Európska komisia prijala dva návrhy na digitalizáciu cestovných pasov a preukazov totožnosti formou „digitálnej cestovnej aplikácie EÚ“. Je určená cestujúcim do a zo schengenského priestoru.

Občania krajín EÚ aj mimo nej podliehajú pri prekračovaní vonkajších hraníc EÚ systematickým kontrolám. V súčasnosti sa tieto kontroly vykonávajú fyzicky na hraničnom priechode. Keďže len v roku 2023 boli hranice prekročené takmer 600 miliónov krát, kontroly treba urýchliť a cestovanie musí byť plynulejšie. Zároveň je nutné zachovať vysokú úroveň bezpečnosti a skontrolovať každého cestujúceho.

Komisia preto navrhuje zaviesť spoločný rámec pre digitálne cestovné doklady a novú digitálnu cestovnú aplikáciu EÚ, v ktorej si cestujúci budú môcť vytvoriť a uložiť digitálne cestovné doklady. Vďaka týmto novým pravidlám bude cestovanie do schengenského priestoru aj v rámci neho jednoduchšie a bezpečnejšie.

Nové pravidlá, ktorými sa zavádzajú digitálne pasy a preukazy totožnosti

Digitálne cestovné doklady sú digitálnou verziou údajov uložených v cestovných pasoch a preukazoch totožnosti. Údaje zahŕňajú informácie obsiahnuté v čipe cestovného pasu alebo preukazu totožnosti vrátane podoby tváre držiteľa, hoci nie odtlačkov prstov. Digitálny cestovný doklad si možno uložiť v mobilnom telefóne. Či o túto digitálnu verziu dokladov požiadate a či ju budete bezplatne používať, bude úplne na vás.

Vďaka digitálnym dokladom:

• cestujúci budú prekračovať hranice plynulejšie a rýchlejšie: Občania krajín EÚ aj mimo nej budú môcť pred cestou do alebo z EÚ predložiť svoje digitálne pasy alebo preukazy totožnosti na predbežnú hraničnú kontrolu.
• uľahčí sa voľný pohyb a zníži administratívna záťaž občanov EÚ: Členské štáty môžu občanom EÚ umožniť, aby digitálne preukazy totožnosti používali na registráciu a overenie totožnosti. Ide napríklad o registráciu u vnútroštátnych orgánov, keď sa človek presťahuje do iného členského štátu, alebo o prístup do systémov elektronického overovania totožnosti.
• zlepší sa efektívnosť hraničných kontrol: Digitálne cestovné doklady umožnia orgánom zodpovedným za riadenie hraníc vykonávať predbežné kontroly. Vďaka tomu budú môcť čas aj zdroje sústrediť na odhaľovanie cezhraničných páchateľov trestnej činnosti a prevádzačstva migrantov.
• sa zvýši bezpečnosť schengenského priestoru: Digitálne cestovné doklady uľahčia orgánom overovanie pravosti a správnosti cestovných dokladov. Zároveň sťažia podvodníkom používanie falošných dokladov a prekračovanie hraníc bez odhalenia.

Digitálna cestovná aplikácia EÚ

Komisia s podporou agentúry eu-LISA vyvinie digitálnu cestovnú aplikáciu EÚ a rozšíri ju v celej EÚ. Aplikácia bude k dispozícii všetkým občanom EÚ a tretích krajín s biometrickým pasom alebo preukazom totožnosti EÚ, ktorí cestujú do alebo zo schengenského priestoru.

Vďaka digitálnej cestovnej aplikácii EÚ budú cestujúci môcť:

• na základe pasov a v prípade občanov EÚ na základe preukazov totožnosti vytvoriť svoje digitálne cestovné doklady.
• predložiť svoje cestovné plány a doklady pohraničným orgánom vopred. Vďaka tomu sa na hraničných priechodoch skrátia čakacie lehoty, keďže väčšina kontrol už bude vykonaná.
• zabezpečiť ochranu svojich údajov: Aplikácia si pred spracovaním osobných údajov vyžiada súhlas používateľa. Okrem toho sa bude od členských štátov vyžadovať, aby skôr, ako pohraničným orgánom povolia prístup k údajom, dôkladne ich členov vyškolili v bezpečnosti údajov a pravidlách ich ochrany.

