S ktorými spoločnosťami ste uzavreli dohody o vakcínach proti COVID-19?

Komisia vedie intenzívne rokovania v snahe získať širokú škálu vakcín pre občanov Únie za spravodlivé ceny. Zmluvy uzavrela so spoločnosťami AstraZeneca (400 miliónov dávok), Sanofi-GSK (300 miliónov dávok), Johnson and Johnson (400 miliónov dávok), BioNTech-Pfizer (300 miliónov dávok), CureVac (405 miliónov dávok) a Moderna (160 miliónov dávok). Navyše ukončila prieskumné rozhovory s farmaceutickou spoločnosťou Novavax, od ktorej zamýšľa nakúpiť do 200 miliónov dávok.

Komisia teda zabezpečila portfólio s viac ako 2 miliardami dávok. Pre Komisiu bolo od začiatku dôležité vybudovať diverzifikované portfólio vakcín založených na rôznych technológiách, aby sa zvýšila pravdepodobnosť, že Európska agentúra pre lieky (EMA) schváli jednu alebo viacero možných vakcín. Ak sa ukáže, že všetky vakcíny sú bezpečné a účinné, členské štáty majú možnosť darovať časť dávok krajinám s nižšími a strednými príjmami.

Ktorá vakcína je teraz povolená?

Komisia vydala 21. decembra podmienečné povolenie na uvedenie na trh pre vakcínu, ktorú vyvinuli spoločnosti BioNTech a Pfizer, po tom, ako EMA vydala pozitívne posúdenie jej bezpečnosti a účinnosti. Teraz čaká na stanovisko EMA k možnému podmienečnému povoleniu na uvedenie na trh pre vakcínu spoločnosti Moderna, ktoré by malo byť predložené najneskôr do 6. januára.

Žiadny iný výrobca vakcín zatiaľ formálne nepožiadal EMA o povolenie na uvedenie na trh. EMA v záujme urýchlenia procesu začala priebežne skúmať aj vakcíny, ktoré vyrábajú firmy Johnson and Johnson a AstraZeneca.

Ako sa vakcíny budú monitorovať po udelení podmienečného povolenia na uvedenie na trh?

Monitorovanie bezpečnosti a účinnosti vakcín po povolení je zakotvené v právnych predpisoch EÚ a ide o základný kameň farmakovigilančného systému EÚ, pokiaľ ide o odhaľovanie, posudzovanie, chápanie a prevenciu nepriaznivých účinkov alebo akýchkoľvek iných problémov súvisiacich s liekmi. Systém je úplne rovnaký ako v prípade bežného povolenia na uvedenie na trh.

Bezpečnosť a účinnosť vakcín, ktoré získali podmienečné povolenie na uvedenie na trh, sa dôkladne monitorujú v rámci zavedeného systému monitorovania liekov v EÚ tak ako v prípade všetkých liekov.

Okrem toho sa zaviedli osobitné opatrenia na rýchle zhromažďovanie a hodnotenie nových informácií. Výrobcovia napríklad musia Európskej agentúre pre lieky zvyčajne zasielať každých šesť mesiacov správu o bezpečnosti. V prípade vakcín proti ochoreniu COVID-19 sa správy o bezpečnosti musia zasielať každý mesiac.

Európska agentúra pre lieky zavedie dodatočné rozsiahle monitorovanie bezpečnosti vzhľadom na mimoriadne vysoký počet osôb, ktorým sa podľa očakávaní podá vakcína.

Kedy budú vakcíny po schválení dostupné v EÚ?

V súlade s vakcinačnou stratégiou EÚ dohodnutou s členskými štátmi bude každá vakcína po schválení a vyrobení dostupná členským štátom v rovnakom čase a za rovnakých podmienok. 

Distribúcia sa začne postupne. V prvých mesiacoch preto nebude k dispozícii dostatok dávok na zaočkovanie všetkých dospelých. Prvé dávky budú určené prioritným skupinám identifikovaným členskými štátmi (napr. zdravotníkom, osobám nad 60 rokov atď.). Dodávky sa časom zvýšia a v priebehu roka 2021 by mali mať možnosť zaočkovať sa všetci dospelí.

