Zelená dohoda: priekopnícke návrhy na obnovu európskej prírody do roku 2050 a zníženie používania pesticídov o polovicu do roku 2030

Komisia prijala priekopnícke návrhy na obnovu poškodených ekosystémov a na ozdravenie prírody v celej Európe, od poľnohospodárskej pôdy a morí až po lesy a mestské prostredie. Komisia takisto navrhuje do roku 2030 o 50 % znížiť používanie chemických pesticídov a s tým spojeného rizika . Ide o hlavné legislatívne návrhy nadväzujúce na stratégiu biodiverzity a stratégiu „Z farmy na stôl“, ktoré pomôžu zaistiť odolnosť a zabezpečenie dodávky potravín v EÚ a na celom svete.

Návrh právneho predpisu o obnove prírody je kľúčovým krokom, ako zamedziť kolapsu ekosystémov a predísť najhorším vplyvom zmeny klímy a straty biodiverzity. Obnova mokradí EÚ, riek, lesov, trávnych porastov, morských ekosystémov, mestského prostredia a druhov, ktoré v nich žijú, je dôležitou a nákladovo efektívnou investíciou: do našej potravinovej bezpečnosti, odolnosti proti zmene klímy, zdravia a dobrých životných podmienok. Rovnako nové pravidlá týkajúce sa chemických pesticídov znížia environmentálnu stopu potravinového systému EÚ, ochránia zdravie a dobré životné podmienky občanov a poľnohospodárskych pracovníkov a pomôžu zmierniť hospodárske straty, ktoré v dôsledku zhoršujúceho sa zdravia pôdy a straty opeľovačov spôsobenej pesticídmi znášame už teraz. 

Právny predpis o obnove prírody do roku 2050 napraví škody na európskej prírode

Komisia navrhuje vôbec prvé právne predpisy, ktoré sa výslovne zameriavajú na obnovu európskej prírody, na obnovu 80 % európskych biotopov, ktoré sú v zlom stave, a na navrátenie prírody do všetkých ekosystémov, od lesov a poľnohospodárskej pôdy až po morské, sladkovodné a mestské ekosystémy. Podľa tohto návrhu právneho predpisu o obnove prírody sa právne záväzné ciele pre obnovu prírody v rôznych ekosystémoch budú vzťahovať na každý členský štát, čím sa doplnia existujúce právne predpisy. Cieľom je pokryť opatreniami na obnovu prírody aspoň 20 % pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030 a do roku 2050 rozšíriť tieto opatrenia na všetky ekosystémy, ktoré potrebujú obnovu.

Predpisom sa rozšíria existujúce skúsenosti s opatreniami na obnovu prírody, ako je obnova divočiny, zalesňovanie, ekologizácia miest a infraštruktúry alebo odstránenie znečistenia, aby sa prírode umožnila regenerácia. Obnova prírody neznamená to isté čo ochrana prírody a nevedie automaticky k väčšiemu počtu chránených oblastí. Zatiaľ čo obnova prírody je potrebná aj v chránených oblastiach z dôvodu ich čoraz horšieho stavu, nie všetky obnovené oblasti sa musia stať chránenými. Väčšina z nich sa chránenými oblasťami nestane, pretože obnova nevylučuje hospodársku činnosť. Obnova spočíva v tom, že budeme žiť a vyrábať spoločne s prírodou, tým, že sa všade navráti biodiverzita, a to aj do oblastí, v ktorých prebieha hospodárska činnosť, ako sú napríklad obhospodarované lesy, poľnohospodárska pôda a mestá.

Obnova intenzívne zahŕňa všetky zložky spoločnosti a je pre ne prínosom. Musí sa uskutočňovať v inkluzívnom procese a má obzvlášť pozitívny vplyv na tých, ktorých živobytie priamo závisí od dobrého stavu prírody, vrátane poľnohospodárov, lesníkov a rybárov. Investície do obnovy prírody zvyšujú hospodársku hodnotu o 8 až 38 eur za každé jedno vynaložené euro, a to vďaka ekosystémovým službám, ktoré podporujú potravinovú bezpečnosť, odolnosť ekosystému, odolnosť proti zmene klímy a zmiernenie zmeny klímy, ako aj ľudské zdravie. Zvyšuje aj zastúpenie prírody v našej krajine a každodennom živote, čo má preukázateľný prínos pre zdravie a dobré životné podmienky, ako aj kultúrnu a rekreačnú hodnotu.

V právnom predpise o obnove prírody sa stanovia ciele a povinnosti v oblasti obnovy v širokom spektre ekosystémov na pevnine a na mori. Jednou z hlavných priorít budú ekosystémy s najväčším potenciálom na odstraňovanie a ukladanie uhlíka a prevenciu alebo znižovanie vplyvu prírodných katastrof, ako sú povodne. Nový predpis vychádza z existujúcich právnych predpisov, ale neobmedzuje sa len na smernicu o biotopoch a chránené oblasti sústavy Natura 2000, vzťahuje sa na všetky ekosystémy s cieľom nasmerovať do roku 2030 všetky prírodné a poloprírodné ekosystémy na cestu obnovy. Budú naň vyčlenené značné finančné prostriedky Únie: v súčasnom viacročnom finančnom rámci bude na výdavky v oblasti biodiverzity, vrátane obnovy, k dispozícii približne 100 miliárd eur.

