Komisia predstavuje víziu, ciele a spôsoby, ako do roku 2030 uspieť v digitálnej transformácii Európy. Je to dôležité aj z hľadiska prechodu na klimaticky neutrálne, obehové a odolné hospodárstvo. Ambíciou EÚ je byť digitálne suverénna v otvorenom a vzájomne prepojenom svete a presadzovať digitálne politiky, ktoré ľuďom a podnikom umožňujú pripraviť sa na udržateľnú a prosperujúcu digitálnu budúcnosť zameranú na človeka. K tomu patrí aj riešenie zraniteľných miest a závislosti, ako aj urýchlenie investícií.

Toto oznámenie nadväzuje na výzvu predsedníčky Ursuly von der Leyenovej urobiť z nasledujúcich rokov digitálne desaťročie Európy; reaguje na výzvu Európskej rady na vytvorenie digitálneho kompasu a vychádza z digitálnej stratégie Komisie z februára 2020. V oznámení sa navrhuje, aby sa dospelo k dohode na digitálnych zásadách, aby sa urýchlene spustili dôležité nadnárodné projekty a aby sa pripravil legislatívny návrh, ktorý stanoví pevný rámec riadenia s cieľom monitorovať pokrok – digitálny kompas.

Európsky digitálny kompas

Komisia navrhuje digitálny kompas, cez ktorý sa digitálne ambície EÚ orientované na rok 2030 premietnu do konkrétnych podmienok. Vyvíjajú sa okolo štyroch základných bodov:

1. digitálne zruční občania a vysokokvalifikovaní digitálni odborníci. Do roku 2030 by aspoň 80 % všetkých dospelých malo mať základné digitálne zručnosti a v EÚ by malo byť zamestnaných 20 miliónov špecialistov v oblasti IKT, pričom takéto pracovné miesta by malo obsadzovať viac žien;

2. bezpečné, výkonné a udržateľné digitálne infraštruktúry. Do roku 2030 by všetky domácnosti v EÚ mali mať gigabitové pripojenie a všetky obývané oblasti by mali byť pokryté sieťou 5G; výroba špičkových a udržateľných polovodičov v Európe by mala predstavovať 20 % svetovej výroby; v EÚ by sa malo sprevádzkovať 10 000 klimaticky neutrálnych vysoko bezpečných okrajových (edge) uzlov a Európa by mala mať svoj prvý kvantový počítač;

3. digitálna transformácia podnikov. Do roku 2030 by tri zo štyroch spoločností mali využívať služby cloud computingu, big data a umelú inteligenciu; viac ako 90 % MSP by malo dosiahnuť aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity a počet „jednorožcov“ v EÚ by sa mal zdvojnásobiť;

4. digitalizácia verejných služieb. Do roku 2030 by mali byť všetky kľúčové verejné služby dostupné online; všetci občania budú mať prístup k svojim elektronickým zdravotným záznamom a 80 % občanov by malo používať riešenie na elektronickú identifikáciu.

Kompas stanovuje pevnú spoločnú riadiacu štruktúru s členskými štátmi založenú na systéme monitorovania prostredníctvom každoročných správ vo forme semaforov. Ciele budú zakotvené v politickom programe, ktorý sa dohodne s Európskym parlamentom a Radou.

Nadnárodné projekty

S cieľom lepšie riešiť nedostatky v kľúčových kapacitách EÚ Komisia takisto uľahčí rýchle spustenie nadnárodných projektov, v ktorých sa skombinujú investície z rozpočtu EÚ, členských štátov a priemyslu, pričom základom bude Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a iné finančné prostriedky EÚ. Členské štáty sa vo svojich plánoch obnovy a odolnosti zaviazali vyhradiť aspoň 20 % na digitálne priority. Medzi prípadné nadnárodné projekty môže patriť celoeurópska prepojená infraštruktúra na spracovanie údajov; navrhovanie a nasadenie ďalšej generácie nízkopríkonových dôveryhodných procesorov alebo prepojené orgány verejnej správy.