V prípade väčšiny uzatvorených zmlúv sa predpokladá, že väčšina dodávok bude zavŕšená v roku 2021. V prípade niektorých zmlúv sa očakáva, že prvé dodávky sa začnú už v prvom štvrťroku 2021.

Prvé dodávky vakcíny BioNTech a Pfizer sa očakávajú do niekoľkých dní po schválení a prvé očkovanie sa uskutoční počas vakcinačných dní EÚ 27. až 29. decembra.

Komisia požiadala vnútroštátne orgány, aby sa čo najskôr pripravili na organizáciu rýchleho a dostupného zavádzania vakcín v súlade s národnými vakcinačnými plánmi a vydala usmernenia o rozsiahlom zavádzaní očkovania.

Komisia veľmi pozorne sleduje vývoj národných vakcinačných plánov a poskytuje podporu najmä organizovaním spoločného obstarávania dodávok očkovacích pomôcok, ako sú injekčné striekačky a ihly. Okrem toho spolu s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) realizuje záťažové testy národných vakcinačných plánov pred ich zavedením.

Bude mať EÚ dostatočné kapacity na výrobu vakcín proti COVID-19?

V EÚ už máme značnú kapacitu na výrobu vakcín – a Komisia intenzívne pracuje na jej zvýšení. Okrem toho s cieľom zabezpečiť, aby mali vývojári vakcín potrebné kapacity na zvýšenie výroby vakcín proti COVID-19 hneď po ich schválení agentúrou EMA, Komisia podporuje potrebné investície do rozvoja takýchto výrobných kapacít.

Ako bude fungovať logistika? Ako sa budú vakcíny distribuovať?

Logistika a doprava sú kľúčovým aspektom, na ktorom musia pracovať všetky členské štáty, ako sa zdôrazňuje aj v oznámení o pripravenosti na stratégie očkovania proti COVID-19 a zavedení vakcín z 15. októbra.

Dodávky do národných distribučných centier zabezpečia výrobcovia.

Ďalšiu distribúciu do očkovacích centier zabezpečia členské štáty, ktoré budú zodpovedné aj za očkovanie obyvateľstva.

Kto by mal byť zaočkovaný ako prvý?

Všetky členské štáty budú mať v závislosti od počtu obyvateľov prístup k vakcínam proti COVID-19 v rovnakom čase. Kým sa však nezvýši objem výroby, celkový počet dávok vakcíny bude v úvodných štádiách zavádzania obmedzený. Komisia preto poskytla príklady nezoradených prioritných skupín, ktoré by krajiny mali zvážiť, keď budú vakcíny proti COVID-19 k dispozícii.

Väčšina krajín vymedzila prioritné skupiny a ďalej spresňuje, kto by v rámci nich mal dostať prioritu, ako napr. občania nad 80 rokov. ECDC uverejnilo prehľad o tom, v akej fáze prípravy plánov/stratégií očkovania sú jednotlivé krajiny EÚ/EHP a Spojené kráľovstvo. ECDC sa snaží pomôcť členským štátom aj tak, že vypracúva model určovania priorít. Správu o ňom by malo uverejniť ešte pred Vianocami.

Budú občania vedieť, ktorú vakcínu dostanú?

Áno.

Keď vakcíny dostanú podmienečné povolenie na uvedenie na trh, príbalový leták s podrobnosťami o konkrétnej vakcíne sa preloží do všetkých jazykov a Komisia ho uverejní v elektronickej podobe.

Všetci zdravotnícki pracovníci a pacienti by teda mali prístup k tomuto príbalovému letáku v elektronickej forme a vo svojom jazyku.

Spoločnosti vyrábajúce vakcíny musia zaviesť potrebné mechanizmy, aby zabezpečili písomnú informáciu pre používateľov na požiadanie pre všetkých pacientov v tlačenej forme a v ich jazyku bez toho, aby to vytvorilo záťaž pre zdravotnícky personál podávajúci vakcínu.

Aké informácie získajú občania a zdravotníci z označení a obalov vakcín proti COVID-19?

V snahe umožniť rýchle zavedenie vakcín proti COVID-19 vo veľkom Komisia spolu s členskými štátmi a Európskou agentúrou pre lieky na prechodné obdobie vyvinula flexibilnejšie spôsoby označovania a balenia. Očakáva sa, že pružnosť požiadaviek na označovanie a balenie zníži prepravné náklady a náklady na skladovanie, zlepší distribúciu dávok medzi členskými štátmi a obmedzí možný vplyv na výrobu iných bežných vakcín. Napriek tejto flexibilite bude mať každá očkovaná osoba a zdravotnícky personál prístup ku všetkým informáciám o použitej vakcíne.

