Najnovší prieskum Eurobarometra (júl – august): Počas pandémie koronavírusu sa Európania najviac obávajú o hospodársku situáciu

V zložitom období, ktoré je poznačené pandémiou koronavírusu, zostáva dôvera občanov v EÚ na stabilnej úrovni, pričom Európania Únii dôverujú, že v reakcii na prebiehajúcu pandémiu prijme v budúcnosti správne rozhodnutia. V novom štandardnom prieskume Eurobarometra, ktorý bol nedávno zverejnený, uvádzajú európski občania hospodársku situáciu, stav verejných financií členských štátov a prisťahovalectvo ako tri hlavné zdroje obáv na úrovni EÚ. Veľkým zdrojom obáv na vnútroštátnej úrovni je aj hospodárska situácia, po ktorej nasleduje zdravie a nezamestnanosť.

V novom prieskume Eurobarometra, ktorý bol realizovaný v júli a auguste, sa obavy v súvislosti s hospodárskou situáciou premietajú aj do vnímania súčasného stavu hospodárstva. 64 % Európanov si myslí, že situácia je „zlá“, a 42 % Európanov si myslí, že hospodárstvo ich krajiny sa z nepriaznivých účinkov pandémie koronavírusu zotaví „v roku 2023 alebo neskôr“.

Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré EÚ prijala v boji proti pandémii, sú Európania rozdelení (45 % je „spokojných“ a 44 % „nespokojných“). 62 % respondentov však tvrdí, že veria, že EÚ prijme v budúcnosti správne rozhodnutia, a 60 % je naďalej optimistických, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ.

  1. Dôvera a obraz EÚ

Dôvera v Európsku úniu zostala od jesene 2019 stabilná na úrovni 43 %, a to aj napriek zmenám vo vnímaní verejnosti počas pandémie. Dôvera vo vlády členských štátov (40 %, +6 percentuálnych bodov), ako aj v ich parlamenty (36 %, +2 percentuálne body) sa zvýšila.

V 15 členských štátoch väčšina respondentov tvrdí, že dôverujú EÚ, pričom najvyššie úrovne boli zaznamenané v Írsku (73 %), Dánsku (63 %) a Litve (59 %). Najnižšiu úroveň dôvery v EÚ možno pozorovať v Taliansku (28 %), vo Francúzsku (30 %) a v Grécku (32 %).

Podiel respondentov, ktorí EÚ vnímajú pozitívne, je rovnaký ako podiel respondentov, ktorí ju vnímajú neutrálne (40 %). 19 % respondentov vníma EÚ negatívne (–1 percentuálny bod).

V 13 členských štátoch EÚ väčšina respondentov vníma EÚ pozitívne, pričom najvyššie úrovne boli zaznamenané v Írsku (71 %), Poľsku a Portugalsku (po 55 %). V 13 ďalších členských štátoch respondenti vnímajú EÚ prevažne neutrálne, pričom najvyššie úrovne boli zaznamenané na Malte (56 %), v Španielsku, Lotyšsku a Slovinsku (po 48 %).

  1. Hlavné obavy na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni

Za najnaliehavejší problém, ktorému čelí EÚ, považujú občania hospodársku situáciu – tento názor zastáva viac ako tretina (35 %) všetkých respondentov, čo predstavuje výrazný nárast o 16 percentuálnych bodov od jesene 2019 a presun z tretieho miesta na prvé. Takéto vysoké obavy z hospodárskej situácie neboli zaznamenané od jari 2014.

Európania sú tiež čoraz viac znepokojení zo stavu verejných financií členských štátov (23 %, +6 percentuálnych bodov, čo je najvyššia úroveň od jari 2015), v dôsledku čoho sa tento zdroj obáv presúva z piateho miesta na druhé a dostáva sa na rovnakú úroveň ako prisťahovalectvo (23 %, –13 percentuálnych bodov), ktoré je teraz na najnižšej úrovni od jesene 2014.

Štvrtým najčastejšie uvádzaným zdrojom obáv na úrovni EÚ v situácii pandémie koronavírusu je zdravie (22 %, nová položka). Problém životného prostredia a zmeny klímy strácal na význame a klesol o 8 percentuálnych bodov na 20 %, pričom po ňom nasleduje nezamestnanosť (17 %, +5 percentuálnych bodov).

Hospodárska situácia (33 %, +17 percentuálnych bodov) podobne prekonala aj zdravie ako najdôležitejšiu otázku na vnútroštátnej úrovni a dostala sa zo siedmeho miesta na prvé. Napriek tomu, že zdravie je na druhom mieste, od jesene 2019 sa spomínalo oveľa častejšie (31 %, +9 percentuálnych bodov), v dôsledku čoho sa dostalo na historicky najvyššiu úroveň za posledných šesť rokov.

Výrazne sa zvýšil aj význam nezamestnanosti (28 %, +8 percentuálnych bodov), po ktorom nasleduje rast cien/inflácia/životné náklady (18 %, –2 percentuálne body), životné prostredie a zmena klímy (14 %, –6 percentuálnych bodov) a dlh verejnej správy (12 %, +4 percentuálne body). Zmienky o prisťahovalectve (11 %, –5 percentuálnych bodov) sú na najnižšej úrovni za posledných šesť rokov.

  1. Súčasná hospodárska situácia

Od jesene 2019 sa výrazne znížil podiel Európanov, ktorí si myslia, že súčasná situácia ich národného hospodárstva je „dobrá“ (34 %, –13 percentuálnych bodov), zatiaľ čo prudko vzrástol podiel respondentov, ktorí považujú túto situáciu za „zlú“ (64 %, +14 percentuálnych bodov).

Pokiaľ ide o vnútroštátnu úroveň, väčšina respondentov v 10 krajinách tvrdí, že hospodárska situácia ich členského štátu je dobrá (pokles z 15 krajín na jeseň 2019). Podiel respondentov, ktorí tvrdia, že situácia ich hospodárstva ich členského štátu je dobrá, sa pohybuje od 83 % v Luxembursku po 9 % v Grécku.

  1. Pandémia koronavírusu a verejná mienka v EÚ

Európania sa v názoroch na opatrenia prijaté inštitúciami EÚ na boj proti pandémii koronavírusu rozchádzajú (45 % je „spokojných“ a 44 % „nespokojných“). Väčšina respondentov v 19 členských štátoch je však s opatreniami, ktoré prijali inštitúcie Európskej únie na boj proti pandémii koronavírusu, spokojná. Najvyššia miera pozitívnych odpovedí bola zistená v Írsku (71 %); Maďarsku, Rumunsku a Poľsku (po 60 %). V siedmich krajinách je väčšina respondentov „nespokojná“ – a to najmä v Luxembursku (63 %), Taliansku (58 %), Grécku a Česku (po 55 %) a Španielsku (52 %). V Rakúsku je podiel spokojných a nespokojných respondentov vyrovnaný (po 47 %).

Viac ako šesť Európanov z desiatich však verí, že EÚ v budúcnosti prijme správne rozhodnutia (62 %). Najčastejšie uvádzanými prioritami reakcie EÚ na pandémiu koronavírusu sú: vypracovanie stratégie na riešenie podobnej krízy v budúcnosti a zabezpečenie finančných prostriedkov na nájdenie liečby alebo vakcíny (po 37 %). 30 % respondentov si myslí, že prioritou by malo byť vypracovanie európskej politiky v oblasti zdravia.

Osobné skúsenosti Európanov s opatreniami na obmedzenie pohybu boli veľmi rôznorodé. Celkovo takmer traja z desiatich Európanov tvrdia, že vyrovnať sa s nimi bolo pomerne jednoduché (31 %), zatiaľ čo štvrtina uvádza, že vyrovnať sa s nimi bolo pomerne zložité (25 %). 30 % respondentov napokon uviedlo, že „vyrovnať sa s nimi bolo jednoduché aj zložité“.

  1. Kľúčové oblasti politiky

V odpovedi na otázku týkajúcu sa cieľov Európskej zelenej dohody Európania naďalej ako najvyššie priority uvádzajú „výrobu energie z obnoviteľných zdrojov“, „boj proti plastovému odpadu“ a hlavne riešenie problému „jednorazových plastových výrobkov“. Viac ako tretina respondentov si myslí, že najvyššou prioritou by mala byť podpora poľnohospodárov v EÚ (38 %) alebo presadzovanie obehového hospodárstva (36 %). O niečo viac ako traja z desiatich respondentov si myslia, že najvyššou prioritou by malo byť zníženie spotreby energie (31 %).

Podpora hospodárskej a menovej únie a eura zostáva vysoká, pričom 75 % respondentov v eurozóne podporuje jednotnú menu EÚ. V EÚ27 ako celku sa podpora pre euro zvýšila na 67 % (+5 percentuálnych bodov).

  1. Občianstvo EÚ a európska demokracia

Väčšina ľudí v 26 členských štátoch EÚ (okrem Talianska) a 70 % v celej EÚ sa považuje za občanov EÚ. Na vnútroštátnej úrovni bolo najvyššie hodnotenie pozorované v Írsku a Luxembursku (po 89 %), Poľsku (83 %), na Slovensku a v Nemecku (po 82 %), Litve (81 %), Maďarsku, Portugalsku a Dánsku (po 80 %).

Väčšina Európanov (53 %) tvrdí, že sú spokojní so spôsobom fungovania demokracie v EÚ. Podiel respondentov, ktorí „nie sú spokojní“, sa od jesene 2019 zvýšil o 3 percentuálne body na 43 %.

  1. Optimizmus, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ

V tomto zložitom období 60 % Európanov uviedlo, že sú optimistickí, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ. Najvyššie hodnotenie optimizmu bolo pozorované v Írsku (81 %), Litve a Poľsku (po 75 %) a Chorvátsku (74 %). Najnižšie úrovne optimizmu existujú v Grécku (44 %) a Taliansku (49 %), kde pesimizmus prevažuje nad optimizmom, a vo Francúzsku, kde je pomer názorov rozdelený rovnomerne (49 % oproti 49 %).

 

Súvislosti

Štandardný prieskum Eurobarometra „Summer 2020 – Standard Eurobarometer“ (EB 93) sa prostredníctvom osobných pohovorov výnimočne doplnených online pohovormi uskutočnil v období od 9. júla do 26. augusta 2020 v 27 členských štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve a kandidátskych krajinách[1]. V 27 členských štátoch prebehlo 26 681 pohovorov.

Ďalšie informácie

Štandardný prieskum Eurobarometra 93

 

[1] 27 členských štátov Európskej únie (EÚ), Spojené kráľovstvo, päť kandidátskych krajín (Albánsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Turecko) a komunita tureckých Cyperčanov v časti krajiny, ktorá nie je pod kontrolou vlády Cyperskej republiky.

Čítať ďalej...

Európska únia pohľadom študenta Prešovskej univerzity Gabriela Kuľbaka

V najnovšom článku vám prinášame rozhovor s interným doktorandom Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove v odbore preklad a tlmočenie Gabrielom Kuľbakom. V interview sa napríklad dozviete, ako sú vnímané európske projekty očami bežného študenta, alebo čo môže priniesť stáž v informačnom centre Europe Direct.

 Ako vnímaš prítomnosť a projekty EÚ z pozície mladého človeka?

Projekty EÚ zamerané na mladých (napríklad ukončený projekt Youth in Action alebo aktuálne prebiehajúci projekt Erasmus+) sú veľmi dobrou príležitosťou spoznať iné krajiny, ich kultúru, ale aj gastronómiu a najmä je možné spoznať ľudí z rôznych častí sveta (prinajmenšom Európy). Okrem toho EÚ ponúka aj absolventské stáže, ktoré sú ideálnou príležitosťou získať prax potrebnú pre uplatnenie sa na trhu práce.

Veľkou výhodou je aj cestovanie „na vlastnú päsť“, a to bez pasov a hraničných kontrol. Za to môžeme vďačiť projektu európskej integrácie – Schengenskému priestoru. A samozrejme nemôžeme zabudnúť na súťaž Mladý Európan, ktorú organizujú práve regionálne informačné centrá Europe Direct. Vďaka tejto súťaži môžu študenti stredných škôl spoznať EÚ nielen teoreticky, ale najlepší tím má možnosť navštíviť inštitúcie Európskej únie v Bruseli aj osobne.

Zúčastnil si sa niektorého z týchto projektov?

Prvýkrát ako študent Cirkevného gymnázia vo Vranove nad Topľou. Išlo o týždenný výmenný pobyt v rámci spomínaného projektu Youth in Action (Mládež v akcii), ktorý bol zameraný na zdravý životný štýl a zdokonalenie sa v angličtine. Tento dosť pestrý a podujatiami naplnený týždeň sme strávili v Poľsku spolu so žiakmi z dedinky Ruda Różaniecka. Jeden deň som, rovnako ako aj ostatní spolužiaci, strávil aj v rodine jedného z tamojších žiakov. Bola to možnosť mať oveľa bližší kontakt s „domácimi“ a pozrieť sa tak na veci aspoň trochu z ich perspektívy. Tento pobyt bol celkovo veľmi zaujímavou skúsenosťou a prvým „samostatnejším“ vycestovaním za hranice, ktoré ma potom nakoplo k spoznávaniu ďalších krajín.

Pokiaľ viem, absolvoval si aj stáž v Prahe...

Áno, absolvoval som doktorandskú stáž na Ústave translatológie na Karlovej univerzite, a to vďaka programu Erasmus+. Bolo to nedávno, počas minulého akademického roka v zimnom semestri. Viedol som seminár zameraný na audiovizuálny preklad (titulkovanie, dabing a podobne) a tiež som mal aj zopár samostatných prednášok v rámci iných predmetov.

Zároveň som navštevoval prednášky spolu s ostatnými študentmi translatológie, vďaka čomu som si mal možnosť vypočuť odborníkov v jednotlivých oblastiach prekladu a tlmočenia a zároveň som absolvoval aj zopár seminárov s ostatnými študentmi Karlovej univerzity. Tak trocha som sa vrátil do študentských čias.

Čo ti dala táto stáž okrem spomínaných „akademických“ skúseností?

Dala mi možnosť navštíviť divadlá, chrámy a galérie plné diel svetoznámych umelcov, ktoré by som asi inak nemal možnosť vidieť, aspoň nie v takej miere ako počas stáže. Bolo tiež veľmi zaujímavé spoznať pražský študentský underground a najmä nových ľudí.

Býval som so študentom z Talianska, ktorý ma zoznámil s ďalšími vrúcnymi obyvateľmi jeho krajiny. V ostatných izbách okolo nás bývali študenti z Číny a na ďalších poschodiach a v ďalších budovách nášho internátu sa zas zdržiavali študenti zo Španielska, Nemecka, Ruska, Írska, Anglicka a ďalších krajín. S niektorými z nich som v kontakte doteraz.

Ako ešte vnímaš prepojenie EÚ s našou univerzitou?

Okrem pútačov, ktoré odkazujú na finančnú pomoc spojenú s modernizáciou univerzity, vnímam toto prepojenie aj cez odbor, ktorý študujem. Filozofická fakulta v spolupráci s Európskou komisiu zorganizovali na pôde našej univerzity viacero prednášok a worshopov venovaných prekladateľskej a tlmočníckej praxi v inštitúciách EÚ. Zároveň majú naši študenti možnosť navštíviť konkrétne inštitúcie priamo v Bruseli alebo v týchto inštitúciách absolvovať stáž. Za zmienku stojí aj novootvorená kancelária IC EDIC Prešov v budove FF, ktorá ponúka študentom, pedagógom a verejnosti relevantné a bohaté informácie o fungovaní EÚ a jej projektoch. 

Prečo si sa chcel stať súčasťou informačného centra EUROPE DIRECT PREŠOV?

EDIC Prešov sa výrazne zameriava na stredné školy, čo je ideálna možnosť komunikovať s ľuďmi, ktorí už plne vnímajú pôsobnosť EÚ a výhody, ktoré plynú z členstva v tomto spoločenstve. Je to aj možnosť, ako informovaním širšej spoločnosti priblížiť činnosti a projekty EÚ.

Zároveň môžem využiť svoje komunikačné, jazykové a organizačné schopnosti pri usporadúvaní rôznych diskusií a podujatí pre verejnosť. Inými slovami, motivovalo ma podporiť svoj región a vrátiť aspoň niečo z toho, čo sa mi dostalo počas života, štúdia a spoznávania nových krajín.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login