Európske digitálne práva a zásady

V centre pozornosti európskeho digitálneho hospodárstva zameraného na človeka sú práva a hodnoty EÚ. Mali by sa plne prejaviť v online priestore tak, ako v reálnom svete. Komisia preto navrhuje vytvoriť rámec digitálnych zásad, akou je napríklad prístup ku kvalitnej konektivite, dostatočným digitálnym zručnostiam, verejným službám, spravodlivým a nediskriminačným online službám, a celkovo zabezpečiť, aby sa rovnaké práva uplatňované offline, plne uplatňovali aj online. O týchto zásadách by sa viedla široká spoločenská diskusia a napokon by mohli byť zakotvené v slávnostnom medziinštitucionálnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Vychádzalo by z Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý by dopĺňala. Komisia napokon navrhuje, aby sa v rámci každoročného prieskumu Eurobarometra monitorovalo, ako Európania vnímajú dodržiavanie ich digitálnych práv.

Digitálna Európa vo svete

Digitálna transformácia prináša globálne výzvy. EÚ bude propagovať svoju pozitívnu digitálnu agendu zameranú na človeka v medzinárodných organizáciách a cez silné medzinárodné digitálne partnerstvá. Vďaka spojeniu vnútorných investícií EÚ s významnými finančnými prostriedkami z nových nástrojov vonkajšej spolupráce bude môcť EÚ sledovať spoločné globálne ciele v spolupráci s partnermi na celom svete. Komisia už navrhla zriadiť novú radu EÚ a USA pre obchod a technológie. V tomto oznámení sa zdôrazňuje význam spoločných investícií s externými partnermi EÚ do lepšieho konektivity, a to napríklad vytvorením Fondu digitálnej pripojiteľnosti.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov:

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Európa má životnú príležitosť na obnovu k lepšiemu. Vďaka novému viacročnému rozpočtu a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sme zmobilizovali doteraz nevídané zdroje na investovanie do digitálnej transformácie. Pandémia odhalila, aké kľúčové sú digitálne technológie a zručnosti pre našu prácu, štúdium a angažovanie sa – a kde sa musíme zlepšiť. Teraz musíme z tohto desaťročia urobiť digitálne desaťročie Európy, aby všetci občania a podniky mali prístup k tomu najlepšiemu, čo digitálny svet môže ponúknuť. Digitálny kompas nám poskytne jasný pohľad na to, ako to dosiahnuť.“

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestagerová uviedla: „Dnešný dokument je začiatkom inkluzívneho procesu. Spolu s Európskym parlamentom, členskými štátmi a ďalšími zainteresovanými stranami budeme pracovať na tom, aby sa Európa stala prosperujúcim, spoľahlivým a otvoreným partnerom, ako si všetci želáme. A musíme zabezpečiť, aby sme všetci plne profitovali z blahobytu, ktorý prináša inkluzívna digitálna spoločnosť.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton v tejto súvislosti uviedol: „Európa ako kontinent musí zabezpečiť, aby jej občania a podniky mali prístup k tým najmodernejším technológiám, ktoré im umožnia lepší, bezpečnejší a dokonca ekologickejší život za predpokladu, že budú mať aj zručnosti na ich používanie. V postpandemickom veku budeme takto spoločne formovať odolnú a digitálne suverénnu Európu. To je digitálne desaťročie Európy.“

