Politika súdržnosti EÚ: Slovensko uzavrelo na roky 2021 – 2027 partnerskú dohodu s Komisiou v hodnote 12,8 miliardy eur

Slovensko dostane na obdobie 2021 – 2027 12,8 miliardy eur, aby investične podporilo hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Predmetná partnerská dohoda s Komisiou pomôže Slovensku plniť kľúčové priority EÚ, a tak dosiahnuť zelenú a digitálnu transformáciu a sociálnu spravodlivosť.

Zelená transformácia a nižšia energetická závislosť

Slovensko získa z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu 4,2 miliardy eur, ktoré mu umožnia plniť klimatické ciele a znížiť svoju energetickú závislosť od Ruska. Vďaka nim Slovensko zvýši svoj podiel obnoviteľných zdrojov energie a zároveň zníži celkovú spotrebu energie a emisie skleníkových plynov z verejných budov.

Významné investície pôjdu aj do rekonštrukcie a modernizácie železničnej siete.

459 miliónov eur z Fondu na spravodlivú transformáciu (FST) sa využije na zmiernenie sociálno-ekonomických nákladov energetickej transformácie, a to tak, že sa podporí vytváranie nových pracovných miest, odborná príprava a investície do ekologických technológií, ako aj zatraktívňovanie zasiahnutých regiónov pre mladých ľudí.

Podpora digitálnej transformácie a hospodárskej konkurencieschopnosti

Ďalších 1,9 miliardy eur sa vyčlení na podporu digitalizácie, posilnenie výskumných a inovačných kapacít a zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov. Osobitný dôraz sa kladie aj na posilnenie spolupráce medzi akademickým, súkromným a podnikateľským sektorom.

Pracovné miesta budúcnosti: digitálne priateľský trh práce otvorený pre všetkých

Vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv podporí 3,2 miliardy eur z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+). Približne 680 miliónov eur bude tvoriť investície na zlepšenie životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku. Takisto budú predstavovať príspevok na inkluzívne vzdelávanie a sociálne služby vo všetkých komunitách.

Ďalších 203 miliónov eur je určených na pomoc pracovníkom, aby mohli prehlbovať svoje vedomosti i preškoliť sa, a teda sa vedeli lepšie orientovať podľa meniacich sa potrieb dnešného trhu práce.

Partnerská dohoda bude zameraná aj na deti a mladých ľudí: 280 miliónov eur sa využije na realizáciu záruky pre mladých ľudí a 318 miliónov eur podporí Európsku záruku pre deti.

Odvetvie udržateľnej akvakultúry

Slovensko získa 15 miliónov eur z Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF), ktoré mu umožnia vybudovať odolné, udržateľné a dekarbonizované odvetvie akvakultúry v súlade so strategickými usmerneniami EÚ pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 – 2030. Zároveň môže zrýchliť digitálnu transformáciu odvetvia vrátane zberu údajov a kontrolných činností zameraných na zlepšenie vysledovateľnosti produktov akvakultúry.

Vyjadrenia členov kolégia:

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová v tejto súvislosti uviedla: „Dohoda o partnerstve umožňuje Slovensku riešiť najvážnejšie problémy vrátane potreby znížiť závislosť od ruských fosílnych palív, vymaniť sa z krízy spôsobenej pandémiou a vyrovnať vnútorné regionálne rozdiely. Blahoželám, Slovensko, a teším sa na dokončenie tohto programu, aby sme v rámci politiky súdržnosti mohli začať s novými investíciami do konkurencieschopnosti, ochrany životného prostredia a spravodlivosti vašej krajiny.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit doplnil: „Vítam túto slovenskú iniciatívu, ktorá chce dosiahnuť, aby pracovníci získali tie správne zručnosti, aby sa rozvíjali sociálne služby a aby sa zlepšili životné podmienky ľudí v núdzi, predovšetkým marginalizovaných rómskych komunít. Takisto ma mimoriadne teší, že partnerská dohoda otvára príležitosti pre novú generáciu programov zameraných na investície pre deti a mladých ľudí v súlade s Európskou zárukou pre deti a zárukou pre mladých ľudí.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Táto dohoda o partnerstve podporí Slovensko v prechode na ekologickejšie, obehovejšie a environmentálne uvedomelejšie obchodné postupy, ktoré mu pomôžu vybudovať digitalizovanejšie a udržateľnejšie hospodárstvo. Zároveň prispeje k rozvoju odolného, udržateľného, inovatívneho a nízkouhlíkového odvetvia akvakultúry na Slovensku, ako aj k posilneniu jeho digitálnej transformácie.“