Medzi navrhované ciele patria:

  • zvrátenie úbytku populácií opeľovačov do roku 2030 a zvyšovanie ich počtu od uvedeného roka,
  • žiadna čistá strata zelených mestských plôch do roku 2030, 5 % nárast do roku 2050, minimálne 10 % pokrytie korunami stromov v každom európskom veľkomeste, meste a na predmestí a čistý zisk zelenej plochy, ktorá je integrovaná do budov a infraštruktúry,
  • celkový nárast biodiverzity v poľnohospodárskych ekosystémoch a pozitívny trend v prípade lúčnych motýľovvtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde, organického uhlíka v minerálnych vrstvách ornej pôdy a krajinných prvkov s vysokou rozmanitosťou na poľnohospodárskej pôde,
  • obnova a opätovné zavlažovanie odvodnených rašelinísk využívaných na poľnohospodárske účely a na miestach ťažby rašeliny,
  • celkový nárast biodiverzity v lesných ekosystémoch a pozitívny trend z hľadiska prepojenosti lesov, odumretého dreva, podielu lesov s nerovnomerným vekom, lesných vtákov a zásob organického uhlíka,
  • obnova morských biotopov, ako sú morská tráva alebo morské dno pokryté sedimentmi, a obnova biotopov ikonických morských druhov, ako sú delfíny a sviňuchy, žraloky a morské vtáky,
  • odstránenie riečnych bariér, aby sa do roku 2030 aspoň 25 000 km riek zmenilo na voľne tečúce rieky.

V súlade s právnymi predpismi by členské štáty v úzkej spolupráci s vedcami, zainteresovanými stranami a verejnosťou mali vypracovať národné plány obnovy, aby tak pomohli k dosiahnutiu uvedených cieľov a aby si zároveň vzhľadom na vnútroštátne okolnosti zachovali flexibilitu. Existujú osobitné pravidlá riadenia (monitorovanie, posudzovanie, plánovanie, podávanie správ a presadzovanie), ktorými by sa zlepšila aj tvorba politík na vnútroštátnej a európskej úrovni, a zabezpečilo by sa, že orgány spoločne zohľadnia otázky súvisiace s biodiverzitou, klímou a živobytím.

Návrh plní kľúčový prvok Európskej zelenej dohody: záväzok Európy vyplývajúci zo stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030, aby šla príkladom pri zvrátení straty biodiverzity a obnove prírody. Ide o kľúčový príspevok EÚ k prebiehajúcim rokovaniam o globálnom rámci pre biodiverzitu po roku 2020, ktorý sa má prijať na 15. konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite, ktorá sa bude konať tento rok od 7. do 15. decembra v Montreale.

Prísne pravidlá na zníženie používania chemických pesticídov a zabezpečenie udržateľnejších potravinových systémov do roku 2030

Predmetný návrh na zníženie používania chemických pesticídov premieta do konkrétnych činov náš záväzok zastaviť stratu biodiverzity v Európe. Návrh pomôže vybudovať udržateľné potravinové systémy v súlade s Európskou zelenou dohodou a stratégiou „Z farmy na stôl“ a zároveň zabezpečí trvalú potravinovú bezpečnosť a ochráni naše zdravie.

Vedci a občania sú čoraz viac znepokojení používaním pesticídov a hromadením ich rezíduí a metabolitov v životnom prostredí. V záverečnej správe Konferencie o budúcnosti Európy občania osobitne žiadali, aby sa riešila otázka používania pesticídov a s tým spojeného rizika. Ukázalo sa však, že súčasné pravidlá týkajúce sa smernice o udržateľnom používaní pesticídov sú príliš mierne a vykonávajú sa nerovnomerne. Takisto sa nedosiahol dostatočný pokrok pri využívaní integrovanej ochrany proti škodcom, ani pri využívaní iných alternatívnych prístupov.  Chemické pesticídy poškodzujú ľudské zdravie a spôsobujú pokles biodiverzity v poľnohospodárskych oblastiach. Kontaminujú vzduch, vodu a širšie životné prostredie. Komisia preto navrhuje jasné a záväzné pravidlá:

  • Právne záväzné ciele na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni znížiť do roku 2030 používanie chemických pesticídov a s tým spojeného rizika a používanie nebezpečnejších pesticídov o 50 %. Členské štáty si v rámci vymedzených parametrov stanovia vlastné národné redukčné ciele, aby sa zabezpečilo dosiahnutie celoúnijných cieľov. Prísne nové pravidlá kontroly škodcov šetrnej k životnému prostrediu: Novými opatreniami sa zabezpečí, aby všetci poľnohospodári a ostatní profesionálni používatelia pesticídov uplatňovali integrovanú ochranu proti škodcom, v rámci ktorej sa najprv zvážia alternatívne environmentálne metódy prevencie výskytu škodcov a kontroly škodcov pred tým, než sa ako krajné opatrenie použijú chemické pesticídy.  Medzi tieto opatrenia patrí aj povinnosť, aby si poľnohospodári a ostatní profesionálni používatelia viedli záznamy. Okrem toho musia členské štáty stanoviť pravidlá pre jednotlivé plodiny, v ktorých sa určia alternatívy, ktoré sa majú použiť namiesto chemických pesticídov. 
  • Zákaz všetkých pesticídov v citlivých oblastiach. Používanie všetkých pesticídov bude zakázané na miestach, ako sú mestské zelené oblasti vrátane verejných parkov alebo záhrad, ihrísk, škôl, rekreačných alebo športových plôch, verejných chodníkov a chránených oblastí v súlade so sústavou Natura 2000 a všetkých ekologicky citlivých oblastí, ktoré sa majú chrániť pre ohrozené opeľovače. Tieto nové pravidlá odstránia chemické pesticídy z našej blízkosti v našom každodennom živote.

