Komisia prijala odporúčanie o koordinovanom prístupe EÚ k cestovaniu a doprave v reakcii na variant SARS-CoV-2 zaznamenaný v Spojenom kráľovstve

Po rýchlom náraste počtu prípadov COVID-19 v niektorých častiach Anglicka, z ktorých väčšinu spôsobil nový variant vírusu, Komisia prijala odporúčanie o koordinovanom prístupe k opatreniam v oblasti cestovania a dopravy. Odporúčanie vychádza z odporúčania Rady z 13. októbra o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19 a z niekoľkých ďalších usmerňovacích dokumentov prijatých Komisiou v posledných mesiacoch, najmä z oznámenia o zelených jazdných pruhoch. Hoci je dôležité prijať rýchle dočasné preventívne opatrenia na obmedzenie ďalšieho šírenia nového vírusového kmeňa a malo by sa odrádzať od akýchkoľvek ciest do a zo Spojeného kráľovstva, cesty z nevyhnutných dôvodov a tranzit cestujúcich by sa mali umožniť. Zákazy leteckej a vlakovej dopravy by sa mali ukončiť, pretože treba umožniť cesty z nevyhnutných dôvodov a zabrániť narušeniam dodávateľského reťazca.

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders uviedol: „Vzhľadom na súčasnú neistotu a pri zohľadnení zásady predbežnej opatrnosti by členské štáty mali prijať koordinované opatrenia, ktoré by odrádzali od ciest medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné. Celoplošné zákazy cestovania by zároveň nemali brániť tisíckam občanov EÚ a Spojeného kráľovstva vrátiť sa do svojich domovov. Hoci treba prijať bezpečnostné opatrenia, aby sa zabránilo šíreniu nového variantu koronavírusu, dnešným odporúčaním zabezpečíme, aby boli obmedzenia koordinované a aby sa stanovili potrebné výnimky pre občanov a rezidentov, ktorí sa vracajú domov, a pre ďalšie osoby cestujúce z nevyhnutných dôvodov.“

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová dodala: „Komisia od marca vypracovala pre členské štáty kvalitné odporúčania týkajúce sa kontroly vnútorných a vonkajších hraníc. Vďaka tomu sme schopní reagovať na vyvíjajúcu sa situáciu a nové výzvy, ktoré pandémia prináša. Na to, aby boli naše opatrenia účinné, musia byť koordinované. Dnešným odporúčaním uľahčujeme prijatie rýchlych opatrení na zvládnutie nového variantu koronavírusu a zároveň zabezpečujeme, aby neboli obmedzené cesty z nevyhnutných dôvodov.“

Komisárka pre dopravu Adina Văleanová sa vyjadrila: „Dnešné odporúčania poskytujú členským štátom jasné informácie o tom, ako zachovať prepojenie a poskytovať dopravné služby v nadväznosti na výskyt nového kmeňa koronavírusu. V rámci EÚ je nevyhnutné, aby pracovníci v doprave boli vyňatí z akýchkoľvek reštriktívnych opatrení, ako sú karanténa a testovanie. Musíme aj naďalej zachovať plynulosť dodávateľských reťazcov v súlade s naším oznámením o zelených jazdných pruhoch.“

Do konca decembra sa na Spojené kráľovstvo naďalej vzťahujú pravidlá voľného pohybu. Preto by členské štáty v zásade nemali odopierať vstup osobám cestujúcim zo Spojeného kráľovstva. Na konci prechodného obdobia sa na Spojené kráľovstvo bude uplatňovať odporúčanie Rady o dočasnom obmedzení ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, a o možnom zrušení tohto obmedzenia.

Odporúčanie Komisie členským štátom zahŕňa tieto body:

  • Mali by implementovať zásady októbrového odporúčania Rady o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu. Vzhľadom na zásadu predbežnej opatrnosti by členské štáty mali až do odvolania odrádzať občanov od všetkých ciest do Spojeného kráľovstva a z neho, ktoré nie sú nevyhnutné.
  • Občania Únie a občania Spojeného kráľovstva, ktorí cestujú do svojho členského štátu alebo krajiny pobytu, ako aj štátni príslušníci tretích krajín, ktorým bolo priznané právo na voľný pohyb v EÚ, by však mali byť oslobodení od ďalších dočasných obmedzení pod podmienkou, že sa podrobia testu alebo karanténe.
  • Osoby cestujúce z nevyhnutných dôvodov, ako napríklad zdravotnícky personál, by mali absolvovať test (test RT-PCR alebo rýchly antigénový test do 72 hodín pred odchodom), ale nemali by mať povinnosť zotrvať v karanténe počas vykonávania tejto nevyhnutnej funkcie.
  • Dopravný personál v rámci EÚ by mal byť oslobodený od akéhokoľvek zákazu cestovania cez hranice a požiadaviek na testovanie a karanténu, keď cestujú cez hranice a smerujú pri tom na plavidlo, vozidlo alebo lietadlo alebo z neho. Ak členský štát v osobitnom kontexte situácie medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom a v nadchádzajúcich dňoch vyžaduje rýchly antigénový test pre pracovníkov v doprave, nemalo by to viesť k narušeniu dopravy.
  • Tranzit cestujúcich, najmä v prípade ciest z nevyhnutných dôvodov, by sa mal umožniť bez karantény. Test sa môže vyžadovať, ale orgány musia o takej požiadavke informovať vopred alebo ponúknuť testovanie počas cesty.
  • Vzhľadom na potrebu zabezpečiť cesty z nevyhnutných dôvodov a návrat domov uvedenú v odporúčaní, by sa malo upustiť od zákazu dopravných služieb, ako sú zákazy leteckej alebo vlakovej dopravy.
  • V súlade s oznámením o zelených jazdných pruhoch a usmerneniami na uľahčenie prepravy leteckého nákladu by tok nákladu mal naďalej fungovať bez prerušenia, predovšetkým na účely zabezpečenia včasnej distribúcie vakcín proti ochoreniu COVID-19.
  • Orgány členských štátov zodpovedné za verejné zdravie by mali zvýšiť úsilie zamerané na sekvenovanie a včas analyzovať izoláty vírusu s cieľom rýchlo identifikovať prípady nového variantu. Takisto by mali okamžite identifikovať prípady týkajúce sa osôb, ktoré cestovali do Spojeného kráľovstva alebo z neho počas posledných 14 dní alebo ktoré sú v úzkom kontakte s potvrdenými prípadmi, s cieľom zabezpečiť primerané následné opatrenia (napr. testovanie RT-PCR, izoláciu, intenzívnejšie vyhľadávanie kontaktov).

Ďalšie kroky

V súlade s článkom 126 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu uplynie prechodné obdobie dohodnuté zmluvnými stranami 31. decembra 2020.

Od 1. januára 2021 sa Spojené kráľovstvo stane treťou krajinou a členské štáty budú vzhľadom na ukončenie prechodného obdobia uplatňovať na osoby cestujúce zo Spojeného kráľovstva odporúčania Rady o dočasnom obmedzení ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné. To v zásade znamená, že zo Spojeného kráľovstva bude možno uskutočniť len cestu z nevyhnutných dôvodov. Aby sa mohla uplatňovať výnimka z tohto všeobecného obmedzenia cestovania, Rada by musela rozhodnúť o doplnení Spojeného kráľovstva do zoznamu tretích krajín, ktorých rezidenti by nemali podliehať dočasným obmedzeniam ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, na vonkajších hraniciach. Zoznam pravidelne preskúmavajú členské štáty v Rade.

Toto obmedzenie, ktorým sa cestovanie zužuje len na nevyhnutné cesty, sa však nebude vzťahovať na občanov Únie s pobytom v Spojenom kráľovstve a na štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom v členskom štáte EÚ podľa smernice o osobách s dlhodobým pobytom, a to bez ohľadu na účel cesty.

Súvislosti

Komisia tento rok zohrala dôležitú úlohu pri zabezpečovaní voľného pohybu osôb a voľného pohybu tovaru v rámci Európskej únie.

Komisia prijala niekoľko usmernení o zelených jazdných pruhoch vrátane oznámenia z októbra zameraného na posilnenie koncepcie zelených jazdných pruhov, aby sa vzťahovali nielen na cestnú, ale aj železničnú, vodnú a leteckú nákladnú dopravu s cieľom zabezpečiť nepretržité fungovanie základných dodávateľských reťazcov a zabrániť narušeniu nákladnej dopravy a logistiky v EÚ počas druhej vlny pandémie.

Rada 30. júna prijala odporúčanie o dočasnom obmedzení ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, a o možnom zrušení tohto obmedzenia. Rada v súlade so závermi zasadnutia hláv štátov alebo predsedov vlád EÚ zo 17. marca 2020 v uvedenom odporúčaní prijala spoločný prístup, pokiaľ ide o dočasné obmedzenie ciest, ktoré nie sú nevyhnutné, a postupné zrušenie takéhoto obmedzenia.

V septembri Komisia predložila návrh odporúčania Rady o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19. Odporúčanie bolo prijaté 13. októbra.

Aby bolo možné zabrániť šíreniu vírusu, chrániť zdravie občanov a zároveň zachovať určitý voľný pohyb v rámci Únie, musí sa pri prijímaní obmedzení voľného pohybu osôb a tovaru uplatňovať riadne koordinovaný, predvídateľný a transparentný prístup. Je to dôležité pre milióny občanov, ktorí sa každodenne spoliehajú na bezproblémové cezhraničné cestovanie, a nevyhnutné pre naše úsilie o bezpečnú obnovu hospodárstva.

Viac informácií

Odporúčanie o koordinovanom prístupe k cestovaniu a doprave v reakcii na variant SARS-CoV-2 zaznamenaný v Spojenom kráľovstve.

Odporúčanie o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu.

Odporúčania o dočasnom obmedzení ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné.

Často kladené otázky o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie.

Čítať ďalej...

Otázky a odpovede: Komisia uverejňuje odporúčania pre národné strategické plány spoločnej poľnohospodárskej politiky

Aké sú tieto odporúčania?

Uverejnené odporúčania sú súčasťou štruktúrovaného dialógu medzi Komisiou a členskými štátmi v súvislosti s reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a Európskou zelenou dohodou.

Ich cieľom je pomôcť členským štátom pri vypracúvaní ich strategických plánov SPP tým, že určia kľúčové oblasti, na ktoré by sa mal každý členský štát zamerať, aby zabezpečil dosiahnutie cieľov SPP a prispel k cieľom zelenej dohody. Poskytujú zároveň aj analýzu poľnohospodárskych odvetví a vidieckych oblastí a ich väzby na budúce ciele SPP, ako aj konkrétne referenčné hodnoty pre každý cieľ zelenej dohody.

Tento štruktúrovaný dialóg sa začal po tom, ako Komisia 20. mája 2020 predložila stratégiu „z farmy na stôl“, stratégiu v oblasti biodiverzity a analýzu prepojenia medzi SPP a zelenou dohodou. Zámerom je postarať sa o to, aby členské štáty v plnej miere využívali budúcu SPP a jej nástroje na podporu svojich poľnohospodárov pri prechode na vyššiu udržateľnosť potravinových systémov a zohľadňovali pritom ich miestne podmienky a potreby. Komisia bude členské štáty podporovať počas celého procesu prípravy ich strategických plánov SPP.

Sú odporúčania pre členské štáty právne záväzné?

Odporúčania nie sú samy osebe právne záväzné. Komisia však bude strategické plány SPP schvaľovať hneď, ako ich členské štáty oficiálne predložia, ešte pred zavedením novej SPP. Počas schvaľovacieho procesu, ktorý bude vychádzať z kritérií stanovených v budúcom nariadení o strategických plánoch SPP, použije Komisia tieto odporúčania ako dôležitý referenčný dokument na posúdenie plánov.

Ako motivujete členské štáty k tomu, aby splnili ciele Európskej zelenej dohody?

V odporúčaniach uvádza Komisia analýzu poľnohospodárskeho odvetvia a vidieckych oblastí každého členského štátu. Súčasťou tejto analýzy je posúdenie situácie v každom členskom štáte z hľadiska cieľov Európskej zelenej dohody, medzi ktoré patrí aj cieľ znížiť do roku 2030 používanie pesticídov a s nimi súvisiacich rizík o 50 %, znížiť používanie hnojív aspoň o 20 %, znížiť predaj antimikrobiálnych látok používaných pre hospodárske zvieratá a v akvakultúre o 50 %, ako aj využívať aspoň 25 % poľnohospodárskej pôdy v ekologickom poľnohospodárstve a zabezpečiť 100 % prístup k rýchlemu širokopásmovému pripojeniu vo vidieckych oblastiach. 

Toto posúdenie vedie k identifikácii rôznej miery úsilia potrebného pre každý cieľ a členský štát. Na základe toho predkladá Komisia členským štátom konkrétne odporúčania na vypracovanie strategických plánov SPP, čím sa zabezpečí prepojenie s cieľmi zelenej dohody.

Členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP vypracujú intervenčnú stratégiu, v ktorej by mali vysvetliť, ako budú nástroje SPP využívať na dosiahnutie cieľov SPP na základe svojich miestnych podmienok a potrieb. Tým sa zohľadnia aj ciele zelenej dohody.

Odporúčania uľahčujú identifikáciu potrieb členských štátov, najmä pokiaľ ide o ciele zelenej dohody. Komisia požiada členské štáty, aby stanovili konkrétne vnútroštátne hodnoty pre šesť cieľov zelenej dohody, v ktorých by sa mali odrážať ciele zelenej dohody na úrovni EÚ. Referenčné hodnoty uvedené v odporúčaniach budú v tomto procese mimoriadne užitočné.

Ako to súvisí so súčasnými rokovaniami?

Rokovania s Európskym parlamentom a Radou o reforme SPP sa oficiálne začali 10. novembra 2020. Týkajú sa troch právnych predpisov, ktoré tvoria reformu SPP: nariadenia o strategických plánoch, horizontálneho nariadenia a nariadenia o spoločnej organizácii trhov.

Štruktúrovaný dialóg do nariadenia o strategických plánoch zahrnutý nie je, pretože bol navrhnutý až po tom, ako Komisia predložila svoje návrhy (v júni 2018). V každom prípade je však v texte stanovený proces schvaľovania i vykonávanie strategických plánov SPP.

Aký je harmonogram strategických plánov SPP?

Konkrétny harmonogram strategických plánov SPP vrátane ich formálneho predloženia členskými štátmi a schválenia Komisiou bude závisieť od výsledku rokovaní s Radou a Európskym parlamentom.

Cieľom Komisie je, aby sa politická dohoda uzavrela do jari 2021. Členské štáty by potom mali svoje plány predložiť do 1. januára 2022. Komisia by mala tieto plány schváliť do 1. januára 2023, keď sa nová SPP začne vykonávať.

Štruktúrovaný dialóg bude pokračovať aj v období medzi predložením plánov členskými štátmi a ich schválením Komisiou. Komisia napríklad v rámci schvaľovacieho procesu zašle členským štátom pripomienky.

Čo odporúča Komisia členským štátom, pokiaľ ide o znižovanie emisií skleníkových plynov?

Komisia uznáva, že znižovanie emisií skleníkových plynov je pre poľnohospodárske odvetvie EÚ ako celok kľúčovou výzvou, najmä v súvislosti s cieľom zelenej dohody dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a cieľom znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 55 %.

Komisia pripravuje na jún 2021 balík návrhov, ktorých cieľom je zvýšiť príspevok odvetví poľnohospodárstva i využívania pôdy k tomuto novému ambicióznemu cieľu.

Komisia preto všetkým členským štátom odporúča, aby znížili emisie skleníkových plynov v poľnohospodárstve, najmä emisie z chovu hospodárskych zvierat alebo z hospodárenia s pôdou, pričom prihliada na rozdiely medzi členskými štátmi v tejto súvislosti. S týmto zámerom podporuje Komisia využívanie inteligentnejšieho, presnejšieho a udržateľnejšieho poľnohospodárstva, ktoré vychádza z výmeny poznatkov a technológií. Môže to pomôcť napríklad pri lepšom hospodárení so živinami, pri presnejšom používaní prípravkov na ochranu rastlín čia efektívnejšom hospodárení s hospodárskymi zvieratami a nakladaní s hnojom. Kombinovanie hospodárskych zvierat, plodín a lesov môže okrem toho prispieť aj k zníženiu emisií skleníkových plynov. Komisia v neposlednom rade upozorňuje aj na nevyužitý potenciál sekvestrácie uhlíka, ako aj na potrebu chrániť pôdy bohaté na uhlík, napríklad rašeliniská či mokrade.

Komisia okrem toho podporuje rozvoj ukladania uhlíka v pôde a odporúča ho ako nový obchodný model pre poľnohospodárov. Takéto systémy ukladania uhlíka možno podporiť aj prostredníctvom nových ekologických režimov SPP.

Ako môžu pri plnení cieľov SPP pomôcť iné fondy EÚ?

Dôležitú úlohu vo vidieckych oblastiach zohrávajú popri SPP v súčasnosti aj rôzne ďalšie politiky EÚ vrátane regionálnejkohéznej a sociálnej politiky a mnohých iných, napríklad politiky EÚ v oblasti energetiky, dopravy, prepojenosti, životného prostredia alebo klímy.

V odporúčaniach pre členské štáty Komisia zdôrazňuje, ako môžu k ďalšiemu rozvoju vidieckych oblastí prispieť aj iné fondy EÚ. V tejto súvislosti je potrebná väčšia súčinnosť s ďalšími fondmi.

Na digitálnu transformáciu, ktorá je súčasťou plánu obnovy EÚ, sa zase osobitne zameriava fond NextGenerationEU. Ten bude dôležitý pri plnení cieľa dosiahnuť do roku 2025 úplný 100 % prístup k rýchlemu širokopásmovému pripojeniu vo vidieckych oblastiach.

Pri plnení cieľov SPP bude mať zásadný význam aj Program Horizont Európa a navrhovaná misia EÚ v oblasti zdravia pôdy a potravín. Bude sa z nich financovať výskum a inovácie v oblasti potravín a poľnohospodárstva, čo povedie k vývoju kľúčových nástrojov a postupov pre udržateľné poľnohospodárstvo a k lepšiemu hospodáreniu s prírodnými zdrojmi.

Ďalšie informácie

Tlačová správa

Oznámenie a odporúčania

Budúcnosť SPP

Stratégia „z farmy na stôl“

Stratégia v oblasti biodiverzity

Čítať ďalej...

Komisia víta politickú dohodu o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti

Európska komisia víta politickú dohodu, ku ktorej v súvislosti s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti dospeli Európsky parlament a Rada.

Tento mechanizmus je kľúčovým nástrojom a ústredným prvkom iniciatívy NextGenerationEU, teda plánu EÚ, ako vyjsť zo súčasnej krízy silnejší. Umožní poskytnúť úvery a granty v celkovej výške 672,5 miliardy eur na podporu reforiem a investícií uskutočňovaných členskými štátmi. Zohrá tak rozhodujúcu úlohu pri zmierňovaní hospodárskeho a sociálneho vplyvu pandémie koronavírusu a zvyšovaní udržateľnosti a odolnosti európskych hospodárstiev a spoločností, ako aj ich pripravenosti na ekologickú a digitálnu transformáciu. 

Hlavné prvky dohody

V dohode, ktorú ešte musia Európsky parlament a Rada definitívne schváliť, sa stanovuje, že štruktúra Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude pozostávať zo šiestich pilierov: zelená transformácia; digitálna transformácia; inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a zamestnanosť; sociálna a územná súdržnosť; zdravie a odolnosť a politiky v záujme ďalšej generácie, detí a mládeže vrátane vzdelávania a zručností.

Európska únia sa zaviazala, že do roku 2050 dosiahne klimatickú neutralitu. Európska rada zároveň minulý týždeň podporila návrh Komisie znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Členské štáty by preto mali uprednostniť reformy a investície podporujúce transformáciu hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy. V dohode sa stanovuje, že minimálne 37 % výdavkov na investície a reformy obsiahnuté v jednotlivých národných plánoch podpory obnovy a odolnosti by malo slúžiť na podporu cieľov v oblasti klímy. Pri všetkých investíciách a reformách sa navyše musí dodržať zásada nespôsobenia významných škôd, čím sa zabezpečí, aby výrazným spôsobom nepoškodzovali životné prostredie.

Členské štáty by zároveň mali vo svojich plánoch podpory obnovy a odolnosti stanoviť ambiciózne reformy a investície umožňujúce digitálnu transformáciu. K digitálnej transformácii by malo prispievať minimálne 20 % výdavkov na investície a reformy uvedené v jednotlivých národných plánoch.

Plány by takisto mali prispieť k účinnému riešeniu problémov identifikovaných v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny poskytovaných v rámci európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych a sociálnych politík v Únii.

Podľa dohody by mal pri riadení Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zohrávať významnú úlohu Európsky parlament. Ten bude mať v rámci pravidelného „dialógu o obnove a odolnosti“ možnosť vyzvať Komisiu na diskusiu o rôznych otázkach týkajúcich sa mechanizmu.

O pokroku pri uplatňovaní mechanizmu a realizácii národných plánov bude informovať hodnotiaca tabuľka, ktorá bude verejne dostupná.

Členské štáty budú musieť zaviesť prísne opatrenia na ochranu finančných záujmov Únie, predovšetkým na predchádzanie podvodom, korupcii a konfliktom záujmov.

Podľa dohody sa tiež 13 % z celkovej sumy vyčlenenej pre členské štáty sprístupní vo forme predbežného financovania. To bude vyplatené pri schválení plánov podpory obnovy a odolnosti, aby boli financie na podporu začínajúcej hospodárskej obnovy k dispozícii čo najskôr.

Členovia kolégia komisárov uviedli:

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti vyhlásila: „Na podporu našich ekonomík máme k dispozícii finančný balík – rozpočet EÚ a náš plán obnovy NextGenerationEU – aký dosiaľ nemá obdoby. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti bude zohrávať centrálnu úlohu v rámci NextGenerationEU. Vítam dnešnú dohodu ako dôležitý krok k financovaniu investícií a reforiem, ktoré musíme zrealizovať, aby sme podporili hospodársku obnovu a položili základy silnejšej a odolnejšej Európy.“

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis uviedol: „Tri hlavné inštitúcie EÚ dosiahli politickú dohodu o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, vďaka ktorému bude možné poskytnúť úvery a granty v celkovej výške 672,5 miliardy eur. Tento mechanizmus podporí reformy a investície v jednotlivých štátoch, ktoré prispejú k obnove a premene ekonomík EÚ. Naše ekonomiky sa tak stanú ekologickejšími a digitálnejšími, a to inkluzívnym a sociálne spravodlivým spôsobom. Členské štáty majú teraz potrebnú istotu pre dokončenie svojich národných plánov, na základe ktorých budú môcť čerpať financie z tohto bezprecedentného balíka prostriedkov. Budeme im vo všetkých krokoch pomáhať, aby sa podarilo túto príležitosť čo najlepšie využiť. Naším cieľom je teraz nasmerovať finančné prostriedky k tým, ktorí ich najviac potrebujú, a plne naštartovať obnovu celej EÚ.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni v tejto súvislosti uviedol: „Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti otvára Európe cestu nielen k obnove hospodárstva po pandémii, ale aj k jeho transformácii. Rád by som poďakoval nemeckému predsedníctvu a vyjednávačom Európskeho parlamentu za to, že k tejto zásadnej dohode prispeli. Máme teraz jedinečnú príležitosť splniť svoje záväzky v oblasti životného prostredia, urýchliť digitálnu transformáciu, zlepšiť zručnosti a riešiť nerovnosť. Aby sme túto príležitosť úspešne využili, musia Európska komisia a orgány jednotlivých štátov spolupracovať pri rýchlom schválení a následnej efektívnej realizácii ambicióznych a dôveryhodných národných plánov. V závere tohto náročného roka nám všetkým prajem, aby sme do budúceho roka hľadeli s optimizmom a odhodlaním.“

Ďalšie kroky

Znenie nariadenia bude teraz treba finalizovať na technickej úrovni. Európsky parlament a Rada musia následne znenie formálne schváliť, aby nariadenie mohlo čo najskôr nadobudnúť účinnosť.

Hneď ako bude účinné, budú môcť členské štáty predložiť svoje plány podpory obnovy a odolnosti stanovujúce ucelený balík reforiem a investičných projektov.

Súvislosti

Európsky parlament, členské štáty EÚ v Rade a Komisia dosiahli 10. novembra 2020 politickú dohodu o budúcom dlhodobom rozpočte EÚ a iniciatíve NextGenerationEU. V ďalšom kroku je teraz naliehavo potrebné prijať balík predpisov týkajúcich sa viacročného finančného rámca a ratifikovať rozhodnutie o vlastných zdrojoch.

Dlhodobý rozpočet EÚ spolu s iniciatívou NextGenerationEU, ktorá predstavuje dočasný nástroj na obnovu Európy, sa po svojom prijatí stane najväčším stimulačným súborom opatrení, aký sa kedy financoval z rozpočtu EÚ. Na pomoc pri prebudovaní Európy v období po pandémii COVID-19 bude celkovo vyčlenených 1,8 bilióna eur. Európa sa tak stane ešte ekologickejšou, digitálnejšou a odolnejšou.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login