Súvislosti 

Dohoda o partnerstve sa vzťahuje na fondy politiky súdržnosti (EFRR; ESF+, Kohézny fond) vrátane fondov FST a ENRAF a pripravuje pôdu pre implementáciu týchto investícií v praxi.

Zahŕňa 2 národné programy a 11 programov INTERREG (týkajúcich sa územnej spolupráce). Takisto sa v nej stanovuje oprávnenosť a vykonávanie FST v oblastiach, ktoré najviac postihuje klimatická transformácia.

V tejto partnerskej dohode sa zároveň prejavuje silný záväzok Slovenska ku koordinovanému využívaniu fondov politiky súdržnosti a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnostii.

V rámci politiky súdržnosti pripravuje každý členský štát v spolupráci s Komisiou partnerskú dohodu, ktorá slúži ako strategický dokument na programovanie investícií z fondov politiky súdržnosti a ENRAF v priebehu viacročného finančného rámca. Zameriava sa na priority EÚ, stanovuje stratégiu a investičné priority, ktoré si určí každý členský štát. Dohoda obsahuje zoznam národných a regionálnych programov, ktoré sa majú vykonať v praxi, vrátane orientačnej ročnej výšky pridelených finančných prostriedkov na každý program.

Partnerská dohoda na roky 2021 – 2027 so Slovenskom je šestnásta v poradí a nasleduje po dohodách uzavretých s GréckomNemeckomRakúskomČeskom,  LitvouFínskomDánskomFrancúzskomŠvédskomHolandskomPoľskomBulharskomCypromPortugalskom a Estónskom.

Ďalšie informácie

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a nástroj NextGenerationEU

Otázky a odpovede týkajúce sa legislatívneho balíka v oblasti politiky súdržnosti EÚ na roky 2021 – 2027

Platforma otvorených údajov pre oblasť súdržnosti

Rozdelenie prostriedkov pridelených na politiku súdržnosti podľa jednotlivých členských štátov

Kohesio

Partnerské dohody na roky 2021 – 2027

@ElisaFerreiraEC

@NicolasSchmitEU

@VSinkevicius

@EUinmyRegion 

@EU_Social 

@EU_MARE

Čítať ďalej...

Štátna pomoc: Komisia schválila verejnú podporu v maximálnej výške 5,4 miliardy EUR, ktorú poskytne 15 členských štátov na dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu v hodnotovom reťazci vodíkových technológií

Komisia na základe pravidiel EÚ o štátnej pomoci schválila dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu (IPCEI) na podporu výskumu a inovácií a prvého priemyselného využitia v hodnotovom reťazci vodíkovej technológie. Projekt s názvom „IPCEI Hy2Tech“ spoločne pripravilo a oznámilo pätnásť členských štátov: Belgicko, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Španielsko a Taliansko.

Členské štáty poskytnú z verejných zdrojov až 5,4 miliardy EUR, čo by mohlo prilákať ďalších 8,8 miliardy EUR v podobe súkromných investícií. V rámci tohto dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu sa 35 spoločností, ktoré pôsobia v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a startupov, zapojí do 41 projektov.

