Komisia víta, že Európsky parlament na svojej plenárnej schôdzi prijal revidovanú smernicu o pitnej vode. Nová smernica zaručí bezpečnejší prístup k vode pre všetkých Európanov. Zároveň zabezpečí najprísnejšie normy pre pitnú vodu na svete v súlade s cieľom nulového znečistenia, ktorý má zaistiť životné prostredie bez toxických látok, oznámeným v Európskej zelenej dohode. Dohoda vychádza z návrhu prestaveného Komisiou vo februári 2018 v priamej reakcii na historicky prvú úspešnú európsku iniciatívu občanov „Right2Water“ (právo na vodu).

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius prehlásil: „Prístup k bezpečnejšej pitnej vode a sanitácii je základným ľudským právom. Súčasná zdravotná kríza nás ešte viac upozornila na jeho zásadný význam. Dnešné schválenie smernice v Parlamente je jasným potvrdením záväzku dosiahnuť bezpečnejšiu vodu z vodovodu pre všetkých Európanov.“

Znenie dohody vychádza z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie o normách bezpečnosti pitnej vody a dokonca prekračuje ich rámec. Obsahuje ustanovenia na kontrolu nielen vody z vodovodu, ale aj zdrojov pitnej vody a distribučných systémov s cieľom minimalizovať riziko škodlivého vplyvu znečistenia na ľudské zdravie a naše vodné zdroje. Prepracovaná smernica bojuje s novými znečisťujúcimi látkami, ako sú mikroplasty, endokrinné disruptory a nové druhy chemikálií.

Zavádza povinnosť členských štátov zlepšiť alebo zachovať prístup k bezpečnej pitnej vode pre všetkých, pričom sa sústreďuje na zraniteľné a marginalizované skupiny. Takisto predpokladá lepší prístup občanov k informáciám o dodávateľoch vody, napríklad pokiaľ ide o kvalitu a dodávku pitnej vody v oblasti, kde bývajú. Smernica zvýši dôveru spotrebiteľov v pitnú vodu z vodovodu, čím sa zníži množstvo odpadu z vody v plastových fľašiach.

Okrem toho nový predpis ráta so zahrnutím podrobných hygienických požiadaviek na materiály, ktoré sa dostávajú do styku s pitnou vodou. Zveruje kľúčovú úlohu Európskej chemickej agentúre (ECHA), ktorá má zaručiť, že v potrubiach a vo vodovodoch prichádzajúcich do styku s vodou budú použité iba bezpečné látky.

Ďalšie kroky

Týmto schválením zo strany Európskeho parlamentu je revidovaná smernica o pitnej vode prijatá. Akt sa hneď po spoločnom podpise predsedu Európskeho parlamentu a predsedu Rady Európskej únie uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť o 20 dní neskôr. Po nadobudnutí účinnosti tejto smernice majú členské štáty dva roky na dosiahnutie súladu s revidovanou smernicou o pitnej vode.

Súvislosti

Väčšina ľudí žijúcich v EÚ má už dnes bezproblémový prístup k veľmi kvalitnej pitnej vode aj vďaka viac ako 30-ročnej existencii právnych predpisov EÚ týkajúcich sa kvality pitnej vody. Komisia navrhla v roku 2018 revíziu smernice o pitnej vode (98/83/ES) v reakcii na európsku iniciatívu občanov „Right2Water“. Návrhu predchádzalo hodnotenie regulačnej vhodnosti a efektívnosti smernice o pitnej vode v rámci programu REFIT, sprevádzalo ho posúdenie vplyvu a je v súlade s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie.

Komisia uvítala politickú dohodu, ku ktorej v súvislosti s novým programom Erasmus+ (2021 – 2027) dospel Európsky parlament a členské štáty EÚ. Trojstranné rokovania sa už skončili a teraz sa čaká na konečné schválenie znenia právnych textov zo strany Európskeho parlamentu a Rady.

Podpredseda Komisie Margaritis Schinas, zodpovedný za podporu európskeho spôsobu života, v tejto súvislosti uviedol: „Erasmus je najsymbolickejším programom Európy – skutočným klenotom európskeho projektu. Generácie mladých ľudí, ktorí sa na Erasme zúčastnili, stelesňujú podstatu nášho európskeho spôsobu života. Jednota v rozmanitosti, solidarita, mobilita, podpora Európy ako priestoru mieru, slobody a príležitostí. Vďaka dnešnej dohode sme pripravení na ďalšie, ešte početnejšie generácie Erasmu.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová uviedla: „Vítam politickú dohodu o novom programe Erasmus+. Ide o jednu z našich hlavných iniciatív. Za posledné tri desaťročia podporila osobný, sociálny a profesijný rozvoj viac ako 10 miliónov ľudí – takmer polovica z nich sa zúčastnila v rokoch 2014 až 2020. Vďaka takmer dvojnásobnému rozpočtu na ďalšie programové obdobie sa teraz budeme usilovať o to, aby sme v nasledujúcich siedmich rokoch oslovili ďalších 10 miliónov.“

