Európska zelená dohoda: Sedem krajín EÚ získalo z modernizačného fondu EÚ investície vo výške 2,4 miliardy eur na urýchlenie zelenej transformácie

Z modernizačného fondu Európskej únie bolo vyplatených 2,4 miliardy eur na 31 projektov v siedmich prijímajúcich krajinách s cieľom pomôcť modernizovať ich energetické systémy, znížiť emisie skleníkových plynov v energetike, priemysle a doprave a zlepšiť energetickú účinnosť. Ide o doteraz najviac spoločne vyplatených prostriedkov a podporí sa nimi zelená transformácia Európy. Tieto investície pomáhajú uvedeným členským štátom znížiť závislosť od ruských fosílnych palív, splniť ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a prispieť k dlhodobému záväzku EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.

Vďaka príjmom zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami sa ďalšie investície realizovali v Rumunsku (1,1 miliardy eur), Česku (1 miliarda eur), Bulharsku (197 miliónov eur), Poľsku (47 miliónov eur), Chorvátsku (88 miliónov eur), Lotyšsku (5 miliónov eur) a Litve (1 milión eur). Sumy, ktoré boli vyplatené, sú súčasťou celkových úhrad z modernizačného fondu od januára 2021 vo výške približne 7,5 miliardy eur, z ktorých bude profitovať 10 oprávnených členských štátov. Projekty, ktoré získali podporu, sa zameriavajú na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, modernizáciu energetických sietí a energetickú účinnosť.

K týmto projektom patria napríklad:

  • modernizácia elektrizačnej distribučnej sústavy v Bulharsku, ktorá má urýchliť elektrifikáciu dopravy, zavádzanie uskladňovania, ako aj dekarbonizáciu a decentralizáciu spotreby a výroby energie;
  • zavedenie fotovoltaiky a kapacít na uskladňovanie energie pre verejných poskytovateľov vodohospodárskych služieb v Chorvátsku;
  • zvýšenie energetickej efektívnosti a úspor energie v nových budovách pre verejný sektor prostredníctvom programu ENERGov v Česku; 
  • zavedenie elektrických vozidiel a príslušnej nabíjacej infraštruktúry v Lotyšsku;
  • obnova bytových domov v Litve;
  • podpora kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie na diaľkové vykurovanie v Poľsku;
  • nové kapacity na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, diaľkové vykurovanie a plynárenská infraštruktúra, ktorá nahradí uhoľnú energiu v Rumunsku.

Ďalším termínom, do ktorého môžu prijímajúce krajiny predkladať investičné návrhy na prípadnú podporu z modernizačného fondu, je v prípade neprioritných návrhov 15. august 2023 a v prípade prioritných návrhov 12. september 2023.

Súvislosti

Modernizačný fond získava prostriedky z aukcií emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Účelom tohto fondu je podporovať desať krajín EÚ s nižšími príjmami pri ich prechode ku klimatickej neutralite. Prijímajúcimi krajinami sú Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.

Modernizačný fond podporuje investície do výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti, uskladňovania energie, modernizácie energetických sietí vrátane diaľkového vykurovania, potrubí a sústav, ako aj do spravodlivej transformácie v regiónoch závislých od uhlia. Prehľad predchádzajúcich vyplatených prostriedkov nájdete tu.

Fond dopĺňa iné európske nástroje, napríklad politiku súdržnosti a Fond na spravodlivú transformáciu. Disponuje nemalými prostriedkami, ktoré môžu prijímajúcim členským štátom pomôcť pri investíciách v súlade s plánom REPowerEU a balíkom Fit for 55. Za fungovanie fondu sú zodpovedné jeho prijímajúce krajiny v úzkej spolupráci s Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou (EIB).

Revidovaný systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) bol do právnych predpisov EÚ začlenený 10. mája 2023. Posilnený systém EU ETS rozširuje rozsah pôsobnosti modernizačného fondu a od roku 2024 poskytne finančnú podporu trom ďalším prijímajúcim členským štátom – Portugalsku, Grécku a Slovinsku.

Činnosti EIB v oblasti posudzovania investičného návrhu v rámci modernizačného fondu sú oddelené od štandardných operácií EIB v oblasti financovania a technickej pomoci, aby sa zabránilo prípadnému konfliktu záujmov pri vykonávaní činností, ktoré sú povinné v súlade so smernicou o ETS a s vykonávacím nariadením Komisie z 9. júla 2020.

Ďalšie informácie

Prijaté rozhodnutia o vyplatení 

Potvrdenia prioritných investícií 

Odporúčania investičného výboru modernizačného fondu 

Zoznam potvrdených a odporúčaných investičných návrhov 

Webové stránky modernizačného fondu 

Plníme ciele Európskej zelenej dohody

Čítať ďalej...

Elektronické zdravotníctvo: Komisia a WHO spustili prelomovú iniciatívu v oblasti elektronického zdravotníctva na posilnenie globálnej zdravotnej bezpečnosti

Európska komisia a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oznámili spustenie prelomového partnerstva v oblasti elektronického zdravotníctva.

