Komisia vypláca 8,5 mld. eur z nástroja SURE piatim členským štátom EÚ

Európska komisia vyplatila 8,5 mld. eur piatim členským štátom v tretej tranži finančnej podpory z nástroja SURE. V rámci dnešných operácií dostalo Belgicko 2 mld. eur, Maďarsko 200 mil. eur, Portugalsko 3 mld. eur, Rumunsko 3 mld. eur a Slovensko 300 mil. eur.

Táto podpora vo forme úverov poskytnutých za výhodných podmienok pomôže týmto členským štátom pri riešení náhleho zvýšenia verejných výdavkov na zachovanie zamestnanosti. Rovnako im pomôže pokryť náklady priamo súvisiace s financovaním národných programov skráteného pracovného času a podobných opatrení, ktoré členské štáty zaviedli v reakcii na pandémiu koronavírusu, vrátane pre samostatne zárobkovo činné osoby.

Vďaka dnešnému vyplateniu dostalo od konca októbra do konca novembra 15 členských štátov v rámci nástroja EÚ SURE približne 40 mld. eur. Po dokončení všetkých úhrad z nástroja SURE dostane Belgicko 7,8 mld. eur, Maďarsko 504 mil. eur, Portugalsko 5,9 mld. eur, Rumunsko 4,1 mld. eur a Slovensko 631 mil. eur.

Prehľad doteraz vyplatených súm a rôznych splatností dlhopisov je k dispozícii online.

Dnešné vyplatenie nadväzuje na tretiu emisiu sociálnych dlhopisov v rámci nástroja EÚ SURE, pri ktorej dopyt viac ako 13-násobne prevýšil ponuku. Premietlo sa to do priaznivých cenových podmienok, čo znamená, že členské štáty dostanú viac z úverov, než budú musieť splatiť.

Nástroj SURE môže poskytnúť finančnú podporu až do výšky 100 mld. eur všetkým členským štátom. Komisia doteraz z nástroja SURE navrhla finančnú podporu v celkovej výške 90,3 mld. eur 18 členským štátom. Ďalšie úhrady sa uskutočnia v nasledujúcich mesiacoch po príslušných emisiách dlhopisov.

Členovia kolégia v tejto súvislosti uviedli:

Predsedníčka Ursula von der Leyenová„Našou prioritou je chrániť životy ľudí, ako aj ich živobytie. EÚ postupne mobilizuje 100 mld. eur vo forme úverov pre krajiny EÚ s cieľom financovať režimy skráteného pracovného času. Takto zabezpečíme podporu pre naše spoločnosti a pomôžeme udržať zamestnanie pre ľudí. Ďalších päť členských štátov dnes dostáva finančné prostriedky z nástroja SURE – doteraz sme ich už podporili 15. V blízkej budúcnosti podporíme ďalšie krajiny.“

Eurokomisár Johannes Hahn, zodpovedný za rozpočet a administratívu, dodal: „Po tretej úspešnej emisii SURE sme v tomto roku poskytli 15 členským štátom približne 40 mld. eur, aby sme ich podporili pri zmierňovaní sociálnych dôsledkov súčasnej pandémie COVID-19. Táto podpora pomôže podnikom zachovať počty zamestnancov. Program SURE je dôkazom záväzku EÚ rýchlo poskytnúť členským štátom naliehavo potrebné finančné prostriedky na prekonanie tejto krízy. Označenie sociálnoinvestičné dlhopisy je zárukou pre investorov, že získané peniaze sa investujú do sociálnych a udržateľných projektov, čím sa spoja finančné transakcie s našimi politickými prioritami.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni uviedol: „Po minulotýždňovej tretej mimoriadne úspešnej emisii sociálnoinvestičných dlhopisov SURE dnes distribuujeme ďalších 8,5 mld. eur na pomoc pracovníkom a spoločnostiam v piatich členských štátoch. Sociálny dosah krízy spôsobenej ochorením COVID-19 by bol oveľa horší bez silných záchranných sietí európskych krajín, najmä režimov skráteného pracovného času. Som hrdý na to, že Európska komisia cez nástroj SURE aktívne podporuje tieto režimy a podobné opatrenia pre samostatne zárobkovo činné osoby, čím pomáha miliónom našich občanov prekonať tieto ťažké časy.“

Súvislosti

Európska komisia vydala 24. novembra v rámci nástroja EÚ SURE tretí sociálnoinvestičný dlhopis v celkovej hodnote 8,5 mld. eur. Emisia pozostávala z jedinej tranže so splatnosťou v júli 2035

a vyvolala na kapitálových trhoch veľký záujem. Prilákala vôbec najväčšiu knihu objednávok pre referenčnú emisiu s jednou tranžou a stala sa tak doteraz najväčšou 15-ročnou transakciou nadnárodného emitenta čo do objemu. Výhodné cenové podmienky, ktoré vyplynuli z vysokého záujmu investorov, sa prenášajú priamo na členské štáty prijímajúce úvery.