Erasmus+ je skutočným európskym úspechom, ktorý sa pravidelne spomína ako jedna z najúspešnejších iniciatív EÚ. Program sa od svojho vzniku v roku 1987 značne rozšíril. V súčasnosti pokrýva všetky sektory vzdelávania a odbornej prípravy od vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a školského vzdelávania po odborné vzdelávanie a prípravu, vysokoškolské vzdelávanie a vzdelávanie dospelých. Erasmus+ podporuje spoluprácu týkajúcu sa politiky v oblasti mládeže a zapojenie do športových aktivít.

S vyčleneným rozpočtom viac ako 26 miliárd eur, ktorý tvorí 24,5 miliardy eur v bežných cenách a dodatočné navýšenie o 1,7 miliardy eur v cenách za rok 2018, bude tento nový program nielen inkluzívnejší a inovatívnejší, ale aj digitálnejší a ekologickejší. Bude zohrávať kľúčovú úlohu pri budovaní európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 a zmobilizuje sektory vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v záujme rýchlej obnovy a budúceho rastu. Program poskytne študentom v Európe veľa nových príležitostí. Vďaka väčšej prístupnosti a flexibilnejším formátom mobility poskytne možnosti rôznorodejšej skupine študentov – vrátane tých, ktorí majú menej príležitostí, ako aj žiakov, ktorí sú teraz zahrnutí do programu mobility. Ponúkne nové možnosti spolupráce, podporí inovácie v oblasti tvorby učebných plánov, učenia sa a vyučovacích postupov a bude klásť dôraz na ekologické, ako aj digitálne zručnosti. Okrem toho Erasmus+ podporí nové hlavné iniciatívy, napr. iniciatívu „Európske univerzity“, pedagogické akadémie programu Erasmus, centrá excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy a DiscoverEU.

Ďalšie kroky

Európsky parlament, členské štáty EÚ v Rade a Komisia dosiahli 10. novembra 2020 politickú dohodu o budúcom dlhodobom rozpočte EÚ a nástroji NextGenerationEU. Ako ďalší krok je teraz naliehavo potrebné prijať balík o viacročnom finančnom rámci (VFR) a ratifikovať rozhodnutie o vlastných zdrojoch. 

Po prijatí bude dlhodobý rozpočet EÚ spolu s nástrojom NextGenerationEU – dočasným nástrojom na obnovu Európy – najväčším stimulačným balíkom, aký sa kedy financoval z rozpočtu EÚ: na obnovu Európy po pandémii COVID-19 sa vďaka nemu zabezpečí celkovo 1,8 bilióna* eur. Bude tak ešte ekologickejšia, digitálnejšia a odolnejšia.

V cenách z roku 2018.

Viac informácií

Program Erasmus+

Plán obnovy pre Európu

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a Next Generation EU

Komisia víta, že Európsky parlament a Rada dosiahli politickú dohodu o návrhu Komisie na zriadenie Fondu na spravodlivú transformáciu (FST). Znamená to, že partneri sa dohodli na všetkých nástrojoch v oblasti politiky súdržnosti a teraz sa čaká na konečné schválenie právnych textov Európskym parlamentom a Radou.

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová vyhlásila: „Ekologická transformácia bude mať úspech len vtedy, ak z nej budú mať prospech všetci. Fond na spravodlivú transformáciu bude aktívne podporovať zmeny vedúce k prosperujúcemu a sociálne spravodlivému hospodárstvu, ktoré je klimaticky neutrálne. Fond na spravodlivú transformáciu je kľúčovým nástrojom na plnenie Európskej zelenej dohody. Je tiež ústredným prvkom poslania politiky súdržnosti, ktorým je zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo a zároveň sa napredovalo smerom k ekologickejšej a konkurencieschopnejšej Európe.“

Fond na spravodlivú transformáciu je nový nástroj s celkovým rozpočtom 17,5 mld. EUR, z ktorých 7,5 mld. EUR pochádza z viacročného finančného rámca (VFR) a 10 mld. EUR z nástroja NextGenerationEU. Fond na spravodlivú transformáciu je kľúčovým prvkom Európskej zelenej dohody a tvorí prvý pilier Mechanizmu spravodlivej transformácie. Jeho účelom je zmierniť sociálne a ekonomické náklady spojené s prechodom ku klimatickej neutralite prostredníctvom najrôznejších činností zameraných najmä na diverzifikáciu hospodárskej činnosti a pomoc ľuďom pri adaptácii na meniaci sa trh práce.

