Podpora využívania modrej energie pre klimaticky neutrálnu Európu

V snahe pomôcť splniť cieľ EÚ, ktorým je dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, Európska komisia predkladá stratégiu EÚ pre modrú energiu. V stratégii sa navrhuje, aby sa v Európe zvýšil výkon veternej energie na mori zo súčasných 12 GW na aspoň 60 GW do roku 2030 a na 300 GW do roku 2050. Cieľom Komisie je doplniť ho do roku 2050 o 40 GW energie z oceánov a ďalšie nové technológie, ako sú napríklad plávajúce veterné a solárne parky.

Tento ambiciózny rast bude vychádzať z obrovského potenciálu všetkých európskych morských oblastí a z celosvetového vedúceho postavenia spoločností EÚ v tomto odvetví. Poskytne nové príležitosti pre priemysel, vytvorí zelené pracovné miesta na celom kontinente a posilní celosvetové vedúce postavenie EÚ v oblasti technológií modrej energie. Zároveň zabezpečí ochranu nášho životného prostredia, biodiverzity a rybárstva.

Výkonný podpredseda pre európsku zelenú dohodu Frans Timmermans uviedol: „Dnešná stratégia poukazuje na naliehavosť a príležitosť zvýšiť naše investície do modrej energie. Európska únia má vďaka svojim rozsiahlym morským oblastiam a vedúcemu priemyselnému postaveniu všetko, čo potrebuje, aby mohla reagovať na túto výzvu. Modrá energia je už teraz skutočným európskym príbehom úspechu. Naším cieľom je premeniť ju na ešte väčšiu príležitosť pre čistú energiu, kvalitné pracovné miesta, udržateľný rast a medzinárodnú konkurencieschopnosť.“

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová dodala: „Európa je svetovým lídrom v oblasti modrej energie a môže sa stať hnacou silou jej globálneho rozvoja. Musíme zintenzívniť svoje úsilie tým, že budeme využívať celý potenciál veternej energie na mori a budeme napredovať vo vývoji ďalších technológií, ako sú energia z vĺn, prílivová energia a plávajúce solárne parky. V tejto stratégii sa stanovuje jasné smerovanie a zavádza sa ňou stabilný rámec, ktoré majú zásadný význam pre subjekty verejného sektora, investorov a vývojárov v tomto odvetví. Musíme podporiť domácu produkciu EÚ, aby sme dosiahli svoje ciele v oblasti klímy, pokryli rastúci dopyt po elektrickej energii a podporili hospodárstvo pri jeho obnove po skončení krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. 

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius uviedol: „Dnešná stratégia načrtáva, ako môžeme rozvíjať modrú energiu v kombinácii s inými ľudskými činnosťami, ako sú rybolov, akvakultúra alebo lodná doprava, a to v súlade s prírodou. Tieto návrhy nám zároveň umožnia chrániť biodiverzitu a riešiť prípadné sociálno-ekonomické dôsledky pre odvetvia, ktoré závisia od dobrého zdravia morských ekosystémov, čím sa podporí zdravá koexistencia v rámci námorného priestoru.“

S cieľom zvýšiť výkon modrej energie bude Komisia podporovať cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti dlhodobého plánovania a zavádzania. To si bude vyžadovať začlenenie cieľov v oblasti rozvoja modrej energie do národných námorných priestorových plánov, ktoré majú pobrežné štáty predložiť Komisii do marca 2021. Komisia v kontexte revidovaného nariadenia o TEN-E takisto navrhne rámec dlhodobého plánovania sústav na mori, do ktorého budú zapojené regulačné orgány a členské štáty v každej morskej oblasti.

Komisia odhaduje, že na splnenie jej navrhovaných cieľov budú do roku 2050 potrebné investície vo výške takmer 800 miliárd EUR. S cieľom pomôcť vytvoriť a uvoľniť tieto investície Komisia:

  • poskytne jasný a podporný právny rámec. Komisia na tento účel v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie objasnila aj pravidlá trhu s elektrinou a posúdi, či sú potrebné konkrétnejšie a cielenejšie pravidlá. Komisia zabezpečí, aby revízie usmernení o štátnej pomoci v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia a smernice o obnoviteľných zdrojoch energie uľahčili nákladovo efektívne zavádzanie modrej energie, 
  • pomôže zmobilizovať všetky príslušné fondy na podporu rozvoja odvetvia. Komisia nabáda členské štáty, aby využívali Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a spolupracovali s Európskou investičnou bankou a inými finančnými inštitúciami na podpore investícií do modrej energie prostredníctvom Programu InvestEU. Finančné prostriedky z programu Horizont Európa sa zmobilizujú na podporu výskumu a vývoja, najmä pokiaľ ide o menej vyspelé technológie,
  • zabezpečí posilnený dodávateľský reťazec. V stratégii sa zdôrazňuje potreba zlepšiť výrobnú kapacitu a prístavnú infraštruktúru a zvýšiť primerane kvalifikovanú pracovnú silu s cieľom udržať vyššiu mieru zavádzania. Komisia plánuje vytvoriť v rámci priemyselného fóra pre čistú energiu (Clean Energy Industrial Forum) špecializovanú platformu pre modrú energiu, ktorá by spájala všetkých aktérov a venovala by sa rozvoju dodávateľského reťazca.

Modrá energia predstavuje rýchlo rastúci globálny trh, najmä v Ázii a Spojených štátoch, a poskytuje príležitosti pre priemysel EÚ na celom svete. Komisia bude prostredníctvom svojej diplomacie zameranej na zelenú dohodu, obchodnej politiky a dialógov EÚ s partnerskými krajinami o energetike podporovať globálne zavádzanie týchto technológií.

S cieľom analyzovať a monitorovať environmentálne, sociálne a hospodárske vplyvy modrej energie na morské prostredie a hospodárske činnosti, ktoré sú od neho závislé, bude Komisia viesť pravidelné konzultácie s komunitou expertov zastupujúcich subjekty verejného sektora, zainteresované strany a vedcov. Komisia zároveň prijala nový usmerňovací dokument o rozvoji veternej energie a právne predpisy EÚ v oblasti ochrany prírody.

Kontext

Veterné parky na mori vyrábajú čistú elektrinu, ktorá konkuruje existujúcim fosílnym technológiám a niekedy je dokonca lacnejšia. Európske priemyselné odvetvia rýchlo vyvíjajú celú škálu ďalších technológií na využitie sily našich morí na výrobu ekologickej elektrickej energie. Či už ide o plávajúce veterné parky na mori, technológie založené na energii z oceánov, napríklad z vĺn a prílivu, plávajúce fotovoltické zariadenia alebo o využívanie rias na výrobu biopalív, európske spoločnosti a laboratóriá stoja momentálne na čele. 

V stratégii pre modrú energiu sa stanovuje najvyššia ambícia zavádzania veterných turbín na mori (upevnených na dne aj plávajúcich), v prípade ktorých je komerčná činnosť už pomerne rozvinutá. V týchto odvetviach už Európa získala neporovnateľné technologické, vedecké a priemyselné skúsenosti, pričom v celom dodávateľskom reťazci, od výroby až po zavádzanie, už existuje silná kapacita.

Hoci sa v stratégii zdôrazňujú príležitosti pre všetky morské oblasti EÚ – Severné more, Baltské more, Čierne more, Stredozemné more a Atlantický oceán – a pre určité pobrežné a ostrovné spoločenstvá, prínosy týchto technológií sa neobmedzujú len na pobrežné regióny. V stratégii sa zdôrazňuje široká škála vnútrozemských oblastí, v ktorých výroba a výskum už teraz podporujú rozvoj modrej energie.

Ďalšie informácie

Stratégia pre modrú energiu

Pracovný dokument útvarov Komisie o stratégii pre modrú energiu

MEMO (otázky a odpovede) týkajúce sa stratégie pre modrú energiu

Prehľad o stratégii pre modrú energiu

Prehľad o modrej energii a kľúčových technológiách

Webová stránka o stratégii pre modrú energiu

Čítať ďalej...

Únia rovnosti: Komisia predstavila svoju prvú stratégiu pre rovnosť LGBTIQ osôb v EÚ

Európska komisia predstavila vôbec prvú stratégiu EÚ pre rovnosť lesieb, gejov, bisexuálov, transrodových, nebinárnych, intersexuálnych a queer osôb (LGBTIQ), ktorú vo svojej správe o stave Únie 2020 ohlásila predsedníčka von der Leyenová.

Hoci EÚ v posledných rokoch dosiahla pokrok k zaisteniu rovnosti LGBTIQ osôb, ich diskriminácia naďalej pretrváva – až 43 % LGBTIQ osôb sa cíti byť diskriminovaných. V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa táto situácia ešte zhoršila. Táto predstavená stratégia sa zaoberá nerovnosťami a problémami, ktorým čelia LGBTIQ osoby, a stanovuje celý rad cielených opatrení, napríklad právnych či finančných, ktoré by sa mali vykonať v nasledujúcich piatich rokoch. V stratégii sa okrem iného navrhuje, aby sa zoznam trestných činov na úrovni EÚ rozšíril o trestné činy z nenávisti vrátane homofóbnych nenávistných prejavov a trestných činov motivovaných homofóbnou nenávisťou. Zároveň sa v nej počíta s predložením právnych predpisov o vzájomnom uznávaní rodičovstva v cezhraničných situáciách. Stratégia takisto zaisťuje, aby sa otázky týkajúce sa LGBTIQ náležite zohľadňovali pri tvorbe politík EÚ tak, aby LGBTIQ osoby v celej svojej rozmanitosti boli v bezpečí, mali rovnaké príležitosti na dosiahnutie prosperity a mohli sa plne zapájať do života spoločnosti. 

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Každý by mal mať možnosť byť tým, kým je, bez strachu z prenasledovania. Práve tým sa Európa vyznačuje a za tým si stojí. Táto prvá stratégia na úrovni EÚ prispeje k úsiliu, ktoré spoločne vynakladáme, aby sa so všetkými zaobchádzalo rovnako.“

Komisárka pre rovnosť Helena Dalliová ďalej uviedla: „EÚ dnes ukázala, že v oblasti boja za rozmanitosť a začlenenie je hodná nasledovania. Rovnosť a nediskriminácia sú základnými hodnotami Európskej únie a patria medzi naše základné práva. To znamená, že každý človek by sa mal v Európskej únii cítiť bezpečne a slobodne a nemal by mať strach z diskriminácie či násilia z dôvodu sexuálnej orientácie, rodovej identity, rodového vyjadrenia alebo pohlavných znakov. K plnému začleneniu a prijatiu, ktoré si LGBTIQ osoby zaslúžia, však máme ešte ďaleko. Verím, že v spolupráci s členskými štátmi sa nám podarí dosiahnuť, aby Európa bola lepším a bezpečnejším miestom pre všetkých. V tejto súvislosti sa členské štáty, ktoré nemajú vnútroštátnu stratégiu pre rovnosť LGBTIQ osôb, v stratégii vyzývajú, aby takúto stratégiu prijali a riešili tak osobitné potreby, pokiaľ ide o rovnosť LGBTIQ osôb vo svojej krajine.“

Kroky k zaisteniu rovnosti LGBTIQ osôb v rokoch 2020 – 2025

V stratégii sa stanovuje celý rad cielených opatrení, ktoré sú sústredené do štyroch pilierov a zamerané na: riešenie diskriminácie; zaistenie bezpečnosti; budovanie inkluzívnych spoločností a vedúcu úlohu pri presadzovaní rovnosti LGBTIQ osôb na celom svete. Medzi kľúčové opatrenia načrtnuté v stratégii patrí:

  • boj proti diskriminácii: kľúčom k dosiahnutiu pokroku v oblasti rovnosti LGBTIQ osôb je právna ochrana pred diskrimináciou. Komisia preskúma súčasnú situáciu, a to predovšetkým v oblasti zamestnanosti. V roku 2022 bude zverejnená správa o uplatňovaní smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní. V nadväznosti na túto správu Komisia predloží návrh právneho predpisu, ktorý sa bude týkať predovšetkým posilnenia úlohy subjektov pre rovnaké zaobchádzanie. Navrhne aj regulačný rámec, ktorý bude konkrétne riešiť riziko zaujatosti a diskriminácie spojené so systémami umelej inteligencie.
  • zaistenie bezpečnosti: LGBTIQ osoby sú oveľa častejšie vystavené trestným činom z nenávisti, nenávistným prejavom a násiliu, pričom nedostatočné oznamovanie trestných činov z nenávisti naďalej predstavuje závažný problém. V záujme harmonizácie ochrany proti trestným činom z nenávisti a nenávistným prejavom zameraným proti LGBTIQ osobám Komisia v roku 2021 navrhne iniciatívu, v rámci ktorej sa zoznam trestných činov na úrovni EÚ rozšíri o trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy vrátane činov a prejavov zameraných na LGBTIQ osoby. Komisia okrem toho poskytne možnosti na financovanie iniciatív zameraných na boj proti trestným činom z nenávisti, nenávistným prejavom a násiliu voči LGBTIQ osobám.
  • ochrana práv dúhových rodín: vzhľadom na rozdielnu právnu úpravu v jednotlivých členských štátoch nemusia byť rodinné vzťahy v rámci dúhových rodín pri prekračovaní vnútorných hraníc EÚ vždy uznané. Komisia navrhne legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa vzájomného uznávania rodičovstva a preskúma možné opatrenia na podporu vzájomného uznávania partnerstiev osôb rovnakého pohlavia medzi členskými štátmi.
  • rovnosť LGBTIQ osôb na celom svete: LGBTIQ osoby sa v rôznych častiach sveta stretávajú so závažným porušovaním a potláčaním svojich práv. Komisia podporí opatrenia v oblasti rovnosti LGBTIQ osôb v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), nástroja predvstupovej pomoci (IPA) a Fondu pre azyl a migráciu.

Zohľadňovanie rovnosti LGBTIQ osôb v politikách EÚ

Pod vedením komisárky pre rovnosť Heleny Dalliovej a s podporou pracovnej skupiny pre rovnosť Komisia zároveň zohľadní boj proti diskriminácii LGBTIQ osôb vo všetkých politikách a hlavných iniciatívach EÚ.

Ďalšie kroky

Členské štáty sa vyzývajú, aby využili existujúce najlepšie postupy a vypracovali vlastné akčné plány v oblasti rovnosti LGBTIQ osôb. Cieľom bude lepšie chrániť LGBTIQ osoby pred diskrimináciou a doplniť opatrenia uvedené v tejto stratégii ďalšími opatreniami, ktorými sa zaistí, aby sa pokrok v oblasti rovnosti LGBTIQ osôb dosiahol aj vo sférach, ktoré patria do právomoci členských štátov.

Európska komisia bude pravidelne monitorovať vykonávanie opatrení uvedených v stratégii a v roku 2023 predloží preskúmanie v polovici obdobia.

Súvislosti

Táto predstavená stratégia je prvou stratégiou Komisie v oblasti rovnosti LGBTIQ osôb. Plní sa ňou záväzok predsedníčky von der Leyenovej v súvislosti s Úniou rovnosti.

Stratégia vychádza zo Zoznamu opatrení na dosiahnutie pokroku v oblasti rovnosti LGBTI osôb. Je previazaná s ďalšími strategickými rámcami a stratégiami Európskej komisie vrátane nedávno prijatého akčného plánu EÚ na boj proti rasizmu na roky 2020 – 2025stratégie v oblasti práv obetí a stratégie pre rodovú rovnosť.

Rovnosť a nediskriminácia sú v EÚ základnými hodnotami a základnými právami, ktoré sú zakotvené v zmluvách a v Charte základných práv. V posledných desaťročiach prispeli legislatívne zmeny, judikatúra a politické iniciatívy k zlepšeniu života mnohých ľudí a pomohli nám vybudovať rovnoprávnejšiu a ústretovejšiu spoločnosť, a to aj pre LGBTIQ osoby. V EÚ síce rastie spoločenská akceptácia a podpora rovnakých práv, nie vždy sa to však premietne do jednoznačných zlepšení života LGBTIQ osôb. Podľa Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) až 43 % LGBT osôb v roku 2019 uviedlo, že sa cítia byť diskriminované, zatiaľ čo v roku 2012 to bolo 37 %. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 priniesla pre väčšinu zraniteľných skupín novú záťaž a LGBTIQ osoby nie sú výnimkou.

Za mnohé oblasti politiky spojené so zlepšovaním rovnosti LGBTIQ osôb sú v prvom rade zodpovedné jednotlivé štáty. EÚ však zohráva dôležitú úlohu pri poskytovaní politických usmernení, koordinácii opatrení členských štátov, monitorovaní vykonávania a pokroku, poskytovaní podpory z prostriedkov EÚ a pri podpore výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi.

Ďalšie informácie

Oznámenie – Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025

Prehľad – Stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb

Audiovizuálne informácie – Stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb

Agentúra EÚ pre základné práva: EU-LGBTI II – Dlhá cesta k rovnosti LGBTI osôb

Európska komisia: osobitný prieskum Eurobarometra 493: Diskriminácia v Európskej únii

Čítať ďalej...

Otázky a odpovede: Budovanie európskej zdravotnej únie: lepšia pripravenosť a reakcia Európy na krízy

Pandémia COVID-19 spôsobila obrovské ľudské utrpenie a prinútila systémy zdravotnej starostlivosti ísť za hranice svojich možností. Opatrenia potrebné na zabránenie šíreniu pandémie a záchranu životov majú obrovský vplyv na živobytie ľudí, ich pracovné miesta a slobody. Od vypuknutia pandémie pozorujeme skutočnú a hmatateľnú solidaritu. Na čele tohto úsilia boli zdravotníci, ktorí pracovali vo dne v noci, aby sa postarali o pacientov s ochorením COVID-19. Členské štáty EÚ namiesto jednostranných opatrení pristúpili k vzájomnej podpore, a to buď prijímaním pacientov s ochorením COVID-19 zo susedných krajín, alebo vysielaním zdravotníkov a kľúčového zdravotníckeho vybavenia. Spolupráca a koordinácia na úrovni EÚ sa stala normou.

Pomoc EÚ získala aj od svojich agentúr, pričom kľúčovú úlohu v reakcii na pandémiu COVID-19 zohrávalo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európska agentúra pre lieky (EMA). ECDC konkrétne nepretržite poskytovalo posúdenia rizík a vedecké usmernenia založené na epidemiologickom šírení vírusu a EMA zjednodušila svoje postupy posudzovania, aby sa dali efektívnejšie posudzovať sľubné vakcíny alebo liečebné postupy proti ochoreniu COVID-19.

Na boj proti pandémii COVID-19 a budúcim núdzovým zdravotným situáciám však potrebujeme upevniť rámec koordinácie a posilniť existujúce štruktúry a mechanizmy na lepšiu ochranu, prevenciu, pripravenosť a reakciu na ohrozenia zdravia ľudí na úrovni EÚ. Práve preto predsedníčka Komisie vo svojej správe o stave Únie v roku 2020 vyzvala Európu, aby sa poučila z aktuálnej krízy a vybudovala európsku zdravotnú úniu.

Prečo potrebujeme európsku zdravotnú úniu?

Súčasná pandémia nám ukázala, aký zásadný význam má koordinácia a spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou. Pandémia je celoúnijným aj globálnym problémom, ktorý možno riešiť len vtedy, ak budeme konať jednotne. EÚ musí byť preto s podporou Európskeho parlamentu a Rady lepšie vybavená na predchádzanie zdravotným krízam, prípravu na ne a ich riadenie. To dokáže len silnejšia zdravotná únia so všetkými spoločenskými a hospodárskymi prínosmi, ktoré prináša.

Silná európska zdravotná únia ochráni nielen naše zdravie, ale aj náš spôsob života či hospodárstva a spoločnosti. Ak je v hre naše zdravie, v hre sú aj naše ekonomiky. Úzky vzťah medzi záchranou životov a záchranou živobytia nebol ešte nikdy taký zjavný ako teraz. Budovaním silnejšej zdravotnej únie predložené návrhy prispejú aj k väčšej odolnosti vnútorného trhu EÚ a udržateľnej hospodárskej obnove.

Ambície Komisie v podobe zdravotnej únie predstavujeme v čase rozsiahleho opätovného prepuknutia pandémie COVID-19 v Európe a na celom svete. EÚ a jej členské štáty musia aj naďalej prijímať potrebné opatrenia v snahe brániť šíreniu pandémie a riadiť ju zo dňa na deň, na čo je naďalej nevyhnutné postupovať na úrovni EÚ koordinovane.

Zároveň je však ešte naliehavejšie zlepšiť pripravenosť a reakciu na budúce vypuknutia prenosných ochorení v súlade s tým, ako sa bude stupňovať ich pravdepodobnosť. Zaznamenávame totiž nárast intenzity v dlhodobých trendoch, ako je antimikrobiálna rezistencia, tlak na biodiverzitu a zmena klímy – a všetky tieto faktory sú spájané s nárastom hrozby prenosných ochorení v Európe a na celom svete. Vyžaduje si to systematickú uvážlivú koncepciu zohľadňujúcu aj interakciu medzi zdravím ľudí a zvierat a životným prostredím, aby bolo možné vyvinúť štrukturálne nadčasové riešenia v súlade s koncepciou „jedno zdravie“.

Prvé predstavené stavebné prvky európskej zdravotnej únie načrtávajú poznatky získané z prvej fázy pandémie a zasadzujú sa za posilnenie existujúcich štruktúr a mechanizmov na lepšiu ochranu, prevenciu, pripravenosť a schopnosť reagovať na ohrozenia ľudského zdravia na úrovni EÚ.

Tieto počiatočné návrhy sa plánujú v rámci aktuálnych ustanovení zmlúv, predovšetkým článku 168 ods. 5 ZFEÚ. Tieto prvé hlavné prvky európskej zdravotnej únie znamenajú zdokonalenie rámca EÚ pre cezhraničné ohrozenia zdravia, čím pomôžu dosiahnuť väčší celkový vplyv, ktorý si bude vyžadovať mimoriadne silný záväzok členských štátov. Pritom sa však budú plne rešpektovať ich kompetencie v oblasti zdravia.

Prečo posilňovať rámec EÚ pre zdravotnú bezpečnosť uprostred pandémie?

Pandémia koronavírusu preukázala, že EÚ musí zlepšiť svoju pripravenosť a reakciu, aby mohla účinnejšie riadiť závažné cezhraničné ohrozenia zdravia na úrovni EÚ aj členských štátov. Nedostatky, ktoré sme zaznamenali v posledných mesiacoch v našich schopnostiach reagovať na významnú krízu v oblasti zdravia, si vyžadujú jednotnejší a koordinovanejší prístup k príprave na takéto hrozby v EÚ a ich zvládaniu. Preto predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie oznámila nové opatrenia zamerané na vybudovanie európskej zdravotnej únie.

Na základe skúseností získaných počas posledných deviatich mesiacov Komisia navrhuje pevný rámec pre pripravenosť, dohľad, posudzovanie rizík, včasné varovanie a reakciu na úrovni EÚ. Tieto návrhy lepšie vyzbroja EÚ a členské štáty na spoločné prijímanie rýchlych, rozhodných a koordinovaných opatrení: s tým súvisia nové mandáty na riešenie krízových situácií pre Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európsku agentúru pre lieky (EMA), ako aj prepracovaný právny rámec týkajúci sa cezhraničných ohrození zdravia.

Pandémia COVID-19 sa ešte neskončila. Hoci EÚ dosiahla významný pokrok vďaka stratégii EÚ v oblasti vakcín a podpísala tri zmluvy s farmaceutickými spoločnosťami o prístupe k budúcim bezpečným a účinným očkovacím látkam, v súčasnosti nie je k dispozícii žiadna schválená vakcína a liečebných postupov je naďalej nedostatok. Preto je dôležité zakročiť už teraz, aby sa zabezpečila lepšia pripravenosť a reakcia tak počas súčasnej zdravotnej krízy, ako aj počas tých budúcich.

Bude európska zdravotná únia obmedzená na krízové riadenie?

Tieto návrhy sa zaoberajú krízovým riadením, pripravenosťou, reakciou a odolnosťou. Je to prvý krok smerom k európskej zdravotnej únii ohlásenej v prejave o stave Únie, ale zdravotná únia pôjde ešte ďalej.

Kríza ukázala, aká dôležitá je spolupráca v boji proti prenosným ochoreniam. Systémy zdravotnej starostlivosti musia byť odolné a schopné reagovať na núdzové zdravotné situácie, ako aj na všetky ostatné závažné cezhraničné ohrozenia zdravia.

Občania EÚ považujú zdravie za prioritu a očakávajú, že Európa na tomto poli urobí viac. Preto všetky budúce politiky v oblasti zdravia budú prispievať k cieľu vytvorenia európskej zdravotnej únie.

Po týchto návrhoch budú nasledovať ďalšie dve významné iniciatívy týkajúce sa zdravotnej únie: farmaceutická stratégia pre Európu a európsky plán boja proti rakovine.

Zameriavajú sa návrhy aj na ochorenie COVID-19 alebo len na budúce zdravotné krízy?

Tri navrhované nariadenia teraz prerokuje Rada a Európsky parlament. Hneď po prijatí nadobudnú účinnosť a budú sa uplatňovať okamžite. Nové štruktúry vychádzajú z existujúcich právnych predpisov a praxe počas reakcie na núdzovú situáciu spôsobenú ochorením COVID-19 a ako také by sa mohli rýchlo začleniť do súčasných rámcov. Je dôležité, aby sa na riešenie aktuálnej krízy naďalej využívali všetky existujúce zdroje. Tieto návrhy podporujú tento princíp a zároveň poskytujú rámec na lepšiu prípravu na ďalšie závažné cezhraničné ohrozenia zdravia.

Ako navrhované právne predpisy o cezhraničných ohrozeniach zdravia posilnia krízové riadenie?

Komisia navrhuje silnejší a komplexnejší právny rámec na prípravu a reakciu na závažné cezhraničné ohrozenia zdravia. Zmeny sú založené na poznatkoch získaných počas krízy spôsobenej koronavírusom. Podľa nového nariadenia by Európska únia mohla:

  • prijímať spoločné opatrenia na úrovni EÚ s cieľom čeliť budúcim cezhraničným ohrozeniam zdravia,
  • vyhlásiť núdzový stav v oblasti verejného zdravia na úrovni EÚ,
  • posilniť plánovanie pripravenosti, podávanie správ a audit na úrovni EÚ,
  • zaviesť integrovaný systém EÚ na monitorovanie infekčných chorôb a iných ohrození zdravia.

Prečo sa mení mandát Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC)?

Centrum ECDC zohráva dôležitú úlohu pri pripravenosti na krízy a reakcii na ohrozenia v podobe infekčných chorôb a ich ohniská. Pandémia koronavírusu však poukázala na nedostatky v tomto fungovaní. Agentúra mohla vydávať len technické usmernenia a nemohla poskytovať analýzy údajov, ktoré zhromaždila. Nový rozšírený mandát by centru umožnil:

  • vydávať prísnejšie odporúčania týkajúce sa opatrení na kontrolu ohnísk,
  • mobilizovať a nasadzovať osobitnú skupinu EÚ pre oblasť zdravia na pomoc pri miestnej reakcii v členských štátoch,
  • skvalitniť analýzu a modelovanie s cieľom asistovať členským štátom pri kontrole výskytu ohnísk, napríklad zhromažďovaním a spracúvaním väčšieho množstva údajov,
  • budovať kľúčové kompetencie v oblasti ochrany zdravia v členských štátoch prostredníctvom novej siete referenčných laboratórií EÚ zameraných na verejné zdravie,
  • posilniť prevenciu prenosných ochorení a riešiť špecifické otázky v oblasti zdravia, ako sú antimikrobiálna rezistencia, vakcinácia a biologická bezpečnosť.

Prečo je potrebné posilniť úlohu Európskej agentúry pre lieky (EMA)?

EMA má kľúčovú úlohu z hľadiska zabezpečenia hodnotenia liekov, ktoré sú k dispozícii na liečbu pacientov v EÚ, ich schvaľovania a dohľadu nad nimi. V krízových časoch musí byť EMA silnejšia. Počas pandémie koronavírusu sa zintenzívnila spolupráca s odborníkmi z členských štátov a posudzovanie potenciálnych liečebných postupov a vakcín, a to vďaka dočasným a výnimočným opatreniam v záujme reakcie, ktorá by zodpovedala rozmerom tejto výzvy. Na základe skúseností so súčasnou pandémiou by navrhované nariadenie dalo týmto opatreniam trvalý charakter a agentúre EMA umožnilo:

  • neustále monitorovať udalosti, ktoré by mohli viesť k nedostatku liekov počas budúcich kríz,
  • monitorovať riziko nedostatku liekov a zdravotníckych pomôcok v krízových časoch a informovať o ňom,
  • aktivovať špecializovanú štruktúru krízového riadenia,
  • zohrávať kľúčovú úlohu pri vývoji a rýchlejšom schvaľovaní liekov na liečbu alebo prevenciu ochorení spôsobujúcich krízy v oblasti verejného zdravia,
  • urýchliť poskytovanie vedeckého poradenstva k protokolom klinického skúšania a priebežne skúmať dôkazy z klinických skúšaní a iných štúdií,
  • permanentne zastrešovať panely odborníkov na zdravotnícke pomôcky.

Bude Európska agentúra pre lieky regulovať aj zdravotnícke pomôcky?

EMA bude zohrávať veľmi obmedzenú úlohu v oblasti zdravotníckych pomôcok, najmä počas prípadnej krízy. Ide o pragmatické riešenie na zabezpečenie riadneho monitorovania rizika nedostatku pomôcok. EMA takisto zabezpečí stálu štruktúru panelov odborníkov na zdravotnícke pomôcky. Nariadením by sa však agentúre EMA neudelila regulačná úloha v oblasti zdravotníckych pomôcok.

Rešpektujú návrhy právomoci členských štátov v oblasti zdravia?

Balík je v medziach Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Bude sa zakladať na článku 168 o verejnom zdraví, ako aj na článku 114 týkajúcom sa vnútorného trhu. Nariadenie o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia sa bude opierať o článok 168 ods. 5 ZFEÚ*. 

Prečo potrebujeme nový orgán pre biomedicínsku pripravenosť?

Keď sa Európa ocitla zoči-voči úplne novému patogénu, nemala prístup k potrebným zásobám zdravotníckych protiopatrení a vyšlo najavo, aké zraniteľné sú dodávateľské reťazce EÚ v súvislosti s týmito kritickými protiopatreniami. EÚ navyše nemala koordinovaný a systematický prístup k podpore rozvoja, výroby a obstarávania potrebných zdravotníckych protiopatrení. Na úrovni EÚ v súčasnosti neexistuje žiadny orgán porovnateľný s americkým Úradom pre pokročilý biomedicínsky výskum a vývoj (BARDA), ktorý by túto prácu koordinoval a riadil. Predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie 2020 prisľúbila, že EÚ vybuduje európsky ekvivalent úradu BARDA, ktorý sa bude zameriavať na pokročilý biomedicínsky výskum a vývoj. Tento nový orgán podporí našu schopnosť a pripravenosť reagovať na cezhraničné hrozby a núdzové situácie – či už prírodného alebo úmyselného pôvodu.

Únijný orgán by odstránil štrukturálne nedostatky v kapacitách EÚ v oblasti pripravenosti a reakcie na ohrozenia zdravia, pokiaľ ide o biomedicínsky rozvoj, výrobu a budovanie pohotovostných kapacít. Bude sa venovať aj monitorovaniu situácie so zameraním na vznikajúce biomedicínske technológie, ktoré sa môžu rozšíriť na reálne aplikácie v čase krízy. Orgán bude spolupracovať so sieťami priemyselných, vedeckých, akademických a klinických výskumných organizácií a jeho cieľom bude realizovať úspešné verejno-súkromné partnerstvá.

Prípravné práce už prebiehajú a Komisia predloží návrh budúcej agentúry v poslednom štvrťroku 2021.

Sú tieto návrhy prepojené s farmaceutickou stratégiou?

Pandémia koronavírusu poukázala na slabiny vo farmaceutickom dodávateľskom reťazci. Uvedené návrhy obsahujú prvky, ktoré sa týkajú liekov a zdravotníckych pomôcok, ako napríklad dôslednejšie monitorovanie dodávok počas núdzových situácií, koordinovanejšie klinické skúšanie a poradenstvo v súvislosti s liekmi s novými indikáciami počas núdzových zdravotných situácií. Návrhy sú koncipované s ohľadom na krízové zdravotné situácie, zatiaľ čo farmaceutická stratégia bude mať v týchto oblastiach dlhodobejší systémový prístup. Bude tak dopĺňať úsilie o zabezpečenie stabilnej dodávky liekov a zdravotníckych pomôcok počas kríz aj mimo nich.

Ako sa budú súčasné návrhy financovať?

Väčšina opatrení je zahrnutá do návrhu Komisie týkajúceho sa programu EU4Health na roky 2021 – 2027. Návrh o EU4Health obsahuje zoznam oprávnených podporných opatrení, ako je vypracovanie plánu pripravenosti Únie, asistencia pri stresových testoch vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti a cvičeniach v oblasti pripravenosti, odborná príprava zdravotníckych pracovníkov či investovanie do digitalizácie. Časť práce by sa mohla financovať aj prostredníctvom iných programov Únie, ako je InvestEU. Posilnenie agentúr EÚ si bude vyžadovať zvýšenie ich rozpočtu, o ktorom sa bude rokovať s rozpočtovými orgánmi.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURACTIV.SK

Kanál noviniek nebol nájdený.
Login