Príkladom takejto flexibility je to, že vonkajší a vnútorný obal môže byť vytlačený len v angličtine. Okrem toho sa príbalový leták nemusí prikladať do vnútra obalu lieku, ale vakcinačná spoločnosť ho bude poskytovať samostatne, pričom sa sama musí postarať o distribúciu tlačeného príbalového letáku na miestnej úrovni v štátnom jazyku, resp. štátnych jazykoch.

Niektoré členské štáty nevyžadujú písomnú informáciu pre používateľov vo svojom štátnom jazyku. Tlačený leták môže byť len v angličtine, ale informácie, ktoré obsahuje, by v každom prípade mali byť dostupné v aj v štátnom jazyku, napríklad prostredníctvom QR kódu na príbalovom letáku. Zároveň budú dostupné vo všetkých jazykoch aj na webovej stránke EMA.

Ako bude Komisia pomáhať členským štátom pri zavádzaní vakcín?

Komisia je pripravená asistovať členským štátom pri zabezpečovaní hladkého zavádzania vakcín proti COVID-19. Finančnú podporu na tento účel možno čerpať z niekoľkých nástrojov EÚ na programové obdobie 2021 – 2027.

Napríklad investície na podporu reforiem v oblasti zdravia a odolných, účinných a prístupných systémov zdravotnej starostlivosti sú oprávnené v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) a možno ich zahrnúť do národných plánov podpory obnovy a odolnosti. Okrem toho môžu členské štáty a ich regióny čerpať finančné prostriedky na posilnenie svojich systémov zdravotnej starostlivosti z fondov politiky súdržnosti (Európsky fond regionálneho rozvoja – EFRR a Európsky sociálny fond plus – ESF+), ako aj z programu REACT-EU. Pomoc sa môže udeliť tak na riadenie súčasnej zdravotnej krízy a zotavenie sa z nej, ako aj na zabezpečenie odolnosti v dlhodobom horizonte.

Tieto programy dokážu spoločne pokryť celý rad investičných potrieb, či už ide o zdravotnícku infraštruktúru, odbornú prípravu zdravotníkov, propagáciu v oblasti zdravia, prevenciu chorôb, modely integrovanej starostlivosti, digitálnu transformáciu zdravotnej starostlivosti alebo vybavenie vrátane kritických medicínskych produktov a materiálu na posilnenie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti.

Preto sú v rámci týchto programov oprávnené investície do prípravy systémov zdravotnej starostlivosti na zavádzanie vakcín proti COVID-19, najmä vzhľadom na priamu súvislosť s odolnosťou systémov zdravotnej starostlivosti, dostupnosťou kritických medicínskych produktov a prevenciou chorôb. Každý členský štát však sám rozhodne o prioritách a obsahu svojho plánu obnovy a odolnosti, ako aj svojich programov v rámci fondov politiky súdržnosti.

Ako budú fungovať vakcinačné certifikáty?

Spoločný prístup k farmakovigilancii a k dôveryhodným, spoľahlivým a overiteľným vakcinačným certifikátom v celej EÚ by mohol prispieť k úspechu vakcinačných programov v členských štátoch a k dôvere občanov.

Zaznamenávanie údajov o očkovaní je dôležité tak na úrovni jednotlivcov, ako aj na úrovni populácie. Pre jednotlivca je to prostriedok na to, aby poznal a mohol preukázať svoj vakcinačný stav. Dôkaz o očkovaní by mal byť k dispozícii od chvíle, keď sa začne s vakcináciou. Vakcinačné certifikáty by mohli byť užitočné napríklad v súvislosti s cestovaním: boli by totiž dôkazom, že osoba bola zaočkovaná, a preto nemusí po príchode do inej krajiny absolvovať test ani karanténu.

Komisia a členské štáty spolu so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) momentálne na takýchto vakcinačných certifikátoch pracujú. Zahŕňa to aj minimálny súbor údajov vrátane jedinečného identifikátora pre každé jednotlivé očkovanie, čo uľahčí vydávanie certifikátov a monitorovanie očkovania v celej Európe od chvíle schválenia vakcín proti COVID-19.