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová, zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže, v tejto súvislosti uviedla: „Vodík má obrovský potenciál do budúcnosti. Je neodmysliteľnou zložkou diverzifikácie energetických zdrojov a zelenej transformácie. Investície do takýchto inovačných technológií však môžu byť pre jeden členský štát alebo jeden podnik riskantné. Práve v tomto prípade zohrávajú svoju úlohu pravidlá štátnej pomoci pre dôležité projekty spoločného európskeho záujmu. Dnešný projekt je príkladom skutočne ambicióznej európskej spolupráce, ktorá by mala viesť k splneniu jedného z kľúčových spoločných cieľov. Ukazuje tiež, ako je politika hospodárskej súťaže úzko prepojená s prelomovými inováciami.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton uviedol: „Vývojom a zavádzaním vodíka podporíme zamestnanosť a rast v celej Európe a zároveň prispejeme k nášmu ekologickému programu a programu odolnosti. Vodík umožňuje čistú transformáciu energeticky náročných priemyselných odvetví a zvyšuje našu nezávislosť od fosílnych palív. Vďaka tomuto dôležitému projektu spoločného európskeho záujmu vidíme, ako sa výroba vodíka v EÚ presúva z laboratória do výroby a ako náš priemysel pretavuje technologické majstrovstvo aj do prvenstva v oblasti obchodu. A samozrejme, vodík podporujeme nielen financiami. Dosiahli sme aj rozhodujúci pokrok pri budovaní partnerstiev prostredníctvom Európskej aliancie pre čistý vodík a vypracúvame pravidlá pre celú EÚ, vďaka ktorým bude môcť vzniknúť trh s vodíkom a vytvorí sa špecializovaná infraštruktúra. Pretože vieme, o čo sa tu hrá: o postavenie Európy ako jedného z popredných regiónov v oblasti transformácie vodíkového priemyslu.

Tento dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu bude pokrývať širokú časť hodnotového reťazca vodíkovej technológie vrátane i) výroby vodíka, ii) palivových článkov, iii) skladovania, prepravy a distribúcie vodíka a iv) využitia pre koncových používateľov, najmä v odvetví mobility. Očakáva sa, že projekt prispeje k rozvoju dôležitých technologických objavov vrátane nových vysokoúčinných elektródových materiálov, výkonnejších palivových článkov, inovačných dopravných technológií, medzi ktoré bude po prvý raz patriť aj zavádzanie technológií vodíkovej mobility. Očakáva sa, že IPCEI povedie k vytvoreniu približne 20 000 priamych pracovných miest.

Posúdenie Komisiou

Komisia posúdila navrhovaný projekt podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, konkrétne podľa svojho oznámenia o dôležitých projektoch spoločného európskeho záujmu.

Tam, kde sa z dôvodu vysokej rizikovosti týchto projektov nepodarí zapojiť súkromné iniciatívy, umožní IPCEI členským štátom tieto zlyhania trhu spoločne prekonať. Zároveň zabezpečí, aby malo hospodárstvo EÚ ako celok prínos z investícií, a obmedzí potenciálne narušenia hospodárskej súťaže.

Komisia zistila, že projekt IPCEI Hy2Tech spĺňa požadované podmienky stanovené v jej oznámení. Komisia predovšetkým dospela k záveru, že:

  • Projekt prispieva k spoločnému cieľu tým, že podporuje jeden z kľúčových strategických hodnotových reťazcov pre budúcnosť Európy a zároveň aj ciele kľúčových politických iniciatív EÚ, ako je zelená dohoda, vodíková stratégia EÚ či REPowerEU.
  • Každý zo 41 projektov v rámci tohto IPCEI má vysoké ambície, keďže ich cieľom je rozvoj technológií a procesov posúvajúcich hranice možností, ktoré ponúka trh v súčasnosti, a umožnia významné zlepšenie výkonnosti, bezpečnosti, vplyvu na životné prostredie a zároveň aj nákladovej efektívnosti.
  • S uvedeným dôležitým projektom spoločného európskeho záujmu sú spojené aj značné technologické a finančné riziká, takže na stimulovanie podnikov k investovaniu je potrebná podpora z verejných zdrojov.
  • Pomoc jednotlivým podnikom sa obmedzuje na to, čo je potrebné, proporcionálne a nenarúša neprimerane hospodársku súťaž. Komisia predovšetkým overila, že celkové plánované maximálne výšky pomoci sú v súlade s oprávnenými nákladmi projektov a ich likvidnými medzerami. Navyše, ak budú rozsiahle projekty v rámci IPCEI veľmi úspešné a vygenerujú dodatočné čisté príjmy, podniky vrátia časť získanej pomoci príslušnému členskému štátu (mechanizmus spätného vrátenia pomoci).
  • Zúčastnené podniky, ktoré využívajú prostriedky verejnej podpory, poskytnú výsledky projektu európskej vedeckej obci a priemyslu, a to nad rámec zúčastnených podnikov a krajín, ktoré sú súčasťou projektu IPCEI. Vďaka tomu dôjde v celej Európe k pozitívnym presahom.