Digitálna cestovná aplikácia EÚ bude k dispozícii od roku 2030. Digitálne cestovné doklady si bude možné uložiť v európskej peňaženke digitálnej identity.

Ďalšie kroky

Teraz sa musia na návrhoch dohodnúť Rada a Európsky parlament. Po ich prijatí sa v súlade s príslušnými postupmi vytvorí digitálna cestovná aplikácia EÚ a potrebné technické normy.  

Súvislosti

Týmito legislatívnymi návrhmi sa realizuje schengenská stratégia prijatá v roku 2021, v ktorej sa EÚ zaviazala pokračovať v digitalizácii konaní na vonkajších hraniciach. Návrhy sú zároveň prepojené so zavedením európskych peňaženiek digitálnej identity, v ktorých sa môžu digitálne pasy a preukazy totožnosti uchovávať spolu s digitálnymi vodičskými preukazmi, lekárskymi predpismi a inými dokladmi.

Touto iniciatívou sa v rámci cieľov európskeho digitálneho desaťročia podporuje stratégia Komisie „Digitálna Európa“ a „Digitálny kompas“, ktorých cieľom je digitalizovať verejné služby a do roku 2030 poskytnúť všetkým občanom Únie digitálnu totožnosť.

Ďalšie informácie

Návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje aplikácia na elektronické predkladanie údajov (digitálna cestovná aplikácia EÚ)

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa zriaďuje digitálny cestovný doklad na základe preukazu totožnosti 

Zabezpečenie dokladov – Európska komisia (europa.eu).

Voľný pohyb a pobyt – Európska komisia (europa.eu).

Digitálna cestovná aplikácia EÚ – Otázky a odpovede

Digitálna cestovná aplikácia EÚ – Prehľad

Komisia uverejňuje ďalšie usmerňovacie dokumenty a posilnený rámec medzinárodnej spolupráce na podporu globálnych zainteresovaných strán, členských štátov a tretích krajín pri ich prípravách na vykonávanie nariadenia EÚ o odlesňovaní. Na základe spätnej väzby od medzinárodných partnerov, pokiaľ ide o stav ich príprav, Komisia takisto navrhuje poskytnúť dotknutým stranám dodatočný čas na prípravu. V prípade, že tento právny predpis bude schválený Európskym parlamentom a Radou, stal by sa uplatniteľným 30. decembra 2025 pre veľké spoločnosti a 30. júna 2026 pre mikropodniky a malé podniky. Keďže všetky implementačné nástroje sú technicky pripravené, ďalších 12 mesiacov môže poslúžiť ako obdobie postupného zavádzania na zabezpečenie riadneho a účinného vykonávania.

Okrem nepretržitej podpory, ktorú Komisia poskytuje zainteresovaným stranám od prijatia tohto právneho predpisu, poskytne usmernenie, ktoré bolo aktuálne predstavené, ďalšie objasnenie spoločnostiam a orgánom presadzovania práva s cieľom uľahčiť uplatňovanie pravidiel. Komisia zároveň priznáva, že tri mesiace pred plánovaným dátumom vykonávania viacerí globálni partneri opakovane vyjadrili obavy súvisiace s ich pripravenosťou. Naposledy sa tak stalo v týždni, keď zasadalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov v New Yorku. Štádium príprav je navyše odlišné aj medzi jednotlivými zainteresovanými stranami v Európe. Zatiaľ čo mnohí očakávajú, že vďaka intenzívnym prípravám budú pripravení včas, iní vyjadrili obavy.

Vzhľadom na nový charakter nariadenia EÚ o odlesňovaní, rýchly postup a rozmanitosť zapojených medzinárodných zainteresovaných strán sa Komisia domnieva, že 12-mesačný dodatočný čas na postupné zavedenie systému predstavuje vyvážené riešenie na podporu prevádzkovateľov na celom svete pri zabezpečovaní bezproblémového vykonávania od samého začiatku. Komisia chce týmto krokom poskytnúť istotu, pokiaľ ide o ďalšie kroky, a zabezpečiť úspech nariadenia EÚ o odlesňovaní. Je to mimoriadne dôležité z hľadiska príspevku EÚ k riešeniu naliehavého celosvetovému problému odlesňovania. Návrhom na predĺženie sa v žiadnom prípade nespochybňujú ciele ani podstata právneho predpisu, na ktorých sa spoluzákonodarcovia EÚ dohodli.