Dlhopisy, ktoré vydala EÚ v rámci nástroja SURE profitujú z označenia sociálnoinvestičné dlhopisy. Investori majú vďaka takýmto dlhopisom istotu, že mobilizované finančné prostriedky budú skutočne použité na sociálne účely.

Viac informácií

Nariadenie o nástroji SURE

Prehľad: SURE – Podpora členských štátov s cieľom chrániť pracovníkov a pracovné miesta

Otázky a odpovede: Komisia navrhla nástroj SURE

Reakcia na koronavírus

Rámec pre sociálnoinvestičné dlhopisy

Webová lokalita nástroja SURE

Webová lokalita o úverovej politike EÚ

Čítať ďalej...

Komisia prijala akčný plán v oblasti duševného vlastníctva na posilnenie odolnosti a obnovy hospodárstva EÚ

Komisia uverejnila nový akčný plán v oblasti duševného vlastníctva. Jeho cieľom je zaistiť, aby podniky, najmä malé a stredné (MSP), mohli čo najlepšie využiť svoje vynálezy a výtvory, a zároveň zabezpečiť, aby tieto vynálezy a výtvory mohli byť prínosom pre naše hospodárstvo a spoločnosť.

Duševné vlastníctvo je kľúčovou hnacou silou hospodárskeho rastu, pretože pomáha podnikom zhodnocovať nehmotný majetok. Cieľom akčného plánu je umožniť európskemu kreatívnemu a inovačnému priemyslu udržať si popredné postavenie v celosvetovom meradle a urýchliť zelenú a digitálnu transformáciu Európy. V akčnom pláne sa stanovujú najmä kľúčové kroky týkajúce sa zlepšenia ochrany duševného vlastníctva, podpory malých a stredných podnikov pri využívaní duševného vlastníctva, uľahčenia zdieľania duševného vlastníctva na zintenzívnenie využívania technológie v priemysle, boja proti falšovaniu a zlepšenia presadzovania práv duševného vlastníctva a podpory rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni. Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 takisto poukázala na určitú závislosť od kritických inovácií a technológií. Akčný plán preto rieši tieto výzvy a zároveň zabezpečuje, aby sa kritické duševné vlastníctvo dalo sprístupniť počas krízy.

Nehmotný majetok, ako sú značky, dizajny, patenty a dáta, sa v dnešnej vedomostnej ekonomike stáva čoraz dôležitejším. Odvetvia intenzívne využívajúce duševné vlastníctvo predstavujú 45 % celkového HDP a 93 % celkového vývozu EÚ, zatiaľ čo pridaná hodnota duševného vlastníctva narastá vo väčšine európskych priemyselných ekosystémov. Na celom svete sa zvyšuje počet registrácií duševného vlastníctva, keďže nehmotný majetok zohráva čoraz významnejšiu úlohu v celosvetových pretekoch o vedúce postavenie v oblasti technológií. Akčný plán stavia na pevných základoch európskeho rámca duševného vlastníctva s cieľom zabezpečiť podporu obnovy a odolnosti hospodárstva v kľúčových oblastiach.

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton v tejto súvislosti uviedol: „V Európe sa zrodilo niekoľko popredných svetových inovácií, ale podniky stále nedokážu plne chrániť svoje vynálezy a využívať svoje duševné vlastníctvo. Dnes navrhujeme prepracovať systém duševného vlastníctva s cieľom posilniť schopnosť Európy vyvíjať technológie novej generácie, zohľadniť pokrok v oblasti dát a umelej inteligencie, umožniť podnikom rýchlo spojiť svoje poznatky počas krízy a podporiť Európu na ceste k hospodárskej obnove a zelenej transformácii.“

V tomto akčnom pláne sa oznamujú opatrenia v piatich kľúčových oblastiach:

  • Zlepšenie ochrany duševného vlastníctva

V akčnom pláne sa navrhuje zmodernizovať súbor existujúcich nástrojov duševného vlastníctva a pripraviť ich na digitálny vek vrátane zlepšenia dodatkových ochranných osvedčení pre patentované lieky a prípravky na ochranu rastlín a modernizácie ochrany dizajnov EÚ. Jeho cieľom je posilniť ochranu poľnohospodárskych zemepisných označení a zároveň zvážiť, či je možné zrealizovať systém ochrany zemepisných označení pre nepoľnohospodárske výrobky na úrovni EÚ. Komisia takisto otvára odvetvový dialóg s cieľom riešiť vplyv nových technológií (ako je umelá inteligencia a blockchain) na systém duševného vlastníctva. S cieľom zabezpečiť, aby mali podniky prístup k rýchlym, účinným a cenovo dostupným nástrojom ochrany, a na zjednotenie a zjednodušenie súčasného systému, sa členské štáty v akčnom pláne vyzývajú, aby urýchlene zaviedli jednotný patentový systém, a tak prispeli k vytvoreniu jednotného kontaktného miesta na ochranu a presadzovanie patentov v celej EÚ.

  • Podpora malých a stredných podnikov (MSP) pri využívaní duševného vlastníctva

Európski inovátori a tvorcovia, najmä MSP, často nepoznajú výhody zakomponovania duševného vlastníctva do svojej obchodnej stratégie. Napríklad len 9 % MSP žiada o ochranu duševného vlastníctva. S cieľom pomôcť menším podnikom využiť nehmotný majetok navrhuje Komisia opatrenia na zlepšenie informovanosti a poradenstva. To pomôže MSP zasiahnutým pandémiou COVID-19 lepšie spravovať a využívať svoje portfóliá duševného vlastníctva prostredníctvom novej schémy finančnej pomoci, pričom v prvom roku sa z prostriedkov Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo poskytne 20 miliónov eur. Komisia takisto sprístupní poradenstvo a pomoc v oblasti duševného vlastníctva všetkým účastníkom výskumných a inovačných programov financovaných z EÚ a bude spolupracovať so všetkými zainteresovanými stranami s cieľom zlepšiť zhodnocovanie práv duševného vlastníctva v celom výskumnom a inovačnom spoločenstve. Takisto sa snaží uľahčiť využívanie duševného vlastníctva ako páky na prístup k financiám.  

  • Uľahčenie zdieľania duševného vlastníctva

Akčný plán sa zameriava na ochranu nehmotného majetku, ale aj na zlepšenie prístupu ku kritickému nehmotnému majetku, od ktorého závisí naše hospodárstvo a spoločnosť. Komisia si uvedomuje, akú dôležitú úlohu môže systém duševného vlastníctva zohrávať pri riešení závažného ohrozenia zdravia, akým je aktuálna pandémia COVID-19, a navrhuje opatrenia na uľahčenie zdieľania kritického duševného vlastníctva počas krízy pri súčasnom zabezpečení návratnosti investícií. Komisia bude pracovať aj na zlepšení infraštruktúry v oblasti autorských práv a podnikne kroky pre lepšiu mobilizáciu dát chránených právom duševného vlastníctva. Navrhne tiež spôsoby, ako zlepšiť transparentnosť a predvídateľnosť udeľovania licencií na patenty nevyhnutné pre normy, keďže tieto patenty predstavujú kľúčový prvok digitálnej transformácie európskeho priemyslu. Týka sa to napríklad predstavenia prepojených automobilov a iných výrobkov internetu vecí.

  • Boj proti falšovaniu a zlepšenie presadzovania práv duševného vlastníctva

Dovoz falšovaného a pirátskeho tovaru predstavuje 6,8 % HDP EÚ. Komisia zlepší účinné a vyvážené presadzovanie práv duševného vlastníctva. Ako doplnok k pripravovanému balíku k aktu o digitálnych službách napríklad vytvorí súbor nástrojov EÚ na boj proti falšovaniu, ktorý má podporiť a uľahčiť účinnú spoluprácu medzi nositeľmi práv duševného vlastníctva, sprostredkovateľmi (ako sú online trhy) a orgánmi presadzovania práva, vyzdvihnúť najlepšie postupy a používanie primeraných nástrojov a nových technológií. 

  • Podpora rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni

Hoci odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva predstavujú 93 % vývozu tovaru z EÚ, naše podniky stále čelia veľkým výzvam pri pôsobení v krajinách mimo EÚ. Komisia chce tieto výzvy riešiť, a preto si stanovila za cieľ posilniť postavenie EÚ ako celosvetového tvorcu noriem v oblasti duševného vlastníctva. Takisto zintenzívni reakciu EÚ na nekalé praktiky aktérov z tretích krajín, ako je priemyselná špionáž či pokusy o zneužitie duševného vlastníctva v kontexte výskumno-inovačnej spolupráce.