Pri navrhovaní rámca spoločných špecifikácií sa zohľadní práca WHO a prispeje sa k nej. Z fondov EÚ, ako sú RRF, EFRR a InvestEU, sa môže podporiť aj zriadenie informačných systémov v oblasti imunizácie (IIS), elektronických zdravotných knižiek či druhotné využívanie zdravotných údajov o imunizácii.

Koľko stojí vakcína? Aká je cena jednej dávky?

Komisia vďaka rokovaniam s výrobcami vakcín dospela k výhodným dohodám a zatiaľ tak zabezpečila prístup k takmer 2 miliardám dávok.

V tejto fáze sa na konkrétne informácie o cene za dávku vzťahuje povinnosť zachovania dôvernosti. Značná časť celkových nákladov sa však financuje z príspevku z celkových finančných prostriedkov EÚ na vakcíny.

Bude vakcína bezplatná vo všetkých členských štátoch EÚ?

Hoci rozhodnutie je na členských štátoch, veľká väčšina z nich má v úmysle poskytovať očkovanie bezplatne.

Sú zmluvy so spoločnosťami verejne dostupné?

Komisia chce chrániť verejné zdravie a uzavrieť čo najlepšie dohody so spoločnosťami tak, aby vakcíny boli cenovo dostupné, bezpečné a účinné.

Zmluvy majú dôverný charakter, ktorý vyplýva zo silnej konkurencie na tomto globálnom trhu. Cieľom je chrániť dôvernosť rokovaní a obchodných informácií, ako sú finančné informácie, vývojové a výrobné plány.

Zverejnením citlivých obchodných informácií by sa narušil aj samotný proces verejného obstarávania, čo by mohlo mať ďalekosiahle následky na schopnosť Komisie plniť si svoje úlohy stanovené v právnych nástrojoch, ktoré sú základom rokovaní. Všetky spoločnosti požiadali, aby k týmto citlivým obchodným informáciám mali prístup iba signatári zmluvy. Komisia preto musí rešpektovať podmienky zmlúv, ktoré uzatvára so spoločnosťami.

Kedy vakcína umožní dostať pandémiu pod kontrolu?

V prípade niektorých známych prenosných ochorení sa odhaduje, že kolektívna imunita, ktorá umožňuje dostať pandémiu pod kontrolu a v konečnom dôsledku ochorenie celkom eradikovať, si vyžaduje, aby bolo chránených približne 70 % obyvateľstva – či už vďaka očkovaniu, alebo pre predchádzajúcu infekciu.

V závislosti od rýchlosti očkovania a prirodzených infekcií by sa pandémia mohla v Európe dostať pod kontrolu do konca roka 2021.

Môžeme chorobu šíriť aj po očkovaní?

To ešte nevieme. Budú potrebné ďalšie hodnotenia na posúdenie účinku očkovacej látky pri prevencii asymptomatickej infekcie vrátane údajov z klinických skúšaní a z používania vakcíny po vydaní povolenia.

Preto zatiaľ aj zaočkovaní ľudia budú musieť nosiť rúška, vyhýbať sa davom v uzavretých priestoroch, rešpektovať fyzický odstup a pod. K prehodnoteniu tohto usmernenia môžu prispieť aj ďalšie faktory vrátane toho, koľko ľudí sa zaočkuje a ako sa vírus bude šíriť v komunitách.

Ak som už mal(-a) COVID-19 a zotavil(-a) som sa, musím sa aj tak zaočkovať?

V súčasnosti nie je k dispozícii dostatok informácií, aby bolo možné povedať, či alebo ako dlho po infekcii je niekto chránený pred opätovným výskytom COVID-19, teda či má tzv. prirodzenú imunitu. Prvotné dôkazy naznačujú, že prirodzená imunita voči tomuto ochoreniu nemusí trvať veľmi dlho, ale na lepšie pochopenie situácie sú potrebné ďalšie štúdie.