Ďalšie usmernenia v záujme účinného a pragmatického vykonávania

Aktuálne predstavené usmerňovacie dokumenty napĺňajú záväzok Komisie poukázať na nedávne spoločné úsilie, do ktorého sa zapojili zainteresované strany a príslušné orgány, a pomôcť pri zabezpečení jednotného výkladu právnych predpisov.

Medzi kľúčové oblasti, na ktoré sa vzťahujú, patria podrobnosti o funkciách informačného systému, aktualizácie týkajúce sa sankcií a objasnenia vymedzenia kritických pojmov, ako je „degradácia lesov“, „hospodársky subjekt“ v rozsahu pôsobnosti právneho predpisu a „umiestnenie na trh“. Existujú aj ďalšie usmernenia týkajúce sa povinností spojených s vysledovateľnosťou.

Usmernenie je rozdelené do 11 kapitol, ktoré pokrývajú rôzne oblasti, ako sú požiadavky zákonnosti, časový rámec uplatňovania, poľnohospodárske využitie a objasnenia týkajúce sa vymedzenia výrobku. Všetky sa opierajú o hmatateľné scenáre. Okrem toho boli uverejnené aj aktuálne najčastejšie otázky, ktoré zahŕňajú viac ako 40 nových doplňujúcich odpovedí na otázky od rôznych zainteresovaných strán z celého sveta.

Mikropodniky a malé spoločnosti využívajú jednoduchší režim, ktorý je podrobne opísaný aj na novej osobitnej webovej stránke.

Aktualizovali a reorganizovali sa aj informácie na webovom sídle Komisie určené širokej verejnosti, aby boli pre všetkých zrozumiteľnejšie.

Transparentné referenčné porovnávanie krajín a zintenzívnenie spolupráce s medzinárodnými partnermi

Komisia aktuálne uverejňuje zásady metodiky, ktorú bude uplatňovať na referenčné porovnávanie v súvislosti s nariadením EÚ o odlesňovaní a ktorá slúži na klasifikáciu krajín ako krajín s nízkym, štandardným alebo vysokým rizikom. Cieľom je hospodárskym subjektom uľahčiť postupy náležitej starostlivosti a príslušným orgánom umožniť účinne monitorovať a presadzovať dodržiavanie predpisov.

Podľa použitej metodiky sa veľká väčšina krajín na celom svete klasifikuje ako „nízkoriziková“. Tak vznikne príležitosť zamerať spoločné úsilie na tie výzvy súvisiace s odlesňovaním, ktoré sú naliehavejšie.

S cieľom pomôcť zabezpečiť bezproblémové vykonávanie na celom svete predstavuje Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť strategický rámec pre medzinárodnú spoluprácu v súvislosti s nariadením EÚ o odlesňovaní. Identifikuje sa v ňom päť prioritných oblastí činnosti, ako je podpora drobných poľnohospodárov, osem kľúčových zásad, ako je prístup zameraný na ľudské práva, a niekoľko implementačných nástrojov vrátane dialógu a financovania. Cieľom tohto komplexného rámca bude podporovať spravodlivý a inkluzívny prechod na poľnohospodárske dodávateľské reťazce nespôsobujúce odlesňovanie, pričom sa na nikoho nezabudne. Hoci EÚ ešte viac posilní dialóg a podporu, úspech partnerstva bude spočívať aj v záväzku partnerov EÚ plniť globálne ciele zamerané na zastavenie odlesňovania.

Dokončenie špecializovaného informačného systému

Informačný systém, v ktorom budú podniky registrovať svoje vyhlásenia o náležitej starostlivosti, je pripravený, aby začiatkom novembra začal prijímať registrácie a aby bol v decembri v plnej prevádzke. Hospodárske subjekty a obchodníci budú môcť zaregistrovať a predložiť vyhlásenia o náležitej starostlivosti ešte pred nadobudnutím účinnosti právneho predpisu.

