Budujeme odolnosť proti zmene klímy pre budúcnosť – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy

Európska komisia prijala novú stratégiu adaptácie na zmenu klímy, v ktorej vytýčila smerovanie príprav na nevyhnutné dôsledky zmeny klímy. EÚ robí všetko, čo je v jej silách, aby zmiernila zmenu klímy, a to na svojom území i na medzinárodnej scéne. Na nevyhnutné dôsledky sa však musíme pripraviť. Zmena klímy si v Európe a na celom svete už vyberá svoju daň – či v podobe smrteľných vĺn horúčav, ničivého sucha, alebo hynúcich lesov a erodovaného pobrežia v dôsledku stúpajúcej hladiny morí. Predložené návrhy vychádzajú zo stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2013 a ich účelom je preniesť pozornosť z chápania problému na vypracúvanie riešení a začať plány aj realizovať.

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Pandémia COVID-19 nám bolestivo pripomenula, že nedostatočná príprava môže mať strašné dôsledky. Proti klimatickej kríze vakcína neexistuje. Môžeme však proti nej bojovať a pripraviť sa na jej nevyhnutné dôsledky. Vplyvy zmeny klímy sú už citeľné všade – v Európskej únii, ako aj za jej hranicami. Nová stratégia adaptácie na zmenu klímy nám ponúka nástroje na zrýchlenie a prehĺbenie prípravných prác. Ak sa pripravíme dnes, ešte stále sa nám môže podariť vybudovať odolnosť do budúcnosti.“

Hospodárske straty vyplývajúce z čoraz častejších extrémov počasia v dôsledku zmeny klímy neustále narastajú. Len v EÚ tieto straty v priemere dosahujú už viac ako 12 miliárd eur ročne. Z opatrnejších odhadov vyplýva, že vystavenie súčasného hospodárstva EÚ globálnemu otepleniu o 3 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami by viedlo k ročnej strate najmenej 170 miliárd eur. Zmena klímy ovplyvňuje nielen hospodárstvo, ale takisto zdravie a životné podmienky Európanov, ktorí čoraz viac trpia vlnami horúčav; v roku 2019 bola najsmrteľnejšou prírodnou katastrofou vlna horúčav v Európe, ktorá si vyžiadala 2 500 obetí na životoch.

Do našich opatrení pri adaptácii na zmenu klímy sa musia zapojiť všetky časti spoločnosti a všetky úrovne štátnej správy, na území EÚ i mimo nej. Naším cieľom je vybudovať spoločnosť odolnú proti zmene klímy a na to budeme prehlbovať naše poznatky o klimatických vplyvoch a riešeniach adaptácie, zintenzívnime plánovanie adaptácie a posudzovanie rizík spojených so zmenou klímy, zrýchlime adaptačné opatrenia a budeme pomáhať posilňovať odolnosť proti zmene klímy na celom svete.

Inteligentnejšia, pohotovejšia a systémovejšia adaptácia

Opatrenia na adaptáciu musia byť založené na spoľahlivých údajoch a nástrojoch na posudzovanie rizika, ktoré sú k dispozícii všetkým: od rodín kupujúcich, stavajúcich a renovujúcich príbytky, cez podniky v pobrežných regiónoch až po poľnohospodárov plánujúcich, aké plodiny budú pestovať. Stratégia na tento účel obsahuje návrhy opatrení, ktoré nám pomôžu naučiť sa oveľa viac o adaptácii na zmenu klímy, aby sme mohli získavať viac kvalitných údajov o rizikách a stratách súvisiacich so zmenou klímy a sprístupňovať ich všetkým. Európska platforma pre poznatky o adaptácii na zmenu klímy Climate-ADAPT sa vylepší a rozšíri a vytvorí sa špecializované stredisko monitorovania zdravia, ktorého úlohou bude lepšie stopovať a analyzovať vplyvy zmeny klímy na zdravie a predchádzať im.

Zmena klímy sa dotýka všetkých úrovní spoločnosti a pociťujú ju všetky hospodárske odvetvia, preto potrebujeme systémovejšie opatrenia na adaptáciu. Komisia bude otázku odolnosti proti zmene klímy naďalej zaraďovať do všetkých relevantných oblastí politiky. Bude podporovať ďalší rozvoj a vykonávanie adaptačných stratégií a plánov, pričom sa zameria na tri prierezové priority: začlenenie adaptácie na zmenu klímy do makrofiškálnej politiky, adaptačné riešenia blízke prírode a miestne adaptačné opatrenia.

