Komisia vypláca 14 miliárd eur z nástroja SURE deviatim členským štátom EÚ

Európska komisia vyplatila 14 mld. eur deviatim členským štátom vo štvrtej tranži finančnej podpory členským štátom z nástroja SURE. Ide o prvú platbu v roku 2021. V rámci týchto operácií dostalo Belgicko 2 miliardy eur, Cyprus 229 miliónov eur, Maďarsko 304 miliónov eur, Lotyšsko 72 miliónov eur, Poľsko 4,28 miliardy eur, Slovinsko 913 miliónov eur, Španielsko 1,03 miliardy eur, Grécko 728 miliónov eur a Taliansko 4,45 miliardy eur. Všetkých deväť členských štátov už dostalo finančnú podporu z nástroja SURE v roku 2020 v rámci jednej z prvých troch operácií emitovania a vyplácania, ktoré sa uskutočnili v roku 2020.

Tieto úvery pomôžu členským štátom riešiť náhle zvýšenie verejných výdavkov určených na zachovanie zamestnanosti. Rovnako im pomôžu pokryť náklady priamo súvisiace s financovaním národných programov skráteného pracovného času a podobných opatrení, ktoré členské štáty zaviedli v reakcii na pandémiu koronavírusu, okrem iného pre samostatne zárobkovo činné osoby. Tieto úhrady nasledujú po emisii štvrtého sociálnoinvestičného dlhopisu v rámci nástroja EÚ SURE, ktorá vyvolala značný záujem investorov. Silný dopyt, ktorý výrazne prevyšoval ponuku, sa premietol do priaznivých cenových podmienok, ktoré Komisia priamo prenáša na benefitujúce členské štáty.

Po tomto vyplatení prostriedkov dostalo 15 členských štátov z nástroja SURE celkovo 53,5 miliardy eur. Keď budú z nástroja SURE vyplatené všetky prostriedky, Belgicko dostane celkovo 7,8 miliardy eur, Cyprus 479 miliónov eur, Maďarsko 504 miliónov eur, Lotyšsko 192 miliónov eur, Poľsko 11,2 miliardy eur, Slovinsko 1,1 miliardy eur, Španielsko 21,3 miliardy eur, Grécko 2,7 miliardy eur a Taliansko 27,4 miliardy eur.

Prehľad doteraz vyplatených súm a rôznych splatností dlhopisov je k dispozícii tu. Rozdelenie 90,3 miliardy eur, ktoré boli doteraz schválené pre 18 členských štátov, je k dispozícii tu. Členské štáty môžu stále predkladať žiadosti o finančnú podporu z nástroja SURE, ktorý má celkovú kapacitu až 100 miliárd eur.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov:

Predsedníčka Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „V rámci programu SURE EÚ zmobilizovala až 100 miliárd eur vo forme úverov pre členské štáty EÚ na záchranu a udržanie pracovných miest. Tieto finančné prostriedky sa pravidelne dostávajú do našich členských štátov a finančne im pomáhajú zmierňovať vplyv pandémie koronavírusu.“

Komisár Johannes Hahn, zodpovedný za rozpočet a administratívu, dodal: „V nadväznosti na štvrtú úspešnú emisiu dlhopisov v rámci programu SURE sme teraz vyplatili viac než polovicu finančných prostriedkov plánovaných v rámci tohto nástroja. 15 členských štátov, ktoré dostali finančné prostriedky z prvých štyroch tranží, má teraz lepšie podmienky na zmiernenie sociálneho vplyvu pandémie koronavírusu. Pristúpime k rýchlej realizácii zvyšku programu, aby sme mohli poskytnúť všetky schválené finančné prostriedky 18 členským štátom, ktoré doteraz požiadali o finančnú podporu v rámci tohto nástroja.

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni v tejto súvislosti povedal: „Európska komisia dnes vypláca ďalších 14 miliárd eur na podporu pracovníkov v deviatich ťažko zasiahnutých krajinách EÚ. Pandémia stále spomaľuje naše hospodárstva a hoci vieme, že v budúcnosti nám svitá nádej, ešte nevieme, ako dlho to potrvá, kým pandémiu porazíme. Preto je nástroj SURE spolu s európskou solidaritou, ktorú reprezentuje, taký dôležitý.“

Súvislosti

Európska komisia emitovala 26. januára štvrtý sociálnoinvestičný dlhopis (v roku 2021 prvý) v rámci nástroja EÚ SURE v celkovej hodnote 14 miliárd eur. Emisia pozostávala z dvoch dlhopisov – 10 mld. eur je splatných v júni 2028 a 4 mld. eur sú splatné v novembri 2050.

Investori prejavili o dlhopisy veľký záujem – dopyt bol 8-násobne, resp. 12-násobne vyšší než ponuka, čo Komisii opäť umožnilo stanoviť veľmi výhodné cenové podmienky. Sedemročný dlhopis bol napríklad ocenený záporným výnosom –0,497 %. Znamená to, že z každých 105 eur, ktoré členské štáty získajú, splatia v čase splatnosti dlhopisu 100 eur. Tridsaťročný dlhopis bol ocenený mierne pozitívnym výnosom na úrovni 0,134 %, čo je pri takejto splatnosti vynikajúci výsledok. Tieto podmienky sa prenášajú priamo na členské štáty EÚ.

Dlhopisy, ktoré emitovala EÚ v rámci nástroja SURE, sú označované ako sociálnoinvestičné dlhopisy. Investori majú vďaka takýmto dlhopisom istotu, že mobilizované finančné prostriedky budú skutočne použité na sociálne účely.

Ďalšie informácie

Tlačová správa o štvrtej emisii dlhopisov

Nariadenie o nástroji SURE

Prehľad: SURE – Podpora členských štátov s cieľom chrániť pracovníkov a pracovné miesta

Otázky a odpovede: Komisia navrhla nástroj SURE

Reakcia na koronavírus

Rámec pre sociálnoinvestičné dlhopisy

Webová lokalita nástroja SURE

Webová lokalita o úverovej politike EÚ

Čítať ďalej...

Európske hlavné mesto kultúry 2026

Nitra, Trenčín a Žilina boli zaradené do užšieho výberu súťaže o titul Európske hlavné mesto kultúry 2026. Spomedzi ôsmych prihlásených miest vybrala odborná a nezávislá porota tieto tri mestá po štvordňovom online stretnutí.

Zaradenie do užšieho výberu o titul Európske hlavné mesto kultúry môže (EHMK) mestám priniesť významné kultúrne, hospodárske a sociálne výhody za predpokladu, že ich prihláška je súčasťou dlhodobej stratégie založenej na rozvoji kultúry.

Akonáhle príslušné slovenské orgány formálne schvália odporúčanie poroty, budú mať mestá čas do jesene 2021, aby dokončili svoje prihlášky. Odborná porota sa potom opäť stretne koncom roka 2021, aby odporučila jedno slovenské mesto ako nositeľa titulu Európske hlavné mesto kultúry 2026.

V roku 2026 bude môcť Slovensko už po druhýkrát hostiť Európske hlavné mesto kultúry. (v roku 2013 niesli tento titul Košice). V tom istom roku bude mať Európske hlavné mesto kultúry aj Fínsko. Predvýberové kolo vo Fínsku sa uskutočnilo v júni 2020 a na užší zoznam boli zaradené tri mestá: Oulu, Savonlinna a Tampere. Fínsko si svoje Európske hlavné mesto kultúry vyberie v júni 2021.

Súčasnými Európskymi hlavnými mestami kultúry sú Rijeka (Chorvátsko) a Galway (Írsko). Kvôli pandémii ochorenia COVID-19 a na odporúčanie Komisie sa Európsky parlament a Rada Európskej únie 23. decembra 2020 rozhodli predĺžiť mandát EHMK týmto mestám do apríla 2021. Takisto sa rozhodli presunúť tri Európske hlavné mestá kultúry pôvodne plánované na rok 2021 na roky 2022 a 2023. Novi Sad (Srbsko) sa takto pripojí k mestám Kaunas (Litva) a Esch-sur-Alzette (Luxembursko) v roku 2022. Elefsina (Grécko) a Temešvár (Rumunsko) sa pripoja k mestu Vesprém (Maďarsko) v roku 2023. Tartu (Estónsko), Bad Ischl (Rakúsko) a Bodø (Nórsko) budú Európskymi hlavnými mestami kultúry v roku 2024. Chemnitz (Nemecko) a Nova Gorica (Slovinsko, čaká sa na oficiálne určenie) nimi budú v roku 2025.  

Kontext

Slovensko v decembri 2019 vyzvalo zainteresované mestá na predloženie prihlášok. Do 15. decembra 2020 ich podalo osem miest: Banská Bystrica, Hlohovec, Martin, Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava and Žilina.

Podľa súčasného systému vymenúvania Európskych hlavných miest kultúry sa výber uskutočňuje v dvoch kolách: predvýberové kolo, po ktorom sa zostaví užší zoznam kandidátskych miest a záverečné výberové kolo približne o deväť mesiacov neskôr. Vybrané mesto potom oficiálne určí príslušný členský štát.

Žiadosti skúma porota zložená z 12 nezávislých odborníkov. Desať expertov vymenúvajú inštitúcie a orgány Európskej únie (Európsky parlament, Rada, Komisia a Výbor regiónov) a ďalších dvoch príslušné vnútroštátne orgány.

Vo výberových kritériách sa uvádza, že mestá by mali pripraviť kultúrny program so silným európskym rozmerom, ktorý podporuje účasť zainteresovaných strán mesta, ako aj jeho rôznych štvrtí a priťahuje návštevníkov z celej krajiny a Európy. Program musí mať trvalý vplyv a prispievať k dlhodobému rozvoju mesta. Mestá musia tiež preukázať, že majú podporu príslušných verejných miestnych orgánov a schopnosť realizovať projekt.

Projekt vznikol v roku 1985 na základe myšlienky vtedajšej gréckej ministerky kultúry Meliny Mercouriovej. Za ten čas sa stal jedným z najambicióznejších kultúrnych projektov v Európe a jednou z najznámejších a najcennejších aktivít EÚ. Jeho cieľom je podporovať rozmanitosť kultúr v Európe, vyzdvihnúť ich spoločné črty a podporovať prínos kultúry k dlhodobému rozvoju miest.

Viac informácií:

http://ec.europa.eu/programmes/creative-europe/actions/capitals-culture_en.htm

http://ec.europa.eu/programmes/creative-europe/actions/documents/30-years-brochure_en.pdf

Európska komisia: kultúra

Kreatívna Európa na Facebooku

Kreatívna Európa na Twitteri

 

Čítať ďalej...

Aktuálne štatistiky o migrácii: vplyv pandémie COVID-19

Nové dostupné údaje EÚ o azyle a neoprávnenom prekračovaní hraníc za prvých 10 mesiacov roku 2020 ukazujú, že pandémia ovplyvnila migráciu do EÚ. EÚ ako celok zaznamenala 33 % medziročný pokles žiadostí o azyl a najnižší počet neoprávnených prekročení hraníc za posledných 6 rokov. Nešlo však o rovnomerné zníženie: niekoľko miestnych komunít zaznamenalo veľký prílev ľudí a celkový počet príchodov sa po prudkom znížení v apríli znova zvyšoval.

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Bezprecedentné opatrenia Európskej únie proti pandémii COVID-19 dali solidarite celkom nový význam. A presne takú solidaritu teraz treba preniesť aj do riadenia migrácie. Migráciu môžeme riadiť dobre len vtedy, ak ju budeme riadiť spoločne – či už je počet migrantov vysoký alebo nízky. Je najvyšší čas dohodnúť sa na našich návrhoch európskej migračnej a azylovej politiky.“

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson dodala: „Pandémia významne ovplyvnila migráciu a samotných migrantov, ktorí v reakcii EÚ na pandémiu COVID-19 často zohrávali kľúčovú úlohu a zároveň čelili neprimeraným rizikám. Kým rokujeme o novom pakte o migrácii a azyle, členské štáty musia pokračovať v zlepšovaní a reformovaní svojich systémov riadenia migrácie. Nižší počet príchodov znamená menšiu záťaž azylových systémov, a preto máme teraz skvelú príležitosť dohodnúť sa, ako spravodlivo, efektívne a nepoddajne prijmeme spoločnú zodpovednosť.“

Neskôr tento rok budú k dispozícii aktualizované údaje o celkových zmenách obyvateľstva vrátane legálnej migrácie, ktorá v EÚ prevažuje. Predpokladá sa, že v dôsledku súčasných obmedzení sa v týchto údajoch prejaví výrazný pokles migrácie. V priebehu tohto roka budú k dispozícii aj údaje o návratoch v roku 2020, v ktorých sa takisto očakáva pokles. Komisia má v úmysle poskytovať aktualizované údaje každý štvrťrok.

Veľký pokles počtu žiadostí o azyl

Počas prvých desiatich mesiacov roku 2020 bolo v EÚ podaných 390 000 žiadostí o azyl (z toho 349 000 žiadostí bolo podaných po prvýkrát), čo je o 33 % menej za rovnaké obdobie v roku 2019. Členské štáty zároveň znížili počet nevybavených žiadostí o azyl. Ku koncu októbra 2020 bolo nevybavených 786 000 žiadostí, čo je o 15 % menej ako na konci roka 2019. To znamená, že na úrovni EÚ je nevybavených žiadostí ešte stále viac ako nových žiadostí za celý rok, a to s výraznými rozdielmi medzi členskými štátmi. Miera uznaných žiadostí o azyl alebo percentuálny podiel žiadostí o azyl, ktoré viedli ku kladnému rozhodnutiu na prvom stupni (bez potreby odvolania) vrátane rozhodnutí o priznaní humanitárneho postavenia, predstavovala 43 %.

Počet neoprávnených prekročení hraníc je najnižší za 6 rokov, ale regionálne rozdiely sú výrazné.

V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 bol zaznamenaný pokles počtu neoprávnených prekročení hraníc do EÚ o 10 % (114 300 v období január – november 2020), čo je najnižšia úroveň za posledných 6 rokov. Hoci došlo k výraznému poklesu neoprávnených príchodov do krajín prvého vstupu na trase cez východné Stredozemie (–74 %, 19 300), tento pokles bol spôsobený najmä nízkymi počtom príchodov z Turecka do Grécka, kde sa situácia pravdepodobne zmení v závislosti od rôznych faktorov vrátane politického a hospodárskeho vývoja v Turecku.

V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 sa napriek celkovému zníženiu počet neoprávnených príchodov na trase cez centrálne Stredozemie (do Talianska a na Maltu) zvýšil (+ 154 %). V roku 2020 tam prišlo viac ako 34 100 osôb v porovnaní s takmer 11 500 osobami v roku 2019, pričom väčšina z nich prišla na ostrov Lampedusa. S výnimkou mesiaca marec neustále prichádzalo viac ľudí ako v roku 2019.

V porovnaní s rokom 2019 zaznamenalo výrazný nárast počtu neoprávnených príchodov v roku 2020 Španielsko, a to najmä Kanárske ostrovy (+46 %, 35 800 osôb). V Španielsku mali obmedzenia súvisiace s pandémiou COVID-19 vplyv na neoprávnené príchody len dočasne: od augusta 2020 sa počet príchodov do Španielska konzistentne držal na vyšších úrovniach ako v roku 2019. 

V oboch prípadoch mnohí prichádzajúci pochádzajú z krajín, ktoré zasiahol skôr hospodársky pokles ako konflikt. K tomuto trendu pravdepodobne prispeje aj globálne zníženie objemu prevodov. Kým sa nepodarí ovládnuť pandémiu a hospodárstva sa nezačnú obnovovať, ľudia v pôvodných krajinách budú nepriaznivou pracovnou a zdravotnou perspektívou motivovaní odchádzať do EÚ.

Prechod cez Stredozemné more je aj naďalej nebezpečný. Napriek tomu, že v roku v roku 2020 sa na cestu vydalo menej ľudí, bolo nahlásených 1 754 mŕtvych alebo nezvestných osôb, v porovnaní s 2 095 osobami v roku 2019.

Súvislosti

V septembri 2020 Komisia predložila nový pakt o migrácii a azyle vrátane podrobného podkladového dokumentu na podporu politických návrhov, ktorý sa opieral o dostupné štatistiky migrácie do Európy. Komisia uverejnila štatistické údaje o migrácii do Európy, ktoré sa budú štvrťročne aktualizovať na základe najnovších dostupných údajov z rôznych zdrojov vrátane týchto: Eurostat, OECD, UNDESA, UNHCR, IOM a Frontex a EASO.

Údaje sa zbierajú podľa rôznych harmonogramov. K dispozícii sú štvrťročné údaje o azyle, neregulárnej migrácii a návrate, zatiaľ čo ročné aktualizácie sa majú zamerať na celkové zmeny obyvateľstva (apríl); víza, zamestnanosť a počty utečencov na celom svete (júl); a na legálnu migráciu, ako aj uplatňovanie dublinských azylových pravidiel (október). 

Ďalšie informácie

Štatistické údaje o migrácii do Európy

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login