Komisia preto dospela k záveru, že projekt je v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci.

Financovanie, príjemcovia a výška podpory

Súčasťou projektu IPCEI bude 41 projektov, ktoré predloží 35 podnikov vrátane 8 malých a stredných podnikov (MSP) a startupov pôsobiacich v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Priami účastníci budú úzko prepojení početnými formami plánovanej spolupráce s viac ako 300 externými partnermi, ako sú napríklad univerzity, výskumné organizácie či MSP v celej Európe.

Harmonogramy tohto dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu sa líšia v závislosti od jednotlivých projektov a zapojených spoločností.

Priami účastníci, členské štáty, ktoré ich podporujú, a rôzne technologické oblasti pôsobnosti projektu:

Ďalšie informácie o výške pomoci jednotlivým účastníkom budú k dispozícii vo verejnej verzii rozhodnutia Komisie po tom, ako sa Komisia dohodne s členskými štátmi a tretími stranami na prípadných dôverných obchodných tajomstvách, ktoré treba vypustiť.

Súvislosti

Schválenie tohto projektu IPCEI je súčasťou širšieho úsilia Komisie na podporu rozvoja inovatívneho a udržateľného európskeho vodíkového odvetvia.

V roku 2018 zriadila Komisia strategické fórum pre dôležité projekty spoločného európskeho záujmu, ktoré je spoločným orgánom zástupcov členských štátov a priemyslu. V novembri 2019 uverejnilo strategické fórum svoju správu a okrem iného určilo vodíkové technológie a systémy ako jeden z viacerých kľúčových strategických hodnotových reťazcov pre Európu. V júli 2020 uverejnila Komisia vodíkovú stratégiu EÚ, v ktorej stanovila ambiciózne ciele pre výrobu a používanie čistého vodíka, a zriadila Európsku alianciu pre čistý vodík, ktorá spája európske vodíkové spoločenstvo (priemysel, občiansku spoločnosť, verejné orgány).

Spolu s politickými prioritami stanovenými v Európskej zelenej dohode, najmä pokiaľ ide o environmentálnu udržateľnosť, ako aj zelenú transformáciu priemyselných odvetví a dopravy na klimatickú neutralitu, zohrali tieto iniciatívy dôležitú úlohu z hľadiska cieľov IPCEI Hy2Tech a uľahčili vytváranie priemyselných partnerstiev.

Toto rozhodnutie je prvým dôležitým projektom spoločného európskeho záujmu (IPCEI) schváleným na základe oznámenia o IPCEI v súvislosti so štátnou pomocou z roku 2021, v ktorom sa stanovujú kritériá, na základe ktorých môžu viaceré členské štáty podporovať nadnárodné projekty strategického významu pre EÚ v zmysle článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Cieľom uvedeného oznámenia je podnietiť členské štáty k podpore vysoko inovatívnych projektov, ktoré jasne prispievajú k hospodárskemu rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti.

Oznámenie o IPCEI dopĺňa ostatné pravidlá štátnej pomoci, ako sú usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetikyvšeobecné nariadenie o skupinových výnimkách a rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie, ktoré umožňujú podporovať inovačné projekty a zároveň obmedzujú potenciálne narušenia hospodárskej súťaže.