Intenzívnejšie úsilie na medzinárodnej scéne

Naše politiky adaptácie na zmenu klímy musia zodpovedať nášmu vedúcemu postaveniu pri zmierňovaní zmeny klímy. Parížska dohoda vytýčila celosvetový cieľ adaptácie. Zdôraznila pritom, že adaptácia na zmenu klímy je kľúčovým faktorom prispievajúcim k udržateľnému rozvoju. EÚ bude podporovať vnútroštátne koncepcie, koncepcie na nižšej úrovni i regionálne koncepcie adaptácie a osobitne sa zameria na adaptáciu na zmenu klímy v Afrike a malých ostrovných rozvojových štátoch. Zvýšime podporu na odolnosť proti zmene klímy a pripravenosť na ňu na medzinárodnej úrovni. Na to poskytneme zdroje, určíme prioritné činnosti a zvýšime účinnosť, rozšírime medzinárodné financovanie a posilníme celosvetovú angažovanosť a výmeny o otázke adaptácie na zmenu klímy. Takisto budeme spolupracovať s medzinárodnými partnermi pri úsilí odstrániť rozdiely v medzinárodnom financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy.

Súvislosti

Zmena klímy prebieha už dnes, a preto sa musíme pripraviť na odolnejší zajtrajšok. Svet bol práve svedkom najhorúcejšieho desaťročia od začiatku vedenia záznamov, pričom titul najhorúcejší rok postupne získalo až osem rokov. Klimatické a podnebné extrémy sa opakujú čoraz častejšie a narastá aj ich závažnosť. Ide o celú škálu javov, od nebývalých lesných požiarov a vĺn horúčav za severným polárnym kruhom po ničivé suchá v Stredozemí; od hurikánov pustošiacich najvzdialenejšie regióny EÚ po lesy, ktoré padli za obeť bezpríkladnému prieniku lykožrúta v strednej a východnej Európe. Pozvoľna nastupujúce javy, ako je dezertifikácia, strata biodiverzity, degradácia pôdy a ekosystémov, okysľovanie oceánov alebo zvyšovanie hladiny morí, sú z dlhodobého hľadiska rovnako ničivé.

Európska komisia ohlásila túto novú, ambicióznejšiu stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy v oznámení o Európskej zelenej dohode po tom, ako v roku 2018 vykonala posúdenie stratégie z roku 2013 a v máji až auguste 2020 viedla otvorenú verejnú konzultáciuNávrh európskeho právneho predpisu v oblasti klímy je základom pre vyššie ambície a väčšiu súdržnosť politík v oblasti adaptácie. Do práva EÚ zakomponúva globálny cieľ adaptácie ukotvený v článku 7 Parížskej dohody, ako aj opatrenia cieľa udržateľného rozvoja č. 13. Týmto návrhom sa EÚ a členské štáty zaväzujú k trvalému pokroku s cieľom zvýšiť adaptívnu kapacitu, posilniť odolnosť a znížiť zraniteľnosť voči zmene klímy. Nová adaptačná stratégia nám pomôže, aby sa pokrok stal realitou.

Ďalšie informácie

Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2021

Questions and Answers

Webová stránka venovaná adaptácii na zmenu klímy

Európska zelená dohoda

Audiovizuálne materiály k adaptácii na zmenu klímy

Čítať ďalej...

Komisia predstavuje otvorenú, udržateľnú a asertívnu obchodnú politiku EÚ

Európska komisia predstavila svoju obchodnú stratégiu na nadchádzajúce roky. Stratégia vychádza z koncepcie otvorenej strategickej autonómie. Základom je snaha EÚ prispieť k hospodárskemu oživeniu podporou zelenej a digitálnej transformácie, ako aj opätovné zameranie sa na posilnenie multilateralizmu a reformu pravidiel globálneho obchodu tak, aby boli spravodlivé a udržateľné. Keď to bude potrebné, EÚ zaujme asertívnejší postoj pri obrane svojich záujmov a hodnôt, a využije pritom aj nové nástroje.

V snahe riešiť jednu z najväčších výziev našej doby a reagovať na očakávania občanov Komisia stavia svoju novú obchodnú stratégiu na udržateľnosti. Podporuje tak zásadnú transformáciu únijného hospodárstva na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Stratégia obsahuje súbor hlavných opatrení zameraných na vytvorenie prísnejších pravidiel globálneho obchodu a podporu hospodárskeho oživenia EÚ.