V júni 2023 začne WHO využívať systém Európskej únie (EÚ) na vydávanie digitálnych COVID preukazov, aby vytvorila globálny systém, ktorý pomôže uľahčiť globálnu mobilitu a ochrániť občanov na celom svete pred pretrvávajúcimi i budúcimi ohrozeniami zdravia. Ide o prvý stavebný prvok globálnej siete WHO na certifikáciu elektronického zdravotníctva (Global Digital Health Certification Network – GDHCN), ktorá vyvinie širokú škálu digitálnych produktov na zabezpečenie lepšieho zdravia pre všetkých.

Vychádzajúc zo stratégie EÚ v oblasti globálneho zdravia a globálnej stratégie členských štátov WHO v oblasti elektronického zdravotníctva nadväzuje táto iniciatíva na dohodu z 2. decembra 2022, ktorú podpísali komisár Kyriakides a generálny riaditeľ WHO Dr. Tedros Adhanom Ghebreyesus s cieľom posilniť strategickú spoluprácu v otázkach globálneho zdravia. Vďaka tejto iniciatíve sa ďalej posilňuje silný multilaterálny systém, ktorého jadrom je WHO a ktorý je poháňaný silnou EÚ.

Toto partnerstvo bude zahŕňať úzku spoluprácu pri vývoji, riadení a zavádzaní systému WHO, pričom sa využijú rozsiahle technické odborné znalosti Európskej komisie v tejto oblasti. Ako prvý krok je potrebné zabezpečiť, aby súčasné digitálne preukazy EÚ naďalej účinne fungovali.

Globálny systém WHO postavený na skúsenostiach EÚ

Jedným z kľúčových prvkov práce Európskej únie proti pandémii COVID-19 bol digitálny COVID preukaz. Aby uľahčila voľný pohyb v rámci svojich hraníc, EÚ urýchlene zaviedla interoperabilné COVID preukazy (s názvom „digitálny COVID preukaz EÚ“). Zásluhou technológií a noriem s otvoreným zdrojovým kódom sa umožnilo aj pripojenie krajín mimo EÚ, ktoré vydávajú preukazy podľa špecifikácií digitálneho COVID preukazu EÚ, vďaka čomu sa toto riešenie stalo najpoužívanejším riešením na celom svete.

Od začiatku pandémie WHO spolupracovala so všetkými regiónmi WHO, aby vymedzila celkové usmernenia vzťahujúce sa na takéto preukazy. Aby pomohla posilniť globálnu pripravenosť v oblasti zdravia v súvislosti s rastúcimi ohrozeniami zdravia zriaďuje WHO globálnu sieť na certifikáciu elektronického zdravotníctva, ktorá vychádza z pevných základov rámca, zásad a otvorených technológií v oblasti digitálneho COVID preukazu EÚ. Vďaka tejto spolupráci uľahčí WHO tento proces na celom svete v rámci svojej vlastnej štruktúry, aby umožnila svetu využívať výhody zbližovania digitálnych preukazov. Patrí sem aj stanovenie noriem a validácia digitálnych podpisov, aby sa zabránilo podvodom. WHO pritom nebude mať prístup k žiadnym základným osobným údajom, ktoré budú naďalej výlučnou doménou vlád.

Prvý stavebný prvok globálneho systému WHO začne fungovať v júni 2023 a v nadchádzajúcich mesiacoch sa má postupne rozvíjať.

Dlhodobé digitálne partnerstvo na zabezpečenie lepšieho zdravia pre všetkých

Aby sa uľahčilo začatie využívania digitálneho COVID preukazu EÚ zo strany WHO a prispelo k jeho využívaniu a ďalšiemu rozvoju, Európska komisia a WHO sa dohodli na partnerstve v oblasti elektronického zdravotníctva.

Toto partnerstvo bude pracovať na technickom rozvoji systému WHO s fázovým prístupom, aby bolo možné pokryť ďalšie prípady použitia, čo môže zahŕňať napríklad digitalizáciu medzinárodného potvrdenia o očkovaní alebo profylaxii. Rozšírenie takýchto digitálnych riešení bude mať zásadný význam pre zabezpečenie lepšieho zdravia občanov na celom svete.

Táto spolupráca je založená na spoločných hodnotách a zásadách transparentnosti a otvorenosti, inkluzívnosti, zodpovednosti, ochrany údajov a súkromia, bezpečnosti, škálovateľnosti na celosvetovej úrovni a rovnosti. Európska komisia a WHO budú spolupracovať, aby podporili maximálne globálne využívanie tohto systému a účasti v ňom. Osobitná pozornosť sa bude venovať tomu, aby rovnakú príležitosť podieľať sa na tomto systéme mali tí, ktorí to najviac potrebujú: krajiny s nízkymi a so strednými príjmami.