Od pilotného testovania systému so 100 spoločnosťami, ktoré sa uskutočnilo v januári, Komisia zaviedla niekoľko ďalších opatrení, ktoré zahŕňajú:

• vytvorenie jednotného kontaktného miesta pre IT podporu pre zainteresované strany,
• vývoj rozhrania, ktoré umožňuje prepojenia zariadení bez potreby manuálneho vkladania údajov. Túto funkciu rozvíja viac ako 250 súkromných zainteresovaných strán na svojej strane,
• podporu testovania geolokalizačných súborov zainteresovaných strán a poskytovanie spätnej väzby,
• videá a podrobné viacjazyčné pokyny o systéme pre používateľov,
• odbornú prípravu pre zainteresované strany: prvé stretnutie sa konalo 25. septembra v Bruseli a online školenia sa budú konať od druhej polovice októbra.

Ďalšie kroky

Vďaka opatreniam, ktoré aktuálne boli oznámené, sa Komisia domnieva, že podmienky potrebné na bezproblémové vykonávanie budú splnené:

• Predstavené dodatočné usmerňovacie dokumenty budú doplnením bohatej podpory, ktorá je k dispozícii výrobcom, obchodným organizáciám a partnerským krajinám pri ich prípravách na vykonávanie nariadenia, pričom Komisia je naďalej odhodlaná pokračovať v dialógu a angažovanosti, ak to bude potrebné.
• Spoločnosti a iné zainteresované strany sa vyzývajú, aby dokončili svoje pripojenia, testovanie a odbornú prípravu, pokiaľ ide o používanie informačného systému.
• Komisia zintenzívňuje dialógy s väčšinou dotknutých krajín, ktoré prispejú k rýchlej finalizácii systému referenčného porovnávania krajín prostredníctvom navrhovaného vykonávacieho aktu do 30. júna 2025.
• Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby do konca roka prijali návrh na predĺženie obdobia vykonávania.

Súvislosti

Nariadenie EÚ o odlesňovaní má zabezpečiť, aby súbor kľúčových produktov umiestnených na trhu EÚ už neprispieval k odlesňovaniu a degradácii lesov v EÚ ani inde vo svete. Odlesňovanie a degradácia lesov sú významnými faktormi, ktoré prispievajú k zmene klímy a k strate biodiverzity, teda k dvom kľúčovým environmentálnym výzvam našich čias. Podľa odhadu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) došlo v rokoch 1990 až 2020 v dôsledku odlesňovania k strate 420 miliónov hektárov lesa, čo je územie väčšie ako Európska únia. Na základe miery odlesňovania v rokoch 2015 až 2020 stráca svet každú hodinu viac ako deväťnásobok lesnej plochy bruselského Bois de la Cambre alebo každú minútu trojnásobok plochy Parc Léopold, ktorý susedí s Európskym parlamentom v Bruseli.

Spoluzákonodarcovia prijali v roku 2023 právny predpis s prevažnou väčšinou hlasov v Parlamente aj v Rade. Komisia uskutočnila v rámci prípravy svojho návrhu z roku 2021 verejnú konzultáciu, ktorej výsledkom bol druhý najväčší počet odpovedí (takmer 1,2 milióna), pričom veľká väčšina zainteresovaných strán podporila ambiciózny prístup vrátane povinnej náležitej starostlivosti.

Ďalšie informácie

Usmernenie k nariadeniu EÚ o odlesňovaní

Strategický rámec pre medzinárodnú spoluprácu

Návrh nariadenia, ktorým sa mení nariadenie o odlesňovaní, pokiaľ ide o dátum uplatňovania

Webové sídlo Komisie o vykonávaní nariadenia EÚ o odlesňovaní

Komisia prijala druhý pracovný program pre digitálnu časť Nástroja na prepájanie Európy (NPE) Digitalizácia, v ktorom sa vymedzuje rozsah pôsobnosti a ciele opatrení financovaných EÚ na zlepšenie európskych infraštruktúr digitálnej pripojiteľnosti. Na tieto opatrenia sa v rokoch 2024 až 2027 poskytnú finančné prostriedky vo výške približne 865 miliónov EUR.