Oznámenie o IPCEI podporuje investície do výskumu, vývoja a inovácií a prvé priemyselné využitie pod podmienkou, že projekty, ktoré dostávajú tieto finančné prostriedky, sú mimoriadne inovatívne a nezahŕňajú hromadnú výrobu alebo komerčné činnosti. Takisto vyžadujú rozsiahle záväzky týkajúce sa šírenia a presahovania nových poznatkov v celej EÚ, ako aj podrobné posúdenie hospodárskej súťaže s cieľom minimalizovať akékoľvek neprimerané narušenia vnútorného trhu.

Po vyriešení prípadných otázok týkajúcich sa dôverného charakteru informácií sa pod číslami vecí SA.64625 (Rakúsko), SA.64651 (Grécko), SA.64642 (Belgicko), SA.64644 (Taliansko), SA.64640 (Česko), SA.64649 (Holandsko), SA.64633 (Dánsko), SA.64626 (Poľsko), SA.64646 (Estónsko), SA.64753 (Portugalsko), SA.64632 (Fínsko), SA.64635 (Slovensko), SA.64671 (Francúzsko), SA.64624 (Španielsko) a SA.64647 (Nemecko) v registri štátnej pomoci na stránke venovanej hospodárskej súťaži sprístupní verzia rozhodnutia, ktorá nemá dôverný charakter. O uverejnení nových rozhodnutí o štátnej pomoci na internete a v úradnom vestníku informuje elektronický týždenník štátnej pomoci State Aid Weekly e-News.

Čítať ďalej...

Správa o právnom štáte 2022: Komisia vydáva konkrétne odporúčania pre členské štáty

Komisia uverejnila tretiu výročnú správu o právnom štáte. Správa prichádza v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá ešte zdôraznila význam presadzovania demokratických hodnôt, ľudských práv a právneho štátu.

Obsahuje prehľad trendov v EÚ ako celku a 27 kapitol o jednotlivých krajinách zameraných na vývoj v každom členskom štáte od júla 2021. Tohtoročná správa po prvýkrát obsahuje konkrétne odporúčania určené jednotlivým členským štátom, ako oznámila predsedníčka von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v roku 2021. Cieľom odporúčaní je povzbudiť členské štáty, aby napredovali v prebiehajúcich alebo plánovaných reformách a pomôcť im určiť, kde sú potrebné zlepšenia.

Podobne ako v predchádzajúcich správach sa aj v tejto správe skúma vývoj v štyroch kľúčových oblastiach právneho štátu: justičné systémy, protikorupčný rámec, pluralita a sloboda médií a iné inštitucionálne otázky súvisiace so systémom bŕzd a protiváh. Zo správy vyplýva, že v mnohých členských štátoch sa naďalej uskutočňujú reformy právneho štátu s cieľom riešiť výzvy identifikované v predchádzajúcich dvoch správach. V niektorých členských štátoch zároveň pretrvávajú systémové problémy.

Správa nadväzuje na výzvy identifikované v predchádzajúcich správach, prehlbuje posúdenie Komisie a takisto obsahuje pripomienky k otázkam, ako sú verejnoprávne médiá, používanie špionážneho softvéru alebo vykonávanie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva.

Kľúčové zistenia a odporúčania

  1. Reformy súdnictva

Reformy súdnictva boli aj v minulom roku na poprednom mieste politického programu. Mnohé členské štáty spustili dôležité reformy na posilnenie nezávislosti súdnictva, ako sú reformy týkajúce sa zloženia a právomocí súdnych rád, zlepšenia postupov vymenúvania sudcov alebo posilnenia autonómie prokuratúr. Členské štáty takisto zaviedli opatrenia zamerané na zlepšenie efektívnosti a kvality justície, ako je ďalšia digitalizácia justičných systémov a uľahčenie prístupu k spravodlivosti.

V niekoľkých členských štátoch zároveň pretrvávajú štrukturálne obavy, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva. Niektoré členské štáty čelia problémom, pokiaľ ide o vymenúvanie sudcov na vyšších súdoch a do funkcie predsedu súdu. V iných členských štátoch existujú obavy v súvislosti s nezávislosťou/autonómiou prokuratúry a disciplinárne konania sa využívajú na obmedzenie nezávislosti súdnictva.

