Komisia predstavila svoj akčný plán SAMIRA – strategický program pre zdravotnícke, priemyselné a výskumné aplikácie týkajúce sa jadrových a rádiologických technológií. Plán zlepší koordináciu v EÚ, zabezpečí, aby rádiologické a jadrové technológie boli naďalej prospešné pre zdravie občanov EÚ, a prispeje k boju proti rakovine a iným chorobám. Tento akčný plán je prvým krokom v nadväznosti na európsky plán na boj proti rakovine, ktorý prijala Komisia 3. februára.

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová uviedla: „Súčasná pandémia nám všetkým pripomenula, aké dôležité je zdravie a že treba urobiť všetko, čo je v našich silách, na zlepšenie životných podmienok našich občanov. Bezpečné používanie rádiologických a jadrových technológií na lekárske účely je veľmi užitočný nástroj v našom arzenáli, ktorý v súčasnosti využívajú stovky miliónov pacientov v celej Európe. Tento akčný plán zabezpečí, že EÚ bude naďalej svetovým lídrom v dodávkach lekárskych rádioizotopov a vo vývoji rádiologickej diagnostiky a liečby, pričom bude uplatňovať najvyššie normy kvality a bezpečnosti.“ 

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová ďalej uviedla: „Vďaka európskemu plánu na boj proti rakovine prijmeme opatrenia, aby sme zabezpečili, že sa bude robiť viac skríningov a že budú kvalitnejšie. Na to potrebujeme bezpečné a veľmi kvalitné radiačné technológie. Rádiologické zobrazovanie je nevyhnutné na včasné odhaľovanie a diagnostiku rakoviny a rádioterapiu podstupuje viac než polovica onkologických pacientov. Táto technológia je stálou súčasťou života týchto pacientov. Akčný plán SAMIRA je naším prvým výstupom v rámci európskeho plánu na boj proti rakovine a je vynikajúcim príkladom spolupráce medzi komunitami v oblasti energetiky, zdravia a výskumu.“ 

Akčný plán SAMIRA zaisťuje, aby mali občania EÚ v rámci lekárskej starostlivosti prístup ku kvalitným rádiologickým a jadrovým technológiám, ktoré spĺňajú najvyššie bezpečnostné normy. V pláne sa definujú akcie a opatrenia v troch kľúčových oblastiach: i) zabezpečenie dodávok lekárskych rádioizotopov, ii) zlepšenie kvality a bezpečnosti žiarenia používaného v medicíne a iii) uľahčenie inovácií a technologického rozvoja v oblasti lekárskych aplikácií ionizujúceho žiarenia. Pokiaľ ide o akcie:

• Komisia založí európsku iniciatívu za zriadenie rádioizotopového centra (ERVI) v snahe udržať celosvetové vedúce postavenie Európy v dodávkach lekárskych rádioizotopov a pomôcť urýchliť vývoj a zavádzanie nových rádioizotopov a výrobných metód.
• Komisia začne európsku iniciatívu za kvalitu a bezpečnosť lekárskych aplikácií ionizujúceho žiarenia s cieľom zabezpečiť, aby sa pri používaní ionizujúceho žiarenia na terapeutické a diagnostické účely v členských štátoch uplatňovali najvyššie normy.
• Komisia zabezpečí súčinnosť medzi Výskumným a vzdelávacím programom Euratomu a klastrom „Zdravie“ v rámci programu EÚ pre výskum Horizont Európa vypracovaním a realizáciou výskumného plánu pre lekárske aplikácie jadrových a radiačných technológií.

Súvislosti

V boji proti rakovine zohrávajú kľúčovú úlohu rôzne jadrové a radiačné technológie. Technológie ako mamografia, počítačová tomografia a iné formy rádiologického zobrazovania sú nevyhnutné vo všetkých štádiách manažmentu rakoviny. Rádioterapia patrí k najúčinnejším, najefektívnejším a najpoužívanejším spôsobom liečby rakoviny, ktoré majú pacienti a lekári k dispozícii. Nukleárna medicína sa bežne používa na diagnostiku rakoviny a následnú starostlivosť a čoraz častejšie aj na liečbu rakoviny.