Po intenzívnych rokovaniach Európska komisia dosiahla dohodu so Spojeným kráľovstvom o podmienkach jeho budúcej spolupráce s Európskou úniou.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová k tomu vyhlásila: „Oplatilo sa bojovať, pretože teraz máme so Spojeným kráľovstvom spravodlivú a vyváženú dohodu, ktorá bude chrániť naše európske záujmy, zabezpečovať spravodlivú hospodársku súťaž a našim rybárskym komunitám poskytne prepotrebnú predvídateľnosť. Konečne sa môžeme od brexitu pohnúť dopredu a zamerať sa na budúcnosť. Európa pokračuje ďalej.“

Hlavný vyjednávač Európskej komisie Michel Barnier dodal: „Ukončili sme veľmi intenzívne štvorročné obdobie, najmä jeho posledných deväť mesiacov, počas ktorého sme rokovali o riadenom vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ a o úplne novom partnerstve, na ktorom sme sa dnes nakoniec dohodli. V úplnom centre našej pozornosti bola pri týchto rokovaniach ochrana našich záujmov a som rád, že sa nám to podarilo dosiahnuť. Teraz je rad na Európskom parlamente a Rade, aby k tejto dohode zaujali stanovisko.“

Návrh dohody o obchode a spolupráci tvoria tri hlavné piliere:

• Dohoda o voľnom obchode: nové hospodárske a sociálne partnerstvo so Spojeným kráľovstvom

• • Dohoda sa týka nielen obchodu s tovarom a službami, ale aj širokej škály ďalších oblastí v záujme EÚ, napríklad investícií, hospodárskej súťaže, štátnej pomoci, daňovej transparentnosti, leteckej a cestnej dopravy, energetiky a udržateľnosti, rybolovu, ochrany údajov či koordinácie sociálneho zabezpečenia.
  • Stanovujú sa ňou nulové clá a nulové kvóty na všetok tovar, ktorý spĺňa príslušné pravidlá pôvodu.
  • Obe strany sa zaviazali k tomu, že zabezpečia spoľahlivé rovnaké podmienky, a to tým, že zachovajú vysokú úroveň ochrany v oblastiach ako ochrana životného prostredia, boj proti zmene klímy a stanovovanie cien uhlíka, sociálne a pracovné práva, daňová transparentnosť či štátna pomoc. Pomáhať im pritom bude účinné vnútroštátne presadzovanie práva, záväzné mechanizmy urovnávania sporov a možnosť prijímať nápravné opatrenia, ktorá bude otvorená pre obidve strany.
  • EÚ a Spojené kráľovstvo sa dohodli na novom rámci pre spoločné hospodárenie s rybami vo vodách EÚ a Spojeného kráľovstva. Spojené kráľovstvo bude môcť ďalej rozvíjať svoju rybolovnú činnosť, pričom sa zachová činnosť a živobytie európskych rybárskych spoločenstiev a budú sa chrániť prírodné zdroje.
  • Pokiaľ ide o dopravu, dohodou sa stanovuje nepretržitá a udržateľná letecká, cestná, železničná a námorná prepojenosť, aj keď prístup na trh už nebude dosahovať úroveň, ktorú ponúka jednotný trh. Dohoda obsahuje ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť, aby hospodárska súťaž medzi prevádzkovateľmi z EÚ a zo Spojeného kráľovstva prebiehala za rovnakých podmienok, aby neboli ohrozené práva cestujúcich, základné pracovné práva ani bezpečnosť dopravy.
  • V oblasti energetiky poskytuje dohoda nový model obchodovania a prepojenosti, pričom ponúka záruky otvorenej a spravodlivej hospodárskej súťaže vrátane bezpečnostných noriem pre výrobu energie na mori a výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.
  • Pokiaľ ide o koordináciu sociálneho zabezpečenia, cieľom dohody je zabezpečiť celý rad práv tak občanov EÚ, ako aj štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva. Týka sa to občanov EÚ pracujúcich a cestujúcich v Spojenom kráľovstve alebo sťahujúcich sa doň a štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva, pracujúcich a cestujúcich v EÚ alebo sťahujúcich sa do nej po 1. januári 2021.
  • Napokon dohoda umožňuje Spojenému kráľovstvu naďalej sa podieľať na viacerých hlavných programoch EÚ na obdobie 2021 – 2027 (pričom podmienkou je finančný príspevok Spojeného kráľovstva do rozpočtu EÚ), ako je napríklad program Horizont Európa.