Návrhom sa existujúca smernica transformuje na nariadenie, ktoré bude priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Tým sa vyriešia pretrvávajúce problémy s nedostatočným a nerovnomerným vykonávaním existujúcich pravidiel za posledné desaťročie.  Členské štáty budú musieť Komisii predkladať podrobné výročné správy o pokroku a vykonávaní.

Podpora transformácie:

Pri prechode na udržateľnejšie systémy výroby potravín podporí poľnohospodárov a ostatných používateľov balík kľúčových politík, do ktorého patria:

  • nové pravidlá spoločnej poľnohospodárskej politiky, aby sa zabezpečilo, že poľnohospodári dostávajú kompenzáciu za všetky náklady súvisiace s vykonávaním nových pravidiel počas prechodného obdobia piatich rokov,
  • dôraznejšie opatrenia na rozšírenie škály biologických a nízkorizikových alternatív na trhu,
  • výskum a vývoj v rámci programov Horizont EÚ na podporu nových technológií a techník vrátane precízneho poľnohospodárstva a
  • akčný plán pre ekologickú poľnohospodársku výrobu na dosiahnutie cieľov stratégie „Z farmy na stôl“ týkajúce sa pesticídov.

Transformáciu podporí aj návrh o údajoch o udržateľnosti poľnohospodárskych podnikov a vývoj na trhu v súvislosti s precíznym poľnohospodárstvom, ako sú postrekovače využívajúce geolokalizáciu a techniky rozpoznávania škodcov.

Plnenie cieľov v celosvetovom meradle:

Komisia v súlade so svojou politikou týkajúcou sa udržateľného používania pesticídov čoskoro po prvýkrát navrhne opatrenie, ktorým nadviaže na svoj záväzok zohľadniť globálne environmentálne aspekty pri rozhodovaní o maximálnych hladinách rezíduí v potravinách. Dovážané potraviny obsahujúce merateľné rezíduá zakázaných látok by sa časom nemali uvádzať na trh v EÚ. To prispeje k pozitívnemu kolobehu a povzbudí tretie krajiny, aby takisto obmedzili alebo zakázali používanie týchto pesticídov, ktoré sú už v EÚ zakázané.

Konkrétne sa Komisia čoskoro poradí s členskými štátmi a tretími krajinami o opatrení na zníženie rezíduí tiametoxámu a klotianidínu na nulu, čo sú dve látky, o ktorých je známe, že významne prispievajú k celosvetovému úbytku opeľovačov. Ide o látky, ktoré už v EÚ nie sú schválené. Keď sa toto opatrenie prijme, dovážané potraviny obsahujúce merateľné rezíduá týchto dvoch látok sa po určitých prechodných obdobiach už nebudú môcť uvádzať na trh v EÚ.

Vyjadrenia členov kolégia:

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans v tejto súvislosti uviedol: „My ľudia závisíme od prírody. Od vzduchu, ktorý dýchame, od vody, ktorú pijeme, od potravín, ktoré konzumujeme – od toho všetkého závisí náš život. Aj naše hospodárstvo je poháňané prírodou. Kríza v oblasti klímy a biodiverzity ohrozuje samotný základ nášho života na Zemi. Pri riešení klimatickej krízy napredujeme a dnes pridáme dva právne predpisy, ktoré predstavujú obrovský krok vpred v boji proti hroziacej ekocíde. Obnova prírody znamená možnosť získať čisté ovzdušie, vodu a potraviny a ochranu pred tým najhorším, čo klimatická kríza prináša. Zníženie používania pesticídov takisto pomáha regenerovať prírodu a chrániť ľudí, ktorí s týmito chemickými látkami pracujú.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Hlas Európanov je jasný: chcú, aby EÚ konala v prospech prírody a navrátila ju späť do nášho života. Hlas vedcov je jasný: už nemôžme strácať čas, okno príležitostí sa uzatvára. A jasné je to aj z ekonomického hľadiska: každé euro vynaložené na obnovu nám prinesie aspoň osem. A práve o tomto je prelomový návrh: obnoviť biodiverzitu a ekosystémy, aby sme mohli žiť a prosperovať v súlade s prírodou. Je to predpis pre všetkých ľudí v Európe a pre budúce generácie, pre zdravú planétu a zdravé hospodárstvo. Je prvým svojho druhu na celom svete a dúfame, že na nadchádzajúcej 15. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy bude inšpiráciou k prijatiu ambiciózneho medzinárodného záväzku k ochrane biodiverzity.“ 

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová zdôraznila: „Je načase zmeniť spôsob, akým v EÚ používame pesticídy. Ide tu o zdravie našich občanov a našej planéty. Týmto návrhom plníme očakávania našich občanov a naše záväzky vyplývajúce zo stratégie „Z farmy na stôl“, že vybudujeme udržateľnejší a zdravší systém výroby potravín. Musíme znížiť používanie chemických pesticídov, aby sme chránili našu pôdu, ovzdušie a potraviny a v konečnom dôsledku aj zdravie našich občanov. Po prvýkrát zakážeme používanie pesticídov vo verejných záhradách a na detských ihriskách, čím zabezpečíme, že v našom každodennom živote budeme týmto látkam všetci vystavení v oveľa menšej miere. Z prostriedkov spoločnej poľnohospodárskej politiky budeme finančne podporovať poľnohospodárov, aby počas obdobia piatich rokov pokryli všetky náklady vyplývajúce z nových pravidiel. Na nikoho sa nezabudne.“ 

Ďalšie kroky

O oboch návrhoch bude teraz v súlade s riadnym legislatívnym postupom rokovať Európsky parlament a Rada. Po ich prijatí sa budú v praxi prejavovať postupne: opatrenia na obnovu prírody sa majú zaviesť do roku 2030, ale ciele týkajúce sa pesticídov by mali byť do roku 2030 už dosiahnuté.