Súvislosti

Počas krízy spôsobenej koronavírusom nadobudli digitálne technológie zásadný význam pre zachovanie hospodárskeho a spoločenského života. Budú kľúčovým faktorom, od ktorého bude po skončení pandémie závisieť úspech prechodu na udržateľné hospodárstvo a spoločnosť. Európskym podnikom a občanom sa rozšírili digitálne príležitosti, takže si môžu budovať odolnosť a zmierňovať závislosť na všetkých úrovniach – od priemyselných odvetví až po jednotlivé technológie. Kľúčovým faktorom, ktorý podporuje globálny vplyv EÚ, je práve európsky prístup k digitálnej transformácii.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie z roku 2020 vyzvala, aby Európa určila v digitálnej oblasti kurz a spoločnú víziu do roku 2030, a to na základe jasných cieľov a zásad, akými sú univerzálna konektivita, dodržiavanie práva na súkromie a sloboda prejavu. Európska rada vo svojich záveroch z októbra 2020 vyzvala Komisiu, aby predložila ucelený digitálny kompas, v ktorom bude určené, kam sa chce EÚ dostať do roku 2030.

Vďaka výške finančných prostriedkov EÚ dostupných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti budú môcť členské štáty mimoriadne rozšíriť a skvalitniť vzájomnú spoluprácu, ktorá je podmienkou úspešnej digitálnej transformácie. Pre každý národný plán, ktorý bude z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti čerpať, bol stanovený cieľ vyčleniť 20 % výdavkov na digitálne technológie ako doplnenie k digitálnym výdavkom európskeho rozpočtu na roky 2021 – 2027.

Viac informácií

Európske digitálne desaťročie – otázky a odpovede

Digitálne desaťročie Európy – prehľad

Oznámenie „Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob“

Európsky digitálny kompas – tematická stránka

Formovanie digitálnej budúcnosti Európy

Európska komisia schválila v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci plány Slovenskej republiky podporiť výrobu elektriny vo vysokoúčinných kogeneračných zariadeniach napojených na siete diaľkového vykurovania na Slovensku.

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestager zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže uviedla: „Toto miliardové slovenské opatrenie významne prispeje k plneniu cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy bez toho, aby neprimerane narušilo hospodársku súťaž.“

Podporné opatrenie Slovenska

Slovensko oznámilo Komisii svoj plán podporiť zariadenia kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) pripojených na siete diaľkového vykurovania na Slovensku.

Cieľom schémy je: i) zvýšiť alebo udržať vysokú účinnosť existujúcich kogeneračných zariadení; ii) motivovať ich k prechodu z uhlia na zemný plyn alebo obnoviteľné zdroje; a iii) stimulovať investície do nových vysoko účinných kogeneračných zariadení.

Slovensko vyberie príjemcov na základe:

• verejnej súťaže pre viaceré technológie pre nové zariadenia s kapacitou najmenej 1 megawatt (MW);
• správneho konania pre malé a existujúce zariadenia. V tomto prípade stanovujú pomoc slovenské orgány podľa ich nákladov na výrobu elektrickej energie (harmonizované náklady na energiu – LCOE).

Všetky vybraté zariadenia nad 250 kilowattov (kW) dostanú pomoc vo forme výkupného príplatku (t. j. zariadenie predá svoj produkt na trhu a dostane doplatok k trhovej cene).

Zariadenia s výkonom nižším ako 250 kilowattov dostanú pevnú výkupnú sadzbu (t. j. zaručenú cenu za vyrobenú elektrinu).

Podpora sa bude poskytovať maximálne 15 rokov a celkový rozpočet schémy predstavuje 1 050 miliónov EUR (70 miliónov EUR ročne).

Na získanie podpory podľa schémy nie sú oprávnené uhoľné zariadenia.

Posúdenie Komisie

Komisia posúdila opatrenie podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, najmä podľa usmernení z roku 2014 o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky, ktoré členským štátom umožňujú za určitých podmienok podporovať vysoko účinnú kombinovanú výrobu s cieľom stimulovať úspory energie.