Súvislosti

novej priemyselnej stratégii EÚ prijatej 10. marca tohto roku sa vyvodil záver, že politika EÚ v oblasti duševného vlastníctva by mala pomôcť udržať a posilniť technologickú suverenitu Európy a podporiť rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni. Zároveň sa v nej oznámil zámer prijať akčný plán. Rada ministrov 10. novembra vyzvala Komisiu, aby predložila návrhy budúcej politiky EÚ v oblasti duševného vlastníctva.

Nehmotný majetok, ako je výskum a vývoj, vynálezy, umelecké a kultúrne diela, značky, softvér, know-how, podnikové procesy a dáta, predstavuje základný kameň dnešnej vedomostnej ekonomiky. Za posledných dvadsať rokov sa objem ročných investícií do aktív duševného vlastníctva v EÚ zvýšil o 87 %, zatiaľ čo objem hmotných (nebytových) investícií vzrástol len o 30 %. Investície do nehmotného majetku takisto podstatne menej zasiahla prechádzajúca hospodárska kríza (z roku 2008).

Odvetvia, ktoré intenzívne využívajú duševné vlastníctvo, zohrávajú v hospodárstve EÚ kľúčovú úlohu a vytvárajú pre spoločnosť kvalitné a udržateľné pracovné miesta. Odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva v súčasnosti tvoria takmer 45 % európskeho HDP a priamo prispievajú k vytváraniu takmer 30 % všetkých pracovných miest. Mnohé ekosystémy v Európe nemôžu prosperovať bez účinnej ochrany duševného vlastníctva a účinných nástrojov na obchodovanie s nehmotným majetkom.

Ďalšie informácie 

Otázky a odpovede

Informačný prehľad o akčnom pláne v oblasti duševného vlastníctva

Akčný plán v oblasti duševného vlastníctva „Optimálne využitie inovačného potenciálu EÚ – akčný plán v oblasti duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ“

Hodnotiaca správa o právnych predpisoch týkajúcich sa dodatkových ochranných osvedčení

Rámcová štúdia potenciálne dôležitých patentov sprístupnených ETSI

Hodnotiaca správa o Európskom stredisku pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva

Čítať ďalej...

Cenovo dostupné, prístupné a bezpečné lieky pre všetkých: Komisia predkladá farmaceutickú stratégiu pre Európu

Komisia prijala farmaceutickú stratégiu pre Európu s cieľom zabezpečiť pacientom prístup k inovačným a cenovo dostupným liekom a podporiť konkurencieschopnosť, inovačnú kapacitu a udržateľnosť farmaceutického priemyslu EÚ. Vďaka spoľahlivým dodávateľským reťazcom táto stratégia umožní Európe pokryť jej farmaceutické potreby aj v čase krízy. Stratégia, ktorá bude kľúčovou zložkou budovania silnejšej európskej zdravotnej únie, ktorú požadovala predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie, pomôže vytvoriť nadčasový farmaceutický systém EÚ odolný voči kríze.

Európska farmaceutická stratégia má štyri hlavné ciele:

  • zabezpečovať pacientom prístup k cenovo dostupným liekom a reagovať na neuspokojené zdravotné potreby (napr. v oblasti antimikrobiálnej rezistencie, rakoviny, zriedkavých chorôb),
  • podporovať konkurencieschopnosť, inovácie a udržateľnosť farmaceutického priemyslu EÚ a vývoj vysokokvalitných, bezpečných, účinných a ekologickejších liekov,
  • posilňovať mechanizmy pripravenosti a reakcie na krízy a riešiť bezpečnosť dodávok,
  • zabezpečovať, aby mala EÚ vo svete silný hlas, a to presadzovaním vysokej úrovne noriem kvality, účinnosti a bezpečnosti.

Hoci táto stratégia predstavuje oveľa viac než len nástroj reakcie na krízu, čerpá zo skúseností nadobudnutých počas prvotnej reakcie na pandémiu COVID-19 a zlepšuje pripravenosť a odolnosť európskeho farmaceutického odvetvia.

V stratégii sa uvádzajú konkrétne opatrenia na zabezpečenie prístupnosti, dostupnosti a cenovej prijateľnosti liekov. Podporuje diverzifikované a bezpečné dodávateľské reťazce, zabezpečuje otvorenú strategickú autonómiu EÚ vo svete a propaguje environmentálne udržateľné lieky.

Táto stratégia zároveň zabezpečí, aby farmaceutická politika EÚ v neustále sa meniacom prostredí vedeckých a obchodných zmien aj naďalej slúžila verejnému zdraviu. Bude podporovať inovácie zamerané na pacienta a zohľadňovať digitálne a technologické zmeny.