Neexistuje teda žiadna priama súvislosť s bezprostrednými vplyvmi ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine. Tieto návrhy posilnia odolnosť a potravinovú bezpečnosť Európy v strednodobom horizonte, keďže populácie opeľovačov budú zdravšie a početnejšie, zníži sa erózia pôdy a zlepší sa zadržiavanie vody a naše prírodné prostredie sa vyčistí a zbaví sa toxických látok. Zníži sa tým aj závislosť poľnohospodárov od drahých vstupov, ako sú chemické pesticídy, čím sa podporia cenovo dostupné potraviny pre všetkých Európanov.

Súvislosti 

Zdravé a odolné ekosystémy sú základom našich dobrých životných podmienok a prosperity; poskytujú potraviny, čistú vodu, záchyt uhlíka a ochranu pred prírodnými katastrofami, a to aj pred katastrofami spôsobenými zmenou klímy. Viac ako polovica celosvetového HDP závisí od prírody a služieb, ktoré poskytuje, a viac ako 75 % celosvetových druhov potravinových plodín závisí od opeľovania živočíchmi.

Napriek svojmu významu je príroda Európy poznačená znepokojivým úpadkom, pričom viac ako 80 % biotopov je v zlom stave.  Najviac postihnuté sú mokrade, rašeliniská, trávne porasty a dunové biotopy.  Plocha mokradí v západnej, strednej a východnej Európe sa od roku 1970 zmenšila o 50 %. Za posledné desaťročie došlo k úbytku populácií rýb o 71 % a populácií obojživelníkov o 60 %. V rokoch 1997 až 2011 predstavovala strata biodiverzity odhadovanú ročnú stratu 3,5 – 18,5 bilióna eur.

Z posúdenia vplyvu týkajúceho sa právneho predpisu o obnove prírody vyplynulo, že prínosy obnovy prírody ďaleko prevyšujú náklady. Odhaduje sa, že hospodárske prínosy obnovy rašelinísk, močiarov, lesov, vresovísk a krovín, trávnych porastov, riek, jazier, morských a aluviálnych biotopov a pobrežných mokradí sú osemkrát vyššie ako náklady.

Návrhom o udržateľnom používaní pesticídov sa nahrádza smernica 2009/128/ES o udržateľnom používaní pesticídov, ktorej cieľom bolo dosiahnuť udržateľné používanie pesticídov v EÚ znížením rizík a vplyvov používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie a presadzovaním používania integrovanej ochrany proti škodcom. Hlavné opatrenia v smernici sa týkali odbornej prípravy používateľov a distribútorov, kontroly zariadení na aplikáciu pesticídov, zákazu leteckého postreku a obmedzenia používania pesticídov v citlivých oblastiach. Rôzne správy poukázali na nedostatky vo vykonávaní smernice, čo viedlo k nedostatočnému zníženiu používania pesticídov a s tým spojeného rizika.

Občania z celej Európy a z rôznych oblastí života odporučili na Konferencii o budúcnosti Európy „drastické zníženie chemických pesticídov a hnojív vo všetkých typoch poľnohospodárskych podnikov“ a „rozvoj udržateľného poľnohospodárstva, ktorého súčasťou je rešpektovanie prírody a pracovníkov“. Týmto balíkom Komisia reaguje na päť návrhov a osem konkrétnych opatrení, ktoré odporúčajú občania.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede týkajúce sa obnovy prírody

Prehľad o právnom predpise o obnove prírody

Prehľad o biodiverzite a odolnosti

Brožúra: Restoring nature (existing projects in Member States) [Obnova prírody (existujúce projekty v členských štátoch)]

Otázky a odpovede o pesticídoch

Prehľad o znižovaní používania pesticídov a s tým spojeného rizika v Európe

Prehľad o udržateľnejšom používaní pesticídov v Európe

Prehľad o podpore poľnohospodárov pri znižovaní používania chemických pesticídov

Interaktívna vzdelávacia skúsenosť: park opeľovačov

Čítať ďalej...

Nulové znečistenie: väčšina európskych vôd na kúpanie spĺňa najprísnejšie kvalitatívne normy

Podľa zverejnenej výročnej správy o vode na kúpanie v roku 2021 splnilo tie najprísnejšie normy Európskej únie na „výbornú“ kvalitu vody takmer 85 % európskych lokalít na kúpanie. Z hodnotenia sa plavci dozvedia, kde toto leto nájdu najkvalitnejšie miesta na kúpanie po celej Európe. Vypracovala ho Európska environmentálna agentúra (EEA) v spolupráci s Európskou komisiou na základe monitorovania 21 859 lokalít na kúpanie po celej Európe. Ide o lokality nachádzajúce sa v členských štátoch EÚ, Albánsku a vo Švajčiarsku, ktoré boli monitorované počas celého roka 2021.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius v tejto súvislosti uviedol: „Je to dobrá správa pre tých z nás, ktorí sa chystáme stráviť zaslúžené letné prázdniny v krásnych európskych lokalitách na kúpanie. Bez ohľadu na to, či mierime na grécku pláž, k maďarskému jazeru alebo na breh francúzskej rieky, môžeme si byť istí, že prevažná väčšina vôd určených na kúpanie má vynikajúcu kvalitu. Prospieva to životnému prostrediu, nášmu zdraviu aj európskemu odvetviu cestovného ruchu, ktoré sa zotavuje z pandémie. Chceme si tieto normy udržať a ďalej sa zlepšovať, aby sme dosiahli nulové znečistenie.“