Výkonný podpredseda a komisár pre obchod Valdis Dombrovskis k novej stratégii uviedol: „Výzvy, ktorým čelíme, si vyžadujú novú stratégiu obchodnej politiky EÚ. Potrebujeme otvorený obchod založený na pravidlách, ktorý po pandémii COVID-19 pomôže obnoviť hospodársky rast a vytvárať pracovné miesta. Obchodná politika musí takisto plne podporovať zelenú a digitálnu transformáciu nášho hospodárstva a stáť na čele globálneho úsilia o reformu WTO. Mala by nám tiež poskytnúť nástroje, ktoré nám umožnia brániť sa proti nekalým obchodným praktikám. Ideme cestou otvorenej, strategickej a asertívnej obchodnej politiky, ktorá kladie dôraz na schopnosť EÚ zvoliť si svoju cestu a vďaka svojmu vedeniu a spolupráci utvárať okolitý svet v duchu našich strategických záujmov a hodnôt.“

V reakcii na súčasné výzvy je prioritou stratégie zásadná reforma Svetovej obchodnej organizácie (WTO) vrátane globálnych záväzkov v oblasti obchodu a klímy, nových pravidiel pre digitálny obchod, prísnejších pravidiel na odstraňovanie narušení hospodárskej súťaže a opätovného sfunkčnenia systému WTO na záväzné urovnávanie sporov.

Vďaka novej stratégii bude obchod viac prispievať k digitálnej a klimatickej transformácii. V prvom rade tým, že sa podieľa na napĺňaní cieľov Európskej zelenej dohody, a aj odstránením neopodstatnených obchodných prekážok v digitálnom hospodárstve, aby bolo možné využívať v obchode výhody digitálnych technológií. EÚ bude môcť vďaka posilneniu svojich spojenectiev, ako je transatlantické partnerstvo, a vďaka väčšiemu zameraniu sa na susedné krajiny a Afriku výraznejšie utvárať podobu zmien na celosvetovej úrovni.

Zároveň bude EÚ dôslednejšie a asertívnejšie pristupovať k vykonávaniu a presadzovaniu svojich obchodných dohôd, bojovať proti nespravodlivému obchodu a riešiť problémy spojené s udržateľnosťou. EÚ sa neprestajne usiluje o to, aby jej dohody prinášali pracovníkom, poľnohospodárom a občanom dohodnuté výhody.

Táto stratégia vychádza z rozsiahlej a inkluzívnej verejnej konzultácie, ktorá zahŕňala viac ako 400 príspevkov širokého spektra zainteresovaných strán, verejné podujatia takmer v každom členskom štáte a úzku spoluprácu s Európskym parlamentom, vládami EÚ, podnikmi, občianskou spoločnosťou a verejnosťou.

Ďalšie informácie

Oznámenie

Príloha k oznámeniu

Otázky a odpovede

Prehľady

Kľúčové skutočnosti a údaje

Malé a stredné podniky

Udržateľnosť a klíma

Otvorená strategická autonómia

Digitálny obchod

Reforma WTO

Vykonávanie a presadzovanie

Čítať ďalej...

EÚ zdvojnásobila podporu nástroja COVAX na miliardu eur, aby sa vakcíny proti COVID-19 dostali do krajín s nízkym a stredným príjmom

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla nový príspevok na virtuálnom stretnutí vedúcich predstaviteľov skupiny G7 týmito slovami: „Minulý rok sme sa v rámci globálnej reakcie na koronavírus zaviazali zabezpečiť univerzálny prístup k očkovacím látkam všade na svete a pre všetkých, ktorí ich potrebujú. Na dosiahnutie tohto cieľa má najlepšie predpoklady COVAX. Preto sme sa rozhodli zdvojnásobiť príspevok Európskej komisie na COVAX na miliardu eur. Týmto novým finančným impulzom chceme zabezpečiť, aby sa vakcíny čoskoro dostali do krajín s nízkymi a strednými príjmami. Pretože v bezpečí budeme len vtedy, keď bude v bezpečí celý svet.“

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová dodala: „V boji proti vírusu predstavuje COVAX našu najlepšiu nádej, že všetci partneri v Afrike a iných krajinách budú mať prístup k bezpečným a účinným očkovacím látkam proti ochoreniu COVID-19. EÚ sa snaží viesť medzinárodné fóra, ako sú G20 a G7, aby sa kolektívne zaručili, že vakcíny proti ochoreniu COVID-19 sa stanú celosvetovým verejným statkom. Preto dnes našu podporu nástroja COVAX zdvojnásobujeme.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová v tejto súvislosti zdôraznila: „Základnými európskymi hodnotami sú ľudskosť a solidarita. A práve tieto hodnoty nás od nástupu pandémie pomáhajú navigovať. EÚ investovala takmer 3 miliardy eur do predbežného financovania výroby bezpečných a účinných vakcín, a to nielen v prospech EÚ, ale aj pre občanov na celom svete. V súčasnosti sa na celom svete distribuujú vakcíny vyrobené v Európe a my ako Tím Európa sa chceme najmä prostredníctvom nástroja COVAX podeliť o dávky zabezpečené dohodami o predbežnom nákupe so západným Balkánom, krajinami susedstva a Afrikou a s prioritným zameraním na zdravotníckych pracovníkov a humanitárne potreby.“

Tento príspevok pozostáva z nového grantu EÚ vo výške 300 miliónov eur a zo záruk Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj plus (EFSD+) vo výške 200 miliónov eur, ktorými sa zabezpečí pôžička od Európskej investičnej banky. Ešte skôr však musia Rada a Európsky parlament prijať Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI). Úver EIB, za ktorý má ručiť EFSD+, podlieha schváleniu Správnej rady EIB. Tieto finančné prostriedky doplnia predchádzajúci grant vo výške 100 miliónov eur a záruky z rozpočtu EÚ vo výške 400 miliónov eur.