Zlepšenie európskej infraštruktúry pripojiteľnosti má zásadný význam pre dosiahnutie cieľov európskeho digitálneho desaťročia do roku 2030, ktoré spočívajú v prepojení všetkých občanov a podnikov s 5G a gigabitovým pripojením. Podporou verejných a súkromných investícií NPE – Digitalizácia prispieva k projektom v oblasti pripojiteľnosti spoločného záujmu EÚ a k zavádzaniu bezpečnej, zabezpečenej a udržateľnej vysokovýkonnej infraštruktúry, ako sú gigabitové siete a siete 5G, v celej EÚ.

Nový digitálny pracovný program NPE bude podporovať opatrenia v týchto oblastiach:

1. zavádzanie infraštruktúr 5G v Európe, spolufinancovanie rozsiahlych projektov podporujúcich zavádzanie gigabitových a samostatných infraštruktúr 5G, ako aj integráciu edge cloudu a výpočtových kapacít do vertikálnych odvetvových aplikácií, ako je zdravotníctvo, výroba, doprava a logistika;
2. zavádzanie a významná modernizácia chrbticových sietí vrátane kvantových komunikačných sietí a podmorských káblov s cieľom zvýšiť výkonnosť, odolnosť a kapacitu sietí pripojiteľnosti v rámci členských štátov a medzi nimi, ako aj medzi Úniou a tretími krajinami;
3. Zavádzanie prevádzkových digitálnych platforiem pre dopravnú alebo energetickú infraštruktúru optimalizáciou využívania energie informačných a komunikačných technológií (IKT) a znížením jej vplyvu na životné prostredie. Tieto operačné digitálne platformy budú vychádzať z existujúcich a vznikajúcich európskych dátových infraštruktúr, cloud computingu a edge computingu a infraštruktúr pripojiteľnosti financovaných z programu Digitálna Európa a programu Horizont Európa a integrovať sa do nich.

Druhý pracovný program NPE v oblasti digitálnych technológií takisto pomôže stimulovať konkurencieschopnosť európskeho digitálneho ekosystému s cieľom riešiť kritické geopolitické a geoekonomické výzvy, na ktoré sa okrem iného poukazuje v bielej knihe „Ako zvládnuť potreby digitálnej infraštruktúry Európy?“. Cieľom NPE – Digitalizácia je takisto zvýšiť kapacitu, bezpečnosť a odolnosť digitálnych chrbticových sietí, najmä podmorských káblov. Okrem toho prispeje k mobilizácii verejných a súkromných zdrojov na riešenie nedostatku investícií, ktorý bráni zavádzaniu vysokovýkonných sietí nevyhnutných na zavádzanie pokročilých technológií občanmi a podnikmi.

Ďalšie kroky

Štvrtá výzva v rámci programu „Digitálny nástroj na prepájanie Európy“ bude vyhlásená v nasledujúcich dňoch. Zainteresované strany sa budú môcť zúčastniť aj na informačných dňoch po spustení, aby sa dozvedeli viac o prioritách a hlavných aspektoch výziev, ako aj o postupoch hodnotenia a udeľovania.

Súvislosti

Z prvých dvoch súborov výziev s rozpočtom až 2 miliardy EUR do roku 2027 sa v rámci programu Nástroja na prepájanie Európy Digitálne financovalo 65 projektov vrátane 30 projektov chrbticovej pripojiteľnosti pre digitálne stratégie Global Gateway, 17 projektov podporujúcich 5G pre inteligentné komunity a 18 projektov v oblasti cezhraničných koridorov 5G.

NPE – Digitalizácia podporuje digitálnu transformáciu Európy a je súčasťou celkového programu Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa podporujú investície do transeurópskych digitálnych, dopravných a energetických sietí v hodnote 33,7 miliardy EUR od roku 2021 do roku 2027.

Pre viac informácií

Nástroj na prepájanie Európy – pracovný program

Nástroj na prepájanie Európy – NPE – Digitalizácia

Nástroj na prepájanie Európy – vykonávanie