Hans Bruyninckx, výkonný riaditeľ Európskej environmentálnej agentúry, povedal: „Tohtoročné výsledky sú dôkazom, že viac ako 40 rokov úsilia EÚ o zlepšenie kvality vody na kúpanie v celej Európe prospieva nášmu zdraviu aj životnému prostrediu. Svoj záväzok predchádzať znečisteniu a v nadchádzajúcich desaťročiach ho ďalej znižovať sme ďalej upevnili v európskom akčnom pláne nulového znečistenia a revízii smernice EÚ o vode na kúpanie.“

Hlavné zistenia uvedené v správe

Zo správy vyplýva, že kvalita pobrežných oblastí, ktoré tvoria dve tretiny všetkých lokalít určených na kúpanie, je celkovo lepšia ako kvalita vnútrozemských lokalít. V roku 2021 sa klasifikovalo ako oblasti vynikajúcej kvality 88 % pobrežných oblastí EÚ na kúpanie v porovnaní so 78,2 % vnútrozemských lokalít. Od prijatia smernice o vode na kúpanie v roku 2006 sa podiel „výborných“ lokalít zvýšil a v posledných rokoch sa stabilizoval na úrovni približne 88 % v pobrežných a 78 % vo vnútrozemských oblastiach.

V správe sa uvádza, že v roku 2021 boli minimálne normy kvality vody splnené v 95,2 % lokalít. V Rakúsku, na Malte, v Chorvátsku, Grécku, na Cypre, v Dánsku a Nemecku spĺňa „výbornú“ normu kvality minimálne 90 % vôd na kúpanie.

Podiel lokalít nízkej kvality od roku 2013 klesol. V roku 2021 predstavovali nekvalitné vody na kúpanie 1,5 % všetkých lokalít v EÚ v porovnaní s 2 % v roku 2013. Nízku kvalitu často spôsobuje krátkodobé znečistenie. V správe sa zdôrazňuje, že kvalita vody sa môže zvýšiť, ak zlepšíme posudzovanie zdrojov znečistenia a zavedieme integrované hospodárenie s vodou.

EEA spolu s tohtoročnou správou o vode na kúpanie uverejnila aj aktuálnu interaktívnu mapu s údajmi o kvalite vody v jednotlivých lokalitách. K dispozícii sú aj aktuálne správy o jednotlivých krajinách a ďalšie informácie o uplatňovaní smernice.

Súvislosti

V posledných desaťročiach sa výrazne zlepšila kvalita európskej vody určenej na kúpanie. Došlo k tomu vďaka systematickému monitorovaniu a riadeniu, ktoré zaviedla smernica EÚ o vode určenej na kúpanie a ďalšie právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia vrátane smernice o čistení komunálnych odpadových vôd.

V právnych predpisoch EÚ o vode na kúpanie sa uvádza, kedy možno kvalitu vody na kúpanie klasifikovať ako „výbornú“, „dobrú“, „dostatočnú“ alebo „nevyhovujúcu“, v závislosti od úrovní zistených fekálnych baktérií. Ak je kvalita vody klasifikovaná ako „nevyhovujúca“, členské štáty EÚ by mali podniknúť určité kroky, napr. vydať zákaz kúpania alebo odporúčanie nekúpať sa. Mali by o tom informovať verejnosť a prijať vhodné nápravné opatrenia.

Tieto pravidlá viedli k prudkému zníženiu objemu nečistenej alebo čiastočne čistenej komunálnej a priemyselnej odpadovej vody, ktorá končí vo vode určenej na kúpanie. Vďaka tomu možno plávať aj v mnohých mestských oblastiach povrchových vôd, ktoré boli predtým výrazne znečistené.

Európska komisia v súčasnosti skúma smernicu o vode určenej na kúpanie. Jej cieľom je posúdiť, či súčasné pravidlá stále postačujú na ochranu verejného zdravia a zlepšovanie kvality vody alebo či treba existujúci rámec zdokonaliť, napríklad pridaním nových parametrov.

Podľa smernice EÚ o kvalite vody určenej na kúpanie monitorujú svoje lokality na kúpanie všetky členské štáty EÚ, ako aj Albánsko a Švajčiarsko.

Na podporu vykonávania smernice o vode na kúpanie má EÚ široký legislatívny rámec o vode vrátane rámcovej smernice o vodesmernice o environmentálnych normách kvalitysmernice o podzemných vodáchrámcovej smernice o morskej stratégii a smernice o čistení komunálnych odpadových vôd.

Ďalšie informácie

Hodnotenie kvality vody na kúpanie za rok 2021 vrátane prehľadov o jednotlivých krajinách a interaktívnej mapy

Pravidlá EÚ týkajúce sa kvality vody na kúpanie

Preskúmanie smernice o vode na kúpanie

Tlačový úrad Európskej environmentálnej agentúry (EEA):

Constant Brand, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Telefón: +45 2174 1872

Antti Kaartinen, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Telefón: +45 2336 1381

Čítať ďalej...