Vďaka jedinečnej dodávateľskej sieti, inovatívnemu technologickému vývoju a silnému zameraniu na klinický výskum zohráva Európa ústrednú úlohu v oblasti nukleárnej medicíny. EÚ je najväčším dodávateľom lekárskych rádioizotopov na svete a jej trhový podiel v prípade niektorých najpoužívanejších rádioizotopov predstavuje viac než 60 %. Podieľala sa na nedávnom najvýznamnejšom farmaceutickom a klinickom vývoji v oblasti liečby rakoviny pomocou nukleárnej medicíny.

Akcie a iniciatívy v rámci akčného plánu SAMIRA vychádzajú z existujúceho legislatívneho rámca. Akčný plán sa bude vykonávať prostredníctvom nástrojov a programov v oblasti energetiky, zdravia, výskumu a inovácií.

Ďalšie informácie

Akčný plán SAMIRA

Otázky a odpovede

Prehľad

Webová stránka o používaní žiarenia na lekárske účely

Európsky plán na boj proti rakovine

Európska komisia predstavila európsky plán na boj proti rakovine, ktorý je hlavnou prioritou Komisie pod vedením Ursuly von der Leyenovej v oblasti zdravia a kľúčovým pilierom silnej európskej zdravotnej únie. V pláne na boj proti rakovine sa stanovuje nový prístup EÚ k onkologickej prevencii, liečbe a starostlivosti, pričom východiskovým bodom sú nové technológie, výskum a inovácia. Plán bude zameraný na celý vývoj ochorenia, a to od prevencie až po kvalitu života onkologických pacientov a ľudí, ktorí prežili onkologické ochorenie, pričom pozornosť sa upriami na opatrenia, pri ktorých môže EÚ priniesť najväčšiu pridanú hodnotu.

Európsky plán na boj proti rakovine bude podporený opatreniami zahŕňajúcimi celú škálu politických oblastí, a to od zamestnanosti, vzdelávania, sociálnej politiky a rovnosti cez marketing, poľnohospodárstvo, energetiku, životné prostredie a klímu až po dopravu, politiku súdržnosti a daňový systém.

Štyri kľúčové oblasti činnosti

Plán na boj proti rakovine je rozdelený do štyroch kľúčových oblastí činnosti s 10 hlavnými iniciatívami a početnými podpornými akciami. Pri jeho realizácii sa bude využívať celá škála finančných nástrojov Komisie, pričom na opatrenia na boj proti rakovine sa celkovo vyčlenia 4 miliardy EUR, a to aj z programu EU4Health, programu Horizont Európa a programu Digitálna Európa.

• Prevencia prostredníctvom opatrení zameraných na kľúčové rizikové faktory, ako je tabak (s cieľom zabezpečiť, aby do roku 2040 konzumovalo tabak menej ako 5 % obyvateľstva), škodlivá konzumácia alkoholu, znečistenie životného prostredia a nebezpečné látky. Kampaňou s názvom HealthyLifestyle4All sa okrem toho podporí zdravé stravovanie a fyzická aktivita. Na účely prevencie onkologických ochorení spôsobených infekciami je cieľom plánu na boj proti rakovine do roku 2030 v EÚ zaočkovať aspoň 90 % cieľovej populácie dievčat a výrazne zvýšiť mieru očkovania chlapcov.
• Včasné odhaľovanie rakoviny prostredníctvom zlepšenia prístupu, kvality a diagnostiky a podpora členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby sa možnosť skríningu do roku 2025 ponúkla 90 % obyvateľov EÚ, ktorí spĺňajú podmienky na skríning rakoviny prsníka, krčka maternice a hrubého čreva a konečníka. Na podporu dosiahnutia tohto cieľa sa zavedie nový systém skríningu rakoviny s podporou EÚ.
• Diagnóza a liečba prostredníctvom opatrení na zabezpečenie lepšie integrovanej a komplexnej onkologickej starostlivosti a riešenie nerovného prístupu ku kvalitnej starostlivosti a k liekom. Do roku 2030 by malo mať 90 % oprávnených pacientov prístup k národným centrám pre komplexný prístup k rakovine prepojeným prostredníctvom novej siete EÚ. Do konca roka 2021 sa spustí nová iniciatíva s názvom Diagnostika a liečba rakoviny pre všetkých, ktorá pomôže zlepšiť prístup k inovatívnej diagnóze a liečbe, a Európska iniciatíva pre porozumenie rakovine (UNCAN.eu) takisto pomôže identifikovať osoby s vysokým rizikom ochorenia na časté druhy rakoviny.
• Zlepšenie kvality života onkologických pacientov a ľudí, ktorí prežili onkologické ochorenie, vrátane rehabilitácie, potenciálnej recidívy nádorov, metastatického ochorenia, a opatrenia na podporu sociálnej integrácie a opätovného začlenenia na pracovisku. Začne sa iniciatíva s názvom Lepší život onkologických pacientov, ktorá sa zameria na následnú starostlivosť.

