Dohoda o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom: ochrana európskych záujmov, zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a pokračujúca spolupráca v oblastiach spoločného záujmu

Po intenzívnych rokovaniach Európska komisia dosiahla dohodu so Spojeným kráľovstvom o podmienkach jeho budúcej spolupráce s Európskou úniou.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová k tomu vyhlásila: „Oplatilo sa bojovať, pretože teraz máme so Spojeným kráľovstvom spravodlivú a vyváženú dohodu, ktorá bude chrániť naše európske záujmy, zabezpečovať spravodlivú hospodársku súťaž a našim rybárskym komunitám poskytne prepotrebnú predvídateľnosť. Konečne sa môžeme od brexitu pohnúť dopredu a zamerať sa na budúcnosť. Európa pokračuje ďalej.“

Hlavný vyjednávač Európskej komisie Michel Barnier dodal: „Ukončili sme veľmi intenzívne štvorročné obdobie, najmä jeho posledných deväť mesiacov, počas ktorého sme rokovali o riadenom vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ a o úplne novom partnerstve, na ktorom sme sa dnes nakoniec dohodli. V úplnom centre našej pozornosti bola pri týchto rokovaniach ochrana našich záujmov a som rád, že sa nám to podarilo dosiahnuť. Teraz je rad na Európskom parlamente a Rade, aby k tejto dohode zaujali stanovisko.“

Návrh dohody o obchode a spolupráci tvoria tri hlavné piliere:

  • Dohoda o voľnom obchode: nové hospodárske a sociálne partnerstvo so Spojeným kráľovstvom
    • Dohoda sa týka nielen obchodu s tovarom a službami, ale aj širokej škály ďalších oblastí v záujme EÚ, napríklad investícií, hospodárskej súťaže, štátnej pomoci, daňovej transparentnosti, leteckej a cestnej dopravy, energetiky a udržateľnosti, rybolovu, ochrany údajov či koordinácie sociálneho zabezpečenia.
    • Stanovujú sa ňou nulové clá a nulové kvóty na všetok tovar, ktorý spĺňa príslušné pravidlá pôvodu.
    • Obe strany sa zaviazali k tomu, že zabezpečia spoľahlivé rovnaké podmienky, a to tým, že zachovajú vysokú úroveň ochrany v oblastiach ako ochrana životného prostredia, boj proti zmene klímy a stanovovanie cien uhlíka, sociálne a pracovné práva, daňová transparentnosť či štátna pomoc. Pomáhať im pritom bude účinné vnútroštátne presadzovanie práva, záväzné mechanizmy urovnávania sporov a možnosť prijímať nápravné opatrenia, ktorá bude otvorená pre obidve strany.
    • EÚ a Spojené kráľovstvo sa dohodli na novom rámci pre spoločné hospodárenie s rybami vo vodách EÚ a Spojeného kráľovstva. Spojené kráľovstvo bude môcť ďalej rozvíjať svoju rybolovnú činnosť, pričom sa zachová činnosť a živobytie európskych rybárskych spoločenstiev a budú sa chrániť prírodné zdroje.
    • Pokiaľ ide o dopravu, dohodou sa stanovuje nepretržitá a udržateľná letecká, cestná, železničná a námorná prepojenosť, aj keď prístup na trh už nebude dosahovať úroveň, ktorú ponúka jednotný trh. Dohoda obsahuje ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť, aby hospodárska súťaž medzi prevádzkovateľmi z EÚ a zo Spojeného kráľovstva prebiehala za rovnakých podmienok, aby neboli ohrozené práva cestujúcich, základné pracovné práva ani bezpečnosť dopravy.
    • V oblasti energetiky poskytuje dohoda nový model obchodovania a prepojenosti, pričom ponúka záruky otvorenej a spravodlivej hospodárskej súťaže vrátane bezpečnostných noriem pre výrobu energie na mori a výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.
    • Pokiaľ ide o koordináciu sociálneho zabezpečenia, cieľom dohody je zabezpečiť celý rad práv tak občanov EÚ, ako aj štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva. Týka sa to občanov EÚ pracujúcich a cestujúcich v Spojenom kráľovstve alebo sťahujúcich sa doň a štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva, pracujúcich a cestujúcich v EÚ alebo sťahujúcich sa do nej po 1. januári 2021.
    • Napokon dohoda umožňuje Spojenému kráľovstvu naďalej sa podieľať na viacerých hlavných programoch EÚ na obdobie 2021 – 2027 (pričom podmienkou je finančný príspevok Spojeného kráľovstva do rozpočtu EÚ), ako je napríklad program Horizont Európa.
  • Nové partnerstvo v záujme bezpečnosti našich občanov
    • Dohoda o obchode a spolupráci stanovuje nový rámec presadzovania práva a justičná spolupráce v trestnoprávnych a občianskych veciach. Uznáva potrebu silnej spolupráce vnútroštátnej policajných a súdnych orgánov, predovšetkým v boji proti cezhraničnej kriminalite a terorizmu a v trestnom stíhaní takýchto činov. Vytvára nové operačné schopnosti, pričom sa zohľadňuje skutočnosť, že Spojené kráľovstvo ako nečlen EÚ mimo Schengenského priestoru už nebude disponovať rovnakými zariadeniami ako doteraz. Spoluprácu v bezpečnostných otázkach možno pozastaviť, ak Spojené kráľovstvo poruší svoj záväzok naďalej dodržiavať Európsky dohovor o ľudských právach a prestane ho na svojom území presadzovať.
  • Horizontálna dohoda o správe vecí verejných Rámec, ktorý sa dlhodobo osvedčí
    • Osobitná kapitola o správe verejných vecí v snahe zabezpečiť podnikom, spotrebiteľom a občanom maximálnu právnu istotu objasňuje, ako dohoda bude fungovať a ako sa bude kontrolovať. Zriaďuje sa ňou aj spoločná rada pre partnerstvo, ktorá bude zabezpečovať správne uplatňovanie a výklad dohody. Na jej pôde bude prebiehať diskusia o všetkých otázkach, ktoré sa v tejto súvislosti objavia.
    • Záväzné mechanizmy na vykonávanie a urovnávanie sporov zabezpečia dodržiavanie práv podnikov, spotrebiteľov a všetkých jednotlivcov. Znamená to, že podniky v EÚ i Spojenom kráľovstve majú rovnaké podmienky v hospodárskej súťaži a že žiadna strana nevyužije svoju regulačnú autonómiu na poskytovanie nespravodlivých subvencií ani nenaruší hospodársku súťaž.
    • Obe strany môžu pristúpiť k medzisektorovým odvetným opatreniam, ak dôjde k porušeniu dohody. Tieto medzisektorové odvetené opatrenia platia vo všetkých oblastiach hospodárskeho partnerstva.