• Nové partnerstvo v záujme bezpečnosti našich občanov

• • Dohoda o obchode a spolupráci stanovuje nový rámec presadzovania práva a justičná spolupráce v trestnoprávnych a občianskych veciach. Uznáva potrebu silnej spolupráce vnútroštátnej policajných a súdnych orgánov, predovšetkým v boji proti cezhraničnej kriminalite a terorizmu a v trestnom stíhaní takýchto činov. Vytvára nové operačné schopnosti, pričom sa zohľadňuje skutočnosť, že Spojené kráľovstvo ako nečlen EÚ mimo Schengenského priestoru už nebude disponovať rovnakými zariadeniami ako doteraz. Spoluprácu v bezpečnostných otázkach možno pozastaviť, ak Spojené kráľovstvo poruší svoj záväzok naďalej dodržiavať Európsky dohovor o ľudských právach a prestane ho na svojom území presadzovať.

• Horizontálna dohoda o správe vecí verejných Rámec, ktorý sa dlhodobo osvedčí

• • Osobitná kapitola o správe verejných vecí v snahe zabezpečiť podnikom, spotrebiteľom a občanom maximálnu právnu istotu objasňuje, ako dohoda bude fungovať a ako sa bude kontrolovať. Zriaďuje sa ňou aj spoločná rada pre partnerstvo, ktorá bude zabezpečovať správne uplatňovanie a výklad dohody. Na jej pôde bude prebiehať diskusia o všetkých otázkach, ktoré sa v tejto súvislosti objavia.
  • Záväzné mechanizmy na vykonávanie a urovnávanie sporov zabezpečia dodržiavanie práv podnikov, spotrebiteľov a všetkých jednotlivcov. Znamená to, že podniky v EÚ i Spojenom kráľovstve majú rovnaké podmienky v hospodárskej súťaži a že žiadna strana nevyužije svoju regulačnú autonómiu na poskytovanie nespravodlivých subvencií ani nenaruší hospodársku súťaž.
  • Obe strany môžu pristúpiť k medzisektorovým odvetným opatreniam, ak dôjde k porušeniu dohody. Tieto medzisektorové odvetené opatrenia platia vo všetkých oblastiach hospodárskeho partnerstva.

Spolupráca v zahraničnej politike, vonkajšej bezpečnosti a obrane nie je predmetom dohody a Spojené kráľovstvo si ani neželalo o týchto otázkach rokovať. Od 1. januára 2021 teda nebude existovať žiaden rámec medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, v ktorom by mohli vypracúvať a koordinovať spoločné reakcie na výzvy v oblasti zahraničnej politiky, ako je napríklad uvalenie sankcií na štátnych príslušníkov alebo hospodárstvo tretích krajín.

Dohoda o obchode a spolupráci sa vzťahuje na viaceré oblasti, ktoré sú v záujme EÚ. Je oveľa viac než len tradičná dohoda o voľnom obchode a tvorí spoľahlivý základ na zachovanie dlhodobého priateľstva a spolupráce. Zaručuje nenarušenosť jednotného trhu a nedeliteľnosť štyroch slobôd (ľudia, tovar, služby a kapitál). Odráža skutočnosť, že Spojené kráľovstvo opúšťa ekosystém EÚ a jeho spoločné pravidlá, mechanizmy dohľadu a presadzovania práva, a preto už nemôže využívať výhody, ktoré ponúka členstvo EÚ, ani jednotný trh. Dohoda teda zďaleka Spojenému kráľovstvu nezaručuje rovnaké výrazné výhody, aké malo ako členský štát EÚ.

Prichádzajú veľké zmeny: prípravy na 1. január 2021

Aj napriek novej dohode o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom nastanú od 1. januára 2021 veľké zmeny.

Spojené kráľovstvo v ten deň opustí jednotný trh EÚ a colnú úniu, ako aj všetky politiky a medzinárodné dohody EÚ. Skončí sa voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ.

EÚ a Spojené kráľovstvo vytvoria dva samostatné trhy, teda dva odlišné regulačné a právne priestory. Vzniknú tak prekážky brániace obchodovaniu s tovarom a službami a cezhraničnej mobilite a výmenám, ktoré dnes neexistujú, a to oboma smermi.