Vyjadrenia členov kolégia

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla: „Pandémia koronavírusu poukázala na zásadnú potrebu posilniť naše systémy zdravotnej starostlivosti. To zahŕňa prístup k bezpečným, účinným a vysokokvalitným liekom za prijateľnú cenu. V náročnej hospodárskej a sociálnej situácii, ktorej EÚ v súčasnosti čelí, dnes prijatá stratégia zabezpečí, aby Európa a Európania využívali takéto lieky aj naďalej. Vyzývam členské štáty a Parlament, aby schválili tento prístup, ktorý sa bude uplatňovať v nasledujúcich troch rokoch, ako aj potom.“

Podpredseda Komisie pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas povedal: „Účinné a bezpečné lieky, vakcíny a liečebné postupy v minulosti prispeli k riešeniu niektorých z hlavných príčin chorôb a život ohrozujúcich ochorení. Tieto produkty budú mať v týchto náročných časoch zásadný význam pre zachovanie zdravia a kvality života európskych občanov. Dnes prijatá stratégia podporuje farmaceutický priemysel EÚ, aby zostal konkurencieschopný a inovatívny, pričom zároveň rieši potreby pacientov a našich zdravotníckych systémov.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová v tejto súvislosti zdôraznila: „Dnes začíname pracovať na tom, aby sme zaistili bezpečné a účinné lieky, ktoré by boli dostupné a cenovo prijateľné za každých okolností pre všetkých pacientov v celej EÚ. Našou farmaceutickou stratégiou pre Európu plníme svoj záväzok vytvoriť nadčasové farmaceutické prostredie zamerané na pacienta, v ktorom môže priemysel EÚ inovovať, prekvitať a zachovať si postavenie svetového lídra. Predstavuje našu dlhodobú víziu otvorenej strategickej autonómie a je našou reakciou na súčasné výzvy a slabiny, ktoré odhalila pandémia COVID-19. Dnes sme postavili ďalší pilier európskej zdravotnej únie.“

Kontext

Farmaceutická stratégia pre Európu predstavuje začiatok procesu: jej realizácia zahŕňa ambiciózny program legislatívnych a nelegislatívnych opatrení, ktoré sa začnú zavádzať v nadchádzajúcich rokoch.

Tieto opatrenia sa budú týkať celého ekosystému liekov, ale aj niektorých aspektov zdravotníckych pomôcok. Stratégia vytvára synergie so zelenou dohodou a našimi opatreniami v rámci strategického prístupu EÚ k liekom v životnom prostredí s cieľom znížiť ich environmentálne riziko, riešiť znečistenie farmaceutickými rezíduami a podporovať ekologickejšiu výrobu, používanie a likvidáciu (k dispozícii je správa o pokroku). Zároveň súvisí s akčným plánom v oblasti duševného vlastníctva.

Medzi hlavné opatrenia stratégie patrí:

  • revízia základných farmaceutických právnych predpisov* (cieľový dátum návrhu: 2022) v snahe zabezpečiť, aby bol tento rámec nadčasový a podporoval inovácie,
  • návrh na zriadenie Úradu pre riadenie reakcií na núdzové zdravotné situácie (návrh: 2. polrok 2021),
  • revízia nariadení o liekoch pre deti a liekoch na zriedkavé choroby,
  • iniciovanie štruktúrovaného dialógu so všetkými aktérmi vo farmaceutickej výrobe a s verejnými orgánmi a medzi nimi s cieľom identifikovať slabé miesta v globálnom dodávateľskom reťazci kritických liekov a sformovať politické možnosti na posilnenie kontinuity a bezpečnosti dodávok v EÚ,
  • spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi v oblasti politík stanovovania cien, platieb a verejného obstarávania s cieľom zlepšiť cenovú dostupnosť a nákladovú efektívnosť liekov a udržateľnosť systému zdravotnej starostlivosti,
  • vytvorenie spoľahlivej digitálnej infraštruktúry vrátane návrhu na vytvorenie európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia (cieľový dátum návrhu: 2021),
  • podpora výskumu a inovácií, najmä prostredníctvom programov Horizont 2020 a EU4Health,
  • opatrenia na podporu inovatívnych prístupov k výskumu a vývoju v EÚ a podporu verejného obstarávania zameraného na antimikrobiálne látky a ich alternatívy a opatrenia na obmedzenie a optimalizáciu ich používania.

Ďalšie kroky

O stratégii sa bude diskutovať na politickej úrovni na zasadnutí Rady EPSCO 2. decembra 2020.

Viac informácií

Farmaceutická stratégia pre Európu – oznámenie

Otázky a odpovede

Prehľad

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login