V záujme riešenia týchto otázok sa v odporúčaniach Komisie podporuje napríklad väčšie zapojenie súdnictva do postupov vymenúvania, väčšia autonómia prokuratúry a prideľovanie primeraných zdrojov justičným systémom členskými štátmi.

  1. Protikorupčné rámce

EÚ je naďalej jedným z regiónov s najnižšou mierou korupcie na svete. Od júla 2021 mnohé členské štáty prijali nové alebo zrevidovali existujúce protikorupčné stratégie, prípadne v nich tento proces revízie prebieha. Viaceré členské štáty zosúladili existujúce rámce s medzinárodnými protikorupčnými normami a právom EÚ. Väčšina členských štátov má zavedenú rozsiahlu legislatívu, ktorá systému trestnej justície poskytuje nástroje potrebné na boj proti korupcii. Mnohé členské štáty prijali opatrenia na zvýšenie kapacity orgánov činných v trestnom konaní zodpovedných za boj proti korupcii, ako sú dodatočné zdroje či ďalšia odborná príprava.

Korupcia však u občanov EÚ naďalej vzbudzuje vážne obavy. Z prieskumu Eurobarometra o korupcii z roku 2022 napríklad vyplýva, že 68 % z nich sa domnieva, že korupcia je v ich krajine rozšírená. V niektorých členských štátoch je vyšetrovanie a stíhanie prípadov korupcie zdĺhavé a stále neboli vynesené rozsudky, najmä pokiaľ ide o prípady na vysokej úrovni. Verejní činitelia podliehajú povinnosti zverejňovať údaje o majetku a záujmoch vo všetkých členských štátoch, no tieto povinnosti sa líšia z hľadiska rozsahu, transparentnosti a dostupnosti zverejnených informácií, ako aj z hľadiska úrovne a účinnosti overovania a presadzovania.

Pokiaľ ide o protikorupčné rámce, Komisia vypracovala odporúčania týkajúce sa posilnenia preventívnych rámcov, napríklad v súvislosti s pravidlami týkajúcimi sa lobizmu a konfliktov záujmov a zabezpečením účinného vyšetrovania a stíhania prípadov korupcie.

  1. Sloboda a pluralita médií

Pandémia COVID-19 aj ruská vojna proti Ukrajine poukázali na kľúčovú úlohu novinárov pri overovaní faktov a informovaní občanov. Niekoľko členských štátov prijalo či zintenzívnilo opatrenia na zlepšenie bezpečnosti a pracovných podmienok novinárov alebo takéto opatrenia zvažuje, pričom vychádza z nedávnych iniciatív Komisie. Od poslednej správy niekoľko členských štátov vyvinulo úsilie o zlepšenie transparentnosti vlastníctva médií. Pretrvávajú obavy v súvislosti s nedostatočnou transparentnosťou pri distribúcii štátnej reklamy, konfliktom záujmov a prekážkami týkajúcimi sa prístupu k verejným dokumentom – toto sú niektoré z dôležitých otázok zdôraznených v správe, ktoré si vyžadujú pozornosť.

Správa sa po prvýkrát zaoberá aj verejnoprávnymi médiami, pričom uznáva ich osobitnú úlohu pre spoločnosť a demokraciu. Sú potrebné záruky na zabezpečenie toho, aby bola chránená nezávislosť verejnoprávnych médií, aby verejné financovanie bolo primerané a aby sa nepoužívalo na vyvíjanie politického tlaku na tieto médiá, ako sa uvádza v európskych normách.

Zistenia správy vychádzajú zo série zdrojov vrátane Monitorovania plurality médií (MPM 2022)platformy Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov, ako aj platformy na mapovanie slobody médií.

Komisia vydala niekoľko odporúčaní, ktoré sa okrem iného týkajú transparentného a spravodlivého prideľovania štátnej reklamy, nezávislého riadenia verejnoprávnych médií a opatrení na zlepšenie bezpečnosti novinárov. Pripravovaný akt o slobode médií sa zameria na riešenie viacerých otázok identifikovaných v správach o právnom štáte.