Okrem toho sa na podporu nových technológií, výskumu a inovácie vytvorí nové vedomostné centrum pre rakovinu s cieľom pomôcť pri koordinácii vedeckých a technických iniciatív v súvislosti s onkologickými ochoreniami na úrovni EÚ. Európska iniciatíva zameraná na diagnostické zobrazovanie v onkológii sa zriadi s cieľom podporiť vývoj nových počítačových nástrojov na zlepšenie personalizovanej medicíny a inovačných riešení.

Osobitná pozornosť sa bude venovať deťom prostredníctvom spustenia iniciatívy Pomoc deťom s rakovinou s cieľom zabezpečiť, aby deti mali prístup k rýchlemu a optimálnemu odhaľovaniu, diagnóze, liečbe a starostlivosti. Na účely určenia trendov, rozdielov a nerovností medzi členskými štátmi a regiónmi sa v roku 2021 zriadi register nerovností v oblasti rakoviny.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov:

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla: „Zatiaľ čo sme v roku 2020 všetci bojovali proti pandémii COVID-19, mnohí z nás viedli tichý boj. Boj proti rakovine. V roku 2020 pre túto chorobu prišlo o život 1,3 milióna Európanov. A počet prípadov je, žiaľ, na vzostupe. Preto dnes predkladáme európsky plán na boj proti rakovine. Boj tých, ktorí bojujú s rakovinou, je v Európe aj naším bojom.“

Podpredseda Európskej komisie Margaritis Schinas uviedol: „Plníme jeden z hlavných záväzkov tejto Komisie a dnes predkladáme antropocentrický plán na boj proti rakovine, ktorý sa zaoberá všetkými aspektmi: prevenciou, diagnózou, liečbou a prežitím. Tento plán je jedinečný, pretože je založený na prístupe „zdravie vo všetkých politikách“ a spája všetky opatrenia v rámci spoločného cieľa, ktorým je zvíťaziť nad rakovinou. Plán sa týka zdravia, ale presahuje rámec zdravotnej politiky. Je o úsilí v celej spoločnosti. V silnej európskej zdravotnej únii sa rakovina stáva spoločnou politickou, operačnou a vedeckou prioritou.“

Stella Kyriakidesová, komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín, uviedla: „V prvom rade ide o ľudí. Ide o zdôrazňovanie a posilňovanie odolnosti a o liečbu rakoviny ako choroby, ktorú možno prekonať a ktorú treba prekonať. Silná európska zdravotná únia je úniou, kde sú občania chránení pred typmi rakoviny, ktorým sa dá predísť, kde občania majú prístup k včasnému skríningu a diagnóze a kde je každému umožnený prístup ku kvalitnej starostlivosti, a to v každej fáze. To je cieľom nášho plánu na boj proti rakovine – v nadchádzajúcich rokoch dosiahnuť konkrétne výsledky v oblasti onkologickej starostlivosti. Nie je to pre mňa len politický záväzok, ale aj osobný záväzok.“

Súvislosti

V roku 2020 bolo v Európskej únii toto ochorenie diagnostikované u 2,7 milióna ľudí a o život pripravilo ďalších 1,3 milióna ľudí.