REPowerEU: Plán na rýchle zníženie závislosti od ruských fosílnych palív a na urýchlenie zelenej transformácie

Európska komisia predstavila plán REPowerEU, svoju reakciu na ťažkosti a narušenie globálneho trhu s energiou zapríčinené inváziou Ruska na Ukrajinu. Transformácia európskeho energetického systému má dva ciele: ukončenie závislosti EÚ od ruských fosílnych palív, ktoré sa používajú ako hospodárska a politická zbraň a európskych daňovníkov stoja takmer 100 miliárd eur ročne, a riešenie klimatickej krízy. Ako Únia môže Európa postupne ukončiť svoju závislosť od ruských fosílnych palív rýchlejšie. 85 % Európanov sa domnieva, že EÚ by mala čo najskôr znížiť svoju závislosť od ruského plynu a ropy, aby podporila Ukrajinu. Opatrenia v pláne REPowerEU môžu podporiť túto ambíciu cez úspory energie, diverzifikáciu dodávok energie a zrýchlené zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom nahradiť fosílne palivá v domácnostiach, priemysle a pri výrobe elektriny.

Zelená transformácia posilní hospodársky rast, bezpečnosť a opatrenia v oblasti klímy pre Európu a našich partnerov. Ústredným prvkom plánu REPowerEU je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF), ktorý podporuje koordinované plánovanie a financovanie cezhraničnej a vnútroštátnej infraštruktúry, ako aj energetické projekty a reformy. Komisia navrhuje vykonať cielené zmeny nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti s cieľom začleniť osobitné kapitoly REPowerEU do existujúcich plánov obnovy a odolnosti členských štátov a rozšíriť tak veľký počet relevantných reforiem a investícií, ktoré už sú súčasťou plánov obnovy a odolnosti. Podkladom pre tento proces budú odporúčania pre jednotlivé krajiny v cykle európskeho semestra 2022.

Šetrenie energie

Šetrenie energie je najrýchlejším a najlacnejším spôsobom riešenia súčasnej energetickej krízy a skresania účtov. Komisia navrhuje posilniť dlhodobé opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti vrátane zvýšenia záväzného cieľa v oblasti energetickej efektívnosti z 9 % na 13 % v rámci balíka „Fit for 55“, t. j. právnych predpisov Európskej zelenej dohody. Šetrenie energie nám teraz pomôže pripraviť sa na potenciálne výzvy budúcej zimy. Komisia preto uverejnila aj oznámenie EÚ o šetrení energiou, v ktorom podrobne opisuje krátkodobé zmeny správania, ktoré by mohli znížiť dopyt po plyne a rope o 5 %, a nabáda členské štáty, aby začali cielené komunikačné kampane zamerané na domácnosti a priemysel. Členské štáty sa takisto nabádajú, aby využívali fiškálne opatrenia na podporu úspor energie, ako sú znížené sadzby DPH na energeticky účinné vykurovacie systémy, spotrebiče a výrobky či izoláciu budov. Komisia takisto stanovuje krízové opatrenia pre prípad vážneho prerušenia dodávok, vydá usmernenia týkajúce sa kritérií prioritizácie odberateľov a pomôže s prípravou koordinovaného plánu EÚ na utlmenie dopytu.

Diverzifikácia dodávok a podpora našich medzinárodných partnerov

EÚ už niekoľko mesiacov spolupracuje s medzinárodnými partnermi na diverzifikácii dodávok a zabezpečila rekordnú úroveň dovozu LNG a vyšších dodávok plynu cez plynovody. Novovytvorená energetická platforma EÚ umožní dobrovoľné spoločné nákupy plynu, LNG a vodíka združovaním dopytu, optimalizáciou využívania infraštruktúry a koordináciou dosahu na dodávateľov. Pomáhať jej budú regionálne pracovné skupiny. S ambíciou nadviazať na úspech spoločného programu nákupu vakcín Komisia ako ďalší krok zváži vytvorenie „mechanizmu spoločného nákupu“, v ktorom bude rokovať o nákupe plynu a uzatvárať zmluvy na jeho dodávky v mene zúčastnených členských štátov. Komisia zváži aj legislatívne opatrenia, ktorými by sa zaviedla povinnosť členských štátov časom diverzifikovať dodávky plynu. Platforma takisto umožní spoločný nákup vodíka z obnoviteľných zdrojov.

Aktuálne prijatá vonkajšia energetická stratégia EÚ uľahčí energetickú diverzifikáciu a vytvorí dlhodobé partnerstvá s dodávateľmi vrátane spolupráce v oblasti vodíka alebo iných zelených technológií. V súlade s iniciatívou Global Gateway je prioritou stratégie záväzok EÚ týkajúci sa globálnej zelenej a spravodlivej energetickej transformácie, zvyšovanie úspor energie a energetickej efektívnosti s cieľom znížiť tlak na ceny, podpora rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a vodíka a zintenzívnenie diplomacie v oblasti energetiky. V Stredozemnom a Severnom mori sa vybudujú hlavné vodíkové koridory. Vzhľadom na agresiu Ruska bude EÚ podporovať Ukrajinu, Moldavsko, partnerov zo západného Balkánu a krajiny Východného partnerstva, ako aj našich najzraniteľnejších partnerov. S Ukrajinou budeme naďalej spolupracovať s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok a fungujúci energetický sektor a zároveň pripraviť pôdu pre budúci obchod s elektrinou a vodíkom z obnoviteľných zdrojov, ako aj obnoviť energetický systém v rámci iniciatívy REPowerUkraine.

Urýchlenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie

Masívne rozšírenie a urýchlenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti výroby elektriny, priemyslu, budov a dopravy urýchli našu nezávislosť, podporí zelenú transformáciu a časom zníži ceny. Komisia navrhuje zvýšiť hlavný cieľ pre obnoviteľné zdroje energie do roku 2030 zo 40 % na 45 % v rámci balíka „Fit for 55“. Stanovením týchto celkovo ambicióznejších cieľov sa vytvorí rámec pre ďalšie iniciatívy, ako sú:

  • Cielená solárna stratégia EÚ zameraná na zdvojnásobenie fotovoltickej solárnej kapacity do roku 2025 a inštaláciu 600 GW kapacity do roku 2030.
  • Iniciatíva pre solárne parky na strechách s postupným zavedením právnej povinnosti inštalovať solárne panely na nových verejných a komerčných budovách a nových obytných domoch.
  • Zdvojnásobenie miery zavádzania tepelných čerpadiel a opatrenia na integráciu geotermálnej a slnečnej tepelnej energie do modernizovaných systémov diaľkového a komunálneho vykurovania.
  • Odporúčanie Komisie riešiť pomalé a zložité povoľovanie veľkých projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a cielená zmena smernice o obnoviteľných zdrojoch energie s cieľom uznať energiu z obnoviteľných zdrojov za prevažujúci verejný záujem. Členské štáty by mali zaviesť vyhradené vhodné oblasti (tzv. go-to) pre obnoviteľné zdroje energie so skrátenými a zjednodušenými povoľovacími postupmi v oblastiach s nižšími environmentálnymi rizikami. S cieľom pomôcť rýchlo identifikovať takéto „go-to“ oblasti Komisia sprístupňuje súbory údajov o environmentálne citlivých oblastiach ako súčasť svojho nástroja digitálneho mapovania geografických údajov týkajúcich sa energetiky, priemyslu a infraštruktúry.
  • Stanovenie cieľa 10 miliónov ton domácej výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov a 10 miliónov ton jeho dovozu do roku 2030 s cieľom nahradiť zemný plyn, uhlie a ropu v ťažko dekarbonizovateľných priemyselných odvetviach a odvetviach dopravy. Ak chceme urýchliť rozvoj trhu s vodíkom, spoluzákonodarcovia by sa mali dohodnúť na zvýšených čiastkových cieľoch pre konkrétne odvetvia. Komisia uverejňuje aj dva delegované akty zamerané na vymedzenie a výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov s cieľom zabezpečiť, aby výroba viedla k čistej dekarbonizácii. Na urýchlenie projektov v oblasti vodíka sú vyčlenené dodatočné finančné prostriedky vo výške 200 miliónov eur na výskum a Komisia sa zaviazala dokončiť posúdenie prvých dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu do leta.
  • akčnom pláne pre biometán sa stanovujú nástroje vrátane nového priemyselného partnerstva pre biometán a finančné stimuly na zvýšenie výroby na 35 miliárd m³ do roku 2030, a to aj prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Zníženie spotreby fosílnych palív v priemysle a doprave

Nahradením uhlia, ropy a zemného plynu v priemyselných procesoch sa znížia emisie skleníkových plynov a posilní sa bezpečnosť a konkurencieschopnosť. Úspory energie, efektívnosť, nahrádzanie paliva, elektrifikácia a lepšie využívanie vodíka z obnoviteľných zdrojov, bioplynu a biometánu v priemysle by mohli do roku 2030 ušetriť až 35 miliárd m³ zemného plynu nad rámec toho, čo sa predpokladá v návrhoch „Fit for 55“.

Komisia zavedie rozdielové zmluvy v oblasti uhlíka, ktoré majú podporiť akceptáciu ekologického vodíka v priemysle, ako aj osobitné financovanie REPowerEU v rámci inovačného fondu s využitím príjmov z obchodovania s emisiami s cieľom poskytnúť ďalší impulz pre odstránenie závislosti od ruských fosílnych palív. Komisia zároveň poskytuje usmernenie k zmluvám o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov a elektrickej energie a spoločne s Európskou investičnou bankou zabezpečí nástroj technického poradenstva. S cieľom udržať, prípadne znovu získať vedúce postavenie v oblasti technológií a priemyslu s využívaním solárnej energie a vodíka a na podporu pracovnej sily Komisia navrhuje zriadiť Alianciu EÚ pre solárny priemysel a rozsiahle partnerstvo založené na zručnostiach. Komisia takisto zintenzívni prácu na dodávkach kritických surovín a pripraví legislatívny návrh.

S cieľom zvýšiť úspory energie a zlepšiť efektívnosť v odvetví dopravy a urýchliť prechod na vozidlá s nulovými emisiami Komisia predloží balík opatrení v oblasti ekologizácie nákladnej dopravy zameraný na výrazné zvýšenie energetickej efektívnosti v tomto odvetví a zváži legislatívnu iniciatívu na zvýšenie podielu vozidiel s nulovými emisiami vo vozovom parku verejných inštitúcií a firiem od určitej veľkosti. Oznámenie EÚ o šetrení energiou zahŕňa aj mnohé odporúčania pre mestá, regióny a vnútroštátne orgány, ktoré môžu účinne prispieť k nahrádzaniu fosílnych palív v odvetví dopravy.

Inteligentné investície

Dosiahnutie cieľov REPowerEU si vyžaduje dodatočné investície vo výške 210 miliárd eur do roku 2027. Ide o zálohu, ktorú musíme zložiť pre našu nezávislosť a bezpečnosť. Zníženie dovozu ruských fosílnych palív nám zároveň môže ušetriť takmer 100 miliárd eur ročne. Tieto investície musí vynaložiť súkromný a verejný sektor, a to na vnútroštátnej, cezhraničnej aj únijnej úrovni.