V usmerneniach sa konkrétne uvádza, že s cieľom zabezpečiť, aby pomoc prispievala k vyššej úrovni ochrany životného prostredia, musí pomoc na kombinovanú výrobu tepla a elektriny spĺňať kritériá vysokoúčinnej kombinovanej výroby, ktoré sú stanovené v smernici o energetickej efektívnosti. Slovensko preukázalo, že schéma je potrebná na povzbudenie investícií do vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktoré nie sú za súčasných trhových podmienok udržateľné. Preto Komisia dospela k záveru, že opatrenie je nevyhnutné, pretože bez tejto verejnej podpory by k investíciám nedošlo, a že úroveň podpory je primeraná cieľu: stanovuje sa na základe postupu otvorenej súťaže pre nové veľké zariadenia a neprekračuje hodnotu LCOE pre malé a existujúce zariadenia.

Komisia dospela k záveru, že schéma bude podporovať výrobu elektriny z vysoko účinnej kogenerácie v súlade s cieľmi EÚ v oblasti energetiky a klímy, a to bez toho, aby neprimerane narušila hospodársku súťaž na jednotnom trhu. Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie je v súlade s únijnými pravidlami štátnej pomoci.

Ďalšie informácie

Po vyriešení prípadných otázok týkajúcich sa dôverného charakteru informácií sa verzia rozhodnutí, ktorá nemá dôverný charakter, sprístupní v registri štátnej pomoci pod číslom veci SA.54318 na webovej stránke Komisie venovanej hospodárskej súťaži. Nové rozhodnutia o štátnej pomoci uverejnené na internete a v Úradnom vestníku EÚ sú uvedené v elektronickom týždenníku štátnej pomoci State Aid Weekly e-News.

Počas príležitosti Svetového dňa divej prírody Komisia opätovne vyzvala všetky svetové inštitúcie, aby sa vyjadrili v prospech prírody a pomohli presvedčiť ďalšie vlády, aby zvýšili svoje ambície na kľúčovom pätnástom zasadnutí Konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP 15), ktoré sa uskutoční neskôr v tomto roku. Presne jeden rok, odkedy Komisia založila globálnu koalíciu „Spoločne za biodiverzitu“, sa už viac než 200 inštitúcií na celom svete – národné parky, výskumné centrá a univerzity, prírodovedecké múzeá, akváriá, botanické záhrady a zoologické záhrady – pripojilo k boju proti strate biodiverzity. Aj Komisia sa pripojila k medzivládnej koalícii vysokých ambícií (HAC) pre prírodu a ľudí, ktorá bola založená na samite „Jedna planéta“ v januári tohto roku, kde aktívne podporuje cieľ zachovať aspoň 30 % plochy pevniny a mora do roku 2030.

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Ľudstvo ničí prírodu nevídaným tempom a hrozí, že prídeme o takmer 1 milión druhov. Je to priama hrozba pre naše vlastné zdravie a blahobyt, pretože sme plne závislí od bohatej siete života na našej planéte. Musíme urýchlene obnoviť rovnováhu v našom vzťahu s prírodou a zvrátiť stratu biodiverzity. Opatrenia sa začínajú uvedomelosťou a práca vykonaná v rámci koalícií, ako je napríklad ‚Spoločne za biodiverzitu‘, je kľúčová, aby sa naše prírodné prostredie dostalo na cestu obnovy.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius uviedol: „Pri príležitosti tohtoročného Svetového dňa divej prírody a pri príležitosti osláv prvého výročia založenia globálnej koalície ‚Spoločne za biodiverzitu‘ zdôrazňujeme aj, čo všetko je v stávke vo svete bez prírody. Preto využívame všetky prostriedky na to, aby sme na celom svete získali viac partnerov, a vyzývame štáty, aby sa pred konaním kľúčovej konferencie COP 15 pridali ku koalícii vysokých ambícií.“

Presne jeden rok od založenia globálnej koalície na Monackom oceánografickom inštitúte 205 inštitúcií zo 47 krajín schválilo jej spoločný záväzok, pričom vyzvali všetkých – od podnikov až po obce, od občanov až po vlády – aby konali. Cieľom Komisie je zvýšiť počet zúčastnených organizácií na viac ako 500.