Aktuálne sa na nástroji COVAX zúčastňuje celkovo 191 krajín, z toho 92 krajín s nízkym a stredným príjmom je oprávnených získať prístup k vakcínam proti ochoreniu COVID-19 cez záväzok predbežného nákupu v rámci nástroja COVAX spoluriadeného Alianciou pre vakcíny GAVI. Väčšina z týchto krajín sa nachádza v Afrike. Tieto príspevky umožnia Komisii a jej partnerom získať opcie na nákup budúcich vakcín proti ochoreniu COVID-19 pre všetkých účastníkov nástroja.

Vakcíny bude obstarávať a do jednotlivých krajín dodávať divízia zásobovania UNICEF a revolvingový fond organizácie PAHO pre prístup k vakcínam. Rýchla dodávka bezpečných a účinných vakcín proti ochoreniu COVID-19 svedčí o tom, že multilateralizmus a partnerstvá viacerých aktérov pomáhajú riešiť najnaliehavejšie problémy našich čias.

Súvislosti

COVAX je vakcinačný pilier Akcelerátora prístupu k nástrojom proti COVID-19, čiže globálnej spolupráce, ktorej cieľom je urýchliť vývoj a výrobu testov, liečby a vakcín proti ochoreniu COVID-19 a zabezpečiť k nim spravodlivý prístup.

Cieľom nástroja COVAX je nakúpiť do konca roka 2021 2 miliardy dávok vrátane najmenej 1,3 miliardy dávok pre krajiny s nízkymi a strednými príjmami. Nástroj pomôže na základe rokovaní s rôznymi dodávateľmi vytvoriť diverzifikované portfólio vakcín, ktoré sa vyrábajú rôznymi vedeckými technológiami a majú rôzne dodacie lehoty aj ceny. Nástroj COVAX je mechanizmus na rozloženie rizika: znižuje riziko pre výrobcov, ktorí investujú bez toho, aby si boli istí budúcim dopytom, a zároveň zmierňuje hrozbu, že by si krajiny nedokázali zabezpečiť prístup k účinnej vakcíne.

Európska komisia je odhodlaná zabezpečiť, aby mal prístup k vakcíne každý, kto ju bude potrebovať kdekoľvek na svete, a prispievať k zdraviu na celom svete. Preto Komisia spolu s partnermi v rámci globálnej reakcie na koronavírus (t. j., globálnych opatrení na zabezpečenie všeobecného prístupu k testom, liečbe a vakcínam proti koronavírusu a na celosvetovú obnovu) pomohla od 4. mája 2020 vyzbierať takmer 16 miliárd eur. Príspevok Tímu Európa tvoria: členské štáty EÚ (3,1 miliardy eur), Európska komisia (vyše 1,4 miliardy eur) a EIB (takmer 2 miliardy eur prisľúbené v máji a 4,9 miliardy eur prisľúbené v júni).

Úsilie EÚ o vývoj a výrobu účinnej vakcíny bude prínosom pre všetkých členov svetového spoločenstva. Investície EÚ do zvyšovania výrobnej kapacity poslúžia všetkým krajinám, ktoré budú vakcíny potrebovať. Pri záväzkoch predbežného nákupu EÚ vyžaduje, aby výrobcovia sprístupnili svoje výrobné kapacity na zásobovanie všetkých krajín, a vyzýva na voľný obeh vakcín a materiálov bez vývozných obmedzení. Napríklad farmaceutická spoločnosť Sanofi-GSK, s ktorou Komisia v septembri uzatvorila dohodu o predbežnom nákupe, sa bude snažiť poskytnúť významnú časť svojich dodávok vakcín práve prostredníctvom nástroja COVAX.

V zmysle svojej stratégie pre vakcíny EÚ pripravuje mechanizmus spoločného využívania očkovacích látok, ktorý členským štátom umožní presmerovať niektoré dávky obstarané na základe dohody o predbežnom nákupe, a to podľa možnosti cez nástroj COVAX.

Ďalšie informácie

Globálna reakcia EÚ na koronavírus

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login