Ďalšie informácie

Elektronické zdravotníctvo (who.int)

Digitálny COVID preukaz EÚ (europa.eu)

Čítať ďalej...

Lesné požiare: EÚ zdvojnásobí hasičskú flotilu rescEU na leto 2023

V nadväznosti na prejav predsedníčky von der Leyenovej o stave Únie, ktorý sa uskutočnil v septembri minulého roka, komisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič v rámci svojho príhovoru pri príležitosti desiateho výročia Koordinačného centra EÚ pre reakcie na núdzové situácie oznámil, že letecká flotila rescEU na hasenie požiarov sa v tohtoročnej sezóne lesných požiarov zdvojnásobí.

Hasičská flotila rescEU na rok 2023 

  • Zásoby hasičských lietadiel v systéme rescEU zahŕňajú 24 lietadiel a štyri vrtuľníky z desiatich členských štátov:
    • dve stredne veľké obojživelné lietadlá (t. j. lietadlá naberajúce vodu z mora) z Chorvátska,
    • dve ľahké lietadlá z Cypru,
    • dva vrtuľníky z Česka,
    • dve stredne veľké obojživelné lietadlá a jeden vrtuľník z Francúzska,
    • dve ľahké lietadlá z Nemecka,
    • dve stredne veľké obojživelné lietadlá, dve ľahké lietadlá a jeden vrtuľník z Grécka,
    • dve stredne veľké obojživelné lietadlá a dve ľahké lietadlá z Talianska,
    • dve ľahké lietadlá z Portugalska,
    • dve stredne veľké obojživelné lietadlá zo Španielska,
    • štyri ľahké lietadlá zo Švédska.
  • Okrem toho vyšlú Bulharsko, Fínsko, Francúzsko, Lotyšsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko takmer 450 hasičov, ktorí budú pripravení zasahovať vo Francúzsku, Grécku a Portugalsku.

Preventívne a monitorovacie opatrenia

V nadväznosti na výzvy ministrov EÚ a Európskeho parlamentu Komisia v roku 2022 vypracovala aj akčný plán na prevenciu lesných požiarov. Tento akčný plán sa sústredí na tri ciele: 1. zlepšenie administratívnej kapacity, 2. zlepšenie znalostí a 3. zvýšenie investícií do opatrení na prevenciu lesných požiarov.

V rámci akčného plánu na prevenciu požiarov EÚ spúšťa novú metodiku posudzovania, ktorá sa má uplatňovať pri partnerskom hodnotení systémov riadenia rizík v oblasti lesných požiarov. Tento nový nástroj pomáha krajinám posúdiť ich schopnosť predchádzať lesným požiarom a pripraviť sa na ne a podporuje výmenu osvedčených postupov medzi európskymi krajinami v rámci mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany.

Okrem toho sa v rámci Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie zriaďuje podporný tím pre lesné požiare, vďaka ktorému bude možné monitorovať a analyzovať situáciu v oblasti lesných požiarov od polovice júna do polovice septembra v takmer reálnom čase.

Súvislosti

Opatrenia v oblasti prevencie lesných požiarov a pripravenosti a reakcie na lesné požiare sa navzájom dopĺňajú s cieľom zachraňovať životy a živobytia a chrániť životné prostredie. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú skúsení odborníci na lesné požiare, dobre vyškolení hasiči, informačné technológie a dostatok dostupných prostriedkov, ktoré možno využiť v rámci reakcie.

EÚ zabezpečuje koordinovaný prístup k prevencii lesných požiarov a k príprave a reakcii na ne v situácii, keď tieto požiare presiahnu reakčné kapacity danej krajiny. Pokiaľ rozsah lesného požiaru presahuje reakčné kapacity danej krajiny, môže táto krajina požiadať o pomoc cez mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany. Po aktivácii Koordinačné centrum EÚ pre reakcie na núdzové situácie koordinuje a financuje pomoc, ktorú poskytujú členské štáty EÚ a deväť ďalších zúčastnených štátov prostredníctvom spontánnych ponúk. EÚ okrem toho vytvorila európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany, aby mala k dispozícii kritický objem ľahko dostupných kapacít civilnej ochrany, ktoré umožňujú silnejšiu a ucelenú kolektívnu reakciu. Ak by si núdzová situácia vyžadovala dodatočnú pomoc na záchranu životov, poskytnú sa z hasičskej rezervy rescEU dodatočné kapacity na riešenie katastrof v Európe. Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie monitoruje vývoj lesných požiarov aj pomocou systémov včasného varovania, ako je Európsky informačný systém o lesných požiaroch, zatiaľ čo služba EÚ na satelitné mapovanie núdzových situácií programu Copernicus dopĺňa operácie o podrobné informácie z vesmíru.  

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede týkajúce sa lesných požiarov: reakcia EÚ v roku 2023

Informačný prehľad o príprave EÚ na sezónu lesných požiarov v roku 2023

Lesné požiare

rescEU

Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany

Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie

Program partnerského preskúmania

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login