Tieto inštitúcie, ktoré sú súčasťou globálnej koalície, majú vďaka svojim zbierkam a programom vzdelávania a ochrany prírody dôležitú úlohu zvyšovať povedomie verejnosti o dramatických dôsledkoch krízy biodiverzity, ktorej dnes čelíme. Medzi partnerov v Európe patria inštitúcie, ako sú: prírodovedecké múzeá v Berlíne, Paríži, Viedni a Madride, biosférická rezervácia delty Dunaja v Rumunsku a národný park jazera Kerkini v Grécku, botanické záhrady v Porte, Ríme a Kodani a desiatky zoologických záhrad a akvárií v celej EÚ, od Dublinu, Rigy, Barcelony cez Odense a Stuttgart až po Beauval. Na základe mnohých žiadostí výskumnej obce je koalícia otvorená aj pre výskumné centrá a univerzity. Ako prvá sa pripojila univerzita v Bergene v Nórsku.

Medzi prvých členov na iných kontinentoch patrí národný park Gorongosa v Mozambiku a 19 chránených území, ktoré v 11 krajinách spravuje organizácia African Parks, vedecké múzeum v Portoriku, zoologická záhrada v São Paulo (Brazília), zoologická záhrada Central Park v USA, centrum pre zachovanie biodiverzity Angkor v Kambodži a akvárium v Kapskom Meste (Južná Afrika).

Koalíciu podporuje aj 36 organizácií vrátane svetových, európskych a národných združení zoologických záhrad, akvárií a botanických záhrad, združení múzeí, výskumných organizácií, združení miestnej samosprávy, ochranárskych spoločností a mimovládnych organizácií. 

Európska komisia prijala minulý rok v rámci európskej zelenej dohody svoju stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity, ktorej cieľom je nasmerovať európsku biodiverzitu na cestu obnovy do roku 2030. Zaväzuje sa v nej vytvoriť v celej EÚ väčšiu sieť účinne riadených chránených oblastí pokrývajúcich 30 % pevniny a 30 % morí, pričom tretina tejto plochy bude prísne chránená. Komisia v súčasnosti pracuje na usmerňujúcich kritériách zriadenia týchto oblastí. V stratégii Komisia vyjadrila aj svoje odhodlanie mobilizovať všetky nástroje vonkajšej činnosti a medzinárodné partnerstvá, aby prispela k vytvoreniu nového ambiciózneho globálneho rámca OSN pre biodiverzitu. Komisia nadviaže na svoju stratégiu v oblasti biodiverzity mnohými opatreniami a iniciatívami. Ich súčasťou bude stratégia lesného hospodárstva EÚ, stratégia EÚ v oblasti pôdy, akčný plán proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, ako aj právne záväzné ciele obnovy prírody.

Súvislosti

Pred 15. zasadnutím Konferencie zmluvných strán sa zaktivizovala politika, čoho dôkazom je Záväzok lídrov v záujme prírody, ku ktorému sa prihlásili v septembri minulého roka pred prvým samitom OSN o biodiverzite, ktorý sa konal popri 75. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Aktuálne sa 84 krajín a Európska únia zaviazali zvrátiť stratu biodiverzity do roku 2030 v záujme udržateľného rozvoja.

V novej správe UNEP „Zmier s prírodou“ z minulého mesiaca, ktorú spolufinancovala EÚ, sa opätovne zdôraznili výzvy, ktorým ľudstvo čelí v dôsledku straty biodiverzity, zmeny klímy a znečistenia.

Ďalšie informácie

Globálna koalícia „Spoločne za biodiverzitu“

Zoznam inštitúcií a organizácií v koalícii

Inštitúcie, ktoré majú záujem, môžu poslať e-mail na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Interakcia na sociálnych médiách s heštegom #UnitedforBiodiversity (vo všetkých jazykoch) & #CoP15

Záväzok lídrov v záujme prírody