Spolupráca v zahraničnej politike, vonkajšej bezpečnosti a obrane nie je predmetom dohody a Spojené kráľovstvo si ani neželalo o týchto otázkach rokovať. Od 1. januára 2021 teda nebude existovať žiaden rámec medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, v ktorom by mohli vypracúvať a koordinovať spoločné reakcie na výzvy v oblasti zahraničnej politiky, ako je napríklad uvalenie sankcií na štátnych príslušníkov alebo hospodárstvo tretích krajín.

Dohoda o obchode a spolupráci sa vzťahuje na viaceré oblasti, ktoré sú v záujme EÚ. Je oveľa viac než len tradičná dohoda o voľnom obchode a tvorí spoľahlivý základ na zachovanie dlhodobého priateľstva a spolupráce. Zaručuje nenarušenosť jednotného trhu a nedeliteľnosť štyroch slobôd (ľudia, tovar, služby a kapitál). Odráža skutočnosť, že Spojené kráľovstvo opúšťa ekosystém EÚ a jeho spoločné pravidlá, mechanizmy dohľadu a presadzovania práva, a preto už nemôže využívať výhody, ktoré ponúka členstvo EÚ, ani jednotný trh. Dohoda teda zďaleka Spojenému kráľovstvu nezaručuje rovnaké výrazné výhody, aké malo ako členský štát EÚ.

Prichádzajú veľké zmeny: prípravy na 1. január 2021

Aj napriek novej dohode o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom nastanú od 1. januára 2021 veľké zmeny.

Spojené kráľovstvo v ten deň opustí jednotný trh EÚ a colnú úniu, ako aj všetky politiky a medzinárodné dohody EÚ. Skončí sa voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ.

EÚ a Spojené kráľovstvo vytvoria dva samostatné trhy, teda dva odlišné regulačné a právne priestory. Vzniknú tak prekážky brániace obchodovaniu s tovarom a službami a cezhraničnej mobilite a výmenám, ktoré dnes neexistujú, a to oboma smermi.

Dohoda o vystúpení

Dohoda o vystúpení zostáva v platnosti, pričom okrem iného chráni práva občanov EÚ a štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva, finančné záujmy EÚ, a čo je najdôležitejšie, mier a stabilitu v Írsku. Úplné a včasné vykonávanie tejto dohody predstavuje pre Európsku úniu hlavnú prioritu.