Európsky plán na boj proti rakovine je kľúčovým pilierom európskej zdravotnej únie, ktorý predstavila predsedníčka von der Leyenová v novembri 2020, pričom vyzvala na bezpečnejšiu, odolnejšiu a lepšie pripravenú Európsku úniu.

EÚ sa zaoberá problematikou rakoviny už desaťročia. Jej opatrenia, najmä pokiaľ ide o kontrolu tabaku (Komisia nedávno uverejnila nový prieskum o postojoch Európanov k tabaku a elektronickým cigaretám) a ochranu pred nebezpečnými látkami, zachránili a predĺžili mnoho životov. Posledný komplexný európsky akčný plán na boj proti rakovine však pochádza zo začiatku 90. rokov 20. storočia a liečba rakoviny odvtedy zaznamenala výrazný pokrok, najmä prostredníctvom podpory výskumu a vývoja financovaného z rozpočtu EÚ.

Okrem toho, že rakovina vážne zasahuje do životov pacientov a ich blízkych, má obrovský dosah na naše systémy zdravotnej starostlivosti, na naše hospodárstvo a na spoločnosť ako celok. Celkový vplyv onkologických ochorení na hospodárstvo v Európe sa odhaduje na viac ako 100 miliárd EUR ročne.

Odhaduje sa, že bez rozhodujúcich opatrení do roku 2035 počet prípadov rakoviny stúpne takmer o 25 %, čím sa rakovina stane hlavnou príčinou smrti v EÚ. Onkologickú starostlivosť okrem toho nepriaznivo ovplyvňuje aj pandémia ochorenia COVID-19, v dôsledku ktorej dochádza k narušeniu liečby, odďaľovaniu diagnózy a očkovania, pričom zároveň má vážny dosah aj na prístup k liekom.

Viac informácií

Oznámenie o európskom pláne na boj proti rakovine

Príloha k oznámeniu o európskom pláne na boj proti rakovine

OZNAM

Prehľad

Webová stránka o pláne na boj proti rakovine

Prieskum Eurobarometra o tabaku

Politika EÚ v oblasti rakoviny

Opatrenia EÚ v reakcii na koronavírus

Európska komisia vyplatila 14 mld. eur deviatim členským štátom vo štvrtej tranži finančnej podpory členským štátom z nástroja SURE. Ide o prvú platbu v roku 2021. V rámci týchto operácií dostalo Belgicko 2 miliardy eur, Cyprus 229 miliónov eur, Maďarsko 304 miliónov eur, Lotyšsko 72 miliónov eur, Poľsko 4,28 miliardy eur, Slovinsko 913 miliónov eur, Španielsko 1,03 miliardy eur, Grécko 728 miliónov eur a Taliansko 4,45 miliardy eur. Všetkých deväť členských štátov už dostalo finančnú podporu z nástroja SURE v roku 2020 v rámci jednej z prvých troch operácií emitovania a vyplácania, ktoré sa uskutočnili v roku 2020.

Tieto úvery pomôžu členským štátom riešiť náhle zvýšenie verejných výdavkov určených na zachovanie zamestnanosti. Rovnako im pomôžu pokryť náklady priamo súvisiace s financovaním národných programov skráteného pracovného času a podobných opatrení, ktoré členské štáty zaviedli v reakcii na pandémiu koronavírusu, okrem iného pre samostatne zárobkovo činné osoby. Tieto úhrady nasledujú po emisii štvrtého sociálnoinvestičného dlhopisu v rámci nástroja EÚ SURE, ktorá vyvolala značný záujem investorov. Silný dopyt, ktorý výrazne prevyšoval ponuku, sa premietol do priaznivých cenových podmienok, ktoré Komisia priamo prenáša na benefitujúce členské štáty.