Dohoda o vystúpení

Dohoda o vystúpení zostáva v platnosti, pričom okrem iného chráni práva občanov EÚ a štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva, finančné záujmy EÚ, a čo je najdôležitejšie, mier a stabilitu v Írsku. Úplné a včasné vykonávanie tejto dohody predstavuje pre Európsku úniu hlavnú prioritu.

Vďaka intenzívnym rokovaniam medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v spoločnom výbore a v rôznych osobitných výboroch sa dohoda o vystúpení, a najmä protokol o Írsku a Severnom Írsku, budú vykonávať od 1. januára.

Spoločný výbor EÚ – Spojené kráľovstvo sa 17. decembra stretol, aby schválil všetky formálne rozhodnutia a iné praktické riešenia týkajúce sa vykonávania dohody o vystúpení. V rámci týchto vzájomne dohodnutých riešení Spojené kráľovstvo súhlasilo s tým, že stiahne sporné ustanovenia zo svojho zákona o vnútornom trhu a žiadne podobné ustanovenia nezavedie ani do svojho daňového zákona.

Ďalšie kroky

Začatie uplatňovania dohody o obchode a spolupráci je mimoriadne naliehavé.

• Spojené kráľovstvo má ako bývalý členský štát rozsiahle väzby s Úniou v širokej škále hospodárskych a iných oblastí. Ak po 31. decembri 2020 nebude existovať žiadny platný rámec, ktorý by upravoval vzťahy medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom, tieto vzťahy budú výrazne narušené – na úkor jednotlivcov, podnikov a iných zainteresovaných strán.
• Rokovania sa podarilo zavŕšiť až vo veľmi neskorom štádiu pred uplynutím prechodného obdobia. Takéto oneskorené načasovanie by nemalo ohroziť demokratickú kontrolu, ktorú má vykonávať Európsky parlament v súlade so zmluvami.
• Vzhľadom na tieto výnimočné okolnosti Komisia navrhuje, aby sa dohoda predbežne vykonávala počas obmedzeného časového obdobia, ktoré by trvalo do 28. februára 2021.

Komisia urýchlene navrhne rozhodnutia Rady o podpísaní a predbežnom vykonávaní dohody a o jej uzavretí.

Všetkých 27 členských štátov bude potom musieť na pôde Rady jednomyseľne prijať rozhodnutie, ktorým povolí podpísanie dohody a jej predbežné vykonávanie od 1. januára 2021. Po ukončení tohto procesu bude možné oficiálne podpísať dohodu o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom.

Následne sa žiadosť o vyjadrenie súhlasu s dohodou adresuje Európskemu parlamentu.

Ako posledný krok na strane EÚ musí Rada prijať rozhodnutie o uzavretí dohody.

V našom najnovšom interview sme vyspovedali študenta politológie na Prešovskej univerzite, ktorý zároveň pracuje aj ako odborný referent školstva, mládeže a športu na MsÚ mesta Prešov. V rámci nášho posledného tohtoročného rozhovoru sa dozviete, ako je vnímaný projekt EÚ očami vysokoškolského študenta, a čo Michala inšpirovalo k tomu, aby sa stal súčasťou pracovného kolektívu Europe Direct Prešov.

Ako vnímaš Európsku úniu z pohľadu vysokoškolského študenta?

Ako študent politológie samozrejme podrobne vnímam orgány Európskej únie, ich kompetencie a v neposlednom rade aj ich činnosť. Predovšetkým však badám to, akým spôsobom európska politika ovplyvňuje nielen Slovensko, ale aj samotné mesto Prešov. Koniec koncov, vplyv EÚ je dostatočne viditeľný aj na mojej univerzite resp. fakulte, kde sa vďaka rôznym projektom kvalitatívne posúva úroveň vzdelávania vpred. V tejto súvislosti by som chcel poukázať najmä na význam eurofondov, ktoré sú prínosné vo viacerých oblastiach našich každodenných životov. 

Je teda vplyv eurofondov podľa teba citeľný?

