom získať 4,8 miliardy EUR vo forme grantov zinovačnéhofondu, čo pomôže zaviesť špičkové čisté technológie do praxe v celej Európe. Projekty rôzneho rozsahu (veľké, stredné a malé, popri pilotných projektoch) a so zameraním na výrobu čistých technológií sa po prvýkrát udeľujú v rámci výzvy na predkladanie návrhov na rok 2023. Ide o najväčší projekt od začiatku fungovania inovačného fondu v roku 2020, ktorým sa celková suma podpory zvýšila na 12 miliárd EUR a počet projektov sa zvýšil o 70 %.

Vybrané projekty sa nachádzajú v 18 krajinách: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Maďarsko, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko a Nórsko. Vzťahujú sa na širokú škálu odvetví z týchto kategórií: energeticky náročné priemyselné odvetvia, energia z obnoviteľných zdrojov, uskladňovanie energie, priemyselné riadenie uhlíka, emisne neutrálna mobilita (vrátane námornej a leteckej dopravy) a budovy.   

Vybrané projekty by sa mali uviesť do prevádzky pred rokom 2030 a očakáva sa, že počas prvých desiatich rokov ich prevádzky sa emisie znížia približne o 476 miliónov ton ekvivalentu CO2. Prispeje sa tým k európskym cieľom v oblasti dekarbonizácie, znížia sa emisie z odvetví, ktorých dekarbonizácia je mimoriadne náročná, posilní sa európska priemyselná výrobná kapacita a posilní sa vedúce postavenie Európy v oblasti technológií a odolnosť dodávateľského reťazca. 

Podpora priemyselných inovácií pre kľúčové politické ciele

Aktuálne vybrané projekty prispievajú najmä k dosiahnutiu týchto politických cieľov EÚ:

Výroba čistých technológií: V súlade s aktom o emisne neutrálnom priemysle sa vybranými projektmi v oblasti čistých technológií budú vyvíjať, budovať a prevádzkovať výrobné závody pre kľúčové komponenty v oblasti veternej a slnečnej energie a pre tepelné čerpadlá, ako aj komponenty pre elektrolyzéry, palivové články, technológie uskladňovania energie a hodnotový reťazec batérií. Vybrané projekty prispejú k 3 GW solárnej fotovoltickej výrobnej kapacity v EÚ a 9,3 GW výrobnej kapacity elektrolyzérov v EÚ, čím sa ďalej posilní infraštruktúra EÚ v oblasti čistej energie.

Energeticky náročné priemyselné odvetvia: Vybrané projekty podporia rôzne technológie na zníženie čistých emisií skleníkových plynov v energeticky náročných priemyselných odvetviach, zamerajú sa na integráciu energie z obnoviteľných zdrojov, riešenia uskladňovania tepla a energie, recykláciu a opätovné použitie, ako aj elektrifikáciu. 

Priemyselné hospodárenie s uhlíkom: Projekty vybrané v rámci tejto výzvy zachytia CO2 a prispejú 13 % k cieľu aktu o emisne neutrálnom priemysle, ktorým je uloženie aspoň 50 miliónov ton CO2 ročne z rôznych ťažko dekarbonizovateľných zdrojov v energeticky náročných priemyselných odvetviach, ako sú cement a vápno, (bio)rafinérie, chemické látky a energetické zhodnocovanie odpadu.  

Obnoviteľný vodík: Vybrané projekty budú ročne dodávať 61 kiloton palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu (RFNBO), čo prispeje k zvýšeniu využívania a výroby energie z obnoviteľných zdrojov vo vodíku v ťažko dekarbonizovateľných aplikáciách v priemysle a doprave.  

Mobilita s nulovou bilanciou emisií: Projekty pomôžu znížiť emisie v odvetví mobility, z čoho bude mať najväčší prospech odvetvie námornej dopravy. Tieto projekty zahŕňajú výstavbu a modernizáciu plavidiel na palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a využívanie elektrickej energie, ako aj znižovanie emisií pri výrobe komponentov cestnej dopravy. Ocenené projekty budú podporovať aj udržateľné palivá v doprave, pričom sa vyrobí 525 kiloton palív z obnoviteľných zdrojov ročne.   

Vybrané projekty hodnotili nezávislí odborníci na základe piatich kritérií na vyhodnotenie návrhov: potenciál na zníženie emisií skleníkových plynov; stupeň inovácie; prevádzková, finančná a technická vyspelosť; opakovateľnosť; nákladovej efektívnosti.

Ďalšie kroky

Úspešní žiadatelia majú podpísať dohody o grante s Európskou výkonnou agentúrou pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA) v prvom štvrťroku 2025. 

Okrem 85 projektov, ktoré boli v súčasnosti vybrané na financovanie, Európska investičná banka poskytne pomoc pri vypracúvaní ďalších sľubných, ale nedostatočne vyspelých projektov. 

Všetkým 149 projektom, ktoré dosiahli viac ako všetky prahové hodnoty hodnotenia inovačného fondu (vrátane 64 nefinancovaných projektov), bola po prvýkrát udelená pečať STEP – nová značka kvality EÚ, ktorá sa má udeliť vysokokvalitným projektom prispievajúcim k cieľom Platformy strategických technológií pre Európu (STEP). Pečať STEP má uľahčiť prístup k ďalším príležitostiam verejnej a súkromnej podpory týchto projektov. Informácie týkajúce sa týchto projektov budú k dispozícii koncom novembra 2024 na portáli STEP.   

Komisia zverejní ďalšiu výzvu na predkladanie návrhov v rámci inovačného fondu začiatkom decembra 2024.

Súvislosti

Inovačný fond EU ETS je jedným z najväčších svetových programov financovania zavádzania emisne neutrálnych a inovačných technológií. Je jedným z kľúčových nástrojov Priemyselného plánu Európskej zelenej dohody. S odhadovanými príjmami zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami v rokoch 2020 až 2030 vo výške 40 miliárd EUR je inovačný fond navrhnutý tak, aby vytváral finančné stimuly pre spoločnosti a verejné orgány, aby investovali do pokročilých emisne neutrálnych a nízkouhlíkových technológií, čím sa podporí prechod Európy na klimatickú neutralitu. Z inovačného fondu sa doteraz prostredníctvom predchádzajúcich výziev na predkladanie návrhov pridelilo približne 7,2 miliardy EUR na viac ako 120 inovačných projektov v celom Európskom hospodárskom priestore (EHP). 

Inovačný fond vykonáva CINEA, zatiaľ čo Európska investičná banka (EIB) poskytuje pomoc pri vypracúvaní projektov sľubným projektom, ktoré nie sú dostatočne pripravené na granty z inovačného fondu.  

Výzva na predkladanie návrhov z inovačného fondu na rok 2023 prilákala 337 žiadostí o projekty, z ktorých 283 bolo oprávnených a prípustných na hodnotenie. Z 85 vybraných projektov sa v súčasnosti z Inovačného fondu podporujú aj projekty v Estónsku a na Slovensku, čím sa rozširuje zoznam krajín, ktoré dostávajú finančné prostriedky.  

Pre viac informácií 

Otázka & Odpovede

Výsledky predchádzajúcich výziev na predkladanie návrhov v rámci inovačného fondu 

Portfólio projektov Inovačného fondu (s informáciami týkajúcimi sa vybraných projektov)

Prehľad projektov inovačného fondu 

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS)

Plnenie Európskej zelenej dohody 

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login