Na podporu plánu REPowerEU je už k dispozícii 225 miliárd eur vo forme úverov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Komisia prijala právne predpisy a usmernenie pre členské štáty o tom, ako majú upraviť a doplniť svoje plány obnovy a odolnosti v kontexte plánu REPowerEU. Komisia okrem toho navrhuje zvýšiť finančné krytie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti o 20 miliárd eur vo forme grantov pochádzajúcich z predaja kvót v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami, ktoré sú v súčasnosti držané v trhovej stabilizačnej rezerve a vydražia sa spôsobom, ktorý nenaruší trh. Systém obchodovania s emisiami tak nielenže znižuje emisie a využívanie fosílnych palív, ale zvyšuje tiež finančné prostriedky potrebné na dosiahnutie energetickej nezávislosti.

Už v súčasnom viacročnom finančnom rámci sa v politike súdržnosti budú podporovať projekty dekarbonizácie a zelenej transformácie až do výšky 100 miliárd eur investíciami do energie z obnoviteľných zdrojov, vodíka a infraštruktúry. Ďalších 26,9 miliardy eur z kohéznych fondov by sa mohlo sprístupniť formou dobrovoľných presunov do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Prostredníctvom dobrovoľných presunov do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa sprístupní ďalších 7,5 miliardy eur zo spoločnej poľnohospodárskej politiky. Komisia zdvojnásobí finančné prostriedky, ktoré sú dostupné pre veľkú výzvu v rámci inovačného fondu na jeseň roku 2022, na približne 3 miliardy eur.

Transeurópske energetické siete (TEN-E) pomohli vytvoriť odolnú a prepojenú plynárenskú infraštruktúru EÚ. Na doplnenie existujúceho zoznamu projektov spoločného záujmu a úplnú kompenzáciu budúcej straty dovozu plynu z Ruska je potrebná určitá dodatočná plynárenská infraštruktúra, ktorá si vyžiada investície v odhadovanej výške približne 10 miliárd eur. Potreby nahradenia zdrojov v nadchádzajúcom desaťročí možno uspokojiť bez toho, aby sme boli odkázaní na fosílne palivá, generovali uviaznuté aktíva alebo obmedzovali svoje ambície v oblasti klímy. Nevyhnutné bude urýchlenie projektov spoločného záujmu v oblasti elektrickej energie, aby sa našim budúcim potrebám prispôsobila aj elektrizačná sieť. Tento proces sa podporí z Nástroja na prepájanie Európy a Komisia uverejňuje novú výzvu na predkladanie návrhov s rozpočtom 800 miliónov eur, po ktorej bude začiatkom roka 2023 nasledovať ďalšia výzva.

Súvislosti

Komisia 8. marca 2022 predstavila návrh plánu na zabezpečenie nezávislosti Európy od ruských fosílnych palív v dostatočnom predstihu pred rokom 2030, v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu. Lídri EÚ sa na zasadnutí Európskej rady 24. – 25. marca dohodli na tomto cieli a požiadali Komisiu, aby predložila podrobný plán REPowerEU, ktorý bol aktuálne prijatý. Nedávne prerušenia dodávok plynu do Bulharska a Poľska poukazujú na naliehavosť riešenia nedostatočnej spoľahlivosti ruských dodávok energie.

Komisia prijala päť rozsiahlych a bezprecedentných balíkov sankcií v reakcii na akty agresie Ruska proti územnej celistvosti Ukrajiny a narastajúce zverstvá voči ukrajinským civilistom a mestám. Na dovoz uhlia sa už vzťahuje sankčný režim a Komisia predložila návrhy na postupné ukončenie dovozu ropy do konca roka, o ktorých v súčasnosti rokujú členské štáty.

Európska zelená dohoda je dlhodobý plán rastu EÚ na dosiahnutie klimatickej neutrality Európy do roku 2050. Tento cieľ je zakotvený v európskom právnom predpise v oblasti klímy, ako aj v právne záväznom záväzku znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Komisia v júli 2021 predložila balík právnych predpisov „Fit for 55“ s cieľom splniť tieto ciele; tieto návrhy by znížili našu spotrebu plynu o 30 % už do roku 2030, pričom viac ako tretina takýchto úspor by pochádzala z plnenia cieľa EÚ v oblasti energetickej efektívnosti.

Európska rada 25. januára 2021 vyzvala Komisiu a vysokého predstaviteľa, aby pripravili novú vonkajšiu energetickú stratégiu. Stratégia prepája energetickú bezpečnosť s globálnym prechodom na čistú energiu prostredníctvom vonkajšej energetickej politiky a diplomacie, čím reaguje na energetickú krízu spôsobenú inváziou Ruska na Ukrajinu a existenčnú hrozbu zmeny klímy. EÚ bude naďalej podporovať energetickú bezpečnosť a zelenú transformáciu Ukrajiny, Moldavska a partnerských krajín v jej bezprostrednom susedstve. V stratégii sa uznáva, že invázia Ruska na Ukrajinu má celosvetový dosah na trhy s energiou a ovplyvňuje najmä rozvojové partnerské krajiny. EÚ bude naďalej poskytovať podporu pre bezpečnú, udržateľnú a cenovo dostupnú energiu na celom svete.

Ďalšie informácie

Oznámenie REPowerEU

Prílohy k oznámeniu REPowerEU

Pracovný dokument Komisie: Investičné potreby, vodíkový akcelerátor a plán pre biometán

Oznámenie EÚ o šetrení energiou (Save Energy)

Stratégia vonkajšej energetickej angažovanosti EÚ

Solárna stratégia EÚ

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURACTIV.SK

Kanál noviniek nebol nájdený.
Login