Vďaka intenzívnym rokovaniam medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v spoločnom výbore a v rôznych osobitných výboroch sa dohoda o vystúpení, a najmä protokol o Írsku a Severnom Írsku, budú vykonávať od 1. januára.

Spoločný výbor EÚ – Spojené kráľovstvo sa 17. decembra stretol, aby schválil všetky formálne rozhodnutia a iné praktické riešenia týkajúce sa vykonávania dohody o vystúpení. V rámci týchto vzájomne dohodnutých riešení Spojené kráľovstvo súhlasilo s tým, že stiahne sporné ustanovenia zo svojho zákona o vnútornom trhu a žiadne podobné ustanovenia nezavedie ani do svojho daňového zákona.

Ďalšie kroky

Začatie uplatňovania dohody o obchode a spolupráci je mimoriadne naliehavé.

  • Spojené kráľovstvo má ako bývalý členský štát rozsiahle väzby s Úniou v širokej škále hospodárskych a iných oblastí. Ak po 31. decembri 2020 nebude existovať žiadny platný rámec, ktorý by upravoval vzťahy medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom, tieto vzťahy budú výrazne narušené – na úkor jednotlivcov, podnikov a iných zainteresovaných strán.
  • Rokovania sa podarilo zavŕšiť až vo veľmi neskorom štádiu pred uplynutím prechodného obdobia. Takéto oneskorené načasovanie by nemalo ohroziť demokratickú kontrolu, ktorú má vykonávať Európsky parlament v súlade so zmluvami.
  • Vzhľadom na tieto výnimočné okolnosti Komisia navrhuje, aby sa dohoda predbežne vykonávala počas obmedzeného časového obdobia, ktoré by trvalo do 28. februára 2021.

Komisia urýchlene navrhne rozhodnutia Rady o podpísaní a predbežnom vykonávaní dohody a o jej uzavretí.

Všetkých 27 členských štátov bude potom musieť na pôde Rady jednomyseľne prijať rozhodnutie, ktorým povolí podpísanie dohody a jej predbežné vykonávanie od 1. januára 2021. Po ukončení tohto procesu bude možné oficiálne podpísať dohodu o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom.

Následne sa žiadosť o vyjadrenie súhlasu s dohodou adresuje Európskemu parlamentu.

Ako posledný krok na strane EÚ musí Rada prijať rozhodnutie o uzavretí dohody.

Verzia na tlač 

Čítať ďalej...

Rozhovor so študentom Prešovskej univerzity Michalom Semančíkom o Európskej únii: „Vplyv EÚ na vzdelávanie je badateľný v každom kúte Slovenska“

V našom najnovšom interview sme vyspovedali študenta politológie na Prešovskej univerzite, ktorý zároveň pracuje aj ako odborný referent školstva, mládeže a športu na MsÚ mesta Prešov. V rámci nášho posledného tohtoročného rozhovoru sa dozviete, ako je vnímaný projekt EÚ očami vysokoškolského študenta, a čo Michala inšpirovalo k tomu, aby sa stal súčasťou pracovného kolektívu Europe Direct Prešov.

Ako vnímaš Európsku úniu z pohľadu vysokoškolského študenta?

Ako študent politológie samozrejme podrobne vnímam orgány Európskej únie, ich kompetencie a v neposlednom rade aj ich činnosť. Predovšetkým však badám to, akým spôsobom európska politika ovplyvňuje nielen Slovensko, ale aj samotné mesto Prešov. Koniec koncov, vplyv EÚ je dostatočne viditeľný aj na mojej univerzite resp. fakulte, kde sa vďaka rôznym projektom kvalitatívne posúva úroveň vzdelávania vpred. V tejto súvislosti by som chcel poukázať najmä na význam eurofondov, ktoré sú prínosné vo viacerých oblastiach našich každodenných životov. 

Je teda vplyv eurofondov podľa teba citeľný?

Samozrejme. Pri eurofondoch však vnímam niekoľko rozmerov. Bežní občania napríklad túto vymoženosť Únie poznajú, avšak už menej ľudí rozozná, čo všetko sa za týmto nástrojom zlepšovania kvality života ukrýva. V konečnom dôsledku sú na môj vkus informácie o eurofondoch stále málo propagované. Z toho dôvodu potom vznikajú rôzne dezinformácie a hoaxy o tom, že to sú „aj tak len naše peniaze, a že EÚ nás núti ich používať na to, čo chce ona.“ To však nie je pravda. Slovensko je v tej kategórií štátov, ktoré sú čistými príjemcami eurofondov – to znamená, že do rozpočtu dávame menej, než dostávame vo forme eurofondov. Samozrejme miera ich čerpania je už ďalšou otázkou, ale to už spadá do kompetencie národných štátov, samospráv a ďalších inštitúcií.