Hlavné prvky kompromisného návrhu zahŕňajú:

• rozpočtový záväzok na roky 2021 – 2023,
• dobrovoľné presuny prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskeho sociálneho fondu+ (ESF+) na doplnenie alokácie z FST, ktoré by nemali byť vyššie ako trojnásobok sumy podpory z FST,
• mierne rozšírenie rozsahu oprávnenosti, aby sa mohli zohľadniť sociálne aspekty prechodu, najmä tvorba a zachovanie pracovných miest, ako aj investície do inteligentnej a udržateľnej mobility a modernizácie siete diaľkového vykurovania, ak sa to považuje za potrebné na podporu transformácie miestnych hospodárstiev,
• vylúčenie financovania fosílnych palív,
• možnosť financovať investície do veľkých podnikov v „podporovaných oblastiach“ podľa usmernení o regionálnej štátnej pomoci, ak sú potrebné na odstránenie problémov spojených so zánikom pracovných miest v dôsledku prechodu,
• zapracovanie doložky o preskúmaní, podľa ktorej by Komisia mala do 30. júna 2025 preskúmať implementáciu FST z hľadiska dosiahnutia stanovených cieľov,
• mechanizmus ekologického odmeňovania spojený so znížením emisií skleníkových plynov, ktoré sa dosiahne v regiónoch využívajúcich podporu z FST, a podmienečný prístup k 50 % zdrojov FST,
• väčší dôraz na ciele EÚ v oblasti energetiky a klímy a na vykonávanie Parížskej dohody.

Ďalšie kroky

Európsky parlament, členské štáty EÚ v Rade a Komisia dosiahli 10. novembra 2020 politickú dohodu o budúcom dlhodobom rozpočte EÚ a nástroji NextGenerationEU. Ako ďalší krok je teraz naliehavo potrebné prijať balík o viacročnom finančnom rámci (VFR) a ratifikovať rozhodnutie o vlastných zdrojoch.

Po prijatí bude dlhodobý rozpočet EÚ spolu s iniciatívou NextGenerationEU, ktorá predstavuje dočasný nástroj na obnovu Európy, najväčším stimulačným balíkom, aký sa kedy financoval z rozpočtu EÚ. Po pandémii COVID-19 sa Európa prebuduje vďaka celkovej sume 1,8 bilióna EUR (v cenách z roku 2018). Bude to ekologickejšia, digitálnejšia a odolnejšia Európa.

Ako výsledok politických trialógov budú musieť krajiny EÚ v záujme uvoľnenia finančných prostriedkov z FST vypracovať svoje plány spravodlivej transformácie územia, v ktorých identifikujú oprávnené územia, kde má mať ekologická transformácia podľa očakávania najnegatívnejšie dôsledky. Vypracovanie plánov spravodlivej transformácie územia je základným predpokladom programovania a následného čerpania zdrojov z FST. Každý členský štát ich vypracuje v spolupráci s príslušnými internými partnermi a v dialógu s Komisiou a zabezpečí ich konzistentnosť so stratégiami pre inteligentnú špecializáciu a s národnými energetickými a klimatickými plánmi. Komisia tieto plány prijme spolu s programami, v prípade ktorých sa plánuje podpora z Fondu na spravodlivú transformáciu.

Súvislosti

Fond na spravodlivú transformáciu je jedným z troch pilierov Mechanizmu spravodlivej transformácie, ktorý je súčasťou Európskej zelenej dohody s cieľom vytvoriť v Európe do roku 2050 klimaticky neutrálne hospodárstvo. Komisia navrhla Fond na spravodlivú transformáciu 14. januára 2020. Jeho rozpočet sa zvýšil v nadväznosti na návrhy Komisie týkajúce sa balíka na podporu obnovy z 27. mája 2020 a na júlovú dohodu Európskej rady. Ďalšími dvoma piliermi Mechanizmu spravodlivej transformácie sú špeciálna schéma na spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU a úverový nástroj pre verejný sektor, ktoré kombinujú grantovú podporu EÚ a úvery Európskej investičnej banky.

Viac informácií

Mechanizmus spravodlivej transformácie

Európska zelená dohoda

Plán obnovy

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a Next Generation EU

Platforma otvorených údajov pre oblasť súdržnosti

Súbor nástrojov pre prechod na udržateľnosť v rámci politiky súdržnosti