Po tomto vyplatení prostriedkov dostalo 15 členských štátov z nástroja SURE celkovo 53,5 miliardy eur. Keď budú z nástroja SURE vyplatené všetky prostriedky, Belgicko dostane celkovo 7,8 miliardy eur, Cyprus 479 miliónov eur, Maďarsko 504 miliónov eur, Lotyšsko 192 miliónov eur, Poľsko 11,2 miliardy eur, Slovinsko 1,1 miliardy eur, Španielsko 21,3 miliardy eur, Grécko 2,7 miliardy eur a Taliansko 27,4 miliardy eur.

Prehľad doteraz vyplatených súm a rôznych splatností dlhopisov je k dispozícii tu. Rozdelenie 90,3 miliardy eur, ktoré boli doteraz schválené pre 18 členských štátov, je k dispozícii tu. Členské štáty môžu stále predkladať žiadosti o finančnú podporu z nástroja SURE, ktorý má celkovú kapacitu až 100 miliárd eur.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov:

Predsedníčka Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „V rámci programu SURE EÚ zmobilizovala až 100 miliárd eur vo forme úverov pre členské štáty EÚ na záchranu a udržanie pracovných miest. Tieto finančné prostriedky sa pravidelne dostávajú do našich členských štátov a finančne im pomáhajú zmierňovať vplyv pandémie koronavírusu.“

Komisár Johannes Hahn, zodpovedný za rozpočet a administratívu, dodal: „V nadväznosti na štvrtú úspešnú emisiu dlhopisov v rámci programu SURE sme teraz vyplatili viac než polovicu finančných prostriedkov plánovaných v rámci tohto nástroja. 15 členských štátov, ktoré dostali finančné prostriedky z prvých štyroch tranží, má teraz lepšie podmienky na zmiernenie sociálneho vplyvu pandémie koronavírusu. Pristúpime k rýchlej realizácii zvyšku programu, aby sme mohli poskytnúť všetky schválené finančné prostriedky 18 členským štátom, ktoré doteraz požiadali o finančnú podporu v rámci tohto nástroja.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni v tejto súvislosti povedal: „Európska komisia dnes vypláca ďalších 14 miliárd eur na podporu pracovníkov v deviatich ťažko zasiahnutých krajinách EÚ. Pandémia stále spomaľuje naše hospodárstva a hoci vieme, že v budúcnosti nám svitá nádej, ešte nevieme, ako dlho to potrvá, kým pandémiu porazíme. Preto je nástroj SURE spolu s európskou solidaritou, ktorú reprezentuje, taký dôležitý.“

Súvislosti

Európska komisia emitovala 26. januára štvrtý sociálnoinvestičný dlhopis (v roku 2021 prvý) v rámci nástroja EÚ SURE v celkovej hodnote 14 miliárd eur. Emisia pozostávala z dvoch dlhopisov – 10 mld. eur je splatných v júni 2028 a 4 mld. eur sú splatné v novembri 2050.

Investori prejavili o dlhopisy veľký záujem – dopyt bol 8-násobne, resp. 12-násobne vyšší než ponuka, čo Komisii opäť umožnilo stanoviť veľmi výhodné cenové podmienky. Sedemročný dlhopis bol napríklad ocenený záporným výnosom –0,497 %. Znamená to, že z každých 105 eur, ktoré členské štáty získajú, splatia v čase splatnosti dlhopisu 100 eur. Tridsaťročný dlhopis bol ocenený mierne pozitívnym výnosom na úrovni 0,134 %, čo je pri takejto splatnosti vynikajúci výsledok. Tieto podmienky sa prenášajú priamo na členské štáty EÚ.

Dlhopisy, ktoré emitovala EÚ v rámci nástroja SURE, sú označované ako sociálnoinvestičné dlhopisy. Investori majú vďaka takýmto dlhopisom istotu, že mobilizované finančné prostriedky budú skutočne použité na sociálne účely.

Ďalšie informácie

Tlačová správa o štvrtej emisii dlhopisov

Nariadenie o nástroji SURE

Prehľad: SURE – Podpora členských štátov s cieľom chrániť pracovníkov a pracovné miesta

Otázky a odpovede: Komisia navrhla nástroj SURE

Reakcia na koronavírus

Rámec pre sociálnoinvestičné dlhopisy

Webová lokalita nástroja SURE

Webová lokalita o úverovej politike EÚ