Vnímaš aj iné európske vymoženosti? Využil si aj ty sám niektorú z nich?

Ako mnoho ďalších študentov, aj ja som využil možnosť vzdelávania sa v zahraničí. Dva roky som študoval v Dánsku, kde som mal ako občan Únie štúdium úplne zadarmo. Bola to pre mňa nesmierna skúsenosť do života, z ktorej budem rozhodne ťažiť aj v budúcnosti. Na tomto príklade chcem ukázať, že možnosť cestovania a študovania po krajinách Únie je nesporne jednou z obrovských výhod nášho integračného spoločenstva. Myslím si, že mnoho ľudí v mladom veku chce vidieť aj iné krajiny, spoznať ich kultúrnu rozmanitosť a vyskúšať si iný životný štýl. Programy ako Erazmus sú na to výbornou príležitosťou. Študenti si tak môžu porovnať krajiny, získajú skúsenosti a vedia si v budúcnosti zvoliť, či chcú v pracovnom živote pôsobiť vo svojej rodnej krajine, alebo sa rozhodnú pre život v zahraničí.

Vnímaš vplyv EÚ na vzdelávanie aj v iných smeroch?

Samozrejme, možnosť vzdelávať sa v zahraničí je len jedným z nástrojov EÚ. Jej vplyv na zvyšovanie kvality školstva je badateľný skoro v každom kúte Slovenska. Keď sa prejdete po škôlkach, školách a univerzitách, môžete vnímať tie pozitívne zmeny, ktoré boli umožnené vďaka rôznym fondom a projektom. Ide napríklad o nákup nových učebných pomôcok a techniky, zateplenie budov, komplet novo vybavené učebne a v neposlednom rade vybudovanie resp. zrekonštruovanie mnohých oddychovo-športových zón. Prakticky všetko to, kde sa nachádza „nálepka“ v podobe vlajky EÚ, bolo umožnené zlepšiť vďaka Bruselu. Považujem za dôležité, aby sa o tom čo najviac hovorilo, nakoľko mnohí si to stále neuvedomujú, ako veľmi nám Únia pomohla skvalitniť školstvo. Pri tejto otázke možno spomeniem ešte jeden konkrétny príklad známy z mojej univerzity. V rámci Filozofickej fakulty PU kde pôsobím, sa nám tento rok otvorilo aj Informačné centrum Europe Direct Prešov, ktoré bude rozhodne prínosom pre vzdelávanie sa študentov o európskych témach. Bohato vybavená knižnica, poskytovanie odborného poradenstva či vybudovanie oddychovej zóny sú ďalšou ukážkou toho, že nám Únia pomáha a neškodí.

Aj vďaka otvoreniu Informačného centra Europe Direct Prešov v priestoroch Prešovskej univerzity si sa vlastne rozhodol pre stážovanie v našej inštitúcii. Alebo sa mýlim?

Je to určite jeden z faktorov. Aj takýmto spôsobom som chcel zúročiť moje štúdium v Dánsku a zároveň aj skúsenosti z práce v samospráve mesta Prešov. Ľudí, ktorí v tomto informačnom centre pôsobia vnímam veľmi pozitívne aj v rámci svojho štúdia, nakoľko obaja pracovníci pôsobia aj v rámci inštitútu politológie FF PU. Z toho dôvodu som sa rozhodol ich osloviť a získať informácie o činnosti Europe Direct. Po získaní všetkých potrebných "dát" som sa nakoniec rozhodol aj aktívne sa zapojiť do ich práce a pomôcť tak šíriť osvetu v európskych témach. Som rád, že počas stáže sa môžem naučiť aj niečo nové, čo v konečnom dôsledku pomôže aj mne pri ďalšom profesijnom raste.

 

 

Čítať ďalej...

Rozpočet EÚ: Európska komisia víta prijatie dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027

Európska komisia víta rozhodnutie Rady o prijatí budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ na obdobie 2021 – 2027, ktoré je finálnym krokom v procese prijímania rozpočtu. Týmto rozhodnutím boli splnené všetky podmienky na to, aby viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 nadobudol 1. januára 2021 účinnosť. Prijímateľom financovania z prostriedkov Únie tak bude v priebehu nasledujúcich siedmich rokov k dispozícii suma 1,074 bilióna eur [v cenách roku 2018].

Predsedníčka Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Vďaka nástroju NextGenerationEU a novému dlhodobému rozpočtu budeme môcť občanom, podnikom, regiónom a mestám EÚ poskytnúť podporu, ktorú naliehavo potrebujú, aby sa zotavili z pandémie spôsobenej koronavírusom. Dnešný deň je pre Európu dňom nádeje! Vybudujeme ekologickejšiu, digitálnejšiu a odolnejšiu Európu, ktorá bude pripravená na súčasné i budúce výzvy.“

Európsky komisár zodpovedný za rozpočet Johannes Hahn, ktorý od začiatku svojho mandátu pracoval na dosiahnutí dohody, uviedol: „Dnes sme urobili posledný krok k prijatiu viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a môžeme začať proces jeho vykonávania. Európska komisia vynaloží maximálne úsilie, aby od 1. januára podporila obnovu Európy. Po prvý raz budeme mať k dispozícii aj mechanizmus, ktorý nám pomôže ešte lepšie chrániť peniaze daňovníkov EÚ. Teraz je rozhodujúce rýchlo priniesť výsledky! Preto je nevyhnutné dokončiť zvyšné kroky k uvedeniu nástroja NextGenerationEU do života. Bezprecedentná finančná sila viacročného finančného rámca/nástroja NextGenerationEU s celkovým objemom 1,8 bilióna eur poskytne potrebné prostriedky na udržateľnú obnovu a ekologickú a digitálnu transformáciu Európy.“

Popri prijatí rozhodnutia pokračuje úsilie o finalizáciu nástroja NextGenerationEU, dočasného nástroja obnovy, ktorý bol vytvorený s cieľom podporiť obnovu Európy po kríze spôsobenej koronavírusom. Po prijatí bude tento balík s celkovým objemom 1,8 bilióna eur [v cenách roku 2018] vôbec najväčším balíkom, aký sa kedy financoval z rozpočtu EÚ.

Vďaka kombinovanej sile dlhodobého rozpočtu a nástroja NextGenerationEU bude môcť EÚ podporiť občanov, spoločnosti a regióny, ktorých kríza spôsobená koronavírusom najviac zasiahla. Tento balík zároveň pomôže prebudovať Európu po pandémii ochorenia COVID-19 tak, aby bola ekologickejšia, digitálnejšia, odolnejšia a lepšie pripravená na súčasné aj budúce výzvy.

Európska komisia bude môcť začať prideľovať prostriedky na základe nasledujúceho finančného rámca od 1. januára 2021. Podmienkou je, aby Európsky parlament a Rada prijali príslušné sektorové právne predpisy, ako aj rozpočet na rok 2021.

Na to, aby si Komisia mohla začať požičiavať prostriedky v rámci nástroja NextGenerationEU, a teda aby sa tento nástroj začal využívať, je potrebné, aby všetky členské štáty ratifikovali nové rozhodnutie o vlastných zdrojoch v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami.

Komisia sa spolieha, že členské štáty splnia svoj záväzok uskutočniť ratifikáciu v záujme občanov čo najrýchlejšie.

Súvislosti

Komisia 2. mája 2018 predložila svoj návrh budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ. Po tomto rámcovom návrhu okamžite nasledovali legislatívne návrhy týkajúce sa 37 sektorových programov (napr. V oblasti súdržnosti, poľnohospodárstva, programov Erasmus, Horizont Európa atď.). Od roku 2018 do začiatku roka 2020 Komisia úzko spolupracovala s rotujúcimi predsedníctvami Rady aj s Európskym parlamentom, aby rokovania napredovali.

V reakcii na bezprecedentnú krízu spôsobenú koronavírusom Európska komisia 27. mája 2020 navrhla dočasný nástroj obnovy NextGenerationEU v objeme 750 miliárd eur, ako aj adresné posilnenie dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027.

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád EÚ dosiahli politickú dohodu o balíku 21. júla 2020.

Európsky parlament a Rada dosiahli dohodu o tomto balíku 10. novembra 2020.

Členské štáty EÚ sa na zasadnutí Európskej rady 10. decembra 2020 dohodli na finalizácii prijatia nariadenia o VFR a rozhodnutia o vlastných zdrojoch na úrovni Rady.

Tento posledný krok nasleduje po včerajšom hlasovaní v Európskom parlamente, ktorý nariadenie o viacročnom finančnom rámci veľkou väčšinou schválil.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Webová stránka o viacročnom finančnom rámci

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURACTIV.SK

Kanál noviniek nebol nájdený.
Login