  1. Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh

Členské štáty pokračovali v zlepšovaní kvality svojich legislatívnych procesov, čo je trend, ktorý bol zaznamenaný v správach o právnom štáte za roky 2020 a 2021. Ústavné súdy naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu v systéme bŕzd a protiváh vrátane dohľadu nad núdzovými opatreniami, ako aj v iných oblastiach, ako sú voľby. Postavenie inštitúcií pre ľudské práva, ombudsmanov a iných nezávislých orgánov sa v niektorých členských štátoch ešte viac posilnilo. Vo väčšine členských štátov existuje priaznivé a podporné prostredie pre občiansku spoločnosť.

V niektorých z nich však stále neexistuje formálny rámec na konzultácie so zainteresovanými stranami, čo vyvoláva obavy, a organizácie občianskej spoločnosti naďalej čelia výzvam, ako sú otázky financovania, negatívne naratívy a obmedzenia ich operačného priestoru. Správa sa po prvýkrát zaoberá aj vykonávaním rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva členskými štátmi. Takisto skúma reakcie systému bŕzd a protiváh členských štátov na používanie špionážneho softvéru. Hoci je používanie takýchto nástrojov spojené s národnou bezpečnosťou, malo by podliehať vnútroštátnym systémom bŕzd a protiváh.

S cieľom riešiť niektoré z týchto výziev Komisia vydala odporúčania, ktoré sa napríklad týkajú zapojenia zainteresovaných strán do legislatívneho procesu, zriadenia a fungovania akreditovaných národných inštitúcií pre ľudské práva a zabezpečenia otvoreného operačného rámca pre občiansku spoločnosť.

Vyjadrenia členov kolégia:

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Právny štát zostáva základom demokracie. Ruská vojna na Ukrajine znovu pripomína význam našej práce na presadzovaní a podpore právneho štátu v EÚ aj mimo nej. Z tohtoročnej správy vyplýva, že diskusia o právnom štáte v Európe napreduje, keďže členské štáty dosahujú zlepšenia a riešia otázky právneho štátu. V niektorých členských štátoch žiaľ pretrvávajú obavy, najmä pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva. Správa sa takisto po prvýkrát zaoberá verejnoprávnymi médiami. Je potrebných viac záruk na zabezpečenie toho, aby sa chránila nezávislosť verejnoprávnych médií, aby verejné financovanie bolo primerané a nepoužívalo sa na vyvíjanie politického tlaku na tieto médiá. Dnes sa vďaka odporúčaniam, ako zlepšiť situáciu v oblasti právneho štátu v celej EÚ, posúvame o ďalší krok vpred. Vyzývam členské štáty, aby sa riadili odporúčaniami, vážne o týchto otázkach diskutovali a aby konali.“

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders k tomu dodal: „Neprovokovaná a neodôvodnená ruská vojenská agresia voči Ukrajine ukazuje, že ochrana a podpora právneho štátu je dôležitejšia než kedykoľvek predtým. EÚ zostane dôveryhodná iba vtedy, ak budeme doma dodržiavať zásady právneho štátu a ak budeme kultúru právneho štátu naďalej posilňovať. Som rád, že naša správa prispieva k dosiahnutiu tohto cieľa. Pomáha presadzovať dôležité reformy v členských štátoch. Dnes predkladáme správy nielen o situácii v oblasti právneho štátu, ale takisto odporúčame konštruktívne spôsoby, ako zlepšiť justičné systémy, zintenzívniť boj proti korupcii a zabezpečiť slobodné a nezávislé médiá a silné systémy bŕzd a protiváh.“

Ďalšie kroky

Komisia teraz vyzýva Európsky parlament a Radu, aby na základe tejto správy pokračovali vo všeobecných diskusiách a diskusiách o jednotlivých krajinách. Vyzýva tiež národné parlamenty a ďalších kľúčových aktérov vrátane občianskej spoločnosti, aby pokračovali v národnom dialógu o právnom štáte. Komisia napokon vyzýva členské štáty, aby riešili výzvy identifikované v správe, a je pripravená pomôcť im v ich úsilí vrátane vykonávania odporúčaní.

Súvislosti

Právny štát má zásadný význam pre všetkých občanov a podniky EÚ, pretože zaručuje základné práva a hodnoty, zabezpečuje uplatňovanie práva EÚ a podporuje podnikateľské prostredie priaznivé pre investície. Je jednou zo základných hodnôt, na ktorých je EÚ postavená.

Výročná správa o právnom štáte je výsledkom intenzívneho dialógu s vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami a objektívne a nestranne hodnotí tie isté aspekty všetkých členských štátov. Kvalitatívne posúdenie, ktoré vykonala Komisia, sa zameriava na významný vývoj od prijatia druhej výročnej správy o právnom štáte v júli 2021 a zabezpečuje jednotný prístup uplatňovaním rovnakej metodiky na všetky členské štáty, pričom zostáva primeraný vývoju. Posúdenie obsiahnuté v kapitolách o jednotlivých krajinách bolo pripravené v súlade s rozsahom pôsobnosti a metodikou, ktoré boli aktualizované na základe diskusií s členskými štátmi.

Správa je kľúčovým prvkom európskeho mechanizmu právneho štátu. Mechanizmus predstavuje ročný cyklus zameraný na podporu právneho štátu a predchádzanie vzniku problémov alebo ich prehlbovaniu. Cieľom mechanizmu je prevencia. Je oddelený od ostatných nástrojov EÚ na podporu právneho štátu a dopĺňa, ale nenahrádza mechanizmy založené na Zmluve, ktoré EÚ umožňujú reagovať na závažnejšie problémy týkajúce sa právneho štátu v členských štátoch. K takýmto nástrojom patria konania o porušení povinnosti a postup na ochranu základných hodnôt Únie podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii.

Tretie vydanie správy predstavuje ďalší krok v investíciách Komisie do právneho štátu s konkrétnymi odporúčaniami pre všetky členské štáty. Odporúčania boli vypracované na základe posúdenia uvedeného v kapitolách týkajúcich sa jednotlivých krajín a po dialógu s členskými štátmi, pričom bola plne rešpektovaná zásada rovnakého zaobchádzania. Pri vydávaní odporúčaní Komisia venovala veľkú pozornosť tomu, aby boli zamerané na európske normy a boli v nich zakotvené a aby sa zohľadňovali vnútroštátne právne systémy. Okrem toho je zabezpečená konzistentnosť a synergie s inými procesmi, ako je európsky semester, mechanizmus rozpočtovej podmienenosti a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Následné vydania správy o právnom štáte sa budú zaoberať opatreniami prijatými v nadväznosti na odporúčania. Odporúčania by sa mali vykladať spolu s posúdeniami v kapitolách týkajúcich sa jednotlivých krajín, v ktorých sa skúmajú osobitné obavy a ktorých cieľom je usmerniť členské štáty pri prijímaní opatrení na ich riešenie.

Výzvy v oblasti slobody a plurality médií identifikované v predchádzajúcich správach o právnom štáte viedli k niekoľkým nedávnym iniciatívam EÚ vrátane odporúčania o bezpečnosti novinárov a balíka opatrení na riešenie nekalých žalôb proti účasti verejnosti. Komisia pracuje na návrhu európskeho zákona o slobode médií.  

Ďalšie informácie

Správa o právnom štáte 2022 – situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii

Správa o právnom štáte 2022 – odporúčania

Správa o právnom štáte 2022 – kapitoly o jednotlivých krajinách

Správa o právnom štáte 2022 – abstrakty kapitol jednotlivých krajín a odporúčania 

Správa o právnom štáte 2022 – metodika

Správa o právnom štáte 2022 – dotazník

Európsky mechanizmus právneho štátu – prehľad

Súbor nástrojov EÚ na podporu právneho štátu – prehľad

Správa o právnom štáte 2022 – otázky a odpovede

Prieskum Eurobarometra o vnímaní korupcie občanmi a o ich skúsenostiach s korupciou

Prieskum Eurobarometra o postoji podnikov ku korupcii v EÚ

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURACTIV.SK

Login