Samozrejme. Pri eurofondoch však vnímam niekoľko rozmerov. Bežní občania napríklad túto vymoženosť Únie poznajú, avšak už menej ľudí rozozná, čo všetko sa za týmto nástrojom zlepšovania kvality života ukrýva. V konečnom dôsledku sú na môj vkus informácie o eurofondoch stále málo propagované. Z toho dôvodu potom vznikajú rôzne dezinformácie a hoaxy o tom, že to sú „aj tak len naše peniaze, a že EÚ nás núti ich používať na to, čo chce ona.“ To však nie je pravda. Slovensko je v tej kategórií štátov, ktoré sú čistými príjemcami eurofondov – to znamená, že do rozpočtu dávame menej, než dostávame vo forme eurofondov. Samozrejme miera ich čerpania je už ďalšou otázkou, ale to už spadá do kompetencie národných štátov, samospráv a ďalších inštitúcií.

Vnímaš aj iné európske vymoženosti? Využil si aj ty sám niektorú z nich?

Ako mnoho ďalších študentov, aj ja som využil možnosť vzdelávania sa v zahraničí. Dva roky som študoval v Dánsku, kde som mal ako občan Únie štúdium úplne zadarmo. Bola to pre mňa nesmierna skúsenosť do života, z ktorej budem rozhodne ťažiť aj v budúcnosti. Na tomto príklade chcem ukázať, že možnosť cestovania a študovania po krajinách Únie je nesporne jednou z obrovských výhod nášho integračného spoločenstva. Myslím si, že mnoho ľudí v mladom veku chce vidieť aj iné krajiny, spoznať ich kultúrnu rozmanitosť a vyskúšať si iný životný štýl. Programy ako Erazmus sú na to výbornou príležitosťou. Študenti si tak môžu porovnať krajiny, získajú skúsenosti a vedia si v budúcnosti zvoliť, či chcú v pracovnom živote pôsobiť vo svojej rodnej krajine, alebo sa rozhodnú pre život v zahraničí.

Vnímaš vplyv EÚ na vzdelávanie aj v iných smeroch?

Samozrejme, možnosť vzdelávať sa v zahraničí je len jedným z nástrojov EÚ. Jej vplyv na zvyšovanie kvality školstva je badateľný skoro v každom kúte Slovenska. Keď sa prejdete po škôlkach, školách a univerzitách, môžete vnímať tie pozitívne zmeny, ktoré boli umožnené vďaka rôznym fondom a projektom. Ide napríklad o nákup nových učebných pomôcok a techniky, zateplenie budov, komplet novo vybavené učebne a v neposlednom rade vybudovanie resp. zrekonštruovanie mnohých oddychovo-športových zón. Prakticky všetko to, kde sa nachádza „nálepka“ v podobe vlajky EÚ, bolo umožnené zlepšiť vďaka Bruselu. Považujem za dôležité, aby sa o tom čo najviac hovorilo, nakoľko mnohí si to stále neuvedomujú, ako veľmi nám Únia pomohla skvalitniť školstvo. Pri tejto otázke možno spomeniem ešte jeden konkrétny príklad známy z mojej univerzity. V rámci Filozofickej fakulty PU kde pôsobím, sa nám tento rok otvorilo aj Informačné centrum Europe Direct Prešov, ktoré bude rozhodne prínosom pre vzdelávanie sa študentov o európskych témach. Bohato vybavená knižnica, poskytovanie odborného poradenstva či vybudovanie oddychovej zóny sú ďalšou ukážkou toho, že nám Únia pomáha a neškodí.

Aj vďaka otvoreniu Informačného centra Europe Direct Prešov v priestoroch Prešovskej univerzity si sa vlastne rozhodol pre stážovanie v našej inštitúcii. Alebo sa mýlim?

Je to určite jeden z faktorov. Aj takýmto spôsobom som chcel zúročiť moje štúdium v Dánsku a zároveň aj skúsenosti z práce v samospráve mesta Prešov. Ľudí, ktorí v tomto informačnom centre pôsobia vnímam veľmi pozitívne aj v rámci svojho štúdia, nakoľko obaja pracovníci pôsobia aj v rámci inštitútu politológie FF PU. Z toho dôvodu som sa rozhodol ich osloviť a získať informácie o činnosti Europe Direct. Po získaní všetkých potrebných "dát" som sa nakoniec rozhodol aj aktívne sa zapojiť do ich práce a pomôcť tak šíriť osvetu v európskych témach. Som rád, že počas stáže sa môžem naučiť aj niečo nové, čo v konečnom dôsledku pomôže aj mne